Škumpa vlasatá: Nádherný dymový strom pre vašu záhradu

Škumpa vlasatá (Cotinus coggygria), známa aj pod názvom "dymový strom", je populárny okrasný ker či menší strom, ktorý sa pestuje najmä pre svoje nádherné listy a efektné kvetenstvo pripomínajúce dymové obláčky. Vďaka svojmu exotickému vzhľadu a nenáročnosti je škumpa obľúbeným prvkom v záhradách. Dymový strom (Smoke tree) tak sa škumpe hovorí napríklad v Anglicku, pre jej zaujímavý vzhľad. Jemné páperové súkvetia sa vznášajú nad krom ako oblak dymu. Je to cenná listnatá, opadavá drevina. Sfarbenie listov a kvetov je podľa kultivaru. Škumpa vlasatá je nádherná a nenáročná rastlina, ktorá dodá vašej záhrade exotický a výrazný vzhľad. S týmito tipmi na pestovanie sa stane výrazným prvkom vo vašom záhradnom dizajne.

Charakteristika a vzhľad

Škumpa vlasatá patrí do čeľade ledvinovníkovitých (Anacardiaceae). V prirodzenom prostredí rastie v oblastiach južnej Európy, juhovýchodnej Európy, Malej Ázie, na Kaukaze a v častiach strednej Ázie až po Čínu. Rastlina má zvyčajne podobu väčšieho kra alebo menšieho stromu: dorastá približne 3 až 5 metrov, rast býva široko rozložitý. Má širokú, guľovitú alebo vajcovitú korunu a pod zemou koreňové poplazy. Mladé konáre má tenké, valcovité, fialovo až olivovohnedé, staršie sú sivohnedé a holé s roztrúsenými lenticelami. Jednoduché listy vyrastajú na stopkách dlhých 1 - 4 cm. Majú oválne až okrúhlasté celistvookrajové čepele so zreteľne vyčnievajúcou žilnatinou. Po roztlační sú aromatické. Kvety sú drobné a nenápadné. Po odkvitnutí sa stopky kvetov výrazne predĺžia a pokryjú jemnými chĺpkami. Vďaka tomu vznikajú typické nadýchané súkvetia, ktoré pripomínajú obláčiky dymu. Kvety sú usporiadané do hustých vzpriamených koncových žltozelených metlín dosahujúcich veľkosť 15 až 30 cm. Kvety sú drobné žltozelené, päťpočetné a obojpohlavné. Kvetné stopky po odkvitnutí alebo opadnutí sterilných kvetov sú dlho odstávajúce a pokryté dlhými chĺpkami, čo pripomína dymový opar. Plody sú drobné, zelené, mierne stlačené obličkovité kôstkovice, veľké len 3 až 5 mm, ktoré neskôr černejú. Vyskytujú sa len na niektorých, dlho červenofialovo odstávajúcich konárikoch.

Škumpa vlasatá je okrasná drevina - kríkový strom guľovitého tvaru. Atraktívna je svojimi ochlpenými plodmi, ktoré pripomínajú vlasy. Angličania jej hovoria dymový strom (Smoke tree). Sfarbenie "vlasov" zodpovedá konkrétnej odrode, ale spravidla sú žltozelené a na jeseň sa nádherne vyfarbujú od ružovej až po tmavo fialovú. Pozoruhodné je aj jesenné sfarbenie, po ochladení sa farba listov premení na intenzívnu červenú. Škumpa vlasatá je opadavý mrazuvzdorný vzpriamený ker alebo strom dorastajúci do výšky 5 - 7 m, niekedy aj viac.

Druhy a odrody

Škumpa vlasatá patrí do čeľade ledvinovníkovitých (Anacardiaceae) a existuje niekoľko druhov a odrôd, ktoré sa líšia farbou listov a celkovým vzhľadom.

Cotinus coggygria 'Royal Purple' - Tento druh je obľúbený pre svoje tmavofialové až takmer čierne listy, ktoré na jeseň menia farbu na červenú. Je to najznámejší a najžiadanejší kultivar, ktorý vyniká bordovými - purpurovo žiarivými listami počas celej vegetácie a ružovými kvetmi. Keď rozkvitne, vyzerá to, ako by sa z rastliny valili obláčiky ružového dymu. Dorastá do výšky 3,5 m. Má nápadné, kovovo lesklé, tmavočervené listy, ktoré sa na jeseň menia na oranžovo až červeno. Súkvetia sú ružové a objavujú sa v júni až júli, plody v auguste alebo septembri.
Cotinus coggygria 'Golden Spirit' - Táto odroda má krásne žiarivo zlaté listy, ktoré sa na jeseň sfarbujú do oranžova a červena. Má výšku i šírku 2 m. Listy má žiarivo zlatožltej farby až žltozelené a vyrastá pozdĺž zelených vetvičiek, ktoré vyzrievajú do sýto červenej farby.
Cotinus coggygria 'Young Lady' - Tento druh je známy svojím bohatým kvetenstvom.
Cotinus obovatus - Tento druh škumpy je pôvodom zo Severnej Ameriky. Má väčšie listy a dosahuje väčšiu výšku.
'Grace' - má počas roka purpurovo červené listy ale na jeseň sa vyfarbia na ohnivočervené.
'Smokey Joe' - listy má tmavo vínové, na jeseň oranžovo červené.

Pestovanie

Škumpa vlasatá patrí medzi pomerne nenáročné dreviny, no pre dobrý rast potrebuje vhodné stanovište. Je to jedna z najvďačnejších rastlín pre záhradu, ktorá dokáže zaujať svojou farbou a textúrou. Dobre zvláda aj naše zimy. Obľubuje priepustné vápenaté pôdy, minimálne hnojenie a primeranú závlahu. Uprednostní skôr suchšie prostredie, než trvalé vlhko. Vyhovuje jej plné slnko, dostatočne široká plocha pre svoj prirodzený rast. A menej hnojenia.

Stanovište a pôda

Slnečné miesto: Škumpa vlasatá najlepšie prosperuje na slnečnom stanovišti, kde má dostatok svetla na rozvinutie svojich výrazných farieb. Na plnom slnku sú jej listy sýto sfarbené, najmä v jesennom období, keď získavajú atraktívne oranžové a červené odtiene. Najlepšie sa jej darí na plnom slnku. Dostatok svetla podporuje intenzívnejšie sfarbenie listov aj bohatšie kvitnutie. Vyhovuje jej plné slnko.

Priepustná pôda: Škumpa vlasatá uprednostňuje priepustnú, dobre odvodnenú pôdu, ktorá umožňuje dobré prúdenie vzduchu ku koreňom. Je prispôsobivá rôznym druhom pôd, vrátane piesočnatých, kamenistých a ílovitých pôd, no dôležité je, aby sa zabránilo premočeniu. Rastlina nie je náročná na typ pôdy, ale najlepšie rastie v dobre priepustnej pôde. Dlhodobé premokrenie jej nevyhovuje. Dáva prednosť na živiny bohatým, priepustným, suchým alebo čerstvým záhradným pôdam, avšak je to druh rastúci aj na zdevastovaných plochách, hl. na vápencoch.

Zálievka a hnojenie

Odolnosť voči suchu: Škumpa je veľmi odolná voči suchu a po zakorenení vyžaduje len minimálnu zálievku. To z nej robí ideálnu rastlinu pre záhrady s nízkou údržbou. Po zakorenení dokáže škumpa pomerne dobre znášať suchšie podmienky. Znáša dobre vlhkú i suchú pôdu, ale nikdy nie dlhodobé mokro. Premokrenie pôdy rastlinám rozhodne nevyhovuje. Mladé a čerstvo zasadené rastliny pravidelne zalievajte, aby dobre zakorenili.

Zálievka počas sucha: Počas mimoriadne suchých letných období môžete zálievku mierne zvýšiť, aby ste podporili jej vitalitu. Dávajte však pozor na nadmerné polievanie, pretože škumpa neznáša premokrenie.

Hnojenie: Ak je pôda bohatá na živiny, nepotrebuje Škumpa vlasatá žiadne prihnojovanie. Hnojenie škumpy vykonávame organickým hnojivom počas doby výsadby. Prísne sa riadime údajmi obsiahnutými na obale hnojiva.

Rez

Pravidelný rez nie je nutný: Škumpa vlasatá nepotrebuje pravidelný rez, pretože prirodzene vytvára krásny tvar. Avšak, ak chcete kontrolovať jej tvar alebo ju omladiť, je najlepšie vykonať rez na jar pred začiatkom nového rastu. Škumpa znáša rez pomerne dobre. Silnejší jarný rez podporuje rast nových výhonkov a väčších listov. Ak sa však ker zreže veľmi výrazne, kvitnutie v danom roku môže byť slabšie alebo sa nemusí objaviť. Rez škumpy je nenáročný a nemusí byť vôbec vykonávaný. Dokonca ani rez na presvetlenie koruny nemusí byť aplikovaný. Rez vykonávame iba vtedy, ak ním sledujeme určitý výsledok. Škumpa sa dá dobre udržiavať strihom. Rez sa vykonáva na jar, v marci až apríli, a to zväčša o 1/3 dĺžky konárov. Tým sa zaistí bohaté olistenie aj bohatosť kvetov. Druhý rez sa eventuálne môže vykonávať v polovici leta, alebo vtedy, ak rastlina vyženie príliš dlhé prúty nových vetiev.

Omladzovací rez: Ak chcete podporiť hustejší rast alebo stimulovať tvorbu nových výhonkov, môžete vykonať hlbší omladzovací rez. Tým dosiahnete kompaktný a zdravý vzhľad rastliny, ktorý zvýrazní jej atraktívne lístie a kvetenstvo. Keď teraz škumpu hlboko zrežeme, vyrastie množstvo rovných výhonov s veľkými listami. Dobre reagujú na hlboký zmladzovací rez počas zimy. No takýto typ rezu vykonávame maximálne raz za niekoľko rokov.

Postup hlbokého rezu:

Na hrubé konáre použijeme čistú ostrú pílku. Nebojíme sa ich zrezať na nízky peň. To, ako hlboko ker zrežeme, sa odrazí na jeho tvare v nasledujúcej sezóne. Ponechané pníky by mali mať výšku aspoň 60 cm.
Tenké vertikálne výhony rastúce z pníkov skrátime na jednu výšku.
Výsledok takéhoto rezu vyzerá drasticky, ale nebojte sa, škumpa začne na jar intenzívne pučať a rásť.

Počas zimy na konárikoch vidíme väčšie, ale aj malé „prilepené“ puky. Ak ich nie je vidieť, na výhonku hľadáme zhrubnutie či horizontálnu svetlú líniu, ktoré naznačujú miesto s budúcimi pukmi. Režeme tesne nad týmto miestom. Rez vedieme nad očkom smerujúcim von z kra.

Mrazuvzdornosť a ochrana

Mrazuvzdornosť: Škumpa vlasatá je mrazuvzdorná rastlina, ktorá dobre prežíva zimy v miernych oblastiach. V záhradníckych klasifikáciách sa zaraďuje približne do mrazuvzdorných zón 4 až 8, čo znamená, že dokáže prežiť aj pomerne chladné zimy typické pre strednú Európu. Vďaka svojej odolnosti dokáže zvládnuť mrazy až do -20 °C.

Ochrana mladých rastlín: Mladé rastliny sú však citlivejšie na silné mrazy. Ak pestujete škumpu v prvých rokoch po výsadbe, odporúča sa zakryť koreňový systém vrstvou mulču, ktorý ochráni korene pred extrémnym chladom a pomôže im udržať vlhkosť. Hoci je škumpa mrazuvzdorná, ak teploty klesnú príliš nízko, môžu mladé výhonky namrznúť. Na jar ich jednoducho odstrihnite. Opadavé kry medzi ktoré sa radí aj škumpa, nevyžadujú žiadnu špeciálnu prípravu pred zimou. Ak je škumpa vystavená veternej strane, môžeme ju zabezpečiť podpornou tyčou a záhradníckou textíliou, nie je to však nevyhnutnosť.

Možnosti využitia a výsadba

Nečakajte usporiadaný, kompaktný ker a pre jeho výsadbu potrebujete naozaj priestor, lebo prirodzene je strapatý a rastie do šírky. Pokiaľ ho chcete udržať v medziach a v menšej veľkosti vyžaduje rez skoro na jar. Obyčajne sa pestuje ako voľnerastúci solitér alebo zakomponovaný ker s inými drevinami. Inak nevyžaduje žiadny rez. V malej záhrade sa uplatní škumpa na kmienku. Rovnako je vhodná pre pestovanie v nádobách. Vyberte si vhodnú výšku kmienka, na ktorej je naštepená a vytvarovaná korunka. Kmienok už viac nerastie do výšky, zväčšuje sa len korunka. Tú udržiavajte v kompaktnom tvare. Škumpa vlasatá rastie rýchlosťou zhruba 15 cm za rok.

Škumpa vlasatá je vhodná ako dekoratívna drevina do záhrad, kde ju pestujeme najlepšie ako solitér. Vhodná je aj k rezu - pestrofarebnými listami a vlasmi obohatí najrôznejšie kvetinové záhony. Škumpa vlasatá je netradičná, ale dizajnová rastlina do každej záhrady. Perfektne sa hodí do predzáhradok, do skaliek, ale aj do záhonov, ktoré oživí svojim netradičným vzhľadom. Vďaka svojej nenáročnosti ju nájdeme v mnohých parkových záhradách.

Výsadba škumpy vlasatej sa nelíši od všeobecného postupu výsadby okrasných krov. Prvým a najdôležitejším krokom je výber vhodnej rastliny a príprava pôdy. Pôdu pripravíme dôsledným odstránením buriny či iných kvetov brániacich v raste škumpy. Vyhĺbime jamu o hĺbke 30 centimetrov. Ak kupujeme rastlinu v kontajneri, vyberieme ju a posadíme klasickým spôsobom. Škumpu môžeme vysadiť aj medzi záhon kvetov, jej výhonky nie sú príliš rušivé pre rast iných rastlín. Rovnako sa ujme aj v črepníkoch na balkónoch či terasách.

Áno, škumpu vlasatú môžete pestovať v kvetináči, najmä menšie odrody ako 'Young Lady' alebo 'Golden Spirit'.

Zaujímavosti a využitie

Škumpa vlasatá sa v minulosti nepestovala len ako okrasná drevina. Obsahuje totiž látky využiteľné pri farbení. Drevo aj listy obsahujú triesloviny a žlté farbivá, ktoré sa využívali napríklad pri farbení textílií alebo kože. V niektorých krajinách sa preto označovala aj ako farbiarska škumpa. Dnes sa však pestuje najmä ako okrasný ker v záhradách a parkoch. Drevo škumpy sa cení aj v stolárstve.

Choroby a škodcovia

Škumpa vlasatá nepredstavuje rastlinu, ktorá by bola náchylná na parazitov či iné choroby. Uškodiť jej však môžu larvy, vošky či húsenice. Na škumpe vlasatej parazituje viacero druhov hmyzu. Sú to predovšetkým vošky, ktoré sa živia jej rastlinnými šťavami. Larvy na listoch a konároch produkujú veľké množstvo medovice, ktorú zas obľubujú mravce.

Kedy škumpa kvitne?

Škumpa kvitne v letných mesiacoch, zvyčajne od júna do augusta. Škumpa vlasatá, Cotinus, je rastlina s mnohopočetnými kvetenstvami, ktoré začínajú kvitnúť koncom júna. Kvety sa objavujú od júna do júla.

Ako sa starať o stromy a úrodu | Rozhovor s Ing. Eduardom Jakubekom o záhradkárstve

Toxicita

Niektoré časti škumpy vlasatej, najmä jej mliečna šťava, môžu byť toxické pre ľudí a zvieratá. Škumpa vlasatá patrí medzi jedovaté rastliny a môžu spôsobiť pri dotyku alergické reakcie, pluzgiere a podráždenie pokožky. Manipulujte s ňou v rukaviciach.

tags: #dymovy #strom #pestovanie