Delfín skákavý: Rozmnožovanie a život v spoločenstve
Delfín skákavý (lat. Tursiops truncatus) je najznámejší a najobľúbenejší spomedzi všetkých morských cicavcov. Napriek svojej popularite však život delfínov pri pobrežiach svetových morí zostáva fascinujúcou, no stále do istej miery nevylúštenou hádankou. Títo inteligentní živočíchovia nás upútajú svojím oceľovo sivým chrbtom a charakteristickou krátkou, vytiahnutou papuľou. Ich celosvetový výskyt, okrem polárnych oblastí, je dôkazom ich výnimočnej prispôsobivosti.
Sociálny život a spolupráca
Delfíny sú vysoko spoločenské tvory, ktoré žijú v rôznorodo zložených skupinách. Môžu to byť skupiny jedného pohlavia, alebo zmiešané skupiny samíc, samcov a ich mláďat. Táto priateľská spolupráca je pre ich život nevyhnutná, pretože si navzájom pomáhajú pri love, pôrode a v chorobe. Spolupráca nie je v živočíšnej ríši zriedkavá - navzájom kooperujú zvieratá od spoločenského hmyzu po levy, vlky, hyeny a mnohé primáty. Z pohľadu antropológov je schopnosť ľudí spolupracovať jedinečná. Náš špeciálny talent spočíva v tom, že dokážeme vytvárať siete kooperácií, ktoré sú zložené zo vzájomne príbuzných i nepríbuzných jednotlivcov, teda rodiny, komunity, mestá, štáty, národy a únie.
Najnovšia štúdia publikovaná v časopise The Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS) hovorí o tom, že delfíny skákavé navzájom spolupracujú, pomáhajú si nájsť partnerov a spoločne odstrašiť konkurentov. Tím vedcov sledoval 121 samcov delfínov a podarilo sa im odhaliť komplexnú sociálnu sieť, v ktorej bol každý delfín buď priamo, alebo nepriamo prepojený. Zistili, že delfíny si vytvárajú blízke vzťahy, niečo ako najlepšie kamarátstva s jedným alebo dvoma ďalšími samcami. Aliancie sú definované ako trvalé vzťahy s opakovanou spoluprácou a môžu trvať desaťročia. Samce si budujú vzťahy aj mimo trojúrovňového spoločenstva, čím vytvárajú vo svete zvierat najväčšiu známu viacúrovňovú kooperujúcu sieť, a tým si zároveň zvyšujú svoj reprodukčný úspech.
Samce si vytvárajú putá tak, že plávajú a potápajú sa bok po boku, hladkajú sa, držia sa za plutvy. Keď sú od seba vzdialené, pískajú si, zhromažďujú sa a ak sa im súperi pokúšajú prevziať samicu, prichádzajú si na pomoc. Vedci dokonca zistili, že samce z druhej úrovne svojho spoločenstva si navzájom pomáhajú pri získavaní samíc. Čím má jedinec viac sociálnych prepojení s ostatnými, tým jeho šance na úspech v tomto smere vzrastajú. „Sociálne väzby medzi alianciami vedú k dlhodobým výhodám. Delfíny robia strategické rozhodnutia,“ hovorí prvý autor štúdie Richard Connor. Uvedené zistenia zároveň podporujú hypotézu „sociálneho mozgu“. Tá hovorí, že mozgy cicavcov sa vyvinuli tak, aby ich mali väčšie zvieratá, ktoré sledujú svoje sociálne interakcie a spoločenstvá.
Rozmnožovanie a starostlivosť o mláďatá
Delfíny skákavé sa zvyčajne pária na jar alebo v lete. Samice potom po desiatich až dvanástich mesiacoch brezivosti porodia jedno mláďa. Matke pri pôrode pomáhajú dvaja, často aj viacerí delfíni, ktorí fungujú ako „pôrodné baby“. Tieto pomáhajú chrániť rodičku pred útokmi žralokov, ktoré by mohla prilákať krv vytekajúca pri pôrode. Po narodení mláďaťa sa celá skupina dáva do pohybu a „pôrodné baby“ sprevádzajú novonarodeného delfína na jeho prvej ceste za vzduchom k vodnej hladine. Delfíny sú pri pôrode veľmi závislé od pomoci týchto pôrodných asistentiek.
Matka kojí svoje mláďa najmenej šestnásť mesiacov, takže ďalšie mláďa môže priviesť na svet o necelé dva až tri roky. Práve preto zostávajú mláďatá so svojou matkou po dobu dvoch až troch rokov. Rovnako ako ľudia, aj samice delfína sú známe tým, že kopulujú po celý rok, ale len niekedy ovulujú. V otvorených a chladnejších oceánoch a moriach majú proporciálne menšie telové výbežky a sú takmer dvakrát dlhšie ako šmykľavka.
Watch a Seahorse Give Birth to 2,000 Babies | National Geographic
Komunikácia a lov
Delfíny sa navzájom dorozumievajú mľaskavými a cvakavými zvukmi. Delfín vydáva zvuky z dvoch dôvodov: pri komunikácii so svojimi druhmi a pri získavaní informácií o svojom okolí, predovšetkým o prítomnosti rýb, ktoré loví. Delfíny využívajú celý rozsah svojho repertoáru na dorozumievanie. Ďalšie zvuky zahŕňajú zúrivé cvakanie, často sprevádzajúce stretnutie agresívnych samcov, a dôverný chichot maznajúcich sa samčekov a samičiek. Okrem vysokofrekvenčných hvizdov používaných na vzájomné dorozumievanie sa vydávajú cvakavé zvuky, ktoré sa odrážajú od predmetov a podávajú informácie o okolitom mori. Tento proces sa nazýva echolokácia.
Keď zviera vydá celý rad vysokých cvakavých tónov, vytvorí sa zvuková stena, ktorá putuje vodou. Ak narazí na pevný objekt, vytvára spätný odraz. Mozog delfína je prispôsobený na vnímanie odrazu, ktorý sa k nemu vodou spätne vracia. Podľa neho potom určí nielen veľkosť koristi, ale aj jej smer a vzdialenosť. Všetci sa pokúšali zostaviť slovník zvukov delfína, ale mnohé zostávajú pre ľudí naďalej záhadou.
Delfíny žerú najrôznejšie druhy rýb a spôsob ich lovu zodpovedá druhu koristi. Pretože lovia jednotlivé ryby, za normálnych okolností nevyhľadávajú malú korisť. V ich potrave sa iba v malej miere vyskytujú menšie hlavonožce alebo iné bezstavovce, prípadne aj na vodnú hladinu sadajúce vodné vtáky. Pri zachytení a spozorovaní veľkého kŕdľa rýb sa na spoločný rybolov zhromaždia až stovky delfínov. Ryby sa pred blížiacimi delfínmi snažia rozpŕchnuť, tie sa však navzájom zvolávajú a vytvoria pevnú hradbu. Voľná hladina tvorí pre ryby prekážku, ktorú nie sú schopné prekonať. Existujú domnienky o tom, že delfíny znepokojujú ryby hlasitými zvukmi, ktoré pri tom vydávajú. Pokiaľ ryby tiahnu v kŕdľoch alebo voľne plávajú vo vode, delfíny ich lovia počas celého dňa.
Pri love vytvoria rad a plávajú vedľa seba. Keď nájdu húf rýb, predsunutá skupina sa odpojí a obkľúči potenciálnu korisť, plávajúc okolo nej v čoraz väčšmi sa zmenšujúcich kruhoch. Keď sa vyplašené ryby priblížia k hladine, všetky delfíny sa začnú kŕmiť. Ale nie sú jediné. Hurhaj priláka aj morské vtáky, ktoré sa vrhajú nadol, aby sa zapojili do hodovania.
Pomoc zraneným jedincom
Rovnakú pomoc, akú poskytujú pri pôrode, poskytujú delfíny aj akémukoľvek zranenému jedincovi. Ihneď po volaní o pomoc priplávajú ostatné delfíny k zranenému zvieraťu a snažia sa obeť vo vode rôzne nadnášať alebo postrkovať k vodnej hladine, aby sa mohlo nadýchnuť. Je známych niekoľko overených prípadov, keď delfíny poskytli pomoc nielen príslušníkom vlastného spoločenstva. V delfináriách bolo pozorované, ako pomáhajú svojim druhom, ktorí majú problémy s dýchaním, a vynášajú ich na hladinu.
Človek sa stretáva s delfínom v čase, keď obaja rybárčia na rovnakom mieste. Každý rok sa v rybárskych sieťach utopia tisícky delfínov. Ak sa poškodí echolokačný systém delfína, ktorým by si privolal pomoc, dochádza k vyvrhnutiu na súš a k smrti.
tags: #delfin #skakavy #rozmnozovanie