Ekonomické Pestovanie Ovocných Stromčekov: Sprievodca Pre Úspešnú Záhradu

Pestovanie ovocných stromov má u nás veľmi dlhú históriu a stále sa teší veľkej obľube. Okrem skrášlenia záhrady či vytvorenia príjemného tieňa ponúkajú ovocné stromy aj skvelú pridanú hodnotu vo forme chutného ovocia. Správna výsadba a starostlivosť sú kľúčové pre zdravý rast a bohatú úrodu.

Ovocné stromy v záhrade

Výber Správneho Druhu a Odrody

Veľmi dôležitým prvým krokom je výber správneho druhu a odrody. Nie každý strom sa hodí do každého prostredia. Mal by byť vhodný do klímy vo vašej lokalite. Napríklad v chladných severných častiach Slovenska nebudú prosperovať teplomilné druhy ovocných stromov, ale ani všetky odrody odolnejších druhov.

Pri ovocných stromoch zohľadnite aj odolnosť konkrétnej odrody proti chorobám či škodcom. Lacným výpestkom z neovereného zdroja sa radšej vyhnite. Najlepšie je nakupovať v ovocných škôlkach alebo záhradných centrách, v ktorých je garantovaný zdravotný stav rastliny i jej odroda.

Klimatické Podmienky na Slovensku

Ovocné kríky a stromy sú u nás pestované s dlhoročnou tradíciou, čo je dané dobrými klimatickými podmienkami, ktoré umožňujú ich pestovanie vo všetkých regiónoch Slovenska. Vo väčšine prípadov sú u nás pestované ovocné dreviny nenáročné na klimatické podmienky, ako aj na pôdu. Dobrá snehová pokrývka zabezpečuje dobré prečkanie zimy a jarné zásobenie rastlín vodou.

Pre špecifické druhy platia nasledujúce podmienky:

  • Kiwi (Actinidia), figovník (Ficus carica), jujuba (Ziziphus jujuba) či citrónovníkovec (Poncirus trifoliata): Týmto rastlinám sa bude dariť predovšetkým v nížinách západného, juhu stredného a východného Slovenska, na chránených stanoviskách s dlhým slnečným osvitom, pokiaľ možno málo veterných. Nevhodné sú polohy orientované na východ, lebo u nich po zime dochádza k rýchlejšiemu nástupu vegetácie.
  • Kanadské čučoriedky (Vaccinium corymbosum), kamčatské čučoriedky (Lonicera camtschatica), brusnice (Vaccinium vitis-idaea), či kľukva (V. oxycarpum): Darí sa im aj vo vyššie položených oblastiach, kde prinášajú bohatú úrodu drobných plodov. Pretože sú obyčajne náročnejšie na vlahu, nie je vhodné ich sadiť na príliš vysychavé stanoviská. To platí najmä pri ich pestovaní v teplejších nížinných podmienkach.
  • Hrušky: Najvhodnejšie podmienky na pestovanie hrušiek sú teplejšie lokality s nadmorskou výškou 200-350 m n. m. a s priemernou ročnou teplotou na 7,5 °C.
  • Marhule: Marhule preferujú skôr suchšiu pôdu s neutrálnou reakciou okolo pH 7, ľahšieho typu. Stanovište vyberieme dostatočne teplé, svetlé a slnečné. Pre tento ovocný druh je najvhodnejšie pestovanie v nadmorských výškach okolo 350 m n. m. s priemernou ročnou teplotou okolo 8,5 °C.
  • Broskyne: Pre broskyne vyberieme slnečné, dostatočne otvorené stanovište, najlepšie v nadmorskej výške do 250 m n. m., orientované na juh a zároveň chránené proti severným vetrom.
  • Orech: Orech je možné vysádzať na jar aj na jeseň, na veľmi svetlé a slnečné stanovište, s dostatkom priestoru pre budúce korene. Predtým a hojnejšie plodia v nížinách, ale možno ho s úspechom pestovať aj vo vyšších nadmorských výškach. Vyberáme teplé južné, západné, či juhozápadné svahy.
Mapa klimatických zón Slovenska

Význam podpníkov a opelivosti

Už pri výbere konkrétneho ovocného stromu, ktorý chceme kúpiť, riešime rôzne typy podpníkov. Od nich sa odvíjajú vlastnosti stromu, o ktorý máme záujem. Podpníky stromov, do ktorých sú zaštepené odrody ovocných stromov, okrem veľkosti, tvaru, rýchlosti rastu či pestovateľských nárokov stromu, ovplyvňujú aj chuť, tvar, skladovateľnosť či vyfarbenie plodov. Preto je vhodné tejto oblasti pri výbere ovocného stromu venovať pozornosť.

Pri výbere kultivaru ovocného stromčeka sa zamerajte aj na opelivosť. Existujú kultivary ovocných stromov, ktoré sú označené ako samoopelivé (samosprašné), ale aj také, ktoré sú cudzoopelivé (cudzosprašné). Ak si totiž vyberiete cudzoopelivý kultivar a vo vašom okolí, v dostatočnej vzdialenosti, sa nenachádza jeho opeľovač, nedočkáte sa vytúženej úrody.

What is a rootstock and how do I choose one for a fruit tree?

Pestovanie v obmedzenom priestore

Aby ste mohli pestovať ovocné stromy, nemusíte mať nevyhnutne veľký priestor v záhrade či sade. Nájdete kultivary, ktoré označujeme ako zakrslé ovocné stromy a sú vhodné aj do menších priestorov. Vďaka podpníkom, do ktorých sú zaštepené, zakrslé formy ovocných stromov nedorastajú do veľkých rozmerov - ani výšky, ani šírky.

Ak nemáte priestor ani na zakrslé formy stromčekov, ešte stále sa nemusíte vzdať svojho sna o pestovaní ovocných stromov. Riešením sú stĺpovité ovocné stromy, ktorých koruna je úzka - stĺpovitá. Majú jeden hlavný výhon, tzv. terminál, z ktorého sa rozrastá koruna do maximálnej šírky 1m.

Na balkóny i terasy je potrebné vyberať kultivary, ktoré dorastajú do výšky 2m až 3m a ktorým vyhovuje pestovanie v tzv. kontajneri, teda v primerane veľkej nádobe, kvetináči. Nepotrebujú nevyhnutne pre svoj koreňový systém veľký priestor vo voľnom priestore. Samozrejme, že preto potrebujú o niečo viac starostlivosti, najmä vo forme výživy a vlahy. Takto môžete pestovať stĺpovité kultivary jabĺk, hrušiek, sliviek, čerešní, višnín či marhulí.

Príprava a Výsadba Stromčekov

Koniec októbra a začiatok novembra je ideálnym obdobím na sadenie drevín s voľnými koreňmi. Takéto stromčeky sú obvykle lacnejšie než tie v kontajneroch, no ich výsadba je o niečo náročnejšia a po vysadení potrebujú viac starostlivosti. Výsadbu voľnokorenných rastlín môžeme robiť na jar alebo na jeseň. Kontajnerované rastliny sa sadia po vybratí z kontajnera počas celého vegetačného obdobia priamo, bez skracovania koreňov.

Jarná výsadba začína ihneď po rozmrazení pôdy a trvá väčšinou do konca apríla. Pri jarnej výsadbe je nutné prvý mesiac stromčeky dôkladne zalievať.

Výber Miesta a Príprava Pôdy

Pri sadení mladého stromčeka je niekedy ťažké predstaviť si povedzme statný orech s priemerom koruny aj vyše 12 metrov. Skôr, než strom zasadíte, zistite si, do akých rozmerov dorastie, a či sa vôbec veľkosťou hodí do vašej záhrady. Pri výbere vhodného miesta pamätajte nielen na to, koľko priestoru bude o pár rokov potrebovať samotná koruna stromu, ale aj na to, kam až budú siahať jeho korene a ktoré plochy v záhrade zatieni, takže tam nebudete môcť napríklad pestovať zeleninu. Statné stromy určite nesaďte priveľmi blízko domu.

Plánovanie priestoru pre stromy v záhrade

Na to, aby strom prosperoval, potrebuje nielen lokalitu s vhodnou klímou a dostatok priestoru. Môže chradnúť aj preto, že mu nevyhovujú podmienky v tej časti vašej záhrady, ktorú ste preň vybrali. Pri výbere sa okrem veľkosti zaujímajte aj o podmienky, ktoré konkrétnemu druhu vyhovujú - najmä množstvo slnka a kyslosť pôdy. Problematické môžu pri nich byť aj veterné polohy alebo zníženiny, kde na jar častejšie hrozí prízemný mráz.

Všeobecne platí, že ovocným drevinám vyhovuje ľahšia humózna pôda s mierne kyslou reakciou. Je treba dbať, aby na mieste výsadby nebola vysoká hladina spodnej vody, pri ktorej by došlo k odhnívaniu koreňov. Príliš kamenisté, nepriepustné alebo zasolené pôdy sú na pestovanie nevhodné. Aj keď nároky na pôdu nie sú veľké, sú vďačné za každé zlepšenie štruktúry pôdy, jej Ph a celkového obsahu humusu a živín.

Špecifickými nárokmi na pôdu sa vyznačujú najmä rastliny rodu Vaccinium, ktoré si vyžadujú kyslú, rašelinovú pôdu. Na to je dôležité myslieť už pred výsadbou, a pôdu do hĺbky cca. 30 - 50 cm na záhone vymeniť. Ďalšou, menej prácnou možnosťou je pestovanie týchto rastlín v nádobách, ktoré zapustíme do pôdy. Ich objem by však mal byť minimálne 10 litrov.

Samotná výsadba je veľmi dôležitým úkonom, ktorý ovplyvňuje naše pestovanie počas celej životnosti rastliny. Začať treba práve dôkladnou prípravou pôdy. Odporúča sa robiť výkop jám aj niekoľko dní dopredu a zapracovať do nich organické alebo minerálne hnojivo. Dôležitejšia je však veľkosť jamy, ktorá by pri jabloniach mala byť 60x60x60 cm. Pri ťažkých ílovitých pôdach sa odporúča jama 80x80x100 cm. Tu treba tiež zohľadniť kvalitu pôdy. Vrchnú úrodnú vrstvu pôdy premiešajte s kompostom.

Správna Hĺbka a Rozostupy

Táto chyba je zrejme jedným z najčastejších dôvodov, prečo stromy dlho nevydržia. Všimnite si, že kmeň stromu sa naspodku, nad koreňmi, mierne rozširuje. Do vykopanej jamy ho umiestnite tak, aby bola táto časť kmeňa nad zemou. Dávajte si pozor aj na opačný extrém, ktorým je plytké sadenie.

Dôležitá zásada pri výsadbe ovocných stromov, ako aj iných vrúbľovaných drevín, je neumiestniť miesto vrúbľovania pod úroveň pôdy. Miesto vrúbľovania nesmie byť zahrnuté zeminou, aby sme neznehodnotili význam vrúbľovania. Podpník brzdí rastovú silu ušľachtilej odrody, čím zlepšuje jej plodnosť.

Hĺbku výsadby prispôsobíme v závislosti od ovocného druhu. Jablone a hrušky na vegetatívnych podpníkoch vysádzame do takej hĺbky, aby miesto štepenia bolo minimálne 10 cm nad zemou. Kôstkoviny na semenných podpníkoch sadíme tak, aby bol koreňový krčok kúsok pod úrovňou pôdy. Drobné ovocie ako ríbezle, egreše, maliny sadíme cca 5 - 10 cm hlbšie ako rástli v škôlke.

Otázka rozostupov patrí medzi najdôležitejšie pri plánovaní výsadby. Vzdialenosť jám, čiže spon, je závislý od druhu, odrody ako aj použitého podpníka. Nedostatočné rozostupy vedú k zahusteniu korún, zhoršenej cirkulácii vzduchu a vyššiemu tlaku chorôb.

Schéma správnej hĺbky výsadby

Tabuľka odporúčaných rozostupov:

Druh Rozostup
Maliny 40x40 cm
Kríčkovité ríbezle 80 až 120 cm
Jablone na slabo rastúcich podpníkoch 150 až 200 cm
Kiwi 2,5 až 4 m
Orech (statný) Vyše 12 metrov

Úprava Koreňov a Zálievka

Úpravu koreňovej sústavy voľnokorenných rastlín robíme tesne pred výsadbou. Kvôli zlepšeniu prijímania vody skracujeme korene asi o 1/3 a viac, ako aj poškodené korene. Pred výsadbou je dobré upravené korene (zrezané a skrátené) ponoriť do vedra s vodou, aby sa poriadne „napili“. Nechajte ich vo vode aspoň do ďalšieho dňa, no pokojne aj 24 hodín.

Do jamy najskôr nasypte pôdu a mierne ju utlačte tak, aby bol stromček vo vhodnej výške. Vložte stromček (najlepšie je, ak vám ho môže niekto podržať v správnej polohe) a rovnomerne zo všetkých strán k nemu postupne prihŕňajte pôdu. Ďalších 15 až 20 l doprajte stromčeku, keď budú jeho korene zahrnuté o niečo viac než do polovice. Pôda vďaka tomu lepšie prenikne medzi korene a neostanú medzi nimi vzduchové medzery. Po vsiaknutí prihrňte zvyšok zeminy a stromček opäť zalejte. Na pravidelnú zálievku nezabudnite ani po vysadení.

Ešte pred výsadbou si môžete jednoduchým testom overiť, ako vaša pôda pracuje s vodou. Nalejte do výsadbovej jamy vedro vody a sledujte, ako rýchlo vsiakne. Ak stojí na dne príliš dlho, môže to naznačovať ílovitú alebo podmáčanú pôdu, ktorá pre väčšinu stromov nie je ideálna.

Voda sa v poslednom období stáva dôležitým prvkom pri pestovaní všetkých ovocných drevín. Je to dané zmenou klimatických podmienok, čo vedie k tomu, že rastliny sú odkázané na doplnkovú závlahu. V jarnom období majú dreviny väčšinou dostatok vody, ale v období intenzívneho rastu plodov je jej často nedostatok, čo sa môže odraziť v kvantite i kvalite očakávanej úrody. Na preschnutie sú citlivé všetky novovysadené dreviny. Obzvlášť treba dať pozor v letných mesiacoch na preschnutie kiwi (Actinidia).

Hnojenie a Mulčovanie

Hnojenie ovocných stromov je nevyhnutné pre zdravý rast, prosperovanie i bohatú úrodu. Bez dostatočnej výživy, keď sa nedoplnia živiny do vyčerpanej pôdy, sa stromom nebude dobre dariť. Kedysi sa pridávanie hnojiva pod korene odporúčalo, no viaceré štúdie preukázali, že tento „trik“ neprináša želaný úžitok. Práve naopak, v skutočnosti to môže spôsobiť problémy a rastlinu v konečnom dôsledku oslabiť. Korene totiž budú mať tendenciu zotrvať pri živinách vo výkope, nebudú sa teda rozširovať do okolitej pôdy, ako by mali. Pri výsadbe vykopte jamu, ktorá bude dostatočne široká, aby sa do nej zmestil koreňový systém, ale nie priveľmi hlboká. Jej hĺbku upravte skyprenou vykopanou zeminou tak, aby bol stromček vo vhodnej výške. Aj korene zasypte iba vykopanou zeminou, teda bez pridania hnojiva a pod.

Dôležitá je pritom zásoba humusu v pôde, ktorá ovplyvňuje celú mikrobiológiu. Tu je viac možností, z ktorých sa najčastejšie využíva zlepšenie kompostom, alebo vyzretým maštaľným hnojom. Veľmi ťažké pôdy môžeme vylepšiť pieskom a u kyslých pôd nezabúdame na vápnenie. Čerstvý maštalný hnoj nedávajte priamo ku koreňom, pretože by ich mohol poškodiť.

Mulčovanie pomáha udržať v pôde vlhkosť a bráni rastu buriny. Mulč by však nemal byť okolo kmeňa stromu navŕšený do tvaru kopca či sopky. Takto tvarovanou kôpkou si totiž zakladáte na problémy, pretože vlhkosť, ktorú mulč zadržiava, by mohla uškodiť kmeňu a byť príčinou rozkladu dreva. Strom by tiež mohol začať vytvárať tesne pod povrchom nežiaduce tzv. adventívne korene. Vrstva mulču okolo stromu by mala mať hrúbku asi 5 až 7 cm, no neprihŕňajte ju až ku kmienku.

Opora a Ochrana Pred Zverou

Mladé stromčeky, najmä tie s vyšším kmeňom alebo vo veterných podmienkach, môžu bez opory trpieť. Ku každému novo vysadenému stromčeku pridajte pevnú oporu. Ideálny je napríklad drevený kolík, ktorý zapichnete do jamy ešte pred výsadbou. Stromček priviažte pomocou pásky alebo špagátu, aby ste nepoškodili kmeň.

Stromček s oporou

Mnohé mladé stromčeky hynú nie kvôli nevhodnej výsadbe, ale preto, že sa stanú ľahkou korisťou pre zver. Zajace, srny či jelene si radi pochutia na kôre alebo výhonkoch najmä počas zimy, keď majú nedostatok potravy. Na ochranu pred ohlodaním použite chrániče kmeňov, jemné pletivo alebo iný priedušný obal, ktorý zvieratá neprehryzú. Ochranu tam nechajte minimálne počas zimných mesiacov, v ohrozených lokalitách celoročne.

Citlivejšie druhy (broskyne, marhule, nektarinky, figovníky) je vhodné na zimu obaliť vhodným priedušným materiálom.

Rez Ovocných Stromov

Pomerne častou chybou je zanedbaný rez voľnokoreniacich ovocných stromov. Ostrihať by ste pritom mali najskôr korene a potom aj korunku. Stromček s voľnými koreňmi by mal ísť do zeme čo najskôr, no ešte predtým, než ho vysadíte, je nutné upraviť mu korene. Kameňom úrazu býva aj povýsadbový rez. Ak ho zanedbáte, stromček bude menej vitálny, a dokonca sa môže stať, že sa vôbec neujme. Úlohou tohto rezu je upraviť pomer medzi koreňmi a korunkou v prospech podzemnej časti. Ďalším dôležitým krokom je dostatočne razantný povýsadbový rez.

Po výsadbe ovocných stromov sa odporúča urobiť rez. Keď vysádzate stromček na jeseň, môžete vynechať tento rez a urobiť ho na jar. Po jarnej výsadbe ponechajte stromčeku 3 až 5 základných vetiev, na ktorých bude po 2 až 6 očiek. Posledné očko na konáriku má byť nasmerované von od koruny. Pri stĺpovitých odrodách neskracujte hlavnú vetvu!

Návod na povýsadbový rez

Výchovný a Udržiavací Rez

Väčšinu ovocných drevín je treba ešte pred rašením zrezať. Novovysadené kôstkoviny vyžadujú bezpodmienečne silný hlboký rez! V opačnom prípade hrozí uhynutie stromčekov. V prvých rokoch ide o výchovný rez, kedy tvarujeme rastlinu do podoby, ktorá nás bude sprevádzať počas celého pestovania. Všeobecne platí, že skracujeme výhony hlbšie, aby sme mohli nasmerovať kostrové konáre požadovaným smerom. U ríbezlí a egrešov ide o skrátenie výhonov o 1/3 až 1/2. Maliny sú často pripravené pri nákupe tak, že ich netreba skracovať. U jabloní je rez ešte dôležitejší, pretože jeho zanedbanie by nám mohlo robiť v budúcnosti problémy.

Problematika rezu je veľmi obsiahla s možnosťou použitia rôznych tvarov. Každý druh a aj odroda má svoje špecifiká, podľa ktorých sa riadime. U ovocných stromov vstupuje ako významný faktor použitý podpník. Veľmi obľúbeným tvarom je štíhle vreteno, ktoré pestujeme do 2 - 2,5 m výšky. Táto výška umožňuje pohodlný prístup k stromu počas celej vegetácie. Rez, chemická ochrana a zber je veľmi uľahčený, ako aj bezpečný. Na rozdiel od iných tvarov nezapestovávame hrubé kostrové konáre, ale na zvislom stredníku ponechávame len polokostrové konáre pravidelne rozmiestnené okolo hlavnej osi. Smerovanie konárov sa snažíme udržať vo vodorovnej polohe a celý tvar koruny v pyramidálnom tvare. V prípade štíhleho vretena sú najvhodnejšie jablone, ktoré sú štepené na slabo rastúcom podpníku.

Po zapestovaní hociktorého tvaru je treba myslieť na udržiavací rez, ktorý je výhodné robiť každý rok. Ide o presvetlenie koruny, alebo čiastočné zmladenie. Nezabúdame na choré a poškodené konáre. Počas leta, ak nám vyjde čas, je vhodné venovať sa letnému rezu.

Špecifiká Rezu Podľa Druhu

  • Jadroviny (jablone, hrušky): Strihajú sa na konci zimy v predjarnom období prv, ako začnú pučať.
  • Kôstkoviny (slivka, čerešňa, višňa, marhuľa, broskyňa): Rez sa vykonáva, keď začnú pučať, teda v jarnom období po ich prebudení. Tento rez v jari spôsobí zníženie rastu vetiev a zvýšenie produkcie ovocia.
  • Stĺpovité ovocné stromy: Ešte v letnom období sa zaštipujú letorasty, ktoré sa potom rozvetvia. To spôsobí vznik tzv. rodivého obrastu, na ktorom budú rásť plody. Ideálny termín je od konca júla do polovice septembra.
  • Kiwi: Mladú rastlinu kiwi koncom prvej zimy hlboko zrežeme na jeden dobre vyvinutý púčik, aby sme vypestovali čo najsilnejší letorast. Ak sa nám to nepodarí, opakujeme tento hlboký rez aj na druhý rok. Ostatné slabé výhonky priebežne odrezávame. V druhom roku, ak máme napestovaný kmeňový výhonok, skrátime ho v požadovanej výške. Z posledných dvoch až troch púčikov vyrastú výhony, ktoré vytvoria základnú kostru. Nesmieme zabudnúť na ich priväzovanie. V treťom roku pestovania koncom februára až začiatkom marca skrátime kostrové výhony asi o štvrtinu až tretinu. Z ich púčikov rastú rodivé letorasty a z asi troch najspodnejších púčikov sa tvoria kvety a prvé plody. V auguste ich skrátime od posledného plodu za ôsmym listom a koncom zimy ich opäť skrátime na dvojpúčikové čapíky.
  • Čučoriedky: V prvých dvoch rokoch po výsadbe sa odporúča vykonať výchovný rez, teda nechať iba najsilnejšie konáre a odstrániť všetky bočné výhonky s kvetnými púčikmi. V ďalších rokoch čučoriedku striháme na jar, keď je známy jej zdravotný stav a kvalita prezimovania. Rastlina vytvára kvetné púčiky na jednoročných výhonoch z dvojročného dreva. Odrody pomalšie rastúcich čučoriedok s veľkou násadou plodov treba rezať hlbšie v porovnaní s bujnejšie rastúcimi kultivarmi s menším počtom plodov. Medzi odrody s nadmernou násadou plodov patria ´Bluecrop´, ´Blueray´, ´Berkeley´ a ´Patriot´.
  • Kaki, granátové jablko a figovníky: Pri výsadbe voľnokorenného kaki, granátového jablka a figovníkov, je nutné vykonať rez po výsadbe. Granátové jablká sa zakracujú na 30 cm. Kaki na 30 - 50 cm a figovníky na 30 cm.

Ochrana Pred Chorobami a Škodcami

Ovocné dreviny sú napádané rôznymi škodcami a chorobami, čo budí dojem akejsi bezmocnosti proti nim bojovať. Vo všeobecnosti ich môžeme rozdeliť na tie menej dôležité, s ktorými si rastlina vie poradiť, alebo neohrozujú priamo rastlinu či úrodu, a potom sú to choroby a škodcovia, ktorí po premnožení znižujú alebo úplne poškodzujú úrodu, poprípade dôjde k vyschnutiu celej rastliny. Rastliny sú náchylné na hubovité choroby hlavne v jarnom období, keď sú pletivá ešte mladé. Správnym použitím prípravku a jeho načasovaním vieme uchrániť úrodu a tešiť sa z pekných plodov.

Aj keď daná problematika je obsiahla, je treba spomenúť aspoň základné choroby a škodcov. U egrešov nezabúdame na múčnatku a u ríbezlí na hrdzu, ktoré vedia skomplikovať naše pestovanie. U jabloní sa okrem múčnatky a chrastavitosti pridávajú živočíšni škodcovia ako obaľovač alebo piliarky.

Príznaky múčnatky na listoch

Moderné Technológie Pestovania

V súčasnosti sa využívajú aj moderné technológie pestovania, ktorých prednosťou je schopnosť rozvíjať zdravý koreňový systém, čím sa podporuje rýchlejší a zdravší rast stromu.

Textilné Nádoby

Keď korene rastliny dosiahnu textilné steny nádoby, sú vystavené pôsobeniu vzduchu, čo spôsobuje ich prirodzené prerezávanie alebo rozvetvovanie. Toto prerezávanie stimuluje rast bočných koreňov a vedie k hustejšiemu a vláknitejšiemu koreňovému systému. Priedušná tkanina vreciek umožňuje lepšie prevzdušňovanie a okysličovanie koreňovej zóny a pomáha regulovať teplotu v koreňovej zóne.

Nádoba Air-Pot

Nádoba Air-Pot má jedinečný dizajn, ktorý pozostáva zo série kužeľov a otvorov smerujúcich dovnútra. Tieto kužele a otvory vytvárajú v nádobe sieť vzduchových kanálov. Keď korene rastliny dosiahnu okraj nádoby, narazia na vzduchové otvory a prirodzene "zastrihnú" vzduchom. Tento proces prerezávania stimuluje rast sekundárnych koreňov, čoho výsledkom je hustejší a vláknitejší koreňový systém. Znižuje sa riziko točenia koreňov, ktoré sa vyskytujú pri tradičných plastových kvetináčoch, čo môže viesť k viazaniu koreňov a obmedzeniu rastu.

tags: #ekonomicke #pestovanie #stromcekov

Populárne príspevky: