Cibuľovité trvalky a ich miesto v záhrade
Trvalky sú rastliny, ktoré majú v našich záhradách nezastupiteľné miesto a tešia sa medzi slovenskými záhradkármi veľkej obľube. Sú to rastliny, ktoré sa dožívajú viac ako dva roky. Na rozdiel od letničiek, ktoré prežívajú len jedno vegetačné obdobie, trvalky rok čo rok obnovujú svoj rast a reprodukciu. Vďaka rozvinutejšej koreňovej sústave si ukladajú viac zásob a lepšie odolávajú nepriaznivým klimatickým podmienkam, čím dokážu prečkať zimu. Niektoré trvalky prežijú desiatky a v niektorých prípadoch aj viac ako sto rokov, napríklad pivonky.
Trvalky väčšinou nie sú náročné na starostlivosť a sú dostupné v bohatej ponuke veľkostí, tvarov, farieb a vlastností. Pri súčasnej enormnej ponuke však nie je výber vôbec jednoduchý. V tomto článku vám poradíme, ktoré trvalky budú ideálne takmer pre každú záhradu a pre záhradkárov s akýmkoľvek stupňom skúseností.
Vlastnosti a rozdelenie cibuľovitých trvaliek
Spoločným znakom cibuľovín je vytváranie cibúľ. Rodina cibuľovín zahŕňa širokú škálu rastlín, vrátane tulipánov, narcisov, hyacintov, krokusov, liliov, ľalioviek a mnohých ďalších. Cibuľové kvety sú rozšírené hlavne v stredomorskej oblasti, ktorá disponuje ideálnymi podmienkami - mierne vlhkou zimou a teplým suchým letom. Cibuľové rastliny sú delené na mrazuvzdorné a nemrazuvzdorné. Väčšina trvaliek cibuľovín preferuje slnečné až polotienisté miesta s dobre odvodnenou pôdou.
Mnohé trvalky cibuľovín kvitnú na jar alebo skoro na jar, čo ich robí obľúbenými rastlinami pre záhrady, ktoré potrebujú časnú jarnú farbu. Ponúkajú širokú škálu farieb a tvarov kvetov, od jemných pastelových odtieňov po výrazné a žiarivé farby. Cibuľoviny sú vhodné pre záhradné záhony, skalnaté záhrady, okrasné kvetináče a ďalšie záhradné aranžmány. Mnohé cibuľoviny sa môžu množiť pomocou semien, ale väčšina sa množí najlepšie delením cibuliek alebo odrezkami.
Modrica nenáročná cibuľovina, doležitá aj pre včely.
Výsadba cibuľovitých trvaliek
Obdobie prelomu leta a začiatku jesene je najvhodnejší čas na výsadbu cibuliek a hľúz prvých poslov jari. Cibuľoviny vysádzajte najlepšie ihneď potom, ako ste si cibule zakúpili, a to v septembri až októbri. Pôda je v tomto období dostatočne teplá a zároveň je v nej dostatok vlahy. Pred sadením cibuliek pôdu prekyprite do hĺbky 20 - 30 cm podľa druhu. Odstráňte tiež všetku burinu a môžete pridať kompost, ktorý rastlinám dodá živiny. Na vysádzanie je najvhodnejšie počasie, kedy veľmi nehreje slnko. Ak je to možné, zvoľte preto zamračený deň.
Cibuľky vysádzajte voľne rozmiestnené, nie do rovných riadkov. Drobné cibuľoviny vysádzajte po skupinkách 8 - 12 cibúľ. Väčšie, ako sú tulipány a narcisy, po 3 až 15 rastlinách. Ak ste sa rozhodli pre vysoké druhy (kosatce, fritilárie), tieto vysádzajte len po 3 - 5 cibuľkách. Saďte vždy koreňmi nadol a špičkou navrch zatlačením do pôdy do hĺbky dvakrát výška cibule. Ak sadíte do trávnika, aj tu môžete vysádzať v skupinkách alebo tiež jednotlivo. V tráve najkrajšie vyniknú snežienky, krókusy a tavolín.
Pomocou rýľa odstráňte časť trávnika, odložte ho nabok a pôdu skyprite. Na takto pripravené miesto umiestnite cibuľky. Pridajte tenkú vrstvu kompostu a nakoniec vráťte trávnik na jeho miesto. Pri sadení dbajte o to, aby ste do jednotlivých skupín vybrali navzájom ladiace odtiene. Môžete sa rozhodnúť aj pre kontrast, ktorý pri pohľade do záhradky hneď pritiahne pozornosť.
Starostlivosť o cibuľovité trvalky
Cibuľoviny vyžadujú dostatok vlahy. Ak je priveľmi suchá jar, budú potrebovať zavlažovanie. Na jeseň by sa o dostatok vody mali postarať dažde. Starostlivosť budú tieto kvety potrebovať aj po odkvitnutí. Aby sa cibuľa nevysiľovala, odstráňte semeník. Po odkvitnutí cibuľovín v trávniku miesta, kde sú zasadené, nekoste približne 6 týždňov. Keď ich listy zožltnú, môžete opäť začať s kosením.
Ak bývate v oblasti napríklad blízko polí, kde sa vyskytujú myši a iné hlodavce, cibuľky, ktoré ponecháte v pôde, budete musieť ochrániť. Prieniku hlodavcov zabránite pletivom. Cibuľoviny patria medzi druhy, ktoré môžete pestovať na tom istom mieste viac rokov. Postačí im jarné alebo jesenné prihnojenie kompostom.
Zimná ochrana cibuľovín
Druhy, ktoré nedokážu prezimovať, budú potrebovať, aby ste ich hľuzy vybrali zo zeme. Medzi takéto druhy patria hyacinty a niektoré druhy tulipánov. Vyčkajte však až do úplného vyschnutia rastliny. Cibule po vybratí z pôdy zbavte zvyšku zeminy, najlepšie mechanicky, pozor však na poškodenie vrchných vrstiev. Nechajte ich vysušiť na vzdušnom mieste. Na slnku je možné sušiť len druhy, ktoré z pôdy vyberiete na jeseň, na noc ich ukryte dovnútra. Skladuje na suchom mieste s teplotami 15 - 25 °C.
Vybrané cibuľovité trvalky do exteriéru
1. Puškínia (Pushkinia libanotica)
Puškínia je drobná cibuľovitá trvalka s vajcovitými až okrúhlymi cibuľkami, pôvodom z oblasti Kaukazu, Turecka a Iránu. Vyznačuje sa nádhernými bielymi kvetmi s jemným pruhovaním a sladkou vôňou, ktorá láka opeľovače. Kvitne v marci až apríli a je jednou z prvých rastlín, ktoré vítajú jar. Jej kvety sú zvončekovité a usporiadané v malých strapcoch, pričom každý lupienok má v strede tenký modrý pásik. Pushkinia libanotica je známa aj svojou nenáročnosťou a je mrazuvzdorná. Dobre sa udomácni aj v miernych klimatických pásmach. Preferuje dobre priepustnú pôdu, ktorá nie je príliš ťažká ani premokrená. Najlepšie sa jej darí v ľahkej, humóznej pôde s mierne kyslým až neutrálnym pH. Najvhodnejším miestom pre jej pestovanie je slnečné až polotienisté stanovište. Po odkvitnutí je dôležité neodstraňovať listy hneď, pretože rastlina ešte čerpá živiny. Na jeseň je dobré záhon mierne mulčovať. Cibuľky sa dajú na jeseň vybrať zo zeme a po vysušení opäť zasadiť na nové miesto.
2. Hyacint (Hyacinthus orientalis)
Cibuľovitá rastlina s guľatou cibuľou. Dužinaté suknice sú obalené tenkou šupkou, ktorá je buď biela pri bielych a žltých odrodách, alebo fialová pri ostatných farbách. Listy sú úzke, žliabkovité alebo ploché. Na hrubom stvole je strapcovité súkvetie, ktoré môže byť valcovité alebo oválne, pri väčšine odrôd veľmi husté. Kvety na krátkych stopkách sú voskovité a intenzívne voňajú. Hyacinty najlepšie rastú v humóznych, priepustných pôdach s neutrálnou pH. Sú odolné proti mrazu, ale odporúča sa na zimu zakryť ich čečinou. Hľuzy je potrebné po odkvitnutí vybrať a skladovať na suchom mieste.
3. Narcis (Narcissus)
Z cibuľky vyrastá niekoľko úzkych listov a dutá stonka zakončená jedným alebo viacerými kvetmi. Môžu byť biele, smotanové, žlté, oranžové i dvojfarebné, jednoduché alebo plné. Narcisy vyžadujú priepustnú pôdu výdatne pohnojenú kompostom. Jeden druh rastie divoko aj v našej prírode, kde je prísne chránený. V záhradách sa pestujú vyšľachtené odrody, ktoré sa líšia od seba farbou. Sú mrazuvzdorné a ich cibuľky môžu zostať v pôde aj niekoľko rokov.
4. Erythronium (Erythronium)
Môže byť biela, žltá, ružová i hnedá. Tvar kvetu pripomína cyklámen, cibuľa zasa psí zub, podľa čoho dostala rastlina ľudové pomenovanie. Listy sú kopijovité a majú nápadnú kresbu. Cibule vysádzame do hĺbky 10-15 cm a zabezpečíme im dostatok vlahy. Je mrazuvzdorná a dobre prežíva zimu v pôde.
5. Sasanka (Anemone)
Mrazuvzdorná trvalka s delenými polovzpriamenými listami pochádza z Grécka. Na jar vytvára na pevnej stonke veľké ploché miskovité kvety s piatimi až ôsmimi lupienkami v modrej, červenej, ružovej alebo purpurovej farbe. Vyšľachtených bolo veľa farebných, tvarových aj výškových variantov. Ich spoločným znakom je, že materská cibuľa každý rok odumiera a zostávajú len dcérske cibuľky. Po odkvitnutí a zatiahnutí treba cibule vybrať a uskladniť.
6. Ixia (Ixia)
Zvončekovité až hviezdicovité kvety sú veľké asi ť cm a sú usporiadané v klase. Stred kvetu je vždy tmavší a kvety sa otvárajú len za slnečného počasia. Sú vhodné aj na rezanie. Keďže rastlina pochádza z Afriky, musíme ju na zimu zakryť hrubšou vrstvou nástielky, ktorú odstránime až v máji. Ixie môžeme vysádzať aj do črepníkov, ktoré cez zimu premiestnime do miestnosti bez mrazu. Pôdu vyžadujú humóznu a priepustnú.
7. Šafran (Crocus)
Šafrany patria medzi obľúbené jarné hľuznaté rastliny. V závislosti od odrody kvitnú rôznymi farbami od bielej, cez žltú až po rôzne odtiene modrej a fialovej. Okvetné lístky sú zrastené do dlhej rúrky, ktorá siaha takmer až k hľuze. Listy sú úzke, čiarkovité, s výrazným žliabkom. Hľuzy po vysadení treba dobre zalievať. Na zimu je vhodné prikryť ich lístím alebo čečinou. Prikrývku však skoro na jar treba zlikvidovať.
8. Scilla (Scilla)
Drobná cibuľovitá trvalka s vajcovitými až okrúhlymi cibuľkami. Listy sú pretiahnuté, stvol dlhý 12-15 cm, súkvetie strapcovité so zvončekovitými kvetmi. Okvetné lístky na báze zrastajú a vytvárajú rúrku. V súkvetí má 9-20 modrých kvetov, na vonkajšej strane každého okvetného lístka je tmavší pásik. Je to trvanlivá a nenáročná rastlina, ktorá na jar potrebuje trochu vlhkejšiu pôdu. Hodí sa do skaliek aj do trávnika. Jej domovinou je stredná a južná Európa, kde rastie vo vlhkejších prírodných lesoch. Je plne mrazuvzdorná.
9. Snežienka (Galanthus)
Snežienky sú všeobecne známe malé cibuľovité rastliny. Táto mrazuvzdorná rastlina má tmavozelené remeňovité listy. Široko zvončekovité kvety sú biele, na koncoch okvetných lístkov majú zelené škvrny. Sú to veľmi vďačné a nenáročné trvalky, ktoré na vhodnom stanovišti vydržia niekoľko rokov bez akéhokoľvek zásahu. Nesadíme ich však do blízkosti väčších krov ani trvaliek s agresívnymi koreňmi, ktoré by mohli potlačiť ich rast.
10. Koriander (Fritillaria)
Rod obsahuje asi 100 druhov. Fritillaria persica pochádza z Turecka. Na konci bohato olistenej stonky má strapec hnedofialových zvončekovitých kvetov, ktoré slabo voňajú. Cibuľa je pomerne veľká, s belavými šupinami a nemá typický zápach ako iné druhy korunoviek. Fritillaria meleagris je veľmi pôvabná trvalka s kvetmi v tvare zvona v odtieňoch fialovej (a príležitostne bielej) vyznačených nevýrazným šachovnicovým vzorom. Potrebuje polotieň a dostatočnú vlhkosť. Sú mrazuvzdorné.
11. Kamasia (Camassia)
Táto severoamerická trvalka má krásne modrofialové kvety, drobné cibuľovité hľuzy s vláknitou svetlou šupkou, úzke listy a tenké dlhé stvoly. V súkvetí je až 20 hviezdicovitých kvetov, ktoré veľmi dlho vydržia vo váze. Rastliny u nás vonku prezimujú len v najteplejších oblastiach, preto ich radšej pestujeme v nádobách, ktoré na zimu musíme preniesť do chladnej miestnosti. V lete a v jeseni potrebujú sucho. Rod zahŕňa asi 20 druhov, medzi najčastejšie pestované patrí T. bridgesii, T. hyacinthina, T. ixioides, T. laxa a T. crocea.
tags: #cibulovita #trvalka #exterierovy #kvet