Pestovanie a starostlivosť o vres (Calluna) a vresovec (Erica)

Vres (Calluna) a vresovec (Erica) sú obľúbené, odolné rastliny, ktoré vnášajú do záhrady farbu a textúru, najmä na jeseň a v zime. Vďaka svojej odolnosti voči suchu a nenáročnej starostlivosti sú obľúbenou voľbou záhradkárov, ktorí hľadajú rastlinu, ktorá skrášli záhradu a zároveň si nevyžaduje prílišnú údržbu. Ak vás zaujíma pestovanie vresu a vresovca, v tomto článku nájdete praktické rady, ako sa starať o jednotlivé druhy a zabezpečiť, aby vaša záhrada žiarila farbami aj v chladnejších mesiacoch.

Čo je vres a ako ho rozoznať?

Vres patrí do rodu Calluna, ale často sa zamieňa s inými podobnými rastlinami, ako sú Erica (vresovec). Je dôležité vedieť ich rozlíšiť, pretože každá rastlina si vyžaduje trochu inú starostlivosť. Hoci sú si vresy a vresovce veľmi podobné, predsa len si každá rastlina vyžaduje inú starostlivosť. Základný prvok a pôdny kryt vresoviska tvoria druhy a kultivary vresov (Calluna) a vresovcov (Erica). Medzi vresmi a vresovcami však môžeme nájsť aj drobné rozdiely. Vresy sú väčšinou vyššie (do 60 cm), majú drobnejšie lístky, blízko pri sebe a ich zvončekovité kvietky majú oddelené lupienky. Vres obyčajný kvitne od júla do septembra, zatiaľ čo jednotlivé druhy vresovcov väčšinou kvitnú počas neskorej jesene alebo v predjarí. Vresovce majú dlhšie lístky pripomínajúce ihličie umiestnené ďalej od seba.

Z pestovateľského hľadiska je vres obyčajný v porovnaní s vresovcami mrazuvzdornejší a v našich klimatických podmienkach dokáže prezimovať aj bez mulču. Výhodou vresovcov je, že znesú na rozdiel od vresov aj menej kyslú pôdu.

Druhy vresu a vresovca

Existuje viacero druhov vresu a vresovca, ktoré sa líšia veľkosťou, farbou kvetov a obdobím kvitnutia. Medzi najznámejšie patria:

Calluna vulgaris (Vres obyčajný): Najbežnejší druh vresu, ktorý kvitne od konca leta do jesene. Má rôzne farby kvetov, od bielej, cez ružovú až po fialovú. Vres obyčajný (Calluna vulgaris) začína kvitnúť na konci leta a kvety niektorých kultivarov môžete objavovať ešte aj v novembri. Jednotlivé kvety sa môžu otvoriť alebo zostanú len v podobe pukov.
Erica carnea (Vresovec jarný): Tento druh kvitne na jar a je známy svojimi jemnými bielymi, ružovými alebo fialovými kvetmi.
Erica arborea (Vresovec stromovitý): Tento druh je väčší ako bežný vres a môže dorásť až do výšky 5 metrov. Vresovec stromovitý je vždyzelený ker alebo nízky strom, ktorý môže dorastať do výšky až 4-5 metrov v ideálnych podmienkach. Mladé rastliny majú kompaktný krovitý vzhľad, ale s vekom môžu vytvárať väčšiu, stromovitú štruktúru s rozvetveným kmeňom a širšou korunou. Listy vresovca sú úzke, trávovo zelené a môžu byť pokryté jemnými chĺpkami. Kvety vresovca stromovitého majú tvar zvončeka a obvykle sú biele, ružové alebo jemne fialové. Kvitnutie prebieha na jar a na začiatku leta.

Vres je symbolom Škótska a je úzko spätý so škótskou históriou a folklórom.

Stanovište

Plné slnko: Vres najlepšie rastie na plnom slnku, kde je vystavený priamemu slnečnému žiareniu aspoň 6 hodín denne. Ak je umiestnený na slnečnom stanovisku, kvitnutie bude bohaté a intenzívne. Vresy obľubujú slnko, už v miernom polotieni zle kvitnú, sú vytiahnutejšie a redšie. Zatiaľ čo vresovce potrebujú skôr tieň, vresom vyhovuje slnečné alebo polotienisté stanovisko.

Pôda

Kyslá pôda: Vres preferuje kyslú pôdu s pH medzi 4,5 a 5,5. Vres má pomerne špecifické nároky na pôdu. Najlepší je kyslý substrát určený na vresovištné rastliny, teda substrát vhodný aj pre rododendrony, čučoriedky, brusnice a podobne. Ak máte zásaditú pôdu, je dôležité ju upraviť pridaním rašeliny, borovicovej kôry alebo kyslých hnojív. Indikátorom nedostatočne kyslej pôdy sú žltnúce listy so zelenými žilkami. Ak sa takéto príznaky objavia, substrát môžete okysliť napríklad okyslovačmi na báze sulfidov železa (vyhnite sa sulfidom hliníka, ktoré sú pre rastliny toxické).

Dobre priepustná pôda: Pôda by mala byť ľahká a dobre priepustná, aby sa zabránilo stojatej vode, ktorá môže spôsobiť hnilobu koreňov. Prirodzeným prostredím vresov (ale aj vresovcov) sú rašeliniská s dobre priepustnou pôdou s pH 5 až 6. Zaraďujeme ich medzi kyslomilné rastliny. Pre svoj zdravý vývoj potrebujú špeciálny substrát s minimálnym zastúpením vápnika a bohatým na rašelinu a piesok. Vresoviskové rastliny pred výsadbou vyžadujú pridať do pôdy väčšie množstvo rašeliny, prípadne i piesku. Substrát by mal obsahovať minimálne polovicu organickej zložky (rašelina, suché lístie, borovicová kôra) a mal by byť priepustný, keďže vresy a vresovce potrebujú pre zdravý rast koreňovej sústavy kyslík. Na prevzdušnenie pôdy môžeme použiť napríklad rozkladajúcu sa borovicovú kôru, ktorá navyše pôsobí proti hubovým ochoreniam koreňov.

Sadenie vresu

Čas sadenia: Najlepší čas na sadenie vresu je jar alebo jeseň, keď sú podmienky pre zakorenenie optimálne. Na ich výsadbu je optimálne jarné obdobie, v ktorom sa pôda postupne zohrieva a má dostatok vlhkosti. Alternatívou pre sadenie vresu je aj jeseň, no platí to najmä pre väčšie rastliny, ktoré už vedia prežiť zimu.

Rozostupy: Pri sadení vresu ponechajte medzi rastlinami rozostup približne 30-40 cm. Vresovce i vresy sa vysádzajú na vzdialenosť 30 cm a po výsadbe sa dôkladne zavlažia. Vresy vysádzame s rozostupmi cca 20 centimetrov. Slabšie rastúce kultivary umiestnite zhruba 20 cm od seba a bujne rastúce asi 40 cm od seba. Pri výsadbe viacerých rastlín vresovca stromovitého sa odporúča rozostup približne 0,8 - 1,2 metra podľa kultivaru a požadovanej hustoty porastu.

Veľmi dobre si rozmyslite, kam chcete vres zasadiť, presádzanie totiž znáša veľmi zle a je lepšie ho umiestniť na finálne stanovište hneď na prvýkrát.

Pri samotnom sadení vykopeme výsadbovú jamu - dva krát hlbšiu a širšiu ako je koreňová sústava vresu, vložíme do nej vysádzanú rastlinu, prihrnieme pôdou, utlačíme a výdatne zalejeme.

Zálievka a hnojenie

Mierna zálievka: Vres je odolný voči suchu, no počas prvých týždňov po výsadbe potrebuje pravidelnú zálievku, aby sa zakorenil. Pôda by mala byť stále mierne vlhká, ale nie premočená. Vres obľubuje vyššiu vlhkosť, najmä na balkóne a v interiéri bude potrebná dostatočná zálievka. Voda by mala byť dažďová, mäkká alebo aspoň dobre odstáta. Po výsadbe by sa mal polievať raz týždenne, kým sa nezakorení, čo trvá približne jednu vegetačnú sezónu. Treba mu však dopriať mu tú správnu starostlivosť počas celého roka. Vres je odolný voči suchu, ale počas suchých letných mesiacov ho zalievajte pravidelne. V prvých týždňoch po výsadbe je dôležité, aby pôda zostala mierne vlhká. Zalievajte ku koreňom a vyhnite sa častému kropeniu na list - znižujete tým riziko plesní.

Hnojenie na jar: Vres nepotrebuje časté hnojenie, no ak chcete podporiť rast a kvitnutie, môžete ho na jar prihnojiť hnojivom pre kyslomilné rastliny (ako sú azalky alebo rododendrony). Vres môžeme pohnojiť hnojivom pre rododendrony alebo vresoviskové rastliny. Efektívny príjem živín im zabezpečíte kvapalným okysľovačom pôdy na rovnomerné rozvádzanie vody a základných mikroprvkov NPK v pomere 7:4:5. Kvitnúce vresy treba pravidelne prihnojovať, najlepšie každé 2 týždne. Používame špeciálne hnojivo určené priamo vresom alebo kyslomilným druhom, ako sú azalky a rododendrony. Odporúčame len mierne prihnojiť začiatkom jari špeciálnym hnojivom na azalky, rododendrony a iné kyslomilné rastliny. Vres je rastlina, ktorá si nevyžaduje veľa hnojenia, avšak na začiatku jari mu môžete dopriať malé množstvo špeciálneho hnojiva pre kyslomilné rastliny. Pri výsadbe vresovca stromovitého sa odporúča hnojenie počas vegetačného obdobia špeciálnymi hnojivami pre kyslomilné rastliny s vyváženým obsahom živín, aplikované v primeraných dávkach. Na jar prihnojte kompostom alebo hnojivom pre okrasné kry; ak kvitne dlho, pomôže ešte menšia dávka po prvej vlne kvitnutia.

Mulčovanie

Mulčovanie rašelinou alebo borovicovou kôrou: Pridanie vrstvy mulču okolo rastlín pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a chráni korene pred teplotnými výkyvmi, najmä počas zimy. Na povrch nezabudnite priložiť mulčovaciu drvenú kôru pre lepšie udržanie vlhkosti. Pôdu okolo vresov môžeme pokryť mulčom, ktorý ju zachová vlhkú a chladnú. Mulč okolo kra obnovujte každú jar; zlepší pôdu a udrží vlhkosť.

Strihanie vresu

Po odkvitnutí: Po odkvitnutí je vhodné jemne zastrihnúť vres, aby si udržal kompaktný tvar a aby sa odstránili odumreté kvety. Tento proces podporí hustejší rast a zabezpečí zdravý vzhľad rastliny. Na jar sa zostrihnú odkvitnuté súkvetia a prerastené výhonky, tým sa zmladia a sú potom kompaktnejšie. Strihanie vresov je vhodné až po odkvitnutí, výhonky skracujte o tretinu. Aby vám vres každý rok pekne kvitol, je potrebné ho vždy po odkvitnutí ostrihať. Vres neskoro na jeseň skráťte asi o jednu tretinu. Pravidelný rez rastline doprajte až po odkvitnutí (neskoro na jeseň). Vetvičky skráťte o dve tretiny, čím podporíte následné zahustenie. Strihanie je nevyhnutné pre udržanie kompaktného tvaru a podporu bohatého kvitnutia. Vresy kvitnúce na jeseň by sa mali zastrihnúť hneď po odkvitnutí, a to približne 1 cm pod úroveň odkvitnutých kvetov. Pri strihaní buďte opatrní, aby ste nezasiahli do staršieho dreva, pretože to by mohlo poškodiť rastlinu a znížiť jej schopnosť kvitnúť. Vresy zostrihom udržíme v kompaktnom tvare a posilníme ich kvitnutie. Vresy kvitnúce koncom leta a na jeseň zostrihávame ešte na jeseň ihneď po odkvitnutí a podobne aj vresy kvitnúce na jar režeme v čo najkratšom čase po odkvitnutí. Vždy zostrihneme len stonky tesne pod úrovňou odkvitnutých kvetov, pričom sa môžu na to použiť aj záhradné elektrické nožnice. Rez vresovca stromovitého sa vykonáva po odkvitnutí, kedy sa skracujú odkvitnuté výhony a udržuje kompaktný tvar kríka. Hlboký rez do starého dreva bez olistenie nie je vhodný.

Rozmnožovanie vresu

Rozmnožovanie odrezkami: Vres sa dá ľahko rozmnožovať pomocou odrezkov. Najlepší čas na odoberanie odrezkov je na jar alebo na začiatku leta. Vres obyčajný možno rozmnožovať dvomi spôsobmi. Typické je zakoreňovanie odrezkov. Asi 20 cm stonky jednoducho zapichneme do pripraveného substrátu tak, aby nad zemou zostal iba jeden púčik. Vres aj vresovec si môžeme rozmnožiť najjednoduchšie pomocou odrezkov. Na rozmnožovanie sú vhodné jednoročné koncové výhonky. Výhodou rozmnožovania pomocou odrezkov je to, že v podstate vytvárame klony materskej rastliny, takže presne vieme ako budú vyzerať a kvitnúť. Jednoročné odrezky by mali byť zdravé, silné a bez kvetných pukov, ktoré by ich zbytočne vyčerpávali. Vres môžeme z odrezkov rozmnožovať na jar aj na jeseň (volíme obdobie, kedy rastlina nekvitne). Na odoberanie odrezkov používame ostré nožnice a vždy sa snažíme o čistý rez. Na výsadbu odrezkov používame zmes rašeliny a záhradníckeho substrátu či kompostu (50:50). Odrezok pred výsadbou môžeme namočiť do rastového hormónu (pri vresoch to však nie je nevyhnutné), zapichneme (5 cm) do substrátu a zalejeme. Takto vysadený odrezok môžeme zabaliť do igelitovej fólie, aby sme vytvorili mini-skleník (pre zvýšenie pravdepodobnosti prijatia). Odrezky zakorenia po dvoch až štyroch týždňoch.

Rozmnožovanie semenami: Rumanček sa dá tiež rozmnožovať semenami, aj keď je tento proces pomalší.

Potápanie výhonkov: Druhým spôsobom rozmnožovania vresu je tzv. potápanie výhonkov. Keďže vres je popínavá rastlina, výhonky môžeme ohýbať smerom do zeme a zasypať trochou pôdy. Bude trvať asi 1 až 2 roky, kým sa zakorenia.

Choroby a škodcovia

Odolnosť voči chorobám: Vres je pomerne odolný voči väčšine bežných záhradných chorôb, no môže byť náchylný na plesňové ochorenia, ak je pestovaný v zle odvodnenej pôde alebo v premočených podmienkach. Rastliny najčastejšie napádajú pôdne huby Pythium ultimum, P. splendens, Fusarium avenaceum alebo F. Infekcia vresu sa prejavuje černením vetvičiek a hnilobou koreňových vláskov. Na listoch zakorenených rastlín sa môžu objaviť hnedé škvrny. K infekcii dochádza predovšetkým pri veľkom kolísaní teploty a vysokej vlhkosti substrátu. Choré rastliny treba priebežne odstraňovať, inak sa huby rozšíria aj na ďalšie kríky. V počiatočných štádiách môžu byť účinné fungicídne prípravky. Mladé rastliny vresov a vresovcov môžu byť ohrozené v najrannejších rastových fázach početnou skupinou pôdnych húb spôsobujúcich padanie mladých rastlín (Pythium ultimum, P. splendens, Fusarium avenaceum, F. Infekcia sa prejavuje černením mladých rastlín a hnilobou koreňových vláskov. Na listoch zakorenených rastlín sa môžu objaviť hnedé škvrny. Infikované rastliny alebo mladé rastliny odumierajú. K infekcii dochádza predovšetkým pri veľkom kolísaní teploty a vysokej vlhkosti substrátu. Preventívnym opatrením je dôkladná zálievka alebo postrek napichaných rezňov 0,25% prípravkom Previcur Energy. Choré rastliny treba priebežne odstraňovať.

Škodcovia: Vošky a roztoče môžu občas napadnúť vres, najmä počas horúcich a suchých období. Pri vresovcoch dávajte pozor na múčnatku, škvrnitosti a vošky - prevenciou je vzdušnosť, správny spon a zálievka ku koreňom.

Ako úspešne prezimovať vres

Zimná prikrývka je nevyhnutná všade tam, kde hrozí nebezpečenstvo holomrazov. Kľúčom k tomu ako úspešne prezimovať vres je voda. Dostatok vody je dôležitý aj v zimnom období, kedy za slnečných a súčasne mrazivých dní môžu trpieť nedostatkom vlahy. Vresovec pred zimou nastelieme ihličím alebo čečinou, aby sme ho ochránili pred mrazmi. Alternatívne môžeme použiť aj mulč (drevnú štiepku, kôru,…), no pri vlhkej zime hrozí pri jeho použití zahnívanie základne rastliny, takže by sa jej mulč nemal dotýkať. Ak máte vres v kvetináči, musíte mu okrem odtoku prebytočnej vody zabezpečiť hlavne v zimných mesiacoch ochranu pred mrazom. Vhodné je obaliť netkanou textíliou alebo obložiť polystyrénom. Po silných zimách odstráňte omrznuté konce vresovca až po vypučaní, aby ste videli, kde je živé drevo.

Vres v kvetináči

Vres môžete pestovať viacerými spôsobmi v závislosti od toho, kam chcete túto okrasnú rastlinu umiestniť. Vhodný je na pestovanie v záhone aj v rôznych nádobách. Vres sa krásne vyníma v kvetináčoch na balkónoch a terasách. Miesto by malo byť dostatočne svetlé a chránené pred silným vetrom. Použijeme kyslý substrát a nezabudneme na drenáž v podobe perlitu či drobných kamienkov. Nádobu s vresom by sme mali umiestniť na miesto s dostatkom slnečných lúčov, najlepšie na svetlý parapet. Udržiavame stálu vlhkosť pôdy, aby rastlina nevyschla. Počas zimy zálievku znížime. Áno, vres môžete pestovať aj v kvetináči, najmä menšie druhy. Uistite sa, že kvetináč má dobrú drenáž a používate kyslú pôdu.

Vres v záhrade a jeho využitie

Vresy sú všestranné okrasné trvalky, ktoré sa vďaka ich jedinečným vlastnostiam tešia medzi pestovateľmi veľkej obľube. Sú to stálozelené trvalky, ktoré majú schopnosť meniť svoj vzhľad počas ročných období, čím vdychujú záhradám život aj počas období mimo hlavnej sezóny kvitnutia rastlín. Vres je ideálna rastlina do radových a skupinových výsadieb, do kombinácií s inými rastlinami, no obľúbené je aj pestovanie vresov v kvetináčoch. Vresy sú navyše veľmi odolné a nevyžadujú si náročnú starostlivosť, takže sú vhodné aj do bezúdržbových záhrad či na málo navštevované miesta.

Vres môžeme pestovať priamo na záhrade v blízkosti iných kyslomilných rastlín a ihličnanov. Nezabúdajte však na to, že vres nemá rád presádzanie ani okopávanie.

Keď sa vresoviskové rastliny dostatočne rozrastú a vytvoria súvislé porasty, slúžia ako pokryvné rastliny a zabraňujú rastu burín a nevyžadujú ani pletie.

Ako pestovať vres

Farebná harmónia a kombinácie s inými rastlinami

Rôznofarebné kultivary vresoviskových rastlín umožňujú vytvoriť rozličné farebné kompozície. Vždy sa vysádza väčšia plocha kultivarmi rovnakej farby. Farebná zmes vznikajúca kombináciou jednotlivých odlišne sfarbených rastlín pôsobí chaoticky a na väčšiu vzdialenosť splýva do neurčitej sivej farby. Základné vresoviskové rastliny sa s úspechom dopĺňajú aj inými druhmi rastlín. Pekne sa v ňom vynímajú nepravidelne vysadené borievky (juniperus), skalníky (cotoneaster), zanoväte (cytisus). Z ostatných rastlín vhodných na oživenie vresoviska treba spomenúť okrasné trávy.

Dôležitá je farebná harmónia, súlad - na 1 m2 sa preto neodporúča viac než 15 rastlín s min. odstupom 25 a max. 50 cm. Vres sa výborne dopĺňa s rododendrónmi, azalkami, ihličnanmi, ale aj vysokou trávou.

Vybrané kultivary vresu

Vres obyčajný (Calluna vulgaris) je dostupný v desiatkach kultivarov rôznych farieb, veľkostí a tvarov. Pestovateľsky najobľúbenejším druhom rodu Erica je vresovec pleťový (Erica carnea) dostupný v desiatkach kultivarov líšiacich sa vo farbách či v tvaroch, no zriedkavejšie sa môžeme stretnúť aj s inými druhmi vresovcov ako sú napríklad vresovec vznešený (Erica gracilis), vresovec popolavý (Erica cinerea), vresovec darleyský (Erica darleyensis) či vresovec stromový (Erica arborea).

Niektoré z obľúbených kultivarov:

Vres obyčajný kultivar H. E.: Ide o stredne až bujne rastúci kultivar, ktorý vyniká nádherným a najmä výrazným zlatožltým až oranžovým olistením. Tvorí husto olistené a rozložitejšie kríky. Uplatní sa vo vresoviskách, v plošných výsadbách aj v kvetináčoch. Ocení priame slnko, prihnojovanie a každoročný predjarný rez.
Vresovec stromovitý 'Estrella Gold': Kompaktný, stálo-zelený ker patriaci do čeľade vresovcovitých. Môže dosiahnuť výšku okolo 60-90 cm a šírku 60-75 cm. Má stálo-zelené ihlicovité listy, ktoré sú svetlo-zlaté až žltej farby. V priebehu jari až leta sa na vresovci 'Albert's Gold' objavujú drobné kvety. Kvety sú zväčša biele až svetlo ružovej farby a tvoria husté kvetenstvo na vrcholoch výhonkov. Rastie najlepšie na slnečnom až polotienistom stanovisku s dobre odvodnenou pôdou. Je odolný voči suchu, ale behom prvého obdobia po výsadbe je dôležité ho pravidelne zalievať. Je vhodný pre výsadbu v kvetinových záhonoch, skalkách alebo ako súčasť nízkeho vresoviska.
Vresovec stromovitý 'Albert's Gold': Kompaktný, stálo-zelený ker patriaci do čeľade vresovcovitých. Môže dosiahnuť výšku okolo 60-90 cm a šírku 60-75 cm. Má stálo-zelené ihlicovité listy, ktoré sú svetlo-zlaté až žltej farby. V priebehu jari až leta sa na vresovci 'Albert's Gold' objavujú drobné kvety. Kvety sú zväčša biele až svetlo ružovej farby a tvoria husté kvetenstvo na vrcholoch výhonkov. Rastie najlepšie na slnečnom až polotienistom stanovisku s dobre odvodnenou pôdou. Je odolný voči suchu, ale behom prvého obdobia po výsadbe je dôležité ho pravidelne zalievať. Je vhodný pre výsadbu v kvetinových záhonoch, skalkách alebo ako súčasť nízkeho vresoviska.

Kultivary vresu s rôznym sfarbením listov

tags: #erica #arborea #pestovanie #kolko #vody