Ako pestovať paradajky a papriky: Kompletný sprievodca pre úspešnú úrodu

Paradajky a papriky patria medzi najčastejšie rastliny, ktoré chce väčšina ľudí vidieť v záhone. Málokto ich sadí rovno do záhona, väčšina ľudí si vypestuje alebo kúpi sadenice a potom ich presadí. Ak vás to čaká prvýkrát alebo sa vám občas stáva, že vám rastlinky uhynú, je najvyšší čas sa naučiť správny postup.

Príprava a výsadba priesad

Pre pestovanie paradajok a paprík je kľúčové správne predpestovanie priesad. Ideálne je začať koncom februára až v polovici marca. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.

Pred presadením do záhonu je dôležité priesady postupne otužovať, aby si zvykli na vonkajšie podmienky. Tento proces by mal trvať 7-10 dní, počas ktorých ich postupne vystavujete vonkajšiemu prostrediu.

Paradajky by mali byť vysadené, keď majú 6-8 pravých listov a sú asi 15-20 cm vysoké. Papriky by mali byť vysadené, keď majú aspoň 6 pravých listov a sú asi 15 cm vysoké.

Pri výbere priesad nie je dôležitá ich výška, ale mohutne vyvinutá koreňová sústava. Rastlina môže mať kľudne 20 - 30 cm.

Pestovanie paradajok a paprík vo vlastnej záhrade sa stáva čoraz obľúbenejším u veľkého množstva pestovateľov v úžitkovej záhrade.

Výber vhodného miesta a pôdy

Paradajky preferujú pôdu s pH 6.0-6.8. Papriky preferujú pôdu s pH 6.2-7.0. Obe rastliny potrebujú slnečné miesto s dobre priepustnou pôdou.

Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.

Sadenice paprík sadíme do priepustnej pôdy, obohatenej o kompost. Pôdu pre výsadbou dobre skypríme.

Správny postup pri sadení

Pri sadení paradajok vykopte jamu hlbšiu, než je pôvodný koreňový bal sadenice, pretože paradajky môžu vytvoriť korene aj na stonke, ktorá je zakrytá pôdou. Vysádzajte sadenice do zeme hlboko, aby spodné listy boli tesne nad zemou alebo ich odstráňte. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l).

Papriky saďte do rovnakej hĺbky, v akej rástli v kvetináči. Vykopte jamu o niečo väčšiu, než je koreňový bal sadenice.

Rajčiaky sadíme na slnečné miesta do riadkov vzdialených cca 60 - 70 cm do jamky hlbokej aspoň 15 - 20 cm. Ku kolíkovým odrodám nezabudneme dať opory.

Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky.

Sadené priesady dobre polejeme. Paradajky zalievame len ku koreňom dostatočným množstvom vody. Nepolievame na listy!

Pri výsadbe do záhonov je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“).

Zálievka a hnojenie

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke.

Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila.

Paprika je náročná na vodu, preto papriku polievame pravidelne, radšej väčším množstvom vody 2 - 3 krát do týždňa.

Ideálne je polievať ráno, často už o 6 - 7 ráno. Každopádne treba minimalizovať kontakt vody s rastlinou, polievame iba ku koreňom a nie studenou vodou. Používajte vlažnú vodu.

Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.

Prihnojovať by sme mali asi 3 - 4 týždne po výsadbe sadeníc hnojivami, ktoré sú určené pre paradajky. Vďaka svojmu zloženiu hnojivá dodávajú potrebné živiny rastlinám vo vyváženom pomere.

Prihnojovanie paprík je pre túto rastlinu veľmi dôležité. Hnojiť by sme mali každé 3 - 4 týždne hnojivami na papriku, aby sme doplnili potrebné živiny.

Zaiste chcete, aby sa vašim rastlinkám darilo. Najlepšie ju podporíte použitím prípravku ZEMBIOTIKO, ktorý pridáte ako ošetrenie do zálievky. Obsahuje rôzne druhy pôdnych mikroorganizmov, ktoré sú známe pre svoje priaznivé účinky na rast a zdravie rastlín. Medzi tieto mikroorganizmy patria najmä baktérie rodu Bacillus spp. a Pseudomonas spp., ktoré zvyšujú odolnosť rastlín voči patogénom a zlepšujú ich celkovú vitalitu.

Je dobré používať hnojivo KRISTALON Zdravá paradajka a paprika, ktoré obsahuje dve zložky, hnojivovú a aktívny vápnik. Hnojivová zložka sa postará o to, aby bola rastlina zásobovaná základnými živinami a zložka s vápnikom zabráni problému s černaním špičiek paradajok a hnilobe špičiek paprík.

Odporúčam prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. Môžeme ho použiť aj na papriku. Robím z neho kvas, a to tak, že 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustím v 10 litroch vody. Nechám to za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10. Predtým, ako hnojivo nalejeme na korene rastliny, ju dobre polejeme vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie paradajok týmto spôsobom odporúčam raz za 10 dní.

Starostlivosť o rastliny

Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Posledný zálistok, ktorý vyrastá pod prvým súkvetím, je dobré ponechať, pretože je najsilnejší a nesie najviac plodov.

Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

Pri paprikách je veľmi dôležitá prvá okopávka po dvoch týždňoch od výsadby priesad. Je to úkon, ktorým sa zbavujeme buriny a prevzdušňujeme pôdu.

Je potrebné paprikám odstrániť prvé kvety - budúce plody. Ak sa na rastline vytvoria prvé tri kvety, odporúčam ich odstrániť. V prípade, že sa vytvorili už malé plody, treba ich čím skôr odtrhnúť. Má to veľký význam pre bujný rast priesady.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Najväčším nepriateľom zeleniny sú ale plesne a najrôznejšie choroby. Je to zmes mikroorganizmov určených na potlačenie plesní. Tento prípravok je čisto prírodný a neohrozuje včely, vtáky ani iné zvieratá.

Choroby paradajok:

Pleseň zemiaková (fytoftóra): Agresívna hubová choroba. Prevenciou je opatrné zavlažovanie a nevysádzanie nahusto.
Bakteriálna bodkovitosť: Napáda listy, stonky i plody.
Septóriová škvrnitosť: Napáda len listy a vňať.
Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba šíriaca sa od spodných listov.
Hniloba špičiek plodov: Spôsobená nedostatočnou výživou alebo závlahou v období dozrievania plodov.
Slnečný úpal: Vzniká v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia pri prudkej zmene počasia.

V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. Odporúčam prostriedok Magnicur Energy.

Škodcovia paradajok:

Strapka západná: Cicia rastlinné šťavy a je prenášačom vírusových ochorení.
Pásavka zemiaková (mandelínka): Ničí listy.
Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje medovicu.
Vošky: Premnožia sa v krátkom čase, spôsobujú žltnutie a opadávanie listov.

Zdravotný stav priesad treba pravidelne kontrolovať. Hlavne si všímame, či nám nežltnú na paprikách listy, alebo či sa divne neskrúcajú. Zdravé listy majú mať sýto zelenú farbu, bez hnedých škvŕn, alebo akýchkoľvek fľakov. Všímame si hlavne spodnú stranu listu, tam je zvyčajne výskyt vošiek a bielych molíc. Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek.

V prípade uvedených škodcov treba okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi, lebo môže dôjsť k znehodnoteniu celých rastlín za veľmi krátky čas. Dnes už máme širokú škálu prípravkov na chemickej alebo biologickej báze. Pri vykonávaní postreku sa ho snažíme dostať na spodnú stranu listu. Postrekovanie listov iba zvrchu je neefektívne.

Pestovanie na balkóne a terase

Pestovanie paradajok a paprík je možné aj v nádobách na balkónoch alebo terasách. Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm.

Pestovanie balkónovej zeleniny má veľmi veľa výhod. Samozrejme, výnosy z takého pestovania sú nižšie v porovnaní s klasickým pestovaním na záhrade. Ale má to obrovský prínos pre človeka, zasadiť si niečo na balkóne, keď príde z práce domov.

Pestovanie paradajok na balkóne stav k 10.6.2014

Odrody paradajok

Existujú rôzne odrody paradajok, ktoré sa líšia veľkosťou plodov, tvarom a dobou dozrievania:

Vysoké odrody: Veľmi skoré, s čerešňovými plodmi.
Stredne vysoké odrody: Stredne veľké plody.
Skoré odrody s veľkými plodmi: Napr. Torino F1 (plody nepraskajú).
Poloskoré odrody s obrími plodmi (až do 500 g): Nazývané aj paradajky býčie srdce, napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1.
Kríčkové odrody (nízke): Previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi, určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách.

V súčasnosti neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesniam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči nim. Odporúčam napríklad odrodu Orkádo F1, Tipo F1 alebo Bejbino F1, Sonet F1 (oválny tvar).

tags: #domace #rady #pri #pestovani #paradajok #a