Pestovanie cibule Rossa di Tropea: Sladká špecialita z Kalábrie

Cibuľa je zelenina, ktorá má široké spektrum pestovateľských zvláštností. Z dôvodu aktuálnej epidemiologickej situácie a vyťaženosti kuriérskych a zásielkových spoločností a taktiež veľkoskladov môže vybavenie objednávky meškať. Hovorí sa, že túto cibuľku môžete jesť ako jablko, je veľmi sladká s vysokým obsahom cukrov, čo tiež znamená, že veľmi dobre karamelizuje pri pečení, smažení. Táto cibuľa je špecialitou Kalábrie, kde sa semená tejto cibule stále produkujú a majú štatút DOP (ako označenie krajiny pôvodu).

K odrode cibule Rossa di Tropea sa v Taliansku vyjadrujú, prívlastkom „è particolare“, čo v preklade znamená, že je zvláštna. Zvláštností je viacero. Na juhu Talianska sú na ňu pyšní, dokonca ju zaraďujú medzi kráľovnú všetkých cibúľ, v iných regiónoch je vyhľadávaná, čím sa pestuje vo vysokej miere a u nás taktiež začíname s jej pestovaním. Táto odroda je medzinárodne uznávaná pre svoju skorosť, výnimočnú a jedinečnú chuť a intenzívnu farbu šupiek, ktoré z nej robia produkt s označením IGP (CHránené zemepisné označenie).

Charakteristika odrody Rossa di Tropea

Jedná sa o stredne skorú odrodu, ktorá produkuje veľké dlhé cibule s červenofialovou šupkou s pevnou ružovou dužinou. Stredne skorá odroda, ktorá produkuje veľkú predĺženú cibuľu s červenkasto-fialovou šupkou s pevnou ružovou dužinou, ideálna na jedenie v surovom stave. Po morfologickej stránke je zaujímavá v tom, že ju poznáme ako guľatú (tonda) alebo pozdĺžnu (lunga). Táto cibuľa má sladkú, nezameniteľnú chuť a vyznačuje sa peknou kresbou, pretože biele, dužinaté krúžky sú pokryté cyklámenovou, či bordovou šupkou. Rastlina je silná a vitálna, s tmavým olistením. Je veľmi odolná, potrebuje málo starostlivosti a vody. Je to cibuľa s priemerným až neskorým cyklom a je veľmi jednotná. Vďaka svojmu obsahu cukrov veľmi dobre karamelizuje pri pečení a smažení.

Cibuľa Rossa di Tropea obsahuje veľa vody a má slušné množstvo fruktózy, cukru, ktorý jej okrem určitej sladkosti dodáva aj miernu energetickú funkciu. Bielkoviny a lipidy sú zanedbateľné; cholesterol chýba. Zdá sa, že má priaznivý vplyv na niektoré metabolické ťažkosti, ako je hypertenzia a hypercholesterolémia. Obsahuje tiež značné množstvo vápnika a vitamínu C. Má diuretické, antiseptické a protiparazitické účinky.

Spôsoby pestovania cibule Rossa di Tropea

Cibuľa je teplomilná zelenina, ktorá sa však pestuje z priesad. I pri týchto popisoch jej zvláštnosti nekončia, pretože ju môžeme vysadzovať tromi rozličnými spôsobmi. Je to buď zo sadzačky, priameho výsevu, ale aj z priesad.

Pestovanie zo sadzačky

Aby sa zachovali všetky jej kvalitatívne pozitíva, tak v Taliansku tento spôsob pestovania využívajú iba obmedzene a preto cibuľu sadzačku z tejto odrody veľmi ťažko by ste zohnali.

Priamy výsev

Priamy výsev sa už využíva, ale na druhej strane je potrebné podotknúť, že nakoľko sa jedná o teplomilnú rastlinu, ktorá je zároveň náročná i na pôdnu vlhkosť, tak je potrebné hlavne u nás vyčkávať na vhodné pôdno-klimatické podmienky, ktoré sú až v jari. Pri nich vzídenie ešte nemusí byť limitujúcim faktorom, ale i teplota ovzdušia aká nasleduje za ním. Jarné mrazy môžu spôsobiť situáciu, že rastlina pri intenzívnom raste nadzemnej časti začne vytvárať základ kvetného stvola, čo spôsobí, že sa podzemná časť dužinatej stonky nevytvorí a vznikne iba nekonzumovateľný stržeň.

Pestovanie z priesad

Pri pestovaní Rossa di Tropea sa využíva tretia, umocňujúca zvláštnosť a to je pestovanie z priesad. S ich pestovaním sa začína už v mesiaci marec, kedy sa do plát vysievajú semená v počte 1 - 2 kusy. Predtým je vhodné zistiť klíčivosť semien, aby sme mohli zvoliť ich počet do vylisovaného, zakoreňovacieho miesta.

Príprava substrátu a výsev

• Použiť výsevný substrát buď univerzálny alebo pre cibuľoviny. Najlepší je pre cibuľové rastliny alebo aspoň univerzálny, ktorý je vhodné zmiešať so zeminou, príp. perlitom (ak ho neobsahuje).
• Nevhodný je kyslý alebo i čistá zemina (pozn. niektorí pestovatelia ju často zberajú z krtincov), ktorá pri polievaní zhutňuje príp. vykličujú z nej buriny. Cez takúto zeminu sa klíčiaca cibuľa veľmi ťažko pretláča alebo sa nepretlačí vôbec a vyhnije.
• Na povrchu vytvorený prísušok vo forme kompaktnej hmoty ílovitých častíc taktiež neprepúšťa vodu a vzduch ku korienkom.
• Vysievajte začiatkom mesiaca marec, do zakreňovačov (plátov) najčastejšie ponúkaných v obchodnej sieti, s profilom zrezaného kužeľa, hlbokých asi 3,5 cm.
• Výsevnú plochu zaplňte do polovice substrátom, mierne ho utlačte a naň položíte semeno.
• Do jedného vylisovaného výsevného miesta použite 1 - 2 semená (v roku kedy im končí garancia aj 3).

Starostlivosť o priesady

• Priesady je potrebné držať na svetlom a teplom mieste. Dôležité je práve svetlo, aby neprišlo k ich vytenčeniu, ale taktiež nie je vhodná ani vysoká teplota.
• Vysoké teploty a príliš intenzívne zalievanie spôsobujú vytenčovanie priesad.
• Rýchle vybiehanie môže spôsobiť poľahnutie jedincov ako aj zalamovanie v krčkoch a niekedy nad miestom zlomu až vyschnutie.
• V prípade potreby vykonajte jednotenie.

Výsadba na záhon

• Výsadbu je vhodné uskutočniť v období, keď už nehrozia nočné mrazy. Pri sledovaní predpovede počasia to môže byť už v poslednej dekáde apríla.
• Vysádzanie na záhon, ktorý je na slnečnom mieste, je možné vykonať i v prvej polovici mája. V prípade predpovedí, že nehrozia mrazy, tak sa môžeme rozhodnúť i pre posledný aprílový týždeň.
• Priesada je vhodná k vysádzaniu ak u guľovitej cibule má aj náznaky tvorby guľovitej časti a u pozdĺžnej mierne elipsovité zhrubnutie jej podzemnej časti, pričom priesada má dosahovať výšku 10 - 15 cm.
• Ak sú v pláte dve priesady, ale nie spojené, tak tieto je možné stredom pôdneho balu oddeliť.
• Priesady do pôdy so vsiaknutou vodou mierne zatlačiť, ale tak, aby ich korene smerovali nadol.
• Samotná výsadba sa má vykonávať podľa talianskych pestovateľov a odporúčaní distribútorov semien vo všeobecnosti do sponu 20 - 40 x 15 - 20 cm. Tieto vzdialenosti sa u záhradkára menia podľa toho, aký spôsob mechanického ošetrenia bude používať (plečkovanie, ručné okopávanie), či sa jedná o pestovanie cibule na väčšej parcele alebo hriadke, lahôdkovej alebo určenej na skladovanie, príp. jej selektovanie v riadku počas vegetácie za účelom permanentného konzumu.
• Dôležitým faktorom je i tvar cibule tzn., či bude sadiť jej guľovitú alebo pozdĺžnu variantu.

Starostlivosť o vysadené cibule

Zavlažovanie

V ďalších dňoch dbať hlavne na vlhkosť pôdy a sledovať, aby neprišlo k príp. vyrytiu krtom resp. ak v riadku vedľa zasadenej priesady vyjde „oneskorený“ jedinec spojený s priesadou, tak je ho vhodné vytrhnúť aj s koreňmi. Ak je vo vzdialenosti nad 1 cm je možné ho i ponechať, pretože takéto jedince sa čiastočne navzájom uhýbajú. Limitujúcimi faktormi sú vlhkosť pôdy a zaburinenie porastu. Cibuľa je na pôdnu vlhkosť náročná, ale citlivá na zamokrenie a pôdny prísušok. Závlaha vykonávaná počas dňa i pri zasiahnutí listov nie je tak nebezpečná ako u plodovej zeleniny. Intenzívnejšie zavlažovanie je potrebné vykonávať do polovice júna, potom udržiavať pôdu iba vlhkú a asi dva týždne pred zberom (ak už začnú prvé jedince líhať) s ním končíme.

Pôda a hnojenie

Pôda má zásadnú úlohu pri úspechu pestovania cibule, preto sa odporúča presádzať do kyprých, priepustných a dobre pohnojených pôd, pričom sa treba vyhnúť hnoju (pretože môže spôsobiť hnilobu cibuliek). Pred presadením použite minerálne prípravky s pomalým uvoľňovaním, ktoré rozptýlite do pôdy, a po 3 týždňoch od presadenia doplňte hnojivá s rýchlou asimiláciou.

Cibuľa Rossa di Tropea preferuje slnečné stanovište. Trpí zamokrením, príliš kyslou alebo príliš alkalickou pôdou.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Dôležité je i sledovanie výskytu škodcov - minerky pórovej, ktorá v počiatočnom štádiu napadnutia cibule zanecháva na listoch „korálovinu“. Vtedy sa už odporúča chemická ochrana systémovým insekticídom. Pleseň cibuľová je najobávanejšia choroba, ktorá môže postihnúť cibuľu Rossa di Tropea. Ide o hubové ochorenie, ktoré sa prejavuje zošednutím, žltnutím a vyschnutím listov. V takomto prípade je potrebné použiť meď, aby sa zabránilo napadnutiu cibuliek spórami.

Zber a úroda

Zber sa robí ľahko, najlepšie je ho vykonať neskoršie poobede. Cibuľu možno zbierať vtedy, keď sa stonka vystupujúca zo zeme vysuší a zožltne. U trhovo upraveného produktu v počte 120 cibúľ sa väčšinou nachádzali cibule o hmotnosti od 110 do 140 g. Jedince s minimálnou hmotnosťou mali 50 g a s maximálnou 260 g. Vyskytla sa rôznorodosť tvaru.

Cibuľa Rossa di Tropea v kuchyni

V kuchyni sa dá použiť na stovky spôsobov. Od šalátov, cez pizzu, predjedlá až po klasickú cibuľovú polievku. Využíva sa ako príloha, na ochutenie jedál, na prípravu typických receptov a do focaccií. Pripravuje sa aj pečená, nakrájaná na kolieska, obalená alebo neobalená, s cherry paradajkami a syrom, vyprážaná alebo na filety v zaváraninových pohároch s olejom.

tags: #cipolla #rossa #pestovanie

Populárne príspevky:

• Návod na záhradu z paliet
• Viac o Aloe Vera
• Zistite viac o výške kaktusov
• Sprievodca kreslením kvetov pre deti
• Pestovanie kaktusov s červenými kvetmi