Dub zimný: Všestranný strom s bohatou históriou a využitím
Dub zimný (lat. Quercus petraea Matusch, synonymá Quercus sessilis, Quercus sessiliflora) je mohutný listnatý strom z čeľade bukovité. Je to pôvabný opadavý strom, ktorý domovinu nachádza v strednej Európe, vrátane Veľkej Británie. Jeho pôvod siaha do západnej, strednej a juhovýchodnej Európy, na severe po južnú Škandináviu, na juhu po Sicíliu, na východe po rieku Dnestr. Izolované lokality sa nachádzajú na Kryme a na Kaukaze. V Českej republike a na Slovensku je veľmi rozšírený, najmä v pahorkatinách a hornatinách do 700 m n. m.
Dub zimný sa líši od svojho príbuzného, duba letného, predovšetkým dlhostopkatými listami, ktoré sú na rube mäkko, neskôr hviezdovito chlpaté, s klinovitou bázou čepele. Dub letný má naopak listy na celkom krátkych stopkách. Plody duba zimného sú žaluďe, ktoré sú prisadnuté k vetvičkám alebo na krátkych stopkách, zatiaľ čo žaluďe duba letného sú na dlhých stopkách.
Vzhľad a rast
Dub zimný je opadavý, mohutný strom dorastajúci do výšky 20-40 m a šírky až 25 m s rovným kmeňom a širokou korunou. V dospelosti obvykle dosahuje výšku 20 - 40 m s pravidelnou pyramídovou až široko vajcovitou korunou. Vytvára v pahorkatinách a v podhorskom pásme celé porasty, dubiny. Rastie pozvoľna, po 20 rokoch máva približne 6 - 7 m. Je to veľmi dlhoveký strom, ktorý sa dožíva okolo 500 rokov, niekedy aj viac. Kôra mladých stromov vyzerá hladko, sivastozelená, neskôr na starších kmeňoch je popukaná, sivá až sivá-čierna. Borka je v mladosti sivozelená, hladká, neskôr popukaná, sivá-čierna. Listy sú obrátene vajcovité, sú perovito laločné, v strede alebo na konci najširšie. Sú stopkaté, stopky sú dlhé 12-15 mm. Listy sú lesklé, tmavozelené, s tupými lalokmi a krátkou stopkou, na jeseň prechádzajú do hnedých až oranžových tónov.
Kvitnutie a plod
Duby sú jednodomé stromy. Samčie kvety sú zoskupené vo visiacich zelených jahňadách a kvitnú spolu s pučaním listov. Piestikové kvety rastú po dva až päť v pazuchách listov. Samčie kvetenstvo má charakter jahniad na tohoročných vetvičkách, samičie jahňady rastú na letorastoch. Plodom je svetlohnedá nažka, a to žaluď, na dlhej stopke. Žalude dozrievajú na jeseň a poskytujú potravu pre rôzne druhy zveri. Na jeseň dozrievajú žalude na stopkách, dôležité pre zver.
Stanovište a pestovanie
Dub zimný je svetlomilná drevina, nenáročná na pôdne živiny a vlhkosť. Prirodzene prosperuje v stredných polohách, predovšetkým na suchších alebo kamenistých stanovištiach. Potrebuje slnečné, teplé prostredie a vyskytuje sa na rôznych geologických podložiach. Rastie aj na plytkých a minerálne chudobných pôdach. Ak sa vysádza na suchých či kamenistých miestach, dub zimný si udržuje svoju eleganciu a odolnosť voči nepriaznivým podmienkam. Naopak, vo vlhších oblastiach môže dosahovať väčšie rozmery. Dub sa dá vypestovať aj zo žaluďov. Potrebuje však prejsť stratifikáciou (semená sa na 1 deň vložia do vody, následne na 2 mesiace do chladničky). Potom sa sadia do substrátu či už ako priesady alebo rovno na stanovište.
Odolnosť
Dub zimný je mrazuodolný v dreve do asi -23,3 °C až -28,9 °C. Vďaka neskoršiemu rašeniu a kvitnutiu zvykne unikať neskorým jarným mrazom. Preukazuje tiež vysokú odolnosť voči chorobám. Jeho schopnosť dobre sa adaptovať na rôzne podmienky z neho robí odolného a univerzálneho spoločníka v krajine.
Využitie
Dub zimný má široké využitie, a to nielen v lesníctve, ale aj v medicíne, záhradníctve a v priemysle.
Liečivé účinky
V lekárstve sa používa kôra z mladých stromov pre jej sťahujúce a protikrvácavé vlastnosti. Má protizápalové účinky na zapálenú pokožku a sliznicu. V minulosti sa zriedka pil odvar pri hnačkách a zápaloch žalúdka a čriev. Triesloviny z kôry (do 20 %) majú sťahujúce a antiseptické účinky. Pri vnútornom užití zabraňujú kapilárnemu presakovaniu krvi v žalúdku a v črevách, využívajú sa preto pri infekčných črevných ochoreniach. Triesloviny pôsobia aj pri zápaloch v ústnej dutine - vyplachovanie. Dobré skúsenosti sú aj pri liečbe zapálených a bolestivých hemoroidov, pri mokvajúcom ekzéme a pri nadmernom potení nôh. Pri niektorých druhoch omrzlín sa môže použiť ako pomocná liečba. Ako alternatívna liečba pri niektorých ľahších popáleninách môžu pomôcť trieslovinové taníny. Liečbu treba vždy konzultovať s lekárom, pretože triesloviny sa nesmú používať na väčšiu plochu. Zvonka sa používa na vymývanie rán, vyrážok, potiacich sa nôh, hemoroidov, pri zápaloch a výtokoch z pohlavných orgánov aj ako výplach pri infekciách hrdla a úst. Kôra sa zbiera z konárov starých 5-12 rokov a suší sa na neskôr.
Recepty:
- Odvar z kôry na vnútorné užívanie: 1 lyžička na šálku vody; užíva sa 2 - 3-krát denne.
- Vo forme prášku sa dáva v množstve na hrot noža s vodou alebo čajom, užíva sa 5-krát denne.
- Sedacie kúpele pri zapálených hemoroidoch: 50 g kôry na 1 liter odvaru.
- Na čiastočný alebo celkový kúpeľ: odvar z 3 lyžíc práškovanej drogy na 1/2 l vody.
Technické využitie
Dub zimný má pevné, veľmi kvalitné, trvanlivé drevo, ktoré sa používa v stavebníctve, výrobe nábytku a sudov, keďže dobre znáša kontakt s tekutinami, a je odolné voči hubám a hmyzu. Pri výmladkovom hospodárení je významným zdrojom tvrdého palivového dreva a drevného uhlia. Husté a veľmi tvrdé drevo sa využíva na výrobu nábytku, podláh a ako palivové drevo. Na ich trvanlivosti sa podieľa vysoké percento triesloviny.
Potravinárske využitie
Žalude obsahujú okolo 37 % škrobu, 7 % sacharidov, 7,5 % bielkovín, do 15 % oleja a menlivý obsah trieslovín. V časoch hladomoru ich naši predkovia konzumovali. Bez tepelnej úpravy sa kvôli obsahu trieslovín dlhšie nedajú konzumovať. Pražené žalude nahrádzali aj zrnkovú kávu. Po dôkladnom vymytí tanínov z plodov (sušených a pomletých) sa tieto dajú použiť ako prídavok k múke, opražené žalude ako náhrada kávy. Žalude sa dajú využiť aj pre kŕmenie hospodárskych zvierat, najmä prasiat. Pomletím upražených žaluďov sa získava tzv. žaluďová káva a primiešaním cukru a kakaa sa pripravuje žaludové kakao. Tieto nápoje sa pijú proti hnačkám a na posilnenie organizmu.
Hospodárske a ekologické využitie
Dub zimný je významnou lesnou drevinou a je vhodný aj ako okrasná solitérna drevina v parkoch, veľkých záhradách, pastvinách a voľnej krajine, ale aj v alejách či vetrolamoch. Zohráva významnú ekologickú rolu, keďže je naň naviazaných mnoho druhov hmyzu a jeho žalude sú zdrojom potravy pre množstvo živočíchov. Jeho riedka koruna umožňuje prenikanie dostatku svetla a podporuje tak pestrý podrast. Jeho peľ zbierajú včely medonosné, hoci je menej výživný. Je významným producentom medovice, teda včelárskou drevinou.
Ako pestovať figovník v kvetináči? Výsadba, starostlivosť a najlepšie ovčie hnojivo FLOVIUM!
Dubové hrčky (hálky)
Koncom leta sa na spodnej strane niektorých dubových listov tvoria miniatúrne útvary - hrčky (hálky). Ich vznik ovplyvňujú blanokídlovce z čeľade hrčiarkovitých (Cynipidae), ktoré zavŕtajú svoje vajíčka do listov. Potomstvu hrčiarky dubovej (Cynips quercusfolii) slúžia ako výživa i zimný príbytok. Vajíčko sa vyvíja vnútri výrastku v larválnej komore vystlanej výživovým pletivom. Tam sa zakuklí. Na jeseň spadne list aj s výrastkom na zem a na prelome rokov sa hrčiarka prehryzie von.
