Fíkovník posvätný (Ficus religiosa): Posvätný strom s hlbokými koreňmi v náboženstve a kultúre
Fíkovník posvätný, známy aj ako strom bódhi, je veľký, rýchlo rastúci strom pôvodom z Indie a juhovýchodnej Ázie. V budhizme, hinduizme a džinizme je považovaný za posvätný, pretože pod ním dosiahol Budha osvietenie. Jeho poznávacím znakom sú charakteristické listy srdcovitého tvaru s výrazne predĺženým špicom, ktorý pomáha odvádzať vodu.
Synonymá: Ficus caudata Stokes, Ficus peepul Griff., Ficus religiosa var. cordata Miq., Ficus religiosa var.
Fíkovník posvätný je stálezelený alebo čiastočne opadavý strom, ktorý môže dorásť až do výšky 20 metrov. Má nepravidelný tvar so široko rozloženými vetvami a na rozdiel od iných druhov rodu Ficus zvyčajne nemá vzdušné korene. Kmeň je pravidelný, často nízky, s priemerom až 2 metre. Kôra je sivá s nahnedlými škvrnami a popraskaná. Všetky časti stromu obsahujú biely latex.
Listy sú striedavé, špirálovito usporiadané, kožovité a lesklé. Stopka je tenká, 7,5-10 cm dlhá. Čepele listov sú široko vajcovité, na vrchole veľmi dlho zašpicatené, na báze uťaté až srdcovité, 10-18 cm dlhé a 7,5-10 cm široké. Mladé listy sú narúžovelé. Drobné kvety sú skryté v dužnatom útvare nazývanom sykonium, ktorý vyrastá v pároch, niekedy jednotlivo, v pazuchách listov.
Rozšírenie a ekológia
Druh pochádza z tropickej Ázie, z indického subkontinentu (severná India, Bangladéš, Nepál, Pakistan) a z indočínskej oblasti (Barma, severné Thajsko, severný Vietnam). Je široko vysádzaný v trópoch a v niektorých krajinách zdomácnel (Srí Lanka, Čad, Egypt, Líbya, Izrael).
Rastie rozptýlene v lesoch, v pahorkatinách aj nížinách v pásme od morského pobrežia po nadmorskú výšku 1520 m. Vyhovujú mu priemerné ročné teploty 16-35 °C a priemerný ročný úhrn zrážok 500-5000 mm. Rastie na širokej škále pôdnych typov, najlepšie v hlbokých, aluviálnych piesočno-hlinitých, ale aj na plytkých pôdach, vrátane puklín v skalách.
Opeľovačom je vosička Blastophaga quadraticeps. Semená rozptyľujú vtáky, netopiere, prasce, hlodavce a opice.
Mladé rastlinky môžu zo semien vyklíčiť aj v rozsochách konárov iných stromov. Správajú sa potom ako epifyty, získavajú vodu zo vzduchu a zrážok a výživu z detritu, kým korene nedosiahnu zem.
Náboženský a kultúrny význam
Druhové meno "religiosa" odráža náboženský význam spojený s týmto druhom. Podľa tradície princ Siddhártha meditoval pod týmto stromom šesť rokov, práve pod ním dosiahol osvietenie a stal sa Buddhóm. Strom je pre budhistov posvätný a je vysádzaný pri chrámoch (napr. Jaya Sri Maha Bodhi v Anuradhapure). Hinduisti spájajú Ficus religiosa s božstvami a považujú ho za strom plodnosti.
Fíkovník posvätný je národným stromom Indie a posvätným stromom budhizmu a hinduizmu. Jeho drevo sa využíva na výrobu nábytku, domácich potrieb a ako palivo. V tradičnom liečiteľstve sa využívajú takmer všetky jeho časti - kôra pre adstringentné a antidiabetické účinky, listy na kožné problémy a zápchu, plody ako preháňadlo.
Figovník nájdete v Indii na tých najdôležitejších miestach, je to národný strom, pevne vkliesnený aj do náboženstiev, ktoré na Indickom subkontinente vznikli. Pre hinduistov ide o doslova zázračný strom plodnosti, budhisti v jednom z druhov (F. religiosa) zas vidia strom (bodhi), pod ktorým Siddhártha Gautama (Buddha) dospel k osvieteniu (bodhi).
No postupne sa z Indie dostal oveľa ďalej, nájdete ho v znaku Indonézie (aj keď, samozrejme, mýtický vták Garuda dominuje), poznáte ho - aspoň z obrázkov, prerastajúci kamenné chrámy Angkoru v Kambodži, či ako obrastá hlavu Budhu v chrámovom komplexe v Ayutthaya severne od Bangkoku. Tu v chrámovom komplexe Wat Maha That je podobizeň Budhu zarastená do koreňov Fikusu religiosa, a ak sa pozriete na priloženú fotografiu, tak uvidíte tú nádheru. Hlavy Budhu sa pravdepodobne chceli kedysi dávno zmocniť zlodeji, no niekto ich vyrušil, a tak hlava skončila na zemi pod týmto slávnym banyanom. Banyan nájdete aj v Afrike, v austrálskom Queenslande, aj ďalej, na mnohých Melanézskych ostrovoch. No videl som ho aj vo východnej Polynézii, a to nielen na Havaji, ale napríklad aj na hyperexotickom Pitcairnovom ostrove.
Charakteristika a rozmnožovanie
Fíkovník posvätný je statný, dlhoveký, listnatý strom vysoký až 25 m s rozložitou, ale nepravidelnou korunou. Kmeň máva krátky, hrubý asi 0,5 m, kôru má hrubo popraskanú a vetvy sivé s hnedými škvrnami. Listy s rásťkom dlhým do 10 cm vyrastajú striedavo v špirále. Ich kožovitá čepeľ je 10 až 20 cm dlhá a 8 až 10 cm široká, trojuholníková až široko vajcovitá, na báze klinovitá alebo srdcovitá a na vrchole extrémne dlho zašpicatená so skrútenou, 2 až 5 cm dlhou špičkou. Po obvode je čepeľ celistvá a niekedy jemne vlnitá, zospodu svetlá a zhora tmavá zelená, v mladosti môže byť slabo narúžovelá a má zrnitú žilnatinu so šiestimi až deviatimi pármi bočných žiliek.
Drobné kvety sú skryté v pribudnutom dužnatom útvare, uzavretom súkvetí cibuľovitého tvaru zvanom sykonium, s drobným otvorom na vrchole, ktoré vyrastá v pazuchách listov jednotlivo alebo vo dvojici. Sykonium býva asi 6 mm veľké, žltkasto zelené a obsahuje ako samčie, tak aj samičie kvety (tých býva viac).
Samčie kvety sú umiestnené pri otvore sykonia, sú prisadnuté, majú dvoj- či trojlaločný kalich s voľnými, vajcovito kopijovitými lístkami s podvinutými okrajmi a jednu tyčinku s krátkou nitkou zakončenou peľnicou. Samičie kvety sú prisadnuté, majú štvorlaločný kalich so široko kopijovitými lístkami, guľovitý semenník a dlhú čnelku s úzkou bliznou.
Za priaznivých podmienok, pri dostatku vlahy, tepla a živín v pôde strom kvitne celoročne. Kvety opeľuje štíhlopásá chalcidka z čeľade figovníkovitých, stehnatka Blastophaga quadraticeps. Každý druh figovníka má symbiotický vzťah s určitým druhom chalcidky, ktorá sa podieľa na opeľovaní jeho kvetov.
Plodom je fík, čo je zrastené dužnaté plodenstvo obsahujúce semená mnohých kvetov sykonia. Je hladký, guľovitý, mierne stlačený a veľký do 1,5 cm, spočiatku zelený, v zrelosti tmavo červený až fialový, niektoré variety sú žlté.
Rozmnožuje sa hlavne semenami, ktoré roznášajú vtáky, netopiere a opice živiace sa plodmi na stromoch, rovnako ako hlodavce a prasce požierajúce ich na zemi. Celkom dobre sa množí aj pomocou odrezkov.
V prírode niekedy začína strom svoj život ako epifyt, vyklíči zo semena zaneseného do dutiny alebo rozsochy vetvy v korunách ľubovoľných stromov, kde vypustí korienky. Na svojom hostiteľovi neparazituje, korene sa ho iba pridržiavajú a živiny i vlahu čerpá zo vzduchu. Korienky rastú pomerne rýchlo a keď dosiahnu až k zemi, vniknú do pôdy. Potom sa správajú ako normálne korene a nový jedinec nimi začína získavať živiny z pôdy. Strom sa ďalej vyvíja normálne, avšak dlhé korene postupne rýchlo hrubnú a ak hostiteľský strom obmotali, tak ho uškrťnú a keď vnikli do jeho dutiny, tak roztrhajú.
Využitie a starostlivosť
Okrem náboženských účelov, kedy býva vysádzaný v blízkosti budhistických chrámov, je používaný aj na čisto hospodárske účely alebo ako okrasný a tieň poskytujúci strom. Jeho čerstvé či silážované listy a čerstvé vetvičky slúžia ako potrava pre slony, dobytok i ťavy.
Strom je významným hostiteľom červcov, napr. červca lakového (Kerria lacca), ktorých výlučky tvoria základ šelaku používaného na výrobu liehových a izolačných lakov, politúr a tmelov.
Drevo je šedavo biele, stredne ťažké, váži 480 až 640 kg/m³, je stredne trvanlivé a dobre odoláva vode. Robia sa z neho domáce pomôcky, debny a slúži ako palivo, používa sa tiež pri ohňových obetiach hinduistov.
V tradičnom liečiteľstve sa plody užívajú ako mierne preháňadlo a pri bolestiach zubov.
Pestovanie zo semien: Kultivácia zo semien je možná počas celého roka. Pre zvýšenie klíčivosti umiestnite semená v zatvorenom plastovom sáčku asi na tri týždne do mrazničky a následne na jeden deň do teplej vody. Teraz sú semená pripravené na výsev - jemne ich zatlačte do pripraveného výsevného substrátu. Na udržanie vlhkosti semená prikrývajte najlepšie bielou netkanou textíliou alebo priehľadným igelitom, do ktorého nezabudnite urobiť dierky. Semená udržiavajte permanentne vlhké, ale nie premokrené. Fóliu aspoň raz za deň asi na dve hodiny odokryte, aby ste sa vyhli plesniveniu substrátu. Výsevovú nádobu umiestnite na svetlé stanovisko s teplotou cca 20 °C.
Starostlivosť: Rastlina má plytký, silný koreň a rozvíja mnoho menších jemných koreňov. Preto potrebuje trvalo dostatok vody, ale bez podmáčania. V zime: po opadnutí listov potrebuje oveľa menej vody, ale nesmie vyschnúť.
Semená figovníka vysievame celoročne v skleníku alebo v interiéri. Pred výsevom semená namočte na 48 hodín do vlažnej vody. Semená po výseve len zľahka prikryte substrátom. Doba klíčenia je 6 - 8 týždňov, pri teplote 22 - 28 °C. V lete mu vyhovuje slnečné a teplé miesto, chránené pred vetrom. Od jari do leta figovník prihnojujte organickým hnojivom, prípadne žihľavovým výluhom alebo slepačím trusom. Na zimu vyžaduje premiestnenie do chladnej miestnosti s teplotou okolo 10 °C. Neprekáža mu tmavá miestnosť. V tme mu síce opadnú listy, ale na jar rýchlo vyrastú nové.
Pestovanie figovníka v strednej európe
Toxicita a ochrana
Pre ľudí nie je všeobecne považovaný za jedovatý a plody sú jedlé. Avšak mliečna šťava (latex) prítomná vo všetkých častiach rastliny môže u citlivých osôb spôsobiť podráždenie kože a kontaktnú dermatitídu. Pre domáce zvieratá, ako sú psy a mačky, môže byť požitie latexu mierne toxické a vyvolať podráždenie tráviaceho traktu, slinenie a vracanie.
Na Slovensku nie je chránený zákonom, pretože sa tu prirodzene nevyskytuje.
tags: #figovnik #posvatny #lat #ficus #religiosa