Pestovanie jahôd doma: Kompletný sprievodca pre vašu sladkú úrodu

Jahody patria medzi najobľúbenejšie a prispôsobivé drobné ovocné plodiny. Ich pestovanie nie je vôbec náročné, či už chcete pestovať na balkóne alebo na záhrade. Predstavte si leto plné vôní a chutí čerstených odtrhnutých jahôd. S našimi kvalitnými jahodovými sadenicami si môžete jednoducho dopestovať vlastnú úrodu - sladkú, šťavnatú a vždy poruke. Pestovanie jahôd je nenáročné a prináša radosť nielen deťom, ale celej rodine. Jahody môžete pestovať v záhrade, na balkóne či v kvetináči - stačí trocha starostlivosti a slnka. Odmenou vám budú plody plné vitamínov, ktoré chutia neporovnateľne lepšie než kúpené v obchode. Pripravili sme jednoduchý návod, podľa ktorého sa každý môže ľahko pustiť do pestovania jahôd doma.

S blížiacim sa letom je spojená aj nezameniteľná chuť jahôd, na ktoré sa už všetci istotne tešíme. Ak ste sa do vypestovania vlastnej úrody ešte nepustili alebo by ste ocenili užitočné rady ako pestovanie zefektívniť, určite čítajte ďalej, pretože tie domáce predsa chutia najlepšie!

Výber odrody a príprava pôdy

Existuje veľa odrod jednoplodiacich a mesačných jahôd, ktoré sa pestujú zo semien. Jahody patria medzi najobľúbenejšie a prispôsobivé drobné ovocné plodiny. Pri výbere odrody je dôležité zvážiť, či preferujete jednorázovú úrodu alebo dlhšie obdobie plodenia. Medzi najlepšie odrody patria Elsanta, Senga sengana a Korona. Elsanta je odroda, ktorú Prof. Hričovský najviac odporúča. Je stredne skorá, vysoko odolná a nezahníva. Korona patrí medzi stredne skoré jahody. Ak nemáte záhradu, stačí si kúpiť balkónovú odrodu Mara de bois. Z odrôd, ktoré rodia jednorázovo odporúčame napríklad skorú odrodu ´Elsanta´. Ide o holandskú odrodu s veľmi veľkými plodmi, ktoré sú sladké a aromatické. ´Elsanta´ je spoľahlivá a odolná voči chorobám. Stará odroda ´Senga Sengana´ patrí medzi poloskoré odrody, vysoko úrodné, má stredne veľké plody sladko korenistej chuti. Z remontantných odrôd je výborná napríklad už spomínaná odroda ´Mara de Bois´ so stredne veľkými jemnými plodmi, ktoré sú veľmi aromatické. Najlepšie sa jej darí na priamom slnku. Veľmi vďačná je aj odroda ´Selva´, pri ktorej oceníme jej nenáročné pestovanie bez náchylností na choroby. Plody tejto odrody sú nie veľmi výrazné, sú sladké, pevné, dobre prenosné. Z mesačných jahôd môžeme spomenúť napríklad odrodu ´Tubby®Red´, ktorej chuť sa podobá chuti lesných jahôd.

Jahody potrebujú pôdu obohatenú o organické látky. Hnojivo by malo obsahovať okrem základných živín aj organickú hmotu, ktorá dodáva do pôdy humus. Tieto hnojivá je ideálne zapraviť do pôdy pred výsadbou. Odporúčame hnojivo na jahody Kristalon, prípadne podobné Hoštické organické hnojivo alebo Juhočeské hnojivo na jahody a iné drobné ovocie. Osvedčilo sa nám aj hnojivo Floria - rýchlopôsobiace dvoj-zložkové hnojivo. Ak ste zástancom iba biologických hnojív, odporúčame vyrobiť výluh zo žihľavy.

Na dno záhona nasypeme čerstvý, prípadne granulovaný kravský hnoj, ktorý dobre zalejte a zahrabte. Medzi najpoužívanejšie patrí Hoštický kravský hnoj. Následne na povrch pôdy položte kompost a zakryjeme pôdu netkanou textilnou fóliou. Bráni vysychaniu pôdy, rastu plevelu, plod nie je tak vo vode, plody sa nešpinia. Počas dažďa voda stečie do jamy medzi riadkami, čím sa zníži riziko hubových chorôb.

Aby sa rastliny mohli vysadiť do pôdy s vhodnou, kyprou štruktúrou, odporúča sa na miesto výsadby primiešať do pôdy záhradnícke substráty (cca. 50L na 1m2).

Jahody vyžadujú slnko, prípadne mierne zatienenie a ideálna je pre nich hlinitopiesočnatá, dobre priepustná pôda. Jahodám najviac vyhovujú slnečné miesta s hlinito-piesočnatou pôdou s dostatkom humusu a živín, s neutrálnou až mierne kyslou pôdou. Pôdne prostredie vyhovuje neutrálne až mierne kyslé. Nepridávajte však príliš veľa rašeliny do pôdy. Čisté piesočnaté pôdy rýchlo presychajú, ťažké ílovité naopak dlho držia v spodnej časti vlahu a horná vrstva praská. Takáto pôda je aj chladnejšia. Ťažké ílovité pôdy, chladné alebo len pieskovité a chudobné na živiny sú pre pestovanie jahôd nevhodné. Odporúčame vysádzať jahody na miesta, kde predtým bola pestovaná zelenina a boli dôkladne pohnojené maštaľným hnojom.

Výsadba jahôd

Pri výsadbe sadíme jahody buď do voľnej pôdy alebo priamo do fólie. Do voľnej pôdy sa sadí aspoň 30 - 35cm a riadky medzi sebou aspoň 60cm. Do fólie urobte krížový rez a plytkú dierku pre sadenicu. Korene by mali byť usadené pod povrchom pôdy. Srdiečko by nemalo byť pod zemou ale na úrovni pôdy.

Sadenice musia byť zdravé, mať dobre vyvinuté korene a najmenej tri listy. Ideálny čas na sadenie jahôd je august, avšak môžete sadiť aj na jar v apríli - máji. Po výsadbe nezabudnite dobre zaliať.

Pri sadení priamo do pôdy je dôležitý výber vhodného stanoviska. Jahody vyžadujú slnko, prípadne mierne zatienenie a ideálna je pre nich hlinitopiesočnatá, dobre priepustná pôda. Ak ste sa rozhodli sadiť jahody z dcérskych poplazov, musíme vedieť, že úrody sa dočkáme až v nasledujúcom roku. Výsadbu časovo orientujeme na júl alebo august, kedy si do príchodu zimy ešte stihnú vytvoriť koreňovú sústavu aj s novou ružicou listov.

Jahody umiestňujeme a sadíme do sponov, ktorých parametre úzko súvisia s intenzitou rastu konkrétnej odrody. Vo všeobecnosti však môžeme povedať, že pri pestovaní jahôd v jednotlivých trsoch sa odporúča spon 0,50 x 0,30 - 0,50 cm. Ide o spôsob výsadby, kedy rastliny udržujeme bez dcérskych rastlín a zachovávame iba materskú rastlinu.

Sadenice vysádzame zhruba vo vzdialenosti 30 × 30 cm. Rozprávali sme sa o štandardných sadeniciach, ktoré bežne kúpime v obchode.

Jahody na jednom stanovišti vydržia v plnej rodivosti cca 4 roky. Po tomto období je vhodné zmeniť miesto pestovania a na mieste jahôd napríklad pestovať zemiaky alebo cibuľku. Nové jahodovisko zakladajte výhradne z mladých kusov, dcérskych poplazov alebo novozakúpených kultivarov. Staré jahody nemá zmysel presádzať.

Jahody môžeme sadiť priamo do pôdy, alebo v severnejších a chladnejších oblastiach môžeme využiť pri výsadbe čiernu textíliu. Textília skôr a lepšie vyhreje pôdu a bráni rastu burín.

Pri výsadbe dbáme na to, aby sa srdiečko rastliny nachádzalo na úrovni pôdy, v žiadnom prípade ho nezasypávame zeminou. Ak by sme neboli pozorní a zahrabali ho pod úroveň pôdy, jahoda by neprosperovala, a zároveň by sme ju vystavili riziku väčšej náchylnosti na choroby.

Všeobecne pri výsadbe jahôd je ešte veľmi dôležité dbať na to, aby sme srdiečko neponárali do pôdy.

Jahody nikdy nehnojte priamo vo výsadbe. Jesennú výsadbu ideálne hnojte pred kvitnutím na jar. Vhodné sú špeciálne hnojivá na jahody, ktoré sa aplikujú formou závlahy. Zásadou správneho postupu pri hnojení je vždy pôdu prevlhčiť pred samotnou aplikáciou hnojiva.

Ak máte záhradku a dosť priestoru? Potom stačí zvoliť správnu skladbu odrôd, od najskorších jedenkrát plodiacich odrôd, až po tie najneskoršie a doplniť ich stále plodiacimi odrodami.

Starostlivosť počas sezóny

Po výsadbe nezabudnite dobre zaliať. Medzi riadky môžete rozmiestniť slamu, aby ste zamedzili burine.

Zalievanie: Jahody potrebujú pravidelnú závlahu, najmä počas zakoreňovania a plodenia. Jahody potrebujú dostatok vlahy. Vždy ich zalievame s ohľadom na aktuálne počasie. Ak poprší, nezalievame ich, pretože je dobré, aby porast trochu preschol - znížime tým riziko plesní a chorôb. Jahodám vyhovuje zálievka podmokom. Môžeme nechať vodu voľne stiecť pomedzi porast alebo použijeme priesakové hadice. V extrémnych letách a suchách je dobré jahody polievať aj po zbere.

Hnojenie: Počas sezóny prihnojujte organickým alebo špeciálnym hnojivom na jahody. Niekoľko týždňov po výsadbe, po zakorenení rastlín, sa odporúča začať s prihnojovaním, ak chcete z rastlín získať maximum. Na tento účel môžete použiť rôzne prípravky. Kvapalné a iné vo vode rozpustné kryštalické hnojivá dokážu korene rýchlo prijať a väčšinu z nich je možné použiť aj ako listovú výživu (postrekom na listy). Granulované organické a minerálne hnojivá je potrebné zapracovať do pôdy. Sadenice ocenia nielen zavlažovanie a hnojenie vo forme zálievky, ale najmä hnojenie listami. Listové hnojenie prináša množstvo výhod: zabezpečuje rýchly a priamy prísun živín cez listy, zlepšuje efektívnosť využitia živín z pôdy a je účinné aj pri nedostatku živín, keď je využitie týchto živín koreňmi obmedzené.

Mulčovanie: Slamou, smrekovou kôrou, netk. textíliou alebo čiernou fóliou. Ak pôdu okolo jahôd následne zamulčujeme, udržíme ju tým dlhšiu dobu s požadovaným mierne kyslým ph a zároveň aj vlhkú. Mulčovanie je spôsob ako ideálne pestovať jahody. Bez veľkej námahy viete dopestovať pekné zdravé rastliny a odpadáva pracné okopávanie. Mulč udržiava substrát dlhšie vlhký a najmä bez konkurenčných rastlín - burín, ktoré odoberajú vlahu. Ďalej sa používa čierna geotextília, ktorá prepúšťa vlahu aj dážď. Zamedzuje rastu burinám a plody sú pekné a čisté. Menej sa už využíva fólia, ktorá je len dočasným riešením V zime obyčajne praská a trhá sa.

Okrem toho, že maj je mesiacom lásky a voňavá jar je v rozkvete, čoraz častejšie vychádzame do záhrady a pribúdajú nám záhradné povinnosti. Jahody by sme už v tomto období mali mať v záhrade vysadené. Nesmieme zanedbať zálievku, vďaka ktorej budú pekne kvitnúť, opelia sa a plody sa začnú nalievať.

Po zbere úrody jahody udržiavajte bez buriny a rastliny polievajte. Po zbere úrody začína rastlina vytvárať poplazy. Ich tvorbou sa jahody vysiľujú, preto ich v prípade, že si jahody nechceme rozmnožovať, ostriháme. Jahodovisko tiež odburiňujeme a v tomto období je vhodné rastliny opäť pohnojiť. Robí sa to preto, aby rastliny do jesene zosilneli - hnojíme teda kvôli budúcoročnej úrode.

Vplyvom pôsobenia mrazu môžu občas sadenice jahôd akoby „vyliezť“ zo zeme, vtedy je potrebné zatlačiť ich späť do pôdy, alebo im prisypeme substrát. Počas jari ich tiež okopeme a odburiníme. Do záhona môžeme pridať aj kompost, ktorý zapravíme do vrchnej vrstvy pôdy.

Keď sa začnú objavovať odnože, väčšinu z nich odstrihnite, aby sa rastliny neoslabovali. Sezónne rodia viac - poskytnú väčšie množstvo na spracovanie.

Ak ideme postupne, tak v marci počas pekných dní ostriháme škaredé listy. Väčšinou sú to hnednúce, suché listy, ktoré počas zimy omrzli.

Pri tejto príležitosti ich aj zbavím buriny a pohnojím.

Pravidelne ich zalievajte, odburiňujte a kontrolujte. Medzirady môžete mulčovať. Pokiaľ listy schnú, nezalievajte počas dňa, ale až večer alebo skoro ráno. Rovnako poplazy oslabujú materskú rastlinu. Ak neplánujete ďalšie výsadby, odstráňte ich.

Udržiavajte okolie rastlín pravidelne odburiňované, pričom poplazy, ktoré sa priebežne vytvárajú odstraňujeme, aby sa neoslabovala hlavná materská rastlina.

Jahody prihnojujeme vhodným hnojivom skoro na jar a druhý raz po prvom zbere plodov.

V jeseni, keď je po zbere a výsadbe, je potrebné jahody stále zalievať a záhony udržiavať čisté a bez burín. Odstraňujte poškodené a suché listy. Už nehnojte.

Rozmnožovanie jahôd

Na rozmnožovanie jahôd vám postačí malý kvetináč, substrát a kus drôtu. Vyberte odnože z trsov jahôd, ktoré najviac rodia. Časť odnože v pazuche prichyťte drôtom, aby sa mohla zakoreniť do kvetináča. Túto odnož neodstrihávajte, odstrihnite iba ďalej rastúcu odnož. Zalejte odnožovú rastlinu, aj keď je zatiaľ spojená s materskou rastlinou. Za mesiac sa sadenica zakorenia tak, že už ich môžete oddeliť od materského trsu.

Klasické jahody sú typické tým, že tvoria pomerne intenzívne poplazy. Ak si chceme jahody namnožiť, môžeme prvý poplaz nechať zakoreniť priamo na stanovišti, alebo ich nasmerujeme do pripraveného kvetináča, kde ho prichytíme ohnutým drôtikom. Táto metóda je veľmi vhodná vtedy, ak máme v záhrade naozaj výbornú odrodu, ale porast sa už blíži k štvrtému roku života.

Vegetatívne rozmnožovanie je najbežnejší spôsob, ako získať nové rastliny. Vyberte si najsilnejšie odnože z najúrodnejších rastlín. Tieto odnože môžete nechať zakoreniť priamo v pôde alebo v kvetináčoch. Po zakorenení ich opatrne oddelte od materskej rastliny.

Na začiatku sme sa rozprávali o tom, že jahody je možné pestovať aj doma na balkóne alebo na terase v kvetináči. Ako ich pestovať v kvetináči? Pri pestovaní na balkóne alebo terase je vhodné siahnuť po stále rodiacich odrodách. Môžeme si zároveň vybrať aj takzvané previslé jahody a pestovať ich v závesných nádobách.

V lete / auguste tvoria jahody dcérske rastliny na dlhých poplazoch. Niekedy je poplaz dlhý aj 2 metre a nachádza sa na ňom aj 10 mladých rastliniek. Na rozmnožovanie používajte len prvé 2 dcérske rastliny, ktoré sú najsilnejšie a najkvalitnejšie. Tie, ktoré nemajú vyvinuté korene, zasaďte do nádob, debničiek. Ostatné vysaďte.

Jahody najčastejšie množíme vegetatívne - rastlinkami, ktoré vyrastú na poplazoch z materských rastlín. Takýmto spôsobom sa vlastnosti pôvodných jahôd dedia stopercentne. Je tu však riziko prenosu chorôb či niektorých škodcov z materských rastlín na mladé. Preto je dôležité uistiť sa, že materské rastliny nie sú veľmi staré; najlepšie sú dvojročné, staršie už môžu byť zamorené chorobami.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Jahody napáda viacero škodcov a chorôb, proti väčšine však sa dá aj preventívne brániť vďaka biologickým a chemickým prípravkom. Odporúčame obsypať jahody granulami proti slimákom. Medzi veľmi obľúbené prípravky patrí Ferrimax.

Pred škvrnitosťou by ste sa mali mať na pozore v daždivých rokoch. Jedná sa o hubové ochorenie, ktoré napáda listy. Krčkovej hnilobe sa tiež dobre darí vo vlhkom prostredí. Má extrémne veľký počet hostiteľov.

Najčastejšia choroba je pleseň sivá, ktorá sa vyskytuje aj na hrozne či malinách. Na jahodách sa prejavuje tak, že plody, ktoré často ešte ani nedozreli a sú zelené, obalí sivá pleseň. Ochorenie postihuje plody aj výhonky a objavuje sa prednostne vo vlhkom počasí. Ak však trvá daždivé počasie pridlho, pleseň zamorí takmer všetko a postreku sa nevyhneme. Snažíme sa zvoliť postrek na báze prospešných húb, ktoré jahody takpovediac obalia a patogén už nemá šancu dostať sa do pletív.

Ďalšou pomerne bežnou chorobou je múčnatka. Často sa vyskytuje na listoch aj plodoch a nájdeme ju tiež na iných druhoch ovocia. Objavuje sa za striedavého počasia - keď sa strieda sucho s vlhkom.

Veľmi často sa tiež môžeme stretnúť so škvrnami na listoch. Je to škvrnitosť jahôd. Takto postihnuté listy čo najskôr odstraňujeme.

Asi sú to slizniaky. Tu je tiež najvhodnejšie použiť bio ochranu v podobe parazitických hlístic.

Kvetárka je taká malá muška a roztočíky sú drobné bezstavovce, ktoré likvidujú plody. Veľmi sa mi páči, že v dnešnej dobe už vieme siahnúť aj po účinných ekologických prípravkoch. Práve pri jahodách je to veľmi dôležité - keďže ich zberáme povedzme obdeň.

V prípade, že máte v pláne pestovať bio jahody, vhodným riešením je výživa vo forme kompostu, ktorý nahrniete ku koreňom.

Ak by sme neboli pozorní a zahrabali ho pod úroveň pôdy, jahoda by neprosperovala, a zároveň by sme ju vystavili riziku väčšej náchylnosti na choroby.

Po zbere jahôd ich zostrihnite - odstráňte zárodky chorôb.

V chladnejších oblastiach môžete jahody prikrývať špeciálnymi krytmi alebo bielou textíliou. Vhodnejšie sú však listy alebo konáre ihličnanov.

Veľakrát sa nevyhnete ani chemickej ochrane proti roztočíku jahodovému alebo iným ochoreniam či škodcom (kvetovka jahodová, pleseň sivá, biela škvrnitosť listov...). Porasty pravidelne kontrolujte.

Pokiaľ sú v poraste jahôd mravce, svedčí to o nízkej a nepravidelnej zálievke. Mravce si nikdy netvoria mraveniská v zemi, kde sú neustále vytápané vodou. Ďalej ich radi napádajú aj slimáky.

V našom Katalógu škodcov a chorôb nájdete najvhodnejšie prípravky proti konkrétnym chorobám.

Pestovanie na balkóne a v kvetináči

Ak máte záujem o pestovanie jahôd v kvetináči na balkóne či terase, môžu byť pre vás zaujímavé rôzne previsnuté formy vhodné aj do visiacich nádob.

Jahody môžete pestovať v záhrade, na balkóne či v kvetináči - stačí trocha starostlivosti a slnka.

Aké sú možnosti pestovania jahôd? V byte úplne nie. Jahody potrebujú priame slnečné žiarenie, ale na balkóne alebo terase sa im určite bude dariť. Môžeme na to použiť väčšie kvetináče.

Skôr, ako sa pustíme do výsadby, si musíme vybrať vhodné stanovište. To sa týka aj záhrady aj balkóna. Pre jahody vyberieme vzdušné, ale nie príliš veterné slnečné stanovište.

Pri pestovaní na balkóne alebo terase je vhodné siahnuť po stále rodiacich odrodách. Môžeme si zároveň vybrať aj takzvané previslé jahody a pestovať ich v závesných nádobách.

Ak záhradu nemáme, zazimujeme ich na balkóne alebo terase podobne ako ostatné rastliny.

Aj mestský balkón či terasa, ba aj hrantík na obloku sú vhodné miesta na pestovanie jahôd - aspoň v malom. Skoro na jar si vysadíme do hrantíkov alebo do zboku dierovaných nádob, prípadne do závesných košíkov, kontajnerované sadenice, najlepšie viac odrôd - časť veľmi skoro zrejúca, väčšia časť je remontantná a niekoľko previsnutých jahôd. Ošetrovanie, najmä zavlažovanie, nám uľahčia tzv. samozavlažovacie hrantíky. Jahody musia mať stále dostatok vody a živín, najmä ak sa pestujú v nádobách.

Niekedy sa uvádza, že semienka môžeme vysievať už v januári, no kvôli nedostatku svetla to môže byť príliš skoro.

Tieto jahody nie sú úplne popínavé v zmysle, že sa sami ovíjajú o oporu. Veľmi intenzívne však vytvárajú výhonky a poplazy, ktoré vieme vyväzovať o oporu. Keď to robíme niekoľko týždňov alebo mesiacov za sebou, napokon to naozaj vyzerá ako popínavá jahoda. Myslím si, že je to aj praktické.

Na balkóne môžete v pohode pestovať lesné aj mesačné, oba druhy vás odmenia záplavou malých sladkých plodov počas celej sezóny, zhruba od mája do septembra.

Rôzne typy jahôd

Podľa toho, ako a kedy nám jahody prinesú úrodu rozlišujeme dve hlavné skupiny. Poznáme jahody klasické, ktoré rodia jeden krát za sezónu a také, na ktorých plodoch si môžeme pochutnávať takpovediac až do obdobia prvých mrazíkov. Odborne ich nazývame jahody remontantné. Špeciálnou skupinou sú mesačné jahody, ktoré rozmnožujeme výsevom. Celkový vzhľad rastliny je iný, nevytvárajú poplazy a ich plody sú pomerne malé, pripomínajúce ich lesné príbuzné. Ich plody sú však chuťovo veľmi príjemné, pričom atraktívna je aj ich schopnosť rodiť takisto počas celého vegetačného obdobia od júna do septembra.

Kedysi sa u nás pestovali len raz rodiace jahody. Hlavné obdobie zberu úrody bolo v júni, kedy rastliny plodili naozaj veľmi intenzívne. Stále rodiace jahody sú zaujímavé tým, že prinášajú úrodu takpovediac v dvoch vlnách. Volajú sa síce stále rodiace, ale väčšiu úrodu prinášajú v júni a júli. Následne majú kratšiu pauzu a rodia opäť koncom augusta, v septembri, októbri až do prvých mrazov.

Nielen záhradkári vie, že existuje viacero druhov jahôd. Tie, ktoré pestujeme v záhrade sú väčšie, v lese nájdeme maličké lesné jahody. Malé lesné jahôdky veľmi intenzívne odnožujú, majú však úžasnú chuť. Ak ich chceme pestovať doma, určite odporúčam vysádzať ich niekde pod stromy a pod kry - teda na miesto, kde nevadí, že ozelenia celú plochu. Existujú aj veľmi podobné jahody, ktorým sa hovorí mesačné jahody, a ako sme už spomínali, pestujú sa zo semien. Tieto jahody tak intenzívne neodnožujú a volíme pre ne slnečné stanovište.

Lesné vs. Mesačné: Sú dosť podobné, ale úplne rovnaké nie sú. Mesačné jahody sú poddruhom divokých lesných jahôd. Na balkóne môžete v pohode pestovať lesné aj mesačné, oba druhy vás odmenia záplavou malých sladkých plodov počas celej sezóny, zhruba od mája do septembra. Hlavný rozdiel je v tom, že lesné jahody sa samy množia pomocou dlhých šlahúňov s mladými sadenicami (preto sú perfektné do záhrad alebo pod stromy, kde sa rozrastú do jahodových kobercov). Mesačné jahody šlahúne netvoria, ale zase urobia bohatý krík.

Oproti bežným jahodám je chuť tých lesných oveľa silnejšia a to isté platí aj o vôni a farbe. Plody sú síce maličké, ale svojou intenzitou vám všetko vynahradia.

Existujú aj vyselektované jahody veľmi podobné planým lesným jahodám. Ich veľmi voňavé plody dozrievajú v júni - júli a sú charakteristické aj veľmi intenzívnou tvorbou odnoží, teda sú schopné zakrátko husto pokryť vysadenú plochu. Preto sa im tiež hovorí pôdopokryvné jahody, s pomocou ktorých si môžeme vypestovať pravú jahodovú lúčku, ktorá rodí aj v polotieni.

Po zbere si jahody tvoria základ v srdiečku pre zber v nasledujúcom roku. Preto je dôležité aj po zbere jahody riadne zalievať a prihnojovať.

Tiež nazývané júnové jahody. Plodia 1x za rok, približne 3-8 týždňov v závislosti na počasí, skladbe odrôd a pestovateľskej technológii. Nie je pravidlom, že plodným mesiacom je práve jún, aj keď to tak pri väčšine odrôd je - napríklad pri jahodách Elsanta či jahodách Polka. Napríklad sadenice jahôd obľúbenej odrody Senga Sengana vás svojimi plodmi potešia od konca júna po začiatok júla a tým sa radí medzi polorané odrody jahôd.

Inak zvané celoročné jahody vás zasypú svojimi plodmi v niekoľkých vlnách, a to od júna až do prvých mrazíkov. Aj keď stále plodiace odrody nedosahujú tak výraznú chuť ako jedenkrát plodiace jahody, aj tak sú výborné a sladké.

Kedysi príroda ponúkala jahody iba časť leta. Popri raz rodiacich jahodách existujú tzv. remontantné, teda jahody opakovane plodiace počas roka. Po malej prestávke po prvej jarnej úrode začnú rodiť znovu a kvitnú i rodia až do mrazov.

Ďalším novodobým druhom jahôd sú ťahavé, presnejšie previsnuté jahody. V skutočnosti sa neťahajú, lebo nemajú žiadne príchytky a ich poplazy sa neotáčajú okolo podpery ako napríklad fazuľa. Musíme ich priväzovať k podpere alebo ich nechať voľne visieť. V mnohom sa podobajú na remontantné odrody, len na ich odnožiach sa už zakrátko po vyrastení ukážu kvety aj plody.

Treťou zaujímavou skupinou sú mesačné jahody. Ich prapôvod je v divých alpských jahodách. Tieto sú síce drobnejšie, ale krásne vyfarbené a chutia ako pravé lesné jahody. Ich zvláštnosťou je, že netvoria odnože, a teda ich môžeme množiť len generatívne semenami, pričom si semenáče ponechávajú genetické vlastnosti materskej rastliny.

Dajú sa dobre využiť v okrasno-úžitkových výsadbách, napríklad na lemovanie chodníkov, záhonov, na spestrenie skalky, ale i do hrantíkov a závesných košov, do nádob dierovaných zboku, sudov; určite ich ocenia aj deti v detskej záhradke.

Aj medzi jahodami existujú hybridy s označením F1, ktoré poznáme zo zeleniny, ktorých semená vznikli zámerným krížením s vybranými odrodami s cieľom dosiahnuť určité vlastnosti semenáčov.

Jahody si môžeme dopestovať aj doma za oblokom zo zakúpených semien. Takýmto spôsobom sa dajú množiť mesačné jahody, ale aj niektoré ťahavé odrody.

Mesačné jahody vysievame aspoň trištvrte roka pred vlastnou výsadbou (najlepšie na jar), aby do jesene, keď ich budeme presádzať do hrantíka na zimné pestovanie, boli už dosť silné a rozrastené. V lete ich zasa vysievame na budúcoročnú jarnú výsadbu, napríklad do skalky alebo ako lemovanie chodníka v záhrade. Môžeme ich však vysievať aj v zime či predjarí.

Na výsev používame keramické misky s otvorom na dne, do ktorých dáme najprv drenážnu vrstvu z keramzitu či štrku, na ňu vrstvu humusovo-pieskového výsevného substrátu, centimetrovú vrstvu agroperlitu a všetko dobre zavlažíme. Na vlhký agroperlit riedko vysejeme drobné semiačka jahôd, zakryjeme sklom alebo igelitom a necháme klíčiť pri teplote 20 °C v polotieni. Zavlažujeme vlažnou vodou len zahmlievaním. O 10 až 14 dní semená vyklíčia a zakorenia sa, postupne jahody odkrývame a po 3 až 4 týždňoch, keď už majú vytvorené pravé lístky, rastlinky nariedko rozsadíme alebo ich vysadíme priamo do kvetináčov. Dospelé rastliny pestujeme na plnom slnku.

Spoločnou charakteristikou všetkých opakovane rodiacich jahôd je, že ich musíme výdatnejšie živiť a zabezpečiť im nepretržitý dostatok vlahy. (Nie ich premokriť!) Rastliny hnojíme najlepšie kompostom obohateným o bezbalastné špeciálne jahodové hnojivá (zriedenými roztokmi).

Remontantné jahody prvý raz zarodia na začiatku leta (podobne ako raz rodiace jahody, ale v menšom množstve - o jednu tretinu až polovicu). Po krátkej prestávke začnú kvitnúť a rodiť znova, a to až do mrazov. Pre záhradkárov je však efektívnejšie na prvú bohatú úrodu jahôd (určenú napríklad na zaváranie či mrazenie) radšej pestovať bohato raz rodiace jahody a na letný a jesenný zber pestovať popri nich aj kvalitné remontanté odrody.

Výhodou remontantných jahôd oproti klasickým je, že ak ich jarné kvety zmrznú pri neskorých jarných mrazíkoch, v druhej plodnej vlne tieto jahody prinesú ešte bohatšiu úrodu.

Tieto jahody kvitnú a plodia až do mrazov, aby sme ich zbytočne nevysilili a umožnili posledným plodom pred zimou dobre dorásť a dozrieť, tak začiatkom októbra vyštípeme všetky kvety i malé plôdiky, ktoré by už do zimy nedozreli.

Pred zimou je veľmi dôležité vyčistiť remontantné jahodovisko od plesnivých a nedozretých plodov, chorých listov, ale i neduživých a napadnutých rastlín. Nevyhnutné je prihnojiť ho a namulčovať kompostom alebo kompostovacou rašelinou - tak chránime korene pred namrznutím. Pred holomrazmi ich treba chrániť prekrytím čečinou.

Ťahavé alebo previsnuté jahody sú na pohľad veľmi efektné, no majú ešte ťažší život ako remontantné. Ich materské rastliny, z ktorých vyrastajú poplazy s plodnými odnožami a na ktorých jahody aj dozrievajú, ich musia aj živiť, lebo len tieto „matky“ sú zakorenené a prijímajú z pôdy živiny a vlhkosť. Previsnuté jahody lepšie prosperujú v aspoň prechodnom miernom zatienení a vo vlhkejšom vzduchu - tak sa zmierni nadmerné odparovanie vody.

Aby ozaj netrpeli suchom, je veľmi výhodné dodávať im potrebnú vodu priebežne, napríklad kvapkovou závlahou. Dôležitá je aj tekutá výživa, ako i mimokoreňové hnojivé postreky.

Poplazy týchto jahôd nikdy nevyväzujeme na kovové pletivo, ktoré sa za horúceho leta rozpáli a poškodilo by ich, až by sa nakoniec polámali. Začiatkom októbra vyštipneme všetky kvety a drobné plody - do mrazov by už nedozreli a pribrzdili by tak dozretie väčších plodov. Po poslednom zbere pred zazimovaním odstránime všetky poplazy a materské rastliny založíme do pôdy, prekryjeme čečinou.Ťahavé jahody však môžeme prezimovať aj v zimných záhradách, zasklených verandách alebo za oblokom v byte.

Zazimování jahodníků na záhonu i v truhlíku - krok za krokem

Pri poslednom zbere pred zazimovaním odstránime všetky poplazy a materské rastliny založíme do pôdy, prekryjeme čečinou.

Ťahavé jahody však môžeme prezimovať aj v zimných záhradách, zasklených verandách alebo za oblokom v byte.

V južných oblastiach Slovenska zvyčajne jahody veľmi dobre prezimujú bez akejkoľvek zimnej prikrývky. V severnejších oblastiach a chladnejších oblastiach Slovenska je vhodné jahodovisko pred zimou poprikrývať čečinou, ktorú skoro na jar odstránime.

Pri pestovaní jahôd v kvetináči je to trochu iné. Ak záhradu nemáme, zazimujeme ich na balkóne alebo terase podobne ako ostatné rastliny.

Lesné aj mesačné jahody sú trvalky, keď sa o ne dobre postaráte, vydržia s vami veľa rokov. Iba im musíte zaistiť bezpečné prezimovanie. Ak máte jahody zasadené na záhrade v záhone, stačí ich pred zimou vyplieť a ostrihať. Ale ak ich pestujete v kvetináči, je potrebné rastliny ochrániť pred premrznutím. Môžete ich presunúť na nejaké chránené chladné miesto, napríklad do pivnice alebo do garáže. Dajú sa tiež zakopať do záhonu. Alebo ich aspoň dobre prikryte čečinou a nechajte vonku. Nebojte sa, lesné jahody majú vo svojich divokých génoch túžbu prežiť všetko.

Vhodnejšie sú však listy alebo konáre ihličnanov.

V chladnejších oblastiach môžete jahody prikrývať špeciálnymi krytmi alebo bielou textíliou.

Jahody z dcérskych poplazov materských jahôd sa vysádzajú v júli až v auguste, najneskôr do polovice septembra, prípadne na jar po mrazoch. Pri výsadbe však musíte v letných mesiacoch zabezpečiť dostatočnú závlahu pre zakorenenie. Pokiaľ ich vysadíte na jar, s úrodou v danom roku nepočítajte. Na jar je vhodné vysádzať kontajnerované jahody. Ideálne v druhej polovici apríla, 2 - 3 týždne po príprave miesta na sadenie.

Po zbere niektorí pestovatelia porasty jahôd úplne skosia a ponechajú jahodové srdiečka odhalené. V nevhodných pestovateľských oblastiach však v zime hrozí, že vymrznú. Radšej odstráňte len poškodené listy a plody.

Jahody dlhodobo neskladujte, ale v krátkom čase spracujte. Najviac vydržia v chlade a s 1 cm stopkou.

Pestovanie alpských jahôd nie je náročné a vzhľadom na ich nespornú chuť a zdravotné účinky sa oplatí vyhradiťniekoľko metrov štvorcových v každej, aj tej najmenšej záhrade. Alpské jahody dobre rastú a rodia na akejkoľvekpôde s dobrou záhradníckou kultúrou, t. j. nie je zarastená burinou, nie je príliš zamokrená, je bohatá na živiny atď.Nevysádzajte ich do veľmi ľahkých pôd (hlboký piesok, štrk), ako aj do ťažkých ílovitých pôd - tam bude vždy ťažkéudržať správne vlahové a vzdušné podmienky. Pôdna reakcia by mala byť mierne kyslá (pH 5,5 - 6,5). Niekoľkotýždňov pred výsadbou sa oplatí rozsypať trochu kompostu alebo starého vysušeného hnoja. Alpské jahody, podobneako ich jahodové náprotivky, milujú slnko, ale trochu tieňa im neublíži. podobne ako jahody, môžeme ich vysádzaťprakticky počas celého vegetačného obdobia. Na založenie “plantáže” je najjednoduchšie použiť hotové, črepníkovéodrezky (na našej farme si môžete kúpiť silno zakorenené odrezky jahôd v štyroch odrodách).

Pred výsadbou lesných jahôd je vhodné pripraviť záhon široký napr. 1,2 m. Na takomto políčku môžeme vysadiťnapr. 3 rady jahôd, a to v rade každých 15-20 cm od seba. Neodporúčame hustejšiu výsadbu, pretože nadmernáhustota lesných jahôd nezvýši úrodu.

tags: #etazovite #pestovanie #jahod