Pestovanie čučoriedok: Komplexný sprievodca pre bohatú úrodu

Kanadské čučoriedky patria medzi veľmi obľúbený druh drobného ovocia. Majú veľké, šťavnaté a okrúhle plody, ktoré obsahujú bezfarebnú šťavu. Čučoriedky obsahujú veľa vitamínov a antioxidantov, vďaka čomu pomáhajú imunite, mozgu, srdcu a dokonca majú priaznivý vplyv na pokožku. Sú skvelým zdrojom antioxidantov a dajú sa využiť do mnohých receptov, ako sú koláče, šaláty či omáčky.

Pestovanie čučoriedok na Slovensku je z roka na rok populárnejšie. Vypestovať množstvo veľkých šťavnatých bobúľ na jednom kríku sa však nedarí každému. Pestovanie čučoriedok nie je náročné, pokiaľ viete, ako im vytvoriť na záhrade tie správne podmienky a odmenia sa vám zdravými plodmi plnými vitamínov a minerálnych látok.

Výber vhodnej odrody čučoriedok

Pri výbere odrody čučoriedok je dôležité zvážiť viacero faktorov, ako napríklad účel pestovania (priamy konzum, zaváranie, mrazenie), preferovanú veľkosť plodov a dobu dozrievania.

Odrody pre rôzne účely:

• Na priamy konzum: Odrody ako ‘Patriot’ alebo ‘Bluecrop’.
• Na zaváranie: Vhodné sú odrody ‘Patriot’ alebo ‘Chandler’.

Veľkosť plodov:

• Veľké plody: Odrody ‘Hortblue Petite’, ‘Darrow’ či ‘Brigitta’ sa pýšia veľmi veľkými plodmi. Veľké plody sú najlepšie na okamžitú konzumáciu.
• Menšie plody: Pre výber čučoriedok s menšími plodmi sú vhodné odrody ‘Patriot’, čučoriedka ‘Emblue’ či ‘Spartan’. Na varenie a pečenie sa hodia skôr menšie plody.

Špecifické odrody:

• ‘Hortblue Petite’: Jedna z mála odrôd, ktorá plodí až dvakrát ročne.
• ‘Pink Lemonade’: Existuje aj čučoriedka s ružovými plodmi. Táto odroda síce dozrieva až v auguste, no jej plody sú veľmi sladké a ich chuť má dokonca citrónový nádych.

Krížové opelenie:

Aj keď sa na niektorých druhoch čučoriedok uvádza, že sú samoopelivé, pre väčšiu úrodu sa oplatí mať vysadené vždy aspoň dva rôzne druhy, ktoré kvitnú v rovnakom čase. Niektoré čučoriedky si vyžadujú krížové opelenie; iné sú plodné samy. Samorodné odrody nie sú vždy spoľahlivé. Na zaistenie dobrého ovocného sadenia vysaďte viac ako jeden kultivar. Je pravdepodobné, že výsadba troch rôznych odrôd zabezpečí opelenie. Výsadbou sa predĺži aj výsadba viac ako jedného kultivaru. Nie všetky odrody čučoriedok kvitnú súčasne; niektoré kvitnú skoro na jar, iné kvitnú neskôr.

Ďalšie druhy čučoriedok

Čučoriedkami voláme niekoľko odlišných rastlín. Všetky však patria medzi bobuľovité ovocie. Niektoré sú bežne známe, iné menej. Každá z nich, okrem toho, že sú chutné, má pozitívny prínos pre zdravie ľudí. Aké teda poznáme čučoriedky?

Čučoriedka lesná (Vaccinium angustifolium)

Táto odroda, známa aj ako lowbush, bežne dozrieva v našich lesoch, hlavne v Tatrách. Je to opadavý nízko rastúci krík, ktorý dorastá do maximálnej výšky 120 centimetrov. Kvety sú zelenkavobiele s ružovými odtieňmi. Ovocie je drobné a má tmavomodrú až čiernu farbu. Najlepšia je pre krík vlhká pôda s vysokým obsahom organických látok a veľmi kyslá (pH 4,5 - 5,5). Tiež musí mať dobre priepustnú pôdu. Úrodnosť je stredná. Doba kvitnutia je máj až jún a plody dozrievajú až v júli.

Čučoriedka kanadská (Vaccinium corymbosum)

Známa veľkoplodá čučoriedka kanadská (Vaccinium corymbosum) s botanickým názvom brusnica chocholíčnatá patrí medzi obľúbené bobuľovité ovocie našich záhrad. Nazývaná aj kanadská, americká, záhradná, veľkoplodá či brusnica chocholíkatá, pochádza z Kanady a najlepšie sa jej darí v kyslej pôde. Kríky dorastajú až do dvoch metrov. Plody sú veľké, tmavomodrej farby. Tento druh patrí k najplodnejším kríkom čučoriedok. Podľa odrody dorastajú do výšky 1,5 až 3,5 m. Stopkaté zvonkovité kvety rastú zväčša v hroznovitom kvetenstve. Kvety sú od bielej cez ružovkastú až po ružovú farbu. Objavujú sa od apríla - mája. Plody kanadskej čučoriedky sú oveľa väčšie oproti plodom lesnej čučoriedky. Majú priemer od 6 - 20 mm podľa druhu odrody a dozrievajú priebežne počas leta. Majú modrú až tmavofialovú farbu. Po prekrojení plodu je stred biely. Obsahujú vitamíny, minerálne látky, antioxidanty a ďalšie prospešné látky vo veľmi vysokej koncentrácii.

Čučoriedka kamčatská (Lonicera kamtschatica)

Čučoriedka kamčatská je v súčasnosti prvé dozrievajúce ovocie v našich záhradách. Obľúbené tzv. kamčatské čučoriedky, teda zemolez kamčatský (Lonicera kamtschatica), dostal pomenovanie aj sibírska čučoriedka alebo indigový drahokam. Patrí do čeľade Dipsacales a môže dorastať do výšky i šírky 1,5 - 2 m. Nenápadné žltozelené kvety sa objavujú v marci až apríli a prinášajú modré, modrofialové či tmavofialové podlhovasté plody.

Tabuľka odrôd čučoriedok a ich vlastností

Výsadba čučoriedok

Najvhodnejší čas na výsadbu rastlín je jar a jeseň. Ak si však kúpite čučoriedky v kvetináči, môžu sa vysádzať počas celého roka. V prípade výsadby v lete však rastliny potrebujú výdatnú zálievku. Čučoriedky môžeme vysádzať počas celého roka, no najvhodnejším obdobím na výsadbu je skorá jar, keď už nehrozia tuhé mrazy. Nesaďte, ak je pôda zamrznutá alebo príliš mokrá. Mladý krík pred presádzaním z nádob do zeme dôkladne zalejte.

Výber stanoviska

Čučoriedky sadíme na miesto, kde je polotieň. Aby mali zdravé, šťavnaté plody potrebujú čučoriedky dostatok slnka, no pozor, na priamom slnku môžu mať v lete spálené listy. Čučoriedkam sa najlepšie darí na úplnom slnku. Vyberte si dostatočne slnečné miesto. Kanadské čučoriedky môžete zasadiť aj do polotieňa, ale musíte počítať s tým, že nebudete mať až takú výnosnosť. Vysaďte ich tam, kde môžu nerušene rásť 10 a viac rokov. Kríky vysádzajte na miesto, kde je najlepšie slnko a kde nie je príliš veterno. Ak ste sa už rozhodli, že začnete na vašej záhrade pestovať tieto kry, myslite aj na to, kde ich vysadiť. Čučoriedky obľubujú slnečné miesto.

Príprava pôdy

Na sadenie čučoriedok je potrebné zvoliť vhodnú pôdu. Kanadským čučoriedkam najviac vyhovuje kyslá pôda s hodnotou pH 4,2-5,5. Kríky vyžadujú kyslú pôdu a pôdu bohatú na organické látky. Pôda musí byť dobre priepustná. Zvoľte si pH pôdy 4,0 - 5,0. Tam, kde je pôda zásaditá, pridajte pred výsadbou rovnaké diely piesku a rašeliny do jamy veľkej s priemerom aspoň 50 centimetrov. Pozor si dávajte na ťažkú ílovitú pôdu.

Aby mala pripravená pôda dostatok živín, pridáme pri výsadbe čučoriedkam aj kompost. Ideálnym substrátom pre čučoriedky je rašelina obohatená o kompost či záhradnícky substrát (rašelina 2:1 kompost). Indikátorom nedostatočne kyslej pôdy sú okrem slabej úrody aj žltnúce listy so zelenými žilkami. Ak sa takéto príznaky objavia, substrát môžete okysliť napríklad rašelinou alebo okyslovačmi na báze elementárnej síry či sulfidov železa (vyhnite sa sulfidom hliníka, ktoré sú pre čučoriedky toxické).

Kvôli pH by nemali byť čučoriedky umiestnené blízko betónových múrov a chodníkov, keďže betón postupne zvyšuje zásaditosť pôdy. Na udržanie nízkeho pH pôdy je vhodné oddeliť substrát pre čučoriedky od okolitej pôdy nepremokavou zábranou (napr. igelitovou fóliou s dierami na dne pre odtok vody), prípadne iným materiálom, ktorý spomalí zvyšovanie pH a čučoriedka tak bude môcť prosperovať aj 40 rokov.

Postup výsadby:

1. Vykopte jamu o polovicu hlbšiu, ako sú korene. Výsadbová jama by mala byť pomerne hlboká (minimálne 1x1 m s hĺbkou 80 cm), kvôli dostatočnému objemu kyslého substrátu, ktorým ju budeme plniť.
2. Do jamy nalejte dostatok vody a pridajte organické hnojivo s pomalým uvoľňovaním. Hnojivo zakryte tenkou vrstvou pôdy.
3. Kontajnerované čučoriedky pred výsadbou vyberieme z kontajnera a koreňovú sústavu mierne poprestriháme a rukami uvoľníme, aby sme predišli zauzleniu koreňov pri raste. Pri výsadbe je dôležité aby vrch koreňového balu nebol pod úrovňou pôdy do ktorej sa sadí (je lepšie ak je o 1-2 cm vyššie, pretože má po výsadbe tendenciu mierne klesnúť).
4. Kyslomilnej rastline by sme mali úplne zabrániť bežnej záhradnej pôde, aby sa dostala do kontaktu s koreňmi čučoriedky. Vyhĺbime jamu 50 x 50 x 50 cm, pričom myslíme aj na drenážnu vrstvu pozostávajúcu zo štrku či kameňa. Priestor potom vystelieme pevnou fóliou (prepichneme ju na dne, aby mala voda kde odtekať) alebo pevnou priepustnou textíliou.
5. Kyslý substrát zmiešame s kompostom a perlitom, obohatíme ho o štartovacie živiny hnojivom NPK (pri výsadbe na jeseň už neprihnojujeme). Hnojivo zapracujeme do pôdy tak, aby sa nedotklo priamo koreňov rastliny.
6. Korene po vybratí z kontajnera mierne narušíme, poprášime ich mykorhíznymi hubami (napríklad Rhodovit), rastlinu zasadíme len o 2 centimetre hlbšie ako bola v kontajneri a výdatne zalejeme.

Kvôli opeľovaniu a jednoduchšiemu udržiavaniu kyslosti pôdy je lepšie vysádzať čučoriedky v skupinkách s rozstupom cca 1,5 m, ako roztrúsené v záhrade.

Starostlivosť o čučoriedky

Čučoriedky sú pomaly rastúce kry, ktoré nie sú náročné na pestovanie. Ak doprajete čučoriedkam na vašej záhrade tú správnu starostlivosť, budete sa môcť tešiť z úrody od polovice júla. Pri skorších odrodách až do konca augusta pri neskorých odrodách.

Zálievka a mulčovanie

Čučoriedky vyžadujú stálu vlhkosť a priepustnú pôdu. Udržujte pôdu vlhkú, to zabezpečí tie najväčšie bobule. Plytká koreňová sústava čučoriedok obľubuje vlhké, no nie premočené pôdy. Pre čučoriedky nie sú preto vhodné ťažké, ílovité pôdy. Ak do takejto pôdy vykopeme výsadbovú jamu a naplníte ju priepustným substrátom, nadbytočná vlaha sa aj tak dostane ku koreňom. V takom prípade je vhodné vysádzať čučoriedky na kopčekoch (vyvýšených miestach), aby mohla prebytočná voda odtiecť.

Korene čučoriedok sú plytké a nemali by sa narúšať. Na povrch pôdy, kde je krík zasadený, naneste hustý mulč; tým zabránite rastu buriny, udržíte pôdnu vlhkú a pôdu aj ochladíte. Pôdu okolo čučoriedok je vhodné pokryť mulčom, ktorý ju zachová vlhkú a chladnú. V okolí čučoriedky je vhodné nastlať mulč z borovicovej kôry či ihličia (5-10 cm hrubá vrstva, ktorá sa však nedotýka kmeňa), ktorý zabraňuje vysušovaniu pôdy a chráni koreňovú sústavu rastliny pred mrazmi či letnými horúčavami. Čučoriedky neokopávajte a burinu v ich blízkosti vytrhávajte radšej ručne.

Hnojenie

Čučoriedky nie sú náročné ani na hnojenie. Ak majú výživnú pôdu, zaobídu sa úplne bez hnojenia. V menej výživných pôdach môžeme aplikovať vyvážené hnojivo (NPK 10-10-10) v predjarnom období, no len vo veľmi obmedzenom množstve v porovnaní s inými rastlinami, pretože nadbytočné hnojenie by mohlo viesť k poškodeniu koreňov a listov.

Hnojenie čučoriedok je ideálne urobiť na jar, keď sa na rastlinách tvoria púčiky a kvitnú. Používame vždy iba hnojivá určené priamo pre čučoriedky, ktoré zabezpečujú kyslú reakciu pôdy a neobsahujú chlór. Hnojenie na jeseň sa neodporúča, aplikujeme ho iba do polovice leta a rastlinám postačí do budúcej sezóny. Vyhýbajte sa hnojivám, ktoré obsahujú vápno alebo vápnik. Keďže si kyslá rašelina nedokáže v sebe donekonečna udržať nízke hodnoty pH nevyhnutné na to, aby čučoriedka dlhodobo prosperovala, treba rašelinu už druhý rok po výsadbe okysľovať. Pre dobré prospievanie potrebujú čučoriedky tzv. amónny dusík (prirodzene prekyslí pôdu).

Rez a tvarovanie

Väčšina mladých čučoriedok, ktoré sa dnes predávajú, nepotrebuje výchovný rez po výsadbe. Vyberte si takú rastlinu, ktorá má otvorenú korunu a jej konáre nerastú krížom cez seba. Čučoriedky kanadské plodia na konci mladých dlhých výhonov a neskôr na ich vetveniach.

Ak sa čučoriedka dostatočne nerozvetvuje, na jar môžeme skrátiť jej najdlhšie výhony o tretinu. Poriadne si prezrieme celý ker a odstránime aj suché a poškodené drevo, rovnako odrežeme výhony, ktoré už neplodia. Zhruba v 3. až 4. roku po výsadbe začneme s presvetlením čučoriedok. Presvetľujeme vždy v zime, počas vegetačného pokoja. Výhony, ktoré vo vnútri krov prekážajú a neplodia, odrežeme až pri zemi. Rezom obnovíme plodivé drevo.

Pri reze však nesmieme odstrániť ročné výhony, pretože sa na nich vytvárajú kvetné púčiky. Pri pravidelnom presvetľovacom reze sa odstráni asi tretina vetiev. Dospelé kry by nemali mať viac ako 6 až 8 dvojročných výhonov, z ktorých by mali byť aspoň 2 alebo 3 bohato rozvetvené. Kry by mali byť vzdušné a presvetlené, aby sa plody dobre vyvíjali a dozreli. Príliš vysoké alebo prestarnuté kry znesú aj radikálny rez. Pri takomto reze sa skrátia všetky výhony na výšku zhruba 30 až 50 cm od zeme. Po takomto zásahu ker silne obrastie a vytvorí nové bohaté výhony, ktoré sa nanovo zapestujú. Po radikálnom reze začnú čučoriedky bohato plodiť zhruba v treťom roku.

Čučoriedky rodia práve na vyzretých dvojročných výhonoch v hornej časti vetvy. Zdravý ker v čase rodenia, to je 3 - 4 rok by mal mať 4 - 5 zdravých výhonov. Vyberte 3 najsilnejšie a ostatné orežte úplne od zeme. Počas prvých 2 - 3 rokoch pestovania nevyžadujú žiadnu špeciálnu starostlivosť, čo sa týka rezu. Po troch rokoch robíme udržovací rez v predjarí. Nikdy však nezastrihávajte výhony. Ideálnym obdobím na rez čučoriedok je predjarné obdobie po pominutí hrozby tuhých mrazov. Čučoriedky sú pomerne odolné voči chorobám, no zriedkavo sa na nich môže objaviť hubové či bakteriálne ochorenie, ktoré je vhodné riešiť odstránením poškodených častí a prevzdušnením čučoriedok rezom.

Rozmnožovanie čučoriedok

Rozmnožovanie čučoriedky je proces, ktorý vyžaduje veľa času a trpezlivosti. Vysievanie nových rastlín zo semien je najdlhšia možná cesta a pri takomto rozmnožovaní si nové rastliny nezachovávajú vlastnosti materskej rastliny.

Rozmnožovanie odrezkami

Namnožiť čučoriedky vieme aj odrezkami - a to dvomi spôsobmi. Odrezkami odobratými v období vegetačného pokoja z drevnatých odrezkov. Bylinné odrezky je najlepšie odobrať v letnom období a vybrať zdravé životaschopné výhony. Skrátime ich na cca 8 cm a ponecháme iba jeden pár listov a tie zastrihneme na polovicu. Takto pripravené odrezky sa vložia do kvetináča so substrátom (prečnievať budú 2-3 cm nad povrch) a umiestnia sa do zákrytu - skleník, parenisko alebo miniskleník na parapetu okna. Takto nachystané odrezky do pár týždňov zakorenia a potom ich je treba aklimatizovať na vonkajšiu teplotu a dopestovať vo väčšom kvetináči s pomocou hnojiva.

Rozmnožovanie potápaním

Najčastejšie používaným spôsobom je tzv. potápanie, kde sa výhon čučoriedky ohne a prichytí pri povrchu pôdy a tam časom zakorení. Obsypať ich môžeme aj s mulčom alebo rašelinou. Tieto výhony je možné po roku oddeliť od materskej rastliny.

Pestovanie čučoriedok v nádobách

Čučoriedky sú vhodné na pestovanie v kvetináči, vďaka svojim plytkým koreňom. V nádobe je jednoduchšie zabezpečiť kyslé pH hnojením. Častokrát sa aj práve do zeme vkladajú celé kvetináče alebo sa rastliny posadia do jamy oddelenej od ostatnej pôdy hrubou nepriepustnou vrstvou. Pri pestovaní v nádobe je treba dbať iba na zvýšenú zálievku, pretože vyschnú oveľa skôr.

Pestovanie čučoriedok v kvetináčoch a iných nádobách je veľmi obľúbená alternatíva, pretože sa tak dajú dopestovať aj na balkóne či terase, je ich možné ľahko presúvať a najmä je ľahšie udržiavať stabilnú kyslosť pôdy, ktorá má priamy vplyv na ich kondíciu a produktivitu. Na výsadbu čučoriedok používame zmes rašeliny a kompostu/substrátu v pomere 2:1, pričom rastliny sadíme rovnakej výške v akej boli predtým pestované v kontajneroch. Aj čučoriedky pestované v nádobách benefitujú z vrstvy mulču na substráte, ktorá zabraňuje rýchlemu vysychaniu pôdy.

V prípade tmavých plastových kvetináčov je potrebné počas letných horúčav tieto nádoby zatieniť aby nedošlo k prehriatiu koreňov čučoriedky. Počas zimy je naopak nutné nádoby zatepliť alebo presťahovať na chránené stanovisko aby sme ich uchránili pred vymrznutím koreňovej sústavy. Ak pestujete čučoriedky v kvetináči na balkóne alebo na terase, nie je možné premiestniť ich na zimu do pivnice alebo chodby. Aj napriek tomu je dôležité chrániť pred zimou a mrazom ich koreňový systém. Ak hlásia mrazy, zakryte pučiace alebo kvitnúce rastliny.

Choroby a škodcovia

Čučoriedky sú pomerne odolné voči chorobám, no zriedkavo sa na nich môže objaviť hubové či bakteriálne ochorenie, ktoré je vhodné riešiť odstránením poškodených častí a prevzdušnením čučoriedok rezom. Čučoriedky nemajú mnoho prirodzených škodcov či ochorení. Výhodou je, že čučoriedky nenapádajú takmer žiadne choroby a škodce, pokiaľ však nepočítame vtáctvo, ktoré s obľubou v čase zrelosti nalietava na ker.

Najčastejší škodcovia:

• Húsenice: Žltnutie a postupné vysychanie listov je často znakom húseníc, ktoré vieme ľahko spozorovať na rastlinách a je nutné použiť insekticíd - chemický postrek na ničenie hmyzu.
• Vošky: Ďalším častým škodcom čučoriedok sú vošky, ktoré sa živia miazgou a tým oslabujú rastlinu.
• Vtáky: Najväčším škodcom čučoriedok sú jednoznačne vtáky, ktorým je nutné zamedziť prístup k dozrievajúcim plodom formou ľahkých sietí, ktoré sa položia na čučoriedky. Vtáky sa zďaleka vyhýbajú veciam, do ktorých sa môžu zamotať, takže aj siete s veľkými okami sú väčšinou efektívne. Okrem sietí je možné využiť rôzne konštrukcie zábran z pletiva či sieťoviny. Škorce a drozdy ich doslova milujú. Najúčinnejšia ochrana čučoriedok pred vtákmi je mechanická, ktorá úplne zabráni vtákom dostať sa do blízkosti zrelých bobúľ. Výborné sú siete proti vtákom. Tie problém vyriešia za pár eur na niekoľko rokov. Vynaliezaví záhradkári si pomáhajú aj starými záclonami s dostatočnou priepustnosťou svetelných lúčov. Menej účinné sa zdajú byť rôzne plašiče vtákov - rozvešané CD-čka, kúsky igelitových tašiek či strašiaky.

Najčastejšie choroby:

• Žltnutie listov: Hnednutie listov čučoriedok - ide o jav vyskytujúci sa v prípade nesprávneho pH pôdy (nedostatočne kyslé), hnojení hnojivami s obsahom vápnika a pri nedostatočnej zálievke.
• Bakteriálny šarlach čučoriedky (Pseudomonas syringae pv. Syringae): Ochorenie spôsobuje odumretie mladých rastlín (najčastejšie ročných výhonkov) a vyskytuje sa skoro na jar, po zmiznutí snehu.
• Bakteriálna nádorovitosť (Agrobacterium tumefaciens): Ochorenie môžete pozorovať ako dočervena sfarbené vrcholové listy a napáda i korene kríkov čučoriedok.
• Antraknóza čučoriedok (Colletotrichum acutatum, Colletotrichum gloeosporoides): Ochorenie sa prejavuje plodmi čučoriedok oranžovej farby a ich nejedlej dužiny. Patogén zvykne prezimovať vo vetvách a v teplejšom počasí, pri polievaní celej rastliny alebo častejších dažďoch sa dostane i do kvetov. Ochorenie si môžete priniesť domov už spolu so sadenicami alebo s inými rastlinami.
• Alternáriová hniloba ovocia a škvrnitosť listov (Alternaria alternata, Alternaria tenuissima): Počas daždivého a chladného leta môžete spozorovať i toto ochorenie čučoriedok, ktoré napáda plody. Plody sa dajú ešte zachrániť včasným zberom a ich rýchlym schladením.

Zber a uskladnenie

Čučoriedkové kríky začnú plodiť v druhom roku po výsadbe. Čučoriedky dozrievajú 6 až 7 týždňov. Nie všetky bobule v klastri dozrievajú súčasne. Zbierajte plody, ktoré sa sfarbili do modra a sú sladké. Nezrelé bobule zbierajte neskôr. Zrelé bobule po jemnom potiahnutí opadajú samy. Bobule sú veľmi jemné a malo by sa s nimi manipulovať veľmi opatrne. Zrelé čučoriedky konzumujte ihneď. V chladničke vydržia 1 až 2 týždne.

Ak chcete mať skutočne sladučké bobule čučoriedok, nechajte ich po dozretí ešte týždeň až dva na kríku a až potom ich oberte. Šťavnaté bobule plné vitamínov sa zbierajú zvyčajne od polky júla až do konca augusta. Dobrou správou je, že čučoriedky dozrievajú na jednej rastline postupne a preto aj zber musí byť postupný, pričom zbierame až úplne vyfarbené a zrelé plody. Väčšina čučoriedok dozrieva v období od júna do začiatku septembra, podľa toho či ide o skorú, stredne skorú či neskorú odrodu. Pri zmrazovaní majú čučoriedky tendenciu vytvárať veľké bloky čomu môžete predísť ak čučoriedky rozprestrieme na pekáč či tácku, vložíme ich takto do mrazničky až potom ich nasypeme do mikroténových vreciek na dlhodobé uskladnenie v mrazničke.

tags: #dobre #rady #a #napady #pestovanie #cucoriedok

Populárne príspevky:

• ako pomáha podbeľ pri kašli
• Podpora záujmov mládeže
• Ako premeniť záhradu na úrodný raj
• inovatívne úložné riešenia Gerbera Box
• Vavrínovca lekárskeho usychanie listov: Čo robiť?