Fikus v prostredí dažďového pralesa
Fikus je rod rastlín patriacich do čeľade moruše. Vo voľnej prírode žijú fikusy hlavne v tropickom podnebí, môžu to byť stromy, kríky a dokonca aj liany. Rodisko tejto rastliny - tropický dažďový prales Ázie. V súčasnosti ju možno nájsť v Indii, Číne, Austrálii. Rastie aj na Havajských a Filipínskych ostrovoch.
Tropické dažďové pralesy sú často označované za pľúca našej Zeme. Prales ukrýva množstvo rastlín s liečivými účinkami. Je to napr. Lapacho, z ktorej odvar z vnútornej kôry používame na liečbu rakoviny. Dažďový prales neskrýva len liečivé rastliny, ale aj mnohé iné. Známe sú napr. Ficus, Monstera či Vanila, alebo Bignoniaceae.
Ficus Benjamin: Vždyzelený zázrak z dažďového pralesa
Ficus Benjamin miluje stálu vlhkosť a vysoké teploty vzduchu. Ficus Benjamin - je to vždyzelený strom alebo ker, ktorý v prírodných podmienkach dorastá do výšky dvadsaťpäť metrov. Táto rastlina má vzpriamené výhonky a okrúhlu stonku. Kôra fikusu Benjaminovho má sivohnedú farbu, má tiež širokú korunu a ovisnuté konáre.
Tento fikus dostal svoje meno na počesť Benjamina Daydona Jacksona. Toto je slávny britský botanik zo začiatku XX storočia. Benjamin Daydon sa preslávil ako zostavovateľ príručky o kvitnúcich rastlinách. Podarilo sa mu opísať asi päťsto druhov rastlín.
V poslednej dobe sa tento druh fikusu stal veľmi populárnym ako veľkolepá izbová rastlina. Listy rôznych odrôd môžu mať rôzne odtiene zelenej a môžu obsahovať biele alebo žltkasté škvrny. Rastliny so svetlými listami majú tendenciu potrebovať jasnejšie osvetlenie. Už niekoľko rokov doma pri dobrej starostlivosti môže Benjaminov fikus dorásť do výšky jedného až dvoch metrov.
Zaujímavosti o Ficus Benjamin
O tejto krásnej rastline je veľa zaujímavých informácií. Odporúčame vám oboznámiť sa s niektorými z nich:
- V Kráľovskej botanickej záhrade na Srí Lanke rastie Benjaminov fikus, ktorý má stopäťdesiat rokov a jeho koruna má rozlohu dvetisícpäťsto metrov štvorcových.
- Počas epidémií dokáže úspešne ničiť patogénne vírusy.
- Z tejto rastliny strihaním vytvarujete rôzne tvary: guličky, krúžky a mnohé iné, podľa fantázie a zručnosti.
- Často sa mladé rastliny vysádzajú niekoľko kmeňov vedľa seba a prepletajú sa vo forme vrkoča tak, aby sa na kmeni vytvorili krásne vzory.
- Verí sa, že tento fikus prináša do domu dobro a šťastie, posilňuje rodinné vzťahy, podporuje koncepciu detí.
- V Indii a Indonézii je fikus Benjamin považovaný za posvätnú rastlinu. Existuje presvedčenie, že môže obdarovať človeka osvietením a spiritualitou.
Napriek tomu, že Benjaminov fikus ako izbová rastlina je veľkosťou menší ako jeho divoko rastúci predok, skvele zapadne do každého interiéru.
Živočíšstvo v dažďovom pralese
Živočíšstvo tiež nie je pozadu. Nachádzajú sa tu mnohé známe i menej známe živočíchy. Poznáme leňocha dvojprstého, ktorý žije v amazonskom pralese, alebo žabu listárku červenookú, ktorá žije v stredoamerickom pralese. V pralesoch tiež žije mnoho plazov, hmyzu a veľa hmyzožravcov ako napr. mravcožrút. Nájdeme tu aj mnoho druhov opíc. Sú to napríklad orangutany, šimpanzy, gorily, alebo gibony. Je tu tiež veľa druhov veľhadov, ako napríklad pytón, alebo anakonda.
Dažďové pralesy aj v Európe
Ak by ste sa opýtali, aké krajiny pokrývajú dažďové pralesy, mnohí by pravdepodobne povedali, že Amazonka alebo džungle v južnej Ázii. Aj keď sa tieto pralesy nepodobajú na ich európske verzie, faktom je, že aj na našom kontinente sa dažďové pralesy nachádzajú. Najväčší z nich sa nachádza neďaleko, presnejšie v Bosne a Hercegovine.
Európa sa prekvapivo môže pochváliť niekoľkými dažďovými pralesmi mierneho pásma. Ich spoločnou črtou je, že vždy vznikajú na pobreží alebo v jeho blízkosti, pretože takto v nich ročne spadne závratných minimálne 1500 milimetrov zrážok. Pre porovnanie to znamená, že tieto oblasti dostanú každý rok najmenej dvakrát viac zrážok ako Slovensko.
Prírodná rezervácia Perućica
Dažďový prales Perućica sa nachádza v Národnom parku Stujeska na juhu krajiny, neďaleko hraníc s Čiernou Horou. Jeho rozsiahla plocha s rozlohou približne 1400 hektárov je pre svoju jedinečnosť chránená UNESCO. Vzhľadom na to, že ide o jeden z posledných pralesov v Európe (t. j. les, ktorý ešte nebol zmenený ľudskou činnosťou), je to pochopiteľné. Nikoho tiež neprekvapí, že Perućica je neuveriteľne bohatá na divokú prírodu, v ktorej rastie približne 170 rôznych druhov rastlín, niektoré stromy majú viac ako 300 rokov a mnohé dosahujú výšku až 50 metrov.
Vzhľadom na divokú prírodu v tejto oblasti sú návštevy silne obmedzené: okrem odborníkov z národného parku sú povolené len prehliadky so sprievodcom. Ak máte záujem, do oblasti sa dostanete z hlavného mesta Sarajeva za necelé dve hodiny. Dôležité je však nezísť z vyznačených chodníkov, pretože by sme mohli poškodiť jedinečnú flóru Perućice. Súčasťou túry je aj návšteva vodopádu Skakavac, jedného z najvyšších vodopádov v krajine. Na 98-metrový vodopád je nádherný pohľad každý mesiac, ale obzvlášť krásny je v zime, keď často zamŕza vo vzduchu.