Durman obyčajný: Pestovanie, návod a bezpečnostné opatrenia
Durman obyčajný (Datura stramonium) je rastlina, ktorá púta pozornosť nádhernými, lievikovitými kvetmi a zároveň patrí medzi najjedovatejšie rastliny záhrad. Napriek tomu je obľúbenou okrasou - najmä jeho príbuzné druhy z rodu Brugmansia s previsnutými kvetmi sú pestované ako letničky či črepníkové rastliny. Pri jeho pestovaní však treba byť mimoriadne opatrný - všetky časti rastliny sú silne toxické.
Charakteristika a výskyt
Durman patrí do čeľade ľuľkovité (Solanaceae), kam patria aj rastliny ako paradajka, zemiak, baklažán či jedovatá ľuľkovec zlomocný (Atropa belladonna). Pochádza z tropických a subtropických oblastí Ameriky, no dnes je rozšírený po celom svete. Často sa vyskytuje ako burina na neobrábaných plochách, pri cestách, na rumoviskách a v blízkosti polí. Durman obyčajný je jednoročná alebo viacročná bylina s mohutným rastom, ktorá môže dorásť do výšky 1 až 2 metre. Durman obyčajný je nenáročná rastlina. Rastie často na úhoroch, medziach, rumoviskách, pozdĺž ciest a na ladom ležiacich pôdach bohatších na dusík.
Durman biely je jednoročná bylina, vysoká od 0,3 do 0,8 m. Dichaziálne (bočné rozkonárené) stonky majú striedavé vajcovité hrubo zúbkaté listy. Kvety sú biele, okrasné kultivary ich majú žlté, ružové alebo fialové. Môžu mať jednoduchý zvonovitý tvar s okvetnými lístkami alebo aj zložitejšou špirálovitou štruktúrou. Niektoré druhy kvetov sú úplne bez zápachu, zatiaľ čo iné vydávajú intenzívnu príjemnú arómu. Plody sú vo veľkých podlhovastých tobolkách. Pokrýva ich hustá tmavozelená pokožka s dlhými ostňami. Vnútro obsahuje 3 - 3,5 mm dlhé čierne semená okrúhleho alebo obličkovitého tvaru.
Pestovanie durmanu
Durman sa často pestuje ako okrasná rastlina pre svoje nádherné kvety, ktoré kvitnú v noci a šíria silnú, sladkastú vôňu. Potrebuje slnečné stanovište a dobre priepustnú, výživnú pôdu. Keďže rastie rýchlo, je vhodné ho pravidelne prihnojovať. Zalievanie by malo byť mierne - hoci má rád vlhkosť, nesmie stáť vo vode. Rozmnožuje sa najčastejšie semenami, ktoré klíčia pomerne rýchlo.
Predpestovanie zo semien:
- Na jar, ideálne koncom apríla a začiatkom mája, ich v bezlistom stave vynesieme z pivníc.
- Na tento účel sa semená zozbierané v lete sušia a skladujú na chladnom mieste v papierovom vrecku.
- Vo februári sa namočia na 1 až 2 dni do teplej vody a potom sa zasadia do hĺbky 5 mm do nádob s piesčito-rašelinovou pôdou.
- Počas klíčenia sa nádoby uchovávajú pri teplote 15 °C. Sadenice sa objavia do 2 - 3 týždňov.
- Keď majú rastlinky 2 pravé listy, rozsadíme ich do oddelených kvetináčov alebo jednorazových pohárov.
- Jedince následne pestujeme v miestnosti s jasným rozptýleným svetlom pri teplote 18 až 20 °C.
- Vyžadujú si pravidelné polievanie.
Príprava na sezónu a presádzanie:
- Na jar je na to ideálna príležitosť.
- Príliš rozrastené jedince môžeme teraz radikálnym rezom zmladiť.
- Na jar, na začiatku vegetačného obdobia, musíme durmany presadiť.
- Doprajte im väčšiu nádobu, alebo aspoň čerstvý substrát. Koreňový bal zrežte a osviežte, odstráňte z neho asi tretinu.
- Rastlinu zalejeme a potom ju spolu s koreňovým balom opatrne vyberieme z pôvodného črepníka.
- Na vrstvu keramzitu dáme prvú vrstvu substrátu na stredomorské rastliny, prípadne na balkónové letničky.
- Do substrátu zapracujeme hnojivo s postupným uvoľňovaním živín.
- Ak máme viacero odrôd, označíme si, o aké ide.
- Presadené rastliny dôkladne zalejeme, najlepšie vlažnou vodou.
Umiestnenie a otužovanie:
Durmany môžeme definitívne vyniesť von až v polovici mája. Skôr to nemá zmysel, ublížili by sme im. Sú to teplomilné rastliny a neskoré jarné mrazíky by ich mohli poškodiť. Vyhraďme im chránené teplejšie miesto, ideálne v polotieni. Tu ich môžeme nechať asi tri týždne. Potom im už môžeme nájsť miesto na slnku. Otužovať, teda vykladať rastliny na čerstvý vzduch aspoň na pár hodín, prípadne celý deň od 10. - 15. mája je dôležité.
Zálievka a hnojenie
Durmany potrebujú vyššiu vzdušnú vlhkosť a predovšetkým výdatnú zálievku. Dajme si na tom záležať. Hlavne počas leta nesmie zostávať substrát v črepníku dlhšiu dobu suchý. Od toho sa odvíja aj množstvo kvetov. Na zálievku je vhodná vlažná odstáta voda s vyšším obsahom vápnika. Zalievame v ranných hodinách. Prebytočná zálievková voda sa nikdy nesmie hromadiť v podmiske.
Na začiatku vegetácie je potrebný vyšší prísun dusíka, od konca júna treba začať s aplikáciou hnojív s vyšším obsahom draslíka. Pokojne môžeme prihnojovať aj dva razy týždenne. Rastline počas sezóny doprajme aj prísun vápnika, vďaka čomu bude sfarbenie kvetov sýtejšie. Prihnojovať treba až do septembra. Okrasné rastliny stačí počas vegetačného rastu hnojiť 1-2x mesačne. Spotreba hnojiva je minimálna, no výsledky sú vynikajúce.
Vonkajšie rastliny môžete hnojiť buď posypom Hnojíka okolo stonky, alebo postrekom z jeho výluhu. Pri posype jemne rozložte Hnojík okolo rastlín alebo po celom záhone tak, aby vrstva bola tenká a hnojivo sa rovnomerne rozkladalo. Vyhnite sa vytváraniu kôpok, pretože pri dlhšom ponechaní hnojiva vo vlhkom prostredí môže začať plesnivieť. Tento jav rastlinám škodiť nemusí, ale môže predstavovať problém pre alergikov a esteticky nepôsobí príjemne. Osobne dávam prednosť postreku na všetky vonkajšie plochy.
Toxicita a riziká
Durman patrí medzi fascinujúce, no zároveň nebezpečné rastliny. Jeho veľké, trúbkovité kvety a exotický vzhľad ho robia obľúbenou dekoratívnou rastlinou, no vďaka svojim silným toxickým alkaloidom je zároveň jednou z najjedovatejších rastlín na svete. Po stáročia sa využíval v tradičnej medicíne, šamanizme aj ako halucinogén, no jeho nesprávne použitie môže viesť k vážnym zdravotným problémom alebo dokonca k smrti.
Pri manipulácii s rastlinou je potrebné byť opatrný, pretože všetky jej časti sú jedovaté. Durman obsahuje silne toxické alkaloidy, najmä atropín, skopolamín a hyoscyamín, ktoré ovplyvňujú centrálny nervový systém. Toxíny sa môžu v malom množstve vstrebávať aj cez pokožku, najmä ak sú prítomné odreniny alebo ranky.
Príznaky otravy:
- Rozšírené zrenice
- Sucho v ústach
- Zrýchlený tep
- Halucinácie
- Zmätenosť
- Delírium
- V ťažších prípadoch kŕče alebo zlyhanie dýchania
Smrteľné otravy sú zriedkavé, no môžu sa vyskytnúť pri požití väčšieho množstva semien alebo listov. Otrava durmanom je vážny stav, ktorý si vyžaduje rýchlu reakciu. Príznaky sa môžu objaviť už v priebehu niekoľkých minút až hodín po požití alebo kontakte s rastlinou.
Prvá pomoc pri otrave:
- Čo najrýchlejšie odstráňte zdroj toxínu (napríklad vypláchnutie úst, odstránenie zvyškov rastliny z kože).
- Podajte aktívne uhlie (ak to odporučí lekár).
- Urychlene privolajte zdravotnú pomoc.
Aby ste predišli riziku otravy, je dôležité poznať vhodné preventívne kroky a bezpečnostné opatrenia pri výskyte durmanu vo vašej záhrade či na pozemku. Ideálne je miesto, kde sa nepohybujú deti a zvieratá - napríklad zadná časť terasy, kút pri stene alebo ohradený priestor. Ak máte často návštevy, je praktické pridať aj jednoduché upozornenie. Pri manipulácii s durmanom je vhodné nosiť rukavice a nedotýkať sa očí ani úst. Okrem fyzického odstránenia rastliny je vhodné aj edukovať deti o nebezpečných rastlinách v okolí.
Využitie v minulosti a súčasnosti
Toxicita durmanu bola v minulosti známa a rastlina sa využívala na rôzne účely, napríklad ako anestetikum alebo v rituálnych obradoch. Durman bol známy už v staroveku a jeho účinky využívali rôzne civilizácie. V Indii bol súčasťou ajurvédskej medicíny, kde sa používal na liečbu astmy, kŕčov a bolestí. Aztékovia a Inkovia používali durman v náboženských rituáloch na navodenie tranzu a komunikáciu s duchmi. Skopolamín obsiahnutý v rastline spôsobuje silné halucinácie, preto bol využívaný aj pri šamanských obradoch.
Narkotikum s názvom burundanga, respektíve diablov dych, ktoré súvisí so stromom borrachero z rodu durman, sa v Európe objavilo len pred zhruba piatimi rokmi. Ide o zmes hyoscyamínu a benzodiazepínov alebo iných chemických zlúčenín na podporu prechodnej globálnej amnézie, takzvanej TGA. Strom borrachero z rodu durmanov pochádza z Južnej Ameriky a tiež má nádherné kvety pripomínajúce trúby anjelov. Z jeho semienok sa však získava narkotikum, ktoré sa nazýva diablov dych, známe aj ako burundanga. Dnes sa používa pri lúpežiach či sexuálne motivovaných útokoch. Obeti sa fúkne do tváre alebo nasype do jedla či nápoja.
Hoci sa durman už nevyužíva v modernej medicíne tak ako v minulosti, niektoré jeho zlúčeniny našli uplatnenie v lekárstve. Okrem toho sa niektoré druhy durmanu stále pestujú ako okrasné rastliny pre ich nádherné kvety. V niektorých regiónoch sveta sa durman považuje za inváznu rastlinu a vykonávajú sa opatrenia na jeho reguláciu.
Legenda a symbolika
Durman je obklopený množstvom legiend a symbolických významov. Vo viacerých kultúrach bol považovaný za rastlinu spojenú s mágiou, tajomstvom a smrťou. V Indii bol zasvätený bohu Šivovi a používal sa pri náboženských obradoch. Indická legenda o vzniku bielych kvetov durmanu hovorí, že v hlbinách Zeme žili deti dvojčatá - brat so sestrou -, ktoré boli veľmi zvedavé. Vybrali sa teda učiť od ľudí. Za vedomosti, ktoré získali, obdarili každého človeka hlbokým spánkom obsahujúcim informácie, ktoré odkrývali tajomstvá stratených a ukradnutých vecí. Bohom Slnka sa to nepáčilo, a tak dvojčatá, ktoré sa volali Anegla-kiya a Anegda-kiyacitsa, poslali opäť do Zeme. Podľa indickej legendy súvisí vznik durmanu so zvedavými dvojčatami, ktoré žili pod zemou.
Prvá časť latinského názvu rastliny Datura stramonium údajne pochádza zo sanskritského dhattura alebo arabského tatórah, čo znamená trubička. Podľa iných vedcov odkazuje na perzské slovo tatula odvodené zo slova tat - pichať, čo naráža na to, že ide o rastlinu s pichliačmi. V ľudových povestiach sa durman často spomína ako kvet, ktorý otvára brány do iných svetov. Niektoré legendy hovoria, že kto vypije odvar z durmanu, môže vidieť duchov alebo získať mystické vízie.
The Deadly Datura Plant: Identification, Cautions, and Medicinal Uses
tags: #durman #obycajny #pestovanie