Divozel veľkokvetý: Prastarý liek a jeho všestranné využitie

Divozel patrí k najstarším liečivým rastlinám na Zemi a v našich končinách sa mu hovorilo kráľovská svieca, a to jednak pre jeho krásu a majestátnosť, jednak preto, lebo sa pálil ako vosková sviečka alebo fakľa. Táto mohutná dvojročná bylina je rozšírená najmä v strednej Európe, ale nájdeme ju aj v oblastiach južnej Európy a severnej Afriky. Divozel obľubuje slnečné stanovištia, rastie aj pri cestách či na skalách. Má skutočne bohatú históriu a všestranné využitie.

História a pôvod divozelu

Niekoľko druhov tejto rastliny bolo známych už v antike. Starovekí Gréci ho nazývali flómos a jeho plstnaté listy rozrezávali a používali ako knôty do lámp. Ženy si listami potierali tvár, pretože na lícach zanechávali rumenec. Svoje miesto si našiel aj pri magických obradoch. Predkovia viacerých európskych národov považovali divozel za čarovnú ochrankyňu proti čarodejniciam a zlým duchom. Keď je suchá, veľmi ľahko horí. Ešte než bola objavená bavlna, používali sa na výrobu knôtov práve pevné semenice divozela. Grécky lekár Dioskorides (*40 - †90) predpisoval odvar z koreňa divozela naloženého do vína pri liečbe mokrého lišaja, čo je ochorenie, ktoré spôsobuje mokvavé vyrážky na krkoch koní. Kolonisti priviezli divozel so sebou do Severnej Ameriky, kde sa ho miestni obyvatelia rýchlo naučili využívať na liečbu kašľa, bronchitídy či astmy. Uplatnenie si našiel ako u eklektikov, ktorí kládli dôraz na prírodné liečivá, odpočinok na lôžku a parné kúpele, tak aj u homeopatov, ktorí zdôrazňovali používanie liečiv v malých dávkach, dbali na kvalitu stravy, hygienu a redukciu stresu.

Botanická charakteristika a pestovanie

Divozel veľkokvetý (Verbascum densiflorum Bertol) je mohutná dvojmetrová dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára iba masívnu ružicu prízemných listov, ktoré prezimujú. V druhom roku vyženie hrubú dutú plstnatú stonku s vajcovitými končistými plstnatými listami. Veľké žlté voňavé kvety vyrastajú v hornej časti stonky vo zväzkoch, ktoré tvoria dlhé strapce. Plody sú dvojpuzdrové tobolky, koreň je vretenovitý. Divozel kvitne od začiatku júla do konca septembra a poskytuje med bledožltej farby. Kvety divozela vo veľkom priťahujú opeľovače. Latinský názov čeľade Scrophulariaceae (krtičníkovité), do ktorej divozel patrí, je odvodený od scrofula, čo bol starý názov pre chronicky zväčšené lymfatické uzliny. Vedecké pomenovanie rastlinného druhu verbascum pochádza zo skomoleného latinského barbascum a naráža na jeho plstnaté ochlpenie. Divozel veľkokvetý nie je náročný na pôdu. Vo voľnej prírode je udomácnený na chudobných a suchých pôdach, no nájdeme ho aj v čistom štrku. Je to dvojročná bylina s vretenovitým koreňom, z ktorého v prvom roku vyrastá ružica veľkých podlhovastých až vajcovitých, končistých plstnatých listov, ktoré zväčša prezimujú. Na jar nasledujúceho roka vyrastie priama, až 2 m vysoká stonka so široko kopijovitými, zbiehavými žltoplstnatými listami. Na konci stonky sa vytvára husté strapcovité súkvetie vysoké 30 - 50 cm, zložené zo žltých voňavých kvetov s tanierovitými korunami priemeru 3,5 - 5 cm. Nitky oranžových peľnic zrastajú s korunnou rúrkou. Kvety zoskupené v pastrapci rozkvitajú postupne, v priebehu jedného až dvoch mesiacov. Divozel veľkokvetý je teplomilný. Rastie na medziach, pri cestách, na slnečných kamenistých stranách a na okrajoch lesov. Pre svoju výšku je na stanovištiach zďaleka viditeľný. Často sa pestuje v záhradách aj na poliach, v obidvoch prípadoch zo semien. Darí sa mu najlepšie v čistej, stredne ťažkej, neuľahnutej, dostatočne výživnej pôde so spodnou vlahou na slnečnej, proti vetrom chránenej strane.

Rozmnožovanie a výsadba

Divozel vysievame už začiatkom apríla do debničiek, ktoré vložíme do skleníka či pareniska. Výsev urobíme riedky, pretože pri hustom rastlinky po vzídení padajú. Jednotíme ich na spon 30 × 30 milimetrov, neskôr ich môžeme presadiť do pripravených rašelinových balíčkov, ktoré dáme do pareniska a na noc prikryjeme rohožami (pre nebezpečenstvo nočných mrazov). Podľa potreby zalievame a prevzdušňujeme. Sadenice pred vysadením otužujeme tak, že okná na záhradnom skleníku otvoríme aspoň na 5 až 8 dní. Výsadbu urobíme na čistý pozemok vo vzdialenosti 0,6 × 0,6 metra alebo 0,6 × 0,7 metra, aby vyrástli mohutné rastliny. Rastliny kvitnú od júna do septembra.

Zber a spracovanie drog

Predmetom zberu sú najmä kvety (Flos verbasci). Trhajú sa však len lupienky s tyčinkami bez kalicha. Zber realizujeme za slnečného počasia v dopoludňajších hodinách, ako kvety postupne rozkvitajú. Nazbierané kvety sa nemajú stláčať a rýchlo sa zaparujú aj sušia, a to pri maximálnej teplote do 40 stupňov Celzia. Materiál by mal uschnúť za deň. Pomer zosušenia je asi 8 : 1. Droga je veľmi citlivá najmä na vlhko a svetlo. Jej kvalita sa hodnotí osobitným spôsobom: číselným údajom, ktorý sa uvádza v množstve označenom h. j. - hemolytické jednotky. Ide o údaj vyjadrujúci účinnosť v droge prítomných saponínov, ktorý sa laboratórne zisťuje biologickou metódou. Necháva sa pri tom pôsobiť odvar zo suchých kvetov na suspenziu červených hovädzích krviniek. Zistená hodnota zodpovedá počtu mililitrov suspenzie červených krviniek, ktoré hemolyzujú (rozpustia sa) odparom z jedného gramu saponínovej drogy. Za suchého slnečného počasia sa zberajú žlté koruny rozkvitnutých kvetov, najlepšie predpoludním, keď už vyschla rosa. Výhodou pestovania v záhrade je možnosť denne zberať čerstvo rozkvitnuté kvety bez poškodenia ďalších púčikov. Po zbere sa kvety ukladajú voľne do košíka, aby sa nepotlačili a nezaparili. Sušia sa veľmi rýchlo, rozložené v tenkej vrstve na slnku alebo v umelých podmienkach pri teplote do 50 °C. Dobre usušené kvety majú jasnožltú farbu, medovú vôňu a sladkastú chuť. Zbierame sýtožlté kvetné koruny s prirastenými tyčinkami postupne ako rozkvitajú, jednotlivo rukou a to spravidla ráno, kým sú kvety rozvité, po celý čas, dokiaľ rastlina kvitne. Ukladáme zľahka a voľne a hneď riedko rozložené sušíme (spočiatku ich možno nechať zvädnúť i na slnku) pri teplote až 50-60 °C a to každý zber osobitne, aby sa nám nepomiešali a viac-menej suché kvety od čerstvých nenavlhli. Uschováme nestlačené vo vysušovacích nádobách a chránime pred svetlom. Sú veľmi chúlostivé.

Zber listov a semien

Zriedkavým predmetom zberu sú listy, ktoré sa zbierajú zdravé a v čase kvitnutia rastliny. Sušia sa rýchlo na prehriatych a vzdušných povalách. Drogou je Folium verbasci. Semeno zbierame tak, že vrchnú časť rastliny zrežeme a odložíme, pretože tam semeno nie je kvalitné ani zrelé. Z dvoch tretín odspodu zbierame celé semenice do papierových vriec (semeno je veľmi jemné). Zber začíname vtedy, keď je semeno už hnedé. Semenice odrezávame kosákom a ešte v ten deň rozložíme na papiere v sýpke, kde je prievan a sušíme ich našuchorené vo vrstve 30 až 40 centimetrov. Pri práci treba dávať pozor na oči a používať ochranné okuliare, lebo semeno vyletuje. Keď vám padne do očí, je veľmi nepríjemné, reže a páli. Vymlátime ho buď mláťačkou, alebo kombajnom. Pri mlátení treba použiť sitá s okrúhlymi otvormi a nastaviť obrátky stroja. Po výmlate semeno ovejeme a rozložíme ho na papier vo vrstve asi 30 - 40 centimetrov, aby doschlo. Každý deň ho obraciame (5 - 8 dní). Po vyschnutí semeno preosejeme sitami, čím odstránime úlomky, a dočistíme ho čistiacim strojom. Osivo po vyčistení naplníme do plátenných vrecúšok a uložíme na regály v suchej miestnosti.

Účinné látky a liečebné využitie

Hlavnou účinnou látkou, ktorú droga obsahuje, je žlté farbivo glykozidický saponín verbaskozid s najvyšším obsahom v čase plného kvetu. Droga Flos verbasci slúži ako odhlieňovací a slizový prostriedok vhodný pri kašli a zápale priedušiek. Droga pôsobí blahodarne pri akútnej a chronickej bronchitíde, zápaloch sliznice hrdla, laryngitíde, bronchiálnej astme, tuberkulóznom a čiernom kašli aj pri zápale pľúc. Pri chronickej bronchitíde pomáha mlieko z divozela, ktoré pripravíme tak, že 50 gramov čerstvých alebo 20 gramov sušených kvetov prelejeme pollitrom vriaceho mlieka a v prikrytej nádobe necháme 10 minút lúhovať. Divozel sa ďalej osvedčil aj ako účinný prostriedok proti hemoroidom. V tomto prípade platí starý recept Pietra Andreu Mattioliho (*1501 - †1577), ktorý uvádza toto: usušený koreň rastliny pomelieme na prášok, 15 gramov prášku zmiešame s jedným žĺtkom, pridáme trocha oleja a primerané množstvo hladkej múky. Z cesta vyformujeme malé koláčiky (asi 20 × 30 mm a hrubé 10 mm) a upečieme ich. Obklad z čerstvých listov divozela sa používa na opuchliny a povrchové vredy. Používa sa najmä v prsných čajoch. Obsahuje saponíny, sliz, triesloviny, flavonoidy, silicu a cukry. Uvoľňuje hlieny, pôsobí močopudne a je podstatnou zložkou prsných čajov. Droga uvoľňuje aj kŕče. Pripravuje sa ako odvar, zápar alebo extrakt, pričom denná dávka predstavuje 1 čajovú lyžičku na 1 šálku vody. Extrakt sa používa na výrobu zmäkčujúcich mastí. Veľmi dobré liečivo pri chorobách dýchacích ciest, najmä pri suchom i čiernom kašli, zachrípnutí a pod. Ďalej osoží pri lámke (reume), aj ako močopudný a posilňujúci prostriedok. Zvonku sa používa v kloktadlách a šťava z čerstvých listov na obklady ťažko zhojiteľných rán.

Príprava čaju a ďalšie recepty

Na prípravu čaju potrebujeme lyžicu sušených kvetov, ktorú zalejeme šálkou vriacej vody a po 15-minútovom lúhovaní precedíme. Pijeme niekoľko ráz denne po jednej šálke. Zápar alebo odvar (5 min.) z 3 - 4 lyžičiek drogy a dvoch pohárov vody sa pije cez deň po dúškoch pri zápale priedušiek, kašli a astme. Z divozela si môžeme pripraviť čaj.

Upozornenie

Semená divozela veľkokvetého sú jedovaté a mohli by spôsobiť otravu. Na druhej strane nie sú známe žiadne nežiaduce účinky listov, kvetov ani koreňov.

tags: #divozel #velkokvety #droga

Populárne príspevky:

• Vlastnosti, pestovanie a využitie tuje západnej a jej šišiek
• obklady s motívom orchideí
• Návody na vyšívanie levandule
• Viac o reprezentatívnych druhoch sukulentov pre byt
• ako pestovať saracéniu