Rozmnožovanie okrasných kríkov rodu Zanoväť (Cytisus) pre vašu záhradu
Zanoväť (Cytisus) je rod rastlín z čeľade bôbovitej, ktorý zahŕňa približne 50 jednotlivých druhov. Tento pôvabný kvitnúci ker dodáva záhradám eleganciu a farbu vďaka svojim nápadným kvetom. Je obľúbenou rastlinou pre okrasné výsadby, ideálnou pre skalky, živé ploty a slnečné záhrady, kde svojimi jasnými kvetmi priťahuje pohľady počas jarných a letných mesiacov. Rod rastlín zanoväť patrí pre svoju pevnosť a nenáročnosť k obľúbeným záhradným krom.
Zanoväte sú známe svojimi nápadnými kvetmi, ktoré sa objavujú na jar v rôznych odtieňoch žltej, oranžovej, červenej či bielej farby, záleží na druhu i kultivare. Farba kvetov závisí nielen od druhu, ale aj od konkrétnej odrody. Stretnúť sa tak môžeme so zanoväťou s bielymi, žltými, oranžovými, červenými, ružovkastými či béžovohnedými kvetmi. Listy zanoväťa sú drobné, striedavé a majú charakteristický tvar, ktorý niekedy pripomína ihličie, záleží na konkrétnom druhu zanoväťa. Kvety zanoväťa sú typicky motýlovitého tvaru a môžu byť jednotlivé alebo tvoriť zhluky.
V našich záhradách sa však najčastejšie stretneme so zanoväťou skorou (Cytisus × praecox) a prútnatcom metlovitým (Cytisus scoparius). Cytisus scoparius (Zanoväť metlinatá) je najbežnejší a je známy svojimi jasne žltými kvetmi, ktoré kvitnú na jar a začiatkom leta. Cytisus x praecox (Zanoväť skorá) je hybrid, ktorý kvitne skoro na jar bledožltými až krémovými kvetmi. Ďalším pôvodným druhom je Cytisus nigricans (Zanoväť čiernolistá), ktorý sa vyskytuje predovšetkým na okrajoch lesov, vo svetlých lesoch, alebo na suchších kamenistých miestach a okolo skál, a má žlté kvety s tmavými škvrnami vo vnútri. Populárny kultivar Cytisus 'Lena' má dvojfarebné kvety v odtieňoch oranžovej a červenej.
Charakteristika a nároky na pestovanie
Zanoväť je ker pôvodom z Európy, západnej Ázie a severnej Afriky, kde rastie na slnečných stráňach, v krovinách alebo vo svetlých lesoch. Obľubuje slnečné stanovište a priepustné pôdy. Pestovanie prútnatca sa svojou náročnosťou príliš nelíši od iných kvitnúcich kríkov. Je nenáročná rastlina, ktorá môže dodať farbu a textúru vašej záhrade. Zanoväť potrebuje slnečné stanovište a dobre priepustnú pôdu. Je dôležité, aby bola pôda dobre odvodnená, pretože zanoväť nemá rád premokrenie. Rastlina tiež znáša sucho a je odolná voči suchu, čo z nej robí vhodnú rastlinu pre oblasti s obmedzenými zrážkami. Tieto podmienky podporujú jej bohaté kvitnutie. Vyhovuje jej skôr sucho a po dobrom zakorenení nevyžaduje vlahu ani počas najväčších horúčav. Prihnojovanie môže byť vykonané na jar a na jeseň pomocou kompostu alebo granulovaného hnojiva s nízkym obsahom dusíka. Vhodná je dobre priepustná zemina, toleruje aj na živiny chudobnejšie, piesočnaté alebo kamenisté pôdy. Rastlina potrebuje dobre priepustnú pôdu; pôda by mala byť chudobná na živiny, pretože príliš bohatá pôda môže viesť k nadmernému rastu.
Zanoväť je mrazuvzdorná, škodí jej však zimné vlhko a mokrá pôda. V našich podmienkach sú teplomilné druhy a vyšľachtené odrody málo odolné, v tuhých zimách namŕzajú. Prútnatec metlovitý má vo voľnej prírode rastie aj u nás, ale v tuhej zime namŕza. Ušľachtilé odrody s krásnymi, veľkými a často viacfarebnými kvetmi sú prevažne krížence tohto druhu. Takmer všetky sú v našich klimatických podmienkach málo otužilé, preto spodné časti treba na zimu zakrývať. Po jeseni chudobnej na zrážky by mali byť všetky vždyzelené dreviny výdatne zaliate.
Zanoväť na kmienku vyžaduje rovnakú starostlivosť ako ostatné druhy, teda pravidelný rez a strihanie, dostatok slnka, priepustnú pôdu s dostatkom živín a pravidelnú zálievku. Pri pestovaní v nádobách je dôležité zaistiť dostatočne veľký kontajner a pravidelné presádzanie do väčšej nádoby.
Rozmnožovanie zanovätí
Zanoväte sa dajú úspešne množiť viacerými spôsobmi. Medzi hlavné metódy patrí rozmnožovanie semenami, odrezkami a vrúbľovaním. Každá metóda má svoje špecifiká a je vhodná pre rôzne druhy a kultivary.
Rozmnožovanie semenami
Zanoväť sa dá ľahko množiť zo semien. Semená pred vysiatím namočíme do vody. Tvrdšie a staršie osivo ponoríme na niekoľko sekúnd do vriacej vody a necháme ešte jeden deň vo vode. Semená získate, keď necháte dozrieť struky na rastline. Vysievajú sa na jar do pareniska, alebo po pominutí rizika mrazov na chránené záhony do hĺbky pol centimetra. Vyklíčiť by mali za približne 3 týždne. Vhodné je pestovanie priamo v záhrade.
Rozmnožovanie odrezkami
Ďalšou možnosťou je rozmnožovanie pomocou odrezkov. Používajú sa jednoročné 10-15 cm dlhé výhonky, ktoré jednoducho vložíte do priepustnej pieskovej zeminy. Odrezky je najlepšie odoberať na jar alebo na jeseň. Nízke a plazivé druhy možno rozmnožovať aj potápaním, letnými i drevitými odrezkami dlhými asi päť centimetrov. Upravené odrezky, najlepšie s pätkou staršieho dreva, zakoreňujú v čistom piesku alebo perlite pod sklom.
Rozmnožovanie vrúbľovaním
Slabo rastúce odrody vrúbľujeme v marci a apríli na semenáče druhov alebo na zanoväť černejúcu, bujnejšie na štedrec ovisnutý. Vrúbľujeme v ruke na koreňový krčok do rázštepu alebo na koziu nôžku. Vypestujeme tak, že odrody vrúbľujeme na štedrec vo výške 120 až 140 centimetrov, prípadne nižšie. Na vrúbľovanie je vhodná najmä zanoväť purpurová a jej odrody.
Starostlivosť po výsadbe a rez
Po zakorenení si rastlina vystačí s minimálnou zálievkou. Starostlivosť o zanoväť zahŕňa pravidelný rez a strihanie, aby rastlina udržala kompaktný tvar a bohato kvitla. Rez zanoväte by mal prebiehať po odkvitnutí, zvyčajne na konci jari alebo začiatkom leta. Pri reze je dôležité odstrániť všetky odkvitnuté kvety a skrátiť vetvy, ktoré nesú kvety, o asi jednu tretinu ich dĺžky. Udržiavací rez zanoväte spočíva vo formovaní kríka podľa potrieb a estetických preferencií. Pri reze je dôležité odstrániť suché alebo poškodené konáre. Pokiaľ chcete udržať určitý tvar alebo veľkosť zanoväťa, môžete vykonať strihanie tak, aby sa dosiahol požadovaný tvar. Majte však na pamäti, že pri príliš radikálnom strihu môže dôjsť k obmedzeniu kvitnutia v nasledujúcom roku. Vždy je dobré sa riadiť špecifickými pokynmi pre starostlivosť o vašu konkrétnu odrodu zanoväťa, pretože niektoré druhy zanoväťa môžu vyžadovať odlišný prístup k rezu.
Rez prispôsobte času kvitnutia: kry kvitnúce na jar režte po odkvitnutí (kvety nesú na starom dreve), kry kvitnúce v lete režte skoro na jar (kvitnú na novom dreve). Priebežne odstraňujte odkvitnuté súkvetia, suché a choré konáre a udržujte ker presvetlený. Presvetľovací rez zmladzuje krík, pričom špecifický tvar rastu odrody zostáva zachovaný. Núti rastlinu tvoriť mladé výhonky, čo má priaznivý účinok pre násadu kvetov. Nesmiete však rezať do starého dreva. Staršie rastliny druhov kvitnúcich v apríli až júni režeme hneď po odkvitnutí, na jar odstraňujeme len suché a poškodené konáriky. Neskôr kvitnúce kry - júl až august - režeme skoro na jar.
Srdcom záhradník - Ako správne rezať levanduľu
Škodcovia a choroby
Rastlina je pochúťkou pre srny, zajace a králiky, ktorí dokážu mladšie rastliny celé obžrať a pri starších rastlinách obkusávajú kôru, čo býva tiež likvidačné. Zanoväť je náchylná na vošky a iné parazity, ktoré môžu spôsobiť jej úhyn v prípade, že nie je aplikovaný potrebný postrek. Vďaka pesticídom sa zbavíme aj iných parazitov, ktoré sa môžu rozšíriť aj na iné rastliny v oblasti záhrady. Základom je prevencia, čiže ak spozorujeme vošky na inej rastline, zvolíme preventívny postrek aj zanoväte a opačne. Vysávanie voškami vedie k zakrúcaniu listov alebo k zakriveniu mladých výhonkov. Výskyt vošiek spôsobuje sucho. Pri silnejšom napadnutí húsenice obžierajú listy až na listové rebrá a celé vetvičky. V predjarí ošetriť preventívne.
V našich podmienkach sú teplomilné druhy a vyšľachtené odrody málo odolné, v tuhých zimách namŕzajú. Kručinkovec položený je obvykle mrazuvzdorný, ale v chladnejších oblastiach môže vyžadovať zimnú ochranu. Stačí okolo koreňov položiť mulč (trávu, lístie, čečinu). Zanoväť nízka je obvykle mrazuvzdorná, ale v chladnejších oblastiach môže vyžadovať zimnú ochranu.
tags: #fb #okrasny #krik #zanovat #rozmnozovanie