Dotácie na pestovanie vinohradov na Slovensku: Výzvy, obmedzenia a budúcnosť vinohradníctva

Slovenské vinohradníctvo a vinárstvo, hoci v posledných desaťročiach čelí poklesu výmer plôch, si stále udržuje svoje miesto v agrovýrobe a žne úspechy aj za hranicami. Avšak, podpora pestovateľov prostredníctvom dotácií prechádza zmenami, ktoré vyvolávajú otázky o budúcnosti tohto tradičného odvetvia.

Aktuálna situácia a nové pravidlá pre dotácie

Pôdohospodárska platobná agentúra opäť zverejnila výzvu na dotácie na reštrukturalizáciu vinohradov, pričom pre pestovateľov je k dispozícii takmer 5 miliónov eur. Avšak, po novom už pestovatelia nemôžu získať dotácie na iné ako terasovité vinohrady, ktorých je na Slovensku minimum. Táto zmena, avizovaná agrorezortom už dávnejšie, vyvoláva obavy v celej vinohradníckej komunite. „Na túto výzvu pripadá ročne 4,9 milióna eur. Ide o sumu finálnu a nemennú, bez možnosti navýšenia zo štátneho rozpočtu. Pre enormný záujem žiadateľov je predmetná výzva dočasne pozastavená, až na výnimku vinohradov na terasách,“ odôvodnila hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Veronika Daničová. Podpora sa teda sústredí výlučne na realizáciu reštrukturalizácie alebo konverzie vinohradov na terasách, čo zahŕňa vyklčovanie vinohradu a jeho opätovnú výsadbu na terase.

Reakcie vinárov a expertov

Mnoho vinárov vníma toto obmedzenie ako problematické. Podľa obchodného riaditeľa najväčšieho slovenského vinárstva v Topoľčiankach, Samuela Waldnera, „Pre naše vinárstvo až tak tie terasy význam nedávajú. Sú veľmi náročné na obrábanie a majú význam možno pri špičkových vínach, ktoré myslím, že aj na Slovensku sú ťažko predajné, keď sa bavíme o nejakých vínach možno 20 eur a viac.“ Vinárstvo v Topoľčiankach obhospodaruje celkovo 600 hektárov vinohradov v nitrianskej a južnoslovenskej vinohradníckej oblasti, kde svahy nie sú dostatočne strmé na terasy. Riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Jaroslava Kaňuchová varuje, že „Potrebujeme to naozaj na všetky vinohrady, nielen na tie na terasách. Je to naozaj pre nás, ak chce mať Slovensko do budúcna vinohrady, tak ich musí podporiť. Bez nich výsadba a obnova nebude. Reálne hrozí, že vinohrady sa budú klčovať.“

Problémy s nedostatočnými finančnými prostriedkami

V minulosti mohli peniaze na obnovu čerpať všetci vinohradníci, no záujem bol obrovský a nedokázal naplno uspokojiť všetkých. „My sme na Slovensku už od roku 2021 prijali veľmi veľa žiadostí na reštrukturalizáciu vinohradov, ktoré musíme vyplatiť. Čiže v tomto opatrení nemáme dosť peňazí, a práve preto sa má podpora teraz sústrediť na terasy.“ Veronika Daničová dodala, že ak sa podarí vyplatiť všetky v minulosti schválené výzvy a alokovaná výška financií dovolí otvoriť nové výzvy, mohli by sa do nich po schválení eurokomisiou žiadatelia prihlásiť bez obmedzenia, predpokladane v roku 2026.

Pokles výmery vinohradov a dopad legislatívy

Rozloha vinohradov na Slovensku klesá už roky. Ešte v osemdesiatych rokoch sa vinič pestoval na viac ako 30-tisíc hektároch, dnes je to len asi štvrtina. Podľa údajov za rok 2022 je celkovo asi 14 300 hektárov vinohradov, pričom neobrábaná plocha tvorí asi 2 370 hektárov a obrábaná plocha vyše 10,5 tisíc hektárov. Dôsledky zle nastaveného trhového poriadku môžu pre mnohých vinárov znamenať poslednú bodku za snahami pestovať vinič a vyrábať víno. "Reštrukturalizácia pomáha vinohradníkom, aby ich vinohrady boli konkurencieschopné," uvádza sa v správe.

Režim povolení na výsadbu viniča

Režim povolení na výsadbu viniča sa uplatňuje od 1. januára 2016. Povolenia sa udeľujú pre konkrétnu plochu vyjadrenú v hektároch na základe podania žiadosti vinohradníka, ktorý spĺňa objektívne a nediskriminačné kritériá oprávnenosti. Povolenia sú platné tri roky od dátumu udelenia. Vinohradník, ktorý nevyužije udelené povolenie v priebehu doby jeho platnosti, podlieha administratívnym sankciám. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR každoročne udeľuje povolenia na novú výsadbu, ktoré zodpovedajú 1 % celkovej plochy skutočne vysadenej viničom. Žiadosť o udelenie povolenia na novú výsadbu podáva žiadateľ na ministerstvo do 30. apríla kalendárneho roka. Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP) udeľuje povolenia na opätovnú výsadbu, ak vinohradník vyklčoval vinohradnícku plochu alebo sa zaviaže vyklčovať pôvodnú vinohradnícku plochu do konca štvrtého roka od dátumu výsadby nového viniča. Žiadosť o udelenie povolenia na opätovnú výsadbu podáva žiadateľ do konca druhého vinárskeho roku nasledujúceho po vinárskom roku, v ktorom sa uskutočnilo vyklčovanie alebo kedykoľvek počas toho istého vinárskeho roku, v ktorom sa uskutočnilo vyklčovanie. Za neoprávnenú výsadbu sa považujú plochy vysadené viničom bez povolenia na novú výsadbu alebo opätovnú výsadbu.

Všeobecné informácie o priamych podporách

Slovenskí poľnohospodári a farmári môžu každoročne žiadať o priame podpory. Podmienky pre ich poskytovanie upravuje legislatíva EÚ a SR. Priame podpory sa vyplácajú zo štátneho rozpočtu SR a sú refundované z rozpočtu EÚ. Všetky informácie, legislatívu, formuláre a príručku pre žiadateľa uverejňuje PPA na internetovej stránke apa.sk. Podpory pochádzajú z troch hlavných zdrojov:

• Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF): Zahŕňa základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti (BISS), komplementárnu redistributívnu podporu príjmu, podporu príjmu pre mladých poľnohospodárov, celofarmovú eko-schému, podporu na zlepšenie životných podmienok zvierat, platbu na pestovanie vybraných druhov bielkovinových plodín, platbu na kravy chované v systéme s trhovou produkciou mlieka, platbu na ovce a kozy, platbu na pestovanie chmeľu, platbu na pestovanie cukrovej repy, platbu na pestovanie vybraných druhov ovocia a zeleniny.
• Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV): Podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka pre oblasti s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami, v rámci sústavy Natura 2000 na trvalom tavnom poraste a na lesnom pozemku, na chov a udržanie ohrozených plemien hospodárskych zvierat, na dobré životné podmienky zvierat, na precízne hnojenie orných pôd pri ochrane vodných zdrojov, na šetrné hospodárenie na ornej pôde, v ovocných sadoch a vo vinohradoch, na ochranu a zachovanie biodiverzity, na zatrávňovanie podmáčanej ornej pôdy, na ekologické poľnohospodárstvo, na lesnícko-environmentálne a klimatické služby a ochranu lesov, na založenie agrolesníckeho systému na poľnohospodárskej ploche, na založenie líniových vegetačných prvkov a na zalesňovanie ornej pôdy.
• Štátny rozpočet SR (ŠR): Doplnková vnútroštátna podpora na plochu, na chmeľ a na dobytčie jednotky.

Podrobnosti o niektorých podporách

Základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti sa poskytuje na plochu pôdy poľnohospodársky využívanej jedným žiadateľom o výmere najmenej 1 hektár, pričom táto výmera môže predstavovať viaceré súvislé diely jedného pôdneho bloku jednej kultúry o výmere najmenej 0,3 hektára. Žiadateľ musí spĺňať podmienky aktívneho poľnohospodára a dodržiavať požiadavky hospodárenia a normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy.

Komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti sa poskytne poľnohospodárovi na oprávnenú plochu, ktorý je oprávnený na základnú podporu príjmu, a to na najviac 150 ha na prijímateľa, odstupňované do dvoch intervalov.

Komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov sa poskytne na oprávnenú plochu poľnohospodárovi, ktorý prvýkrát založí poľnohospodársky podnik alebo ktorý už taký podnik založil počas dvoch rokov predchádzajúcich prvému podaniu žiadosti o základnú podporu príjmu. Táto podpora sa poskytuje najviac na obdobie piatich rokov a na najviac 100 ha.

Podpora formou celofarmovej eko-schémy sa poskytne prijímateľovi, ktorý je oprávnený na základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti a dodržiava podmienky podľa nariadenia vlády SR č. 436/2022 Z.z. z 30. novembra 2022.

Podpora pre oblasti s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami sa poskytne na poľnohospodársku plochu, ktorá sa nachádza v horskej oblasti, oblasti čeliacej významným prírodným obmedzeniam alebo oblasti postihnutej špecifickými obmedzeniami. Zoznam týchto oblastí zverejňuje ministerstvo pôdohospodárstva vo vestníku.

Význam reformy trhu s vínom a jej dopady

Reforma trhu s vínom je kľúčová, keďže situácia v Európe je neúnosná. Každoročne sa do tohto sektora nasunú prostriedky vo výške takmer 1,5 miliardy eur určených na stabilizáciu trhu, napriek tomu stúpa množstvo nepredaných zásob a klesá podiel európskych vín na svetovom importe. Európsky systém označovania vína je považovaný za príliš zložitý a nepriehľadný.

Ekonomické dôsledky zmien

Ekonomická stránka podnikania v vinohradníctve a vinárstve je dôležitá. Zmena pravidiel v označovaní slovenských vín má svoje ekonomické dopady, ktoré sa prejavili v zlacnení najvýznamnejšieho produktu našich vinárov - akostných odrodových vín. Trh s vínom sa delí na dva segmenty: trh s vínami veľkých mien a komoditný trh, kde rozhoduje výlučne cena.

Slovenskí vinohradníci a vinári nemajú na výber. Vstupenkou na komoditný trh je cena, ktorá sa dnes pohybuje v rozpätí od 25 do 40 centov za liter. Vyrobiť liter vína z vlastnej suroviny za 7 až 12 korún (stará mena) u nás prakticky nie je možné. Kľúčom na exkluzívnejší segment trhu je terroir. To, čo vytvára pridanú hodnotu a spôsobuje, že liter vína nemá predajnú cenu 40 centov, ale 4 € a možno 40 €, je práve terroir.

Problematika označovania a terroiru

Reforma európskeho označovania jednoznačne povýšila terroir na hlavný a prakticky jediný relevantný rozlišujúci ukazovateľ. Zotrvanie na starých pozíciách by slovenské vinárstvo postupne definitívne vyradilo z možností pôsobiť na tomto exkluzívnom trhu. Aj keď radi zdôrazňujeme stáročné tradície slovenského vinárstva, vyhranené a cenené označenia terroiru na Slovensku prakticky nevznikli. Príčiny tohto javu súvisia so spôsobom označovania vín, čerpajúcim z nemeckej tradície, ktorá zdôrazňovala viac odrodu hrozna ako jeho pôvod. Obdobie združstevňovania a socialistickej veľkovýroby tiež tvorbe terroiru neprialo.

Prekážky v rozvoji

Legislatívny návrh novej spoločnej organizácie trhu s vínom nerieši ciele, ktoré Komisia definovala ako zdôvodnenie potreby reformy. Podpora na propagáciu na trhoch tretích krajín nie je opodstatnená, nakoľko najväčším problémom je situácia na európskom trhu. Slovenskí výrobcovia sa potrebujú uplatniť na tomto trhu, keďže vývoz slovenských vín do tretích krajín je zanedbateľný. Podporu na zelený zber považujeme za podobnú formu podpory, ako bola destilácia, ktorú sama Komisia navrhla ďalej neuplatňovať, nakoľko bola neúčinná. Tento návrh nezohľadňuje rozdielne polohy jednotlivých produkčných krajín, kedy severnejšie položené krajiny nemôžu garantovať každoročne výšku obsahu cukru v dopestovanom hrozne.

Podpora environmentálnej výchovy a udržateľné pestovanie

V snahe o trvalý rozvoj vinohradníctva a vinárstva ako súčasti prírodného, kultúrneho a historického dedičstva sa občianske združenia uchádzajú o finančné prostriedky na základe rôznych výziev, grantov, dotácií a nadácií. Cieľom je napríklad záchrana vajnorských vinohradov a podpora turistiky. Súčasťou takýchto iniciatív je aj podpora environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety v areáli vinohradu. Do pedagogického procesu by sa mali zapojiť aj základné školy formou stavby hotelov pre hmyz, vtáčích búdok alebo úkrytov pre jašterice, aby si žiaci uvedomili nezastupiteľnosť prírody pre ľudstvo.

Riešenie problémov s klímou a chorobami

Veľkým problémom sú obrovské suchá počas leta. V jarných mesiacoch síce tečie popri vinohrade potok, ale ten je často zarastený a v priebehu mája úplne vyschne. Vinohradníci sa snažia obrábať vinohrady biologickým spôsobom, t.j. vysádzať lúčne kvety do riadkov a používať ich ako prirodzené hnojivo, a na postreky používať iba biopostreky na báze prírodných výťažkov z rastlín. K tomu je však potrebné častejšie postrekovanie (pri nedostatku vody) a metrologická stanica pre zdravú vinicu, ako je systém VIN LINK. VIN LINK je informovaná cielená ochrana na základe sledovania meteorológie priamo vo vinohrade počas celej sezóny, ktorá udrží vinič v zdravej kondícii. Vinohradník tak môže bezpečne dopestovať hrozno vysokých kvalít pre charakterové vína s prívlastkom, ktoré zvýrazňujú osobitosť lokality - terroir. Tento systém sleduje trend počasia, rozpoznáva podmienky pre peronospóru, múčnatku a pleseň sivú a určuje infekčný tlak chorôb. Pri určení ochranného zásahu sa berú do úvahy aj špecifiká vinohradu - citlivosť odrôd a polohy, architektúra porastu a uskutočnené postreky v priebehu sezóny. VinLink poskytuje včasné upozornenie na infekciu, aby umožnil robiť len nevyhnutné postreky s menej agresívnymi účinnými látkami či s úplne ekologickým systémom ochrany. Takáto inteligentná ochrana šetrí prírodu a znižuje finančnú náročnosť.

tags: #dotacie #na #pestovanie #vinica

Populárne príspevky:

• Informácie o Hoya
• Všestranný ker s dvojfarebnými kvetmi
• sprievodca pestovaním dulovca japonského
• Všetko o plamienkoch
• pestovanie kérie japonskej