Korytnačka a púpava: Prečo je púpava dôležitá pre zdravie suchozemských korytnačiek

Korytnačky sú fascinujúce plazy, ktoré obývajú našu planétu viac ako 220 miliónov rokov. Milovníci korytnačiek sú týmito takmer najstaršími živočíchmi našej planéty očarení, aj napriek tomu, že to nie sú zvieratá vhodné na maznanie. Dožívajú sa zvyčajne veľmi vysokého veku a môžu tak byť verným dlhoročným spoločníkom.

Čím sa korytnačky živia?

Zdravie, pohoda a dlhovekosť korytnačky závisia od kvality jej potravy. Pestrá strava plná rôznych živín, vitamínov a minerálov udržiava krunier a kosti zvieraťa silné. V prirodzených podmienkach sa korytnačky živia rôznorodou potravou, preto pri vytváraní umelých podmienok pre ich život v korytnačom teráriu musíme mať na pamäti zásadu hojnosti potravy.

Mali by sme si uvedomiť, že suchozemské korytnačky sa živia niečím iným ako vodné korytnačky. Konkrétna strava vášho zvieraťa závisí od druhu korytnačky.

Strava suchozemských korytnačiek

Základnou informáciou je, že skoro všetky druhy suchozemských korytnačiek sú herbivorné, bylinožravé živočíchy, t. j. ich potravu tvoria trávy, byliny, listová zelenina a ovocie. Mylnou informáciou je, že korytnačky potrebujú živočíšne bielkoviny na rast panciera. Na pravidelný rast panciera slúži vápnik (v zajatí vo forme prášku, príp. sépiovej kosti), vitamín D a slnečné žiarenie (či už prirodzené alebo umelé).

Suchozemské korytnačky sa živia rastlinnou potravou, teda rozličnými druhmi tráv, bylín, listami a plodmi, zeleninou a ovocím. Občas žerú dážďovky, slimáky a pod. Suchozemským korytnačkám podávame prevažne rastlinnú potravu. Základnou zložkou by mala byť púpava, žerú kvet aj listy, rôzne ďateliny a trávy. Podávame im iba rastliny voľne rastúce v prírode.

Korytnačky zbožňujú pestrú stravu, preto odporúčame pridávať im do každodenného jedla aj nejaké to ovocie alebo zeleninu. V zime, ak korytnačky neprezimovávajú, je dôležité dopĺňať korytnačkám potravu vitamínmi.

Prečo je púpava dôležitá?

Púpava je pre suchozemské korytnačky obzvlášť dôležitá z niekoľkých dôvodov:

• Vysoký obsah vápnika a optimálny pomer vápnika k fosforu: Púpava je bohatá na vápnik, ktorý je nevyhnutný pre silný a zdravý pancier a kosti korytnačiek. Zároveň má púpava ideálny pomer vápnika k fosforu, čo je kľúčové pre správny metabolizmus vápnika a prevenciu ochorení kostí.
• Vitamíny a minerály: Obsahuje množstvo vitamínov (najmä C a E) a minerálov, ktoré podporujú celkové zdravie a imunitu korytnačky.
• Vláknina: Púpava je bohatá na vlákninu, ktorá je dôležitá pre správne trávenie a prevenciu zápchy.
• Prirodzená potrava: Je to prirodzená súčasť stravy korytnačiek vo voľnej prírode, a preto je pre ne ľahko stráviteľná a nutrične hodnotná.

Čo ďalšie podávať suchozemským korytnačkám?

Vo všeobecnosti platí zásada, že 70 až 90 % predkladanej potravy by mala tvoriť zelená potrava. Tú si vieme zabezpečiť tromi spôsobmi: zberom, pestovaním alebo kupovaním potravy.

V letných mesiacoch nie je problémom zbierať rôzne druhy bylín ako púpava, skorocel, čakanka, ďatelinoviny. Počas celého roka sa dostaneme zase k rôznym druhom tráv (odporúčame mladšie jemnejšie trávy). Ďalej počas celého roka nie je problémom ani hviezdica prostredná (má však vysoký obsah vitamínu C a E). Takisto v teplejších zimných mesiacoch dokážeme nazbierať aj púpavu, príp. iné druhy bylín.

Zvyšok z dennej kŕmnej dávky môžu tvoriť rôzne druhy ovocia - jablká, hrušky, jahody, hrozno, maliny, melón, slivky, marhule, broskyne. Zo zeleniny potom rajčiak, reďkovka, paprika, cvikla, menej už často sa môžu ešte použiť kaleráb, karfiol, aj rôzne druhy stredomorských bylín ako oregano, bazalka.

Potrava korytnačiek by mala byť podľa možností čo najviac pestrá. Cez leto podávame korytnačkám čerstvú listovú zeleninu. Podávame im potravu, v ktorej prevažuje rastlinná zložka: púpava aj s kvetom, púpavec, žerucha, skorocel, agátový kvet, rozličné trávy, šalát, špenát, kapusta, kel, karfiol, kaleráb, reďkovka (i listy), horčica, cvikla, mrkva, petržlen aj s vňaťou, cukrová repa, uhorky, paradajky, brokolica, rajčiaky, tekvica, jablká, hrušky, čerešne, višne, slivky, jahody, maliny, marhule, broskyne, hrozno, melón, na plátky nakrájané šupky z melónu, ríbezle, egreše, huby, banán, mladé kukuričné šúľky na ktorých si brúsia zobáky.

Dôležité je tiež podávať korytnačke aj tuhšiu stravu, ako napr. hlúbik z kapusty, jablko, na plátky nakrájanú mrkvu a pod, aby sa korytnačke rovnomerne obrusoval zobák. To je veľmi dôležité, pretože pri veľmi mäkkej strave môže korytnačke začať prerastať horná čeľusť cez spodnú a to nie je dobré. Ak sa tento problém vyskytne, kontaktujte veterinára.

Strava vodných korytnačiek

Vodné korytnačky sú väčšinou mäsožravé a ich strava sa výrazne líši. Hlavnou zložkou ich stravy je čerstvá, živá či mrazená potrava ako sú slimáky, vodné slimáky, dážďovky, cvrčky a rovnakonôžky. Môžu však konzumovať aj celé sladkovodné ryby (napr. zubatice), malé myši, potkany, šváby a mäkkýše. Jedálniček možno doplniť žaburinkami, vodným morom, rožcom či listami lekna.

Mláďatá vodných korytnačiek sú takmer výhradne mäsožravé; ako korytnačky rastú, postupne vzrastá podiel rastlinnej zložky v ich potrave. Potrava je v prírode zo 60 % živočíšna (22 % hmyz, 17 % slimáky, 13 % ryby, 8 % kôrovce). Hlavnú zložku potravy by mali tvoriť ryby. V ideálnom prípade by to mali byť primerane veľké ryby podávané vcelku vrátane kostí a vnútorností. Výborné sú tiež tzv. grundle predávané mrazené v supermarketoch.

Ďalšou možnosťou sú akvarijné ryby, ktoré ale slúžia skôr pre spestrenie jedálnička. Na kŕmenie sa tiež hodia prevažne všetky druhy slimákov (s ulitou aj bez nej), a to suchozemské aj vodné. Možno ich ale pomerne ľahko chovať. Kŕmia sa listami šalátu, špenátu a inou rastlinnou potravou. Ideálne sú akvarijné slimáky, ktorých chov je nenáročný.

Osvedčili sa aj múčne červy, ktoré možno rovnako kúpiť v špecializovaných predajniach. Ľahko sa dajú aj chovať. Korytnačkám možno dávať aj svrčky, menšie kobylky, muchy a pavúky. Možno ich tiež kŕmiť rybím, kuracím, teľacím a hovädzím mäsom. Mäso musí byť chudé.

S tým ako korytnačky dospievajú, začínajú vyhľadávať viac rastlinnej potravy. Ku kŕmeniu možno použiť vodné (vodomor, lemna, kabomba, rožkatec) aj suchozemské rastliny (hviezdica, púpava, ďatelina, jahoda).

Dôležitosť vápnika a vitamínov

Pre dostatočný príjem vápnika by mali korytnačky dostávať aj vaječné škrupiny, vápenný prášok alebo neošetrenú sépiovú kosť. Sépiová kosť dodá korytnačkám dostatok vápnika pre zdravý pancier. Nesypte vápnik na krmivo, ale podávajte ho samostatne. Pri posype krmiva vápnikom ľahko dôjde k predávkovaniu a následnému ochoreniu korytnačky. Všeobecne platí, že kŕmenie celými rybami, tj. vrátane kože, kostí a čriev, je úplne dostatočné pre zásobovanie organizmu korytnačky vitamínmi a vápnom. Vzhľadom k tomu, že korytnačky samy spoznajú, kedy potrebujú vápnik doplniť, postačí im dať k dispozícii sépiovú kosť a korytnačky sa obslúžia samé.

Vzhľadom na to, že aj pri podávaní rozmanitej potravy väčšinou korytnačky nedostanú všetky potrebné vitamíny a minerálne látky v potrebnom množstve, je vhodné im chýbajúce vitamíny a minerály dodať v podobe rôznych doplnkových prípravkov. To je dôležité najmä u mladých korytnačiek, ktoré rastú. Pre tvorbu panciera potrebujú okrem iného mnoho vápnika.

Prípravky sa väčšinou podávajú tak, že sa injekčne vpravia do potravy (napr. mŕtvej ryby). Práškové prípravky predtým rozpustíme vo vode. Vápnik možno korytnačkám dodávať buď formou nejakého preparátu alebo prírodnou formou v podobe napr. vaječných škrupiniek, ulít alebo sépiovej kosti. Zatiaľ čo vitamínmi a minerálmi, ktoré sú prirodzene obsiahnuté v potrave, predávkovať zvieratá nemožno, o umelo vyrobených prípravkoch toto neplatí. Preto treba dodržiavať priložený návod.

Frekvencia kŕmenia

Pokiaľ ide o frekvenciu kŕmenia, korytnačky prijímajú potravu v závislosti od svojho veku.

• Mláďatá korytnačiek je nutné kŕmiť denne, pričom do 3 rokov sa odporúča kŕmiť každý deň. Mláďatá sú takmer výhradne mäsožravé.
• Preddospelé korytnačky kŕmiť každý druhý deň.
• Dospelé korytnačky môžu jesť každý tretí deň, maximálne trikrát týždenne.

Dospelé korytnačky by sa mali kŕmiť raz za 2-3 dni, pričom treba dávať pozor na prekrmovanie. Tieto zvieratká nie sú stavané na pravidelný prísun potravy, a preto papajú aj do zásoby. Ak sa korytnačka prekrmuje, môže trpieť chorobami z nadváhy. Do úvahy treba brať aj to, že váš domáci miláčik má málo pohybu v porovnaní s jeho prirodzeným prostredím a obezita je v prípade korytnačiek problém.

Korytnačky by sa mali kŕmiť v miske s čistou vodou v samostatnej nádobe (ktorá by sa mala meniť aspoň raz denne). Mäsožravé korytnačky sa kŕmia mäsom, ktoré má izbovú teplotu.

Nebezpečné rastliny a potraviny

Kyselina šťaveľová, alebo jej soli šťaveľnej, môžu byť pre korytnačky nebezpečné, ak sú kŕmené pravidelne a dlhšiu dobu. Tiež niektoré druhy ovocia skrývajú v sebe toto nebezpečie. Ak je zviera kŕmené pravidelne a dlhšiu dobu, môžeme tým dosť závažne ohroziť jeho zdravie.

Kyselina šťaveľová, obsiahnutá napríklad v šťaveli, z tráviaceho traktu dostáva do krvného obehu a do tkaniva živočícha. Tam reaguje s iónmi vápnika Ca++. Vzniká šťaveľan vápenatý, ktorý je ako nepotrebná splodina s organizmu vylučovaná. Tieto kryštáliky spôsobujú vznik a narastanie oxalátových močových kameňov alebo piesku. Bolesť, ktorá vzniká pri uložení i pri eventuálnom prechode močovodmi či močovou trubicou, je veľmi intenzívna. Zároveň nastáva nebezpečný úbytok iónov vápnika z krvi, čo vedie k narušeniu metabolizmu vápnika, a v konečnom dôsledku k odvápneniu tkanív a potom z kostí (a teda i z panciera). U mláďat to môže viesť k deformácii a zmäknutiu panciera, u dospelých zvierat potom k zmäknutiu a odvápneniu (osteomalacie). Predávkovanie vitamínmi je pri umelom kŕmení o to nebezpečnejší.

Ktoré rastliny môžu spôsobiť problémy?

• Šťavel: Šťavel (Rumex obtusifolius, R. acetosella) obsahuje vysoké množstvo kyseliny šťaveľovej. Neodporúča sa kŕmiť ním dlhodobo a v monodiete.
• Špenát a repa: Špenát (Spinacia sativa) a repa (Beta spp.) tiež obsahujú kyselinu šťaveľovú. Pri týchto druhoch zeleniny platí, že občas a s mierou môžeme spestriť jedálniček korytnačiek, ale opatrne.
• Kôstkoviny: Kyselinu šťaveľovú obsahujú tiež niektoré kôstkoviny, ako sú slivky a višne.
• Citrusové plody: Vodnú korytnačku by ste nemali kŕmiť citrusovými plodmi.

Kyselina šťaveľová, hoci v menších množstvách, majú všetky ďalšie kyseliny v potrave, napr. citráty zastúpené v pomarančoch a v mandarínkach. Miera toxicity je vždy otázkou množstva požitia.

tags: #co #ma #spolocne #korytnacka #a #pupava

Populárne príspevky:

• Starostlivosť o enciánový stromček
• Moderné kvetinové darčeky pre mužov
• Všetko o vitríne JUKA RYGA 190/80
• Presádzanie sukulentov
• Poklady Peru v pohorí Andy