Literárne druhy a diela „Slávik a ruža“ od A. S. Puškina a O. Wilda

Pojem literatúra zahŕňa široké spektrum foriem a druhov. Literárne diela sa delia do troch hlavných skupín podľa ich spoločných, typických znakov. Tieto skupiny nazývame literárne druhy: lyrika, epika a dráma. Každý literárny druh má potom svoje špecifické literárne žánre.

Alexander Sergejevič Puškin a jeho „Slávik a ruža“

Alexander Sergejevič Puškin (1799 - 1837) bol ruský romantický básnik, prozaik, dramatik, kritik, historik a publicista, ktorý je považovaný za zakladateľa modernej ruskej prózy a jedného z najväčších ruských básnikov. Jeho tvorba je žánrovo bohatá, zahŕňa lyricko-epické skladby, romány, poviedky a tragédie.

Puškinova poézia a próza boli ovplyvnené obdobím romantizmu v ruskej literatúre, ktoré sa nieslo v znamení vzostupu revolučného hnutia v Európe a proticárskych vzbúr. Jeho diela sa odrážali v atmosfére cárskeho útlaku, vyjadrovali lásku k človeku a nenávisť k dobe, ktorá naň doliehala celou svojou ťarchou nepriazne. Básnik bol presvedčený, že si sám vyberá svoju tému a tuší, čo je dôležité.

Puškinov život a tvorba

Otec básnika, Sergej Ľvovič Puškin, pochádzal zo starého šľachtického rodu. Alexander bol vychovávaný v rodine, ktorá bola úzko spojená s literárnymi kruhmi v Moskve. Jeho dedo, Vasilij Ľvovič Puškin, bol známym básnikom a v ich dome sa stretávali významní spisovatelia ako Karamzin a Žukovský.

V rokoch 1811-1817 študoval Puškin v lýceu v Carskom Sele, kde sa pripravoval na štátnu službu. Zaujímala ho história a literatúra, veľa čítal. Počas štúdií sa zbližoval s budúcimi dekabristami a básnikmi. Rok 1812, rok veľkých udalostí v Rusku, výrazne ovplyvnil jeho život.

V roku 1814 bola uverejnená jeho prvá báseň „K drúgu stichotvorcú“ (Priateľovi básnikovi). Po skončení štúdií v roku 1817 sa usadil v Petrohrade. V tomto období dokončil poému „Ruslan a Ľudmila“ a napísal cyklus básní „Voľnosť“ (1817), „K Čaadajevu“, „Skazky“ (Rozprávky), „Noel“ (1818) a „Derevňa“ (Dedina) 1819.

Puškin podporoval začínajúce hnutie Dekabristov, za čo bol cárom poslaný do vyhnanstva. V rokoch 1820-1823 pôsobil na juhu krajiny, cestoval na Kaukaz a pôsobil aj v Kišiňove, kde napísal poému „Kavkazskij plénnik“ (Kaukazský zajatec).

V rokoch 1823-1824 prežil Puškin v Odese a roky 1824-1826 v Michajlovskom, kde žila celá jeho rodina. Zima 1825-1826 priniesla povstanie dekabristov, ktoré sa skončilo neúspechom. Puškin s uväznením a popravením vodcov nesúhlasil a zostal pod dohľadom v Moskve (1826-1830).

Koncom roka 1828 spoznal Natáliu Nikolájevnu Gončarovovú, s ktorou sa 18. februára 1831 oženil. V jeho tvorbe je významná tzv. Boldinská jeseň (1830), kedy napísal „Povesti pokojnovo Ivana Petroviča Belkina“, „Výstrel“, „Meteľ“, poému „Domik v Kolomne“ a dokončil „Jevgenija Onegina“, „Maleňkie tragédií“.

V 30. rokoch 19. storočia pokračoval v tvorivej činnosti, napísal nové diela a hľadal podklady k náučno-historickej práci „História Pugačova“ a historického románu „Kapitánskaja dočka“ (Kapitánova dcéra). Puškinov život sa tragicky skončil 29. januára 1837 v súboji s Dantesom.

Medzi ďalšie známe diela Puškina patria:

• „Ruslan a Ľudmila“ (poéma)
• „Kaukazský jazdec“ (poéma)
• „Eugen Onegin“ (román)
• „Kapitánova dcéra“ (novela)
• „Boris Godunov“ (tragédia)

Analýza diela „Slávik a ruža“ od A. S. Puškina

Dielo „Slávik a ruža“ (1827) Alexandra Sergejeviča Puškina má nasledujúce charakteristiky:

• Literárna forma: poézia
• Literárny druh: lyrika
• Literárny žáner: lyrická báseň
• Hlavná postava: lyrický hrdina - básnik, slávik
• Téma: neopätovaná láska
• Idea: slávik i básnik vyznávajú city, ktoré im nie sú opätované, nie sú pochopené
• Rým: združený (aabb)
• Veršový systém: sylabický veršový systém - 12-slabičný verš
• Rytmicko-syntaktický paralelizmus: 1 riadok = 1 veta / myšlienka

Umelecké prostriedky:

• Epiteton: „noci jarnej“, „v sade skrytom“, „milá ruža“, „hymny jemné“
• Personifikácia: „milá ruža drieme“
• Metafora: „v hĺbke noci jarnej“, „v sade do tmy skrytom“
• Básnická otázka: „Pre koho ty, básnik, pachtíš sa a stlievaš?“

V básni „Slávik a ruža“ od Puškina sa stretávame s témou neopätovanej lásky, kde básnik a slávik vyznávajú city, ktoré im nie sú opätované ani pochopené. Táto báseň je ukážkou Puškinovej schopnosti vyjadriť hlboké emócie prostredníctvom lyrického prejavu a bohatých umeleckých prostriedkov.

Oscar Wilde a jeho „Slávik a ruža“

Oscar Wilde (1854 - 1900) bol anglický dramatik, prozaik, básnik a esejista írskeho pôvodu. Bol známy svojimi názormi na umenie, ktoré často obhajoval ako formu estetického pôžitku. Jeho meno sa stalo synonymom pre závratný vzostup i strmhlavý pád.

Rozprávka „Slávik a ruža“ Oscara Wilda je súčasťou zbierky „Šťastný princ a iné rozprávky“, ktorá vyšla v roku 1888. Táto zbierka obsahuje päť próz, vrátane „Slávika a ruže“, „Šťastný princ“, „Sobecký obor“, „Oddaný priateľ“ a „Jedinečná raketa“.

Diela sa vyznačujú jednoduchým, no zároveň náznakovitým dejom, veľkou dávkou fantázie a romantizmu, vytriezveným a priezračným štýlom a dôrazom na melódiu jazyka. Námety sú na prvý pohľad prosté a naivné, no sú založené na symboloch a alegórii, rozvíjajú základné otázky o umení, citoch a spoločnosti. Wilde sa v nich inšpiroval Hansom Christianom Andersenom a rozvíja jeho motívy.

Analýza diela „Slávik a ruža“ od O. Wilda

V centre deja Wildovej rozprávky „Slávik a ruža“ stojí mladý študent, ktorý je plný ilúzií o láske. Aby s ním princezná tancovala na plese, musí jej priniesť červenú ružu, ktorú však v jeho záhrade niet. Študent je zúfalý a plače.

Jeho nárek začuje slávik, ktorý hniezdi na blízkom dube. Slávik, dobromyseľný, láskavý a obetavý, sa rozhodne študentovi pomôcť. Odletí k ružovému kríku a prosí ho o červenú ružu výmenou za svoju najkrajšiu pieseň. Krík má však len biele ruže. Slávik je poslaný k ďalším kríkom, no ani jeden nemá červené ruže - jeden má len žlté, a tretí, ktorý kedysi rodil červené ruže, je zamrznutý.

Slávik sa dozvie, že jediný spôsob, ako získať červenú ružu, je spievať celú noc s tŕňom v srdci, aby jeho krv zafarbil krík. Hoci smrť je vysoká cena, slávik dospeje k záveru, že láska je cennejšia ako život. Odletí za študentom a oznámi mu, že dostane svoju červenú ružu, ktorú stvorí z hudby a vlastnej krvi. Žiada od neho, aby bol verným milencom, lebo láska je múdrejšia než filozofia. Študent ho však príliš nechápe, pretože poznal len to, čo je napísané v knihách.

Slávik spieva celú noc o láske, pričom mu tŕň preniká do srdca. Napriek bolesti je odhodlaný dokončiť, čo začal. Na druhý deň ráno sa objaví nádherná červená ruža, no slávik ju už nespatrí. Jeho obeta je zavŕšená. Študent nájde ružu a s radosťou ju zanesie svojej vyvolenej, dcére profesora.

Dievča ho však odmietne s tým, že ruža sa nehodí k jej šatám a drahokamy od synovca komorníka sú cennejšie. Študent je hlboko rozčarovaný dievčinou ľahostajnosťou a nevďačnosťou, uvedomujúc si, že láska je „neskutočná hlúposť“. Ružu odhodí a rozhodne sa vrátiť k štúdiu filozofie, zmúdrený krutou lekciou o pravej cene lásky a ľudskej povahe.

Charakteristika postáv v diele O. Wilda

Wildeho rozprávky sú nielen krásnym literárnym dielom, ale aj hlbokou reflexiou ľudskej povahy, lásky a obetavosti. Mladý básnik, ktorý si zúfa, pretože si chce na plese zatancovať s dievčaťom svojho srdca, no tá sa mu bude venovať iba pod podmienkou, že ju obdaruje rudou ružou. To ho núti k slzám, čo slávik považuje za prejav pravej lásky.

tags: #dlavik #a #ruza #literarny #druh

Populárne príspevky:

• Rýchly rast bambusu
• Ktorá tuja je lepšia pre živý plot?
• Viac o Miss lúčny kvietok
• africké sedmokrásky v záhrade
• Ako zafarbiť hortenzie na modro