Sociálny fond: Ako ho tvoriť a využiť v prospech zamestnancov
Sociálny fond je dôležitým nástrojom sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorého tvorba je zákonnou povinnosťou. Tento článok vám poskytne podrobný prehľad o tom, kto je povinný sociálny fond tvoriť, z akých zdrojov sa skladá a na aké účely môže byť efektívne využitý.
Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. Prvotnú tvorbu a následné použitie sociálneho fondu upravuje jeden z najkratších zákonov na Slovensku - zákon č. 152/1994 Z. z. Sociálny fond je povinný tvoriť zamestnávateľ.
Na účely zákona o sociálnom fonde je zamestnávateľom právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Inými slovami povedané, pokiaľ ide o podnikateľské subjekty, povinnosť tvoriť sociálny fond majú tí podnikatelia, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, takzvane na „trvalý pracovný pomer“. Ak zamestnávateľ zamestnáva len zamestnancov na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o vykonaní práce), tak sociálny fond netvorí. Rovnako to platí napr. pre zamestnávateľov, ktorí nemajú zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Kto je zamestnávateľom na účely tvorby sociálneho fondu?
Príklad: S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Na účely zákona o sociálnom fonde sa považuje za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
Príklad: Občianske združenie zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Aj táto právnická osoba, aj keď nie je založená na podnikateľské účely, sa považuje na účely zákona o sociálnom fonde za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
Príklad: S.r.o založená na podnikateľské účely vypláca konateľovi na základe zmluvy odmenu za výkon funkcie konateľa. Vzťah konateľa a s.r.o. nie je pracovnoprávnym vzťahom, t. j. nie je ani pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Medzi konateľom a s.r.o. je obchodno-právny vzťah.
Príklad: Fyzická osoba je konateľom s.r.o. založenej na podnikateľské účely. Zároveň má s touto s.r.o. uzavretú pracovnú zmluvu - je zamestnancom v pracovnom pomere. V tomto prípade existujú vedľa seba dva právne vzťahy fyzickej osoby a s.r.o. Prvým je obchodno-právny vzťah konateľa a s.r.o. Druhým je pracovno-právny vzťah zamestnanca a s.r.o. S.r.o. sa na účely zákona o sociálnom fonde považuje za zamestnávateľa (má zamestnanca v pracovnom pomere) a je povinná tvoriť sociálny fond.
Príklad: S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním dohodu o vykonaní práce. Uzavretie dohody o vykonaní práce je síce pracovnoprávnym vzťahom, ale nie je pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Na účely zákona o sociálnom fonde sa tak s.r.o za zamestnávateľa nepovažuje a nie je povinná tvoriť sociálny fond v súvislosti s týmto zamestnancom.
Zdroje tvorby sociálneho fondu
Nie všetci zamestnávatelia sú povinní tvoriť sociálny fond prostredníctvom všetkých uvedených prídelov. Povinný prídel sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov. V prípade ďalšieho prídelu musí zamestnávateľ sledovať, či spĺňa podmienky definované zákonom o sociálnom fonde.
Povinný prídel
Povinným prídelom na tvorbu sociálneho fondu je prídel vo výške 0,6 % až 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu. Minimálny povinný prídel je vo výške 0,6 % a vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov.
Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť povinný prídel do sociálneho fondu do výšky 1 % zo základu na určenie prídelu do sociálneho fondu. Obmedzenie tvorby sociálneho fondu formou povinného prídelu platí pre zamestnávateľov, ktorých predmetom činnosti je dosahovanie zisku. Týmito zamestnávateľmi sú podnikatelia v zmysle Obchodného zákonníka (napr. živnostníci, slobodné povolania, s.r.o.
Podnikateľ, ktorý nesplní čo i len jednu podmienku, nemôže prispievať povinným príspevkom na tvorbu sociálneho fondu sumou vyššou ako 0,6 % z hrubých miezd.
Príklad: Zamestnávateľ je začínajúci podnikateľ (s.r.o.), ktorý vznikol v júli 2016. Keďže v predchádzajúcom kalendárnom roku neexistoval, nie je možné zistiť splnenie podmienky dosiahnutia zisku za predchádzajúci kalendárny rok. Zákon o sociálnom fonde túto situáciu špecificky neupravuje, preto by zamestnávateľ mal prispievať povinným prídelom do sociálneho fondu vo výške 0,6 %. Zároveň upozorňujeme, že zákon o sociálnom fonde vyžaduje od zamestnávateľa (podnikateľa), aby zisťoval dosiahnutie zisku za predchádzajúci kalendárny rok. Zákon o sociálnom fonde neobsahuje osobitnú úpravu pre prípady, ak je účtovným a zdaňovacím obdobím zamestnávateľa iné obdobie ako kalendárny rok (hospodársky rok alebo tzv.
Ďalší prídel
Pokiaľ ide o ďalší prídel zamestnávateľa na tvorbu sociálneho fondu, tento môže byť pre zamestnávateľa povinným, ale aj nepovinným prídelom. V obidvoch prípadoch je základom na výpočet maximálnej výšky ďalšieho prídelu súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu, pričom platí, že výška ďalšieho prídelu je najviac 0,5 % z tohto základu.
Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk (podnikateľ), môže prispievať do sociálneho fondu prídelmi z použiteľného zisku. Použiteľný zisk zákon o sociálnom fonde bližšie nešpecifikuje. V zásade ide o zisk, s ktorým môže podnikateľ voľne nakladať (napr. u živnostníka je to zisk po zdanení, v s.r.o.
Príklad: Zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky poskytnutia príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Zároveň má uzavretú kolektívnu zmluvu, ktorá však neobsahuje ustanovenia o tvorbe ďalšieho prídelu do sociálneho fondu. Samotná existencia kolektívnej zmluvy, ktorou je zamestnávateľ viazaný, nevylučuje jeho povinnosť tvoriť sociálny fond formou ďalšieho príspevku. Zamestnávateľ ho musí tvoriť v sume potrebnej na kompenzáciu výdavkov na dopravu zamestnancov v rámci limitov stanovených zákonom o sociálnom fonde.
Príklad: Zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky poskytnutia príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Zároveň má uzavretú kolektívnu zmluvu, na základe ktorej je povinný nad rámec povinného prídelu tvoriť sociálny fond aj ďalším prídelom vo výške 0,25 % z úhrnu hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu. Keďže sa zamestnávateľ zaviazal tvoriť ďalší prídel do sociálneho fondu v kolektívnej zmluve, nemôže tvoriť ďalší prídel do sociálneho fondu na účely kompenzácie výdavkov na dopravu zamestnancov. Zároveň títo zamestnanci nemajú zo zákona o sociálnom fonde nárok na kompenzáciu výdavkov na dopravu.
Ďalším povinným prídelom sociálny fond netvorí zamestnávateľ, ktorému táto povinnosť nevyplýva z kolektívnej zmluvy (príp. kolektívnu zmluvu uzavretú vôbec nemá), resp. nemá povinnosť tvoriť sociálny fond formou ďalšieho prídelu, ktorá mu vyplýva z kolektívnej zmluvy, resp. dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán (napr. nemá odborovú organizáciu).
Ďalšie zdroje
Ďalšie zdroje tvorby sociálneho fondu: ide o zdroje podľa zákona o sociálnom fonde alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu.
Použitie prostriedkov sociálneho fondu
Sociálny fond môže byť využitý na rôzne účely v prospech zamestnancov, vrátane:
- stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napr. príspevok na stravovanie),
- účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. vstupenky na kultúrne podujatia, úhrada členských príspevkov do športových klubov),
- rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. príspevok na dovolenku, pobyty v kúpeľoch),
- zdravotnú starostlivosť (napr. príspevok na masáže, rehabilitačné cvičenia),
- sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky (napr. pomoc zamestnancom v hmotnej núdzi, poskytovanie bezúročných pôžičiek).
Zamestnávateľ môže sociálny fond využívať aj na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Príspevky zo sociálneho fondu zamestnávateľa môžu prijímať aj rodinní príslušníci zamestnanca a poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.
Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu nielen samotnému zamestnancovi, ale aj jeho manželovi/manželke a nezaopatreným deťom.
Kompenzácia výdavkov na dopravu
Podľa zákona o sociálnom fonde má nárok na kompenzáciu výdavkov na dopravu každý zamestnanec, ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou a ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond.
Ak zamestnávateľ zamestnáva zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky nároku na kompenzáciu výdavkov na dopravu, ale tvorí sociálny fond formou ďalšieho prídelu na základe kolektívnej zmluvy, resp. vnútorneho predpisu, je povinný tvoriť sociálny fond vo výške sumy potrebnej na poskytnutie kompenzácie výdavkov na dopravu príslušným zamestnancom. Zákon o sociálnom fonde zo základu na výpočet maximálnej výšky ďalšieho prídelu nevylučuje mzdy alebo platy zamestnancov, ktorí nárok na túto kompenzáciu nemajú.
Príklad: Zamestnávateľ má 10 zamestnancov, z ktorých piatim je povinný vyplácať kompenzáciu výdavkov na dopravu. Piati zamestnanci majú hrubú mzdu 1 000 eur a piati zamestnanci majú hrubú mzdu 410 eur, čo znamená, že základom na stanovenie maximálneho limitu ďalšieho prídelu bude suma 7 050 eur. Zamestnanci (piati s hrubou mzdou 410 eur) po skončení mesiaca predložili zamestnávateľovi doklady, na základe ktorých boli ich výdavky na dopravu do zamestnania a späť v úhrne 180 eur. Maximálna výška ďalšieho prídelu do sociálneho fondu je 35,25 eura (0,5 % z 7 050 €). Keďže suma 180 eur presahuje maximálnu sumu ďalšieho prídelu, bude tento prídel vo výške 35,25 eura.
Daňové a odvodové aspekty
Pre zamestnávateľa sú povinný prídel do sociálneho fondu a ďalší prídel do sociálneho fondu (spolu najviac 1,5 % z hrubých miezd) daňovým výdavkom. U zamestnancov sú vo všeobecnosti príjmy z prostriedkov sociálneho fondu súčasťou zdaniteľnej mzdy, avšak výnimkou sú tie plnenia, ktoré podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nie sú predmetom dane z príjmov alebo sú oslobodené od dane z príjmov. Najčastejšie ide o plnenia, z ktorých zamestnanec ani zamestnávateľ neplatia daň z príjmov ani poistenie bez ohľadu na to, či sú poskytované zo sociálneho fondu, alebo z iných zdrojov.
Osobitné postavenie má uplatnenie oslobodenia podľa § 5 zákona ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov. Zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nesmú byť uplatnené ako daňové výdavky.
Platenie odvodov na zdravotné poistenie a sociálne poistenie je naviazané na daňové posúdenie plnenia zo sociálneho fondu. Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec z neho platí poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Z nepeňažného plnenia (napr. vecný dar) poskytnutého bývalému zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu neplatí odvody do Sociálnej poisťovne zamestnanec a ani zamestnávateľ. Upozorňujeme aj na výnimku, že poistné na sociálne poistenie sa neplatí ani z plnenia zo sociálneho fondu, ktorým je príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) zamestnanca.
Príklad: Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu prenajme pre zamestnancov ľadovú plochu na zimnom štadióne na 2 hodiny každý pondelok večer. Nepeňažné plnenie je u zamestnancov od dane z príjmov oslobodené. Zamestnanci ani zamestnávateľ neplatia odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
Príklad: Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu nakúpi poukážky na nákup lístkov do divadla a poskytne ich zamestnancom. Plnenie nie je u zamestnanca od dane z príjmov oslobodené a zdaní sa ako príjem zo závislej činnosti (§ 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov). Zamestnávateľ aj zamestnanec bude platiť odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
Príklad: Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu nakúpi hodinky, ktoré odovzdá bývalým zamestnancom pri životnom jubileu. Nepeňažné plnenie z prostriedkov sociálneho fondu je u zamestnanca predmetom dane z príjmov. Zamestnanec aj zamestnávateľ je povinný zaplatiť odvody do zdravotnej poisťovne. Neplatia odvody do Sociálnej poisťovne.
Správa prostriedkov sociálneho fondu
Podľa zákona o sociálnom fonde tvorbu a čerpanie prostriedkov sociálneho fondu vedie zamestnávateľ na osobitnom analytickom účte sociálneho fondu alebo na osobitnom účte sociálneho fondu v Štátnej pokladnici alebo v banke.
Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu vo viacerých výplatných termínoch, musí si túto povinnosť splniť najneskôr v posledný dohodnutý deň výplaty mzdy za uplynulý kalendárny mesiac.
V prípade, že zamestnávateľ vedie sociálny fond na samostatnom bankovom účte, je povinný vykonať prevod peňažných prostriedkov na tento samostatný bankový účet do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Za mesiac december platí pre túto povinnosť termín do 31. Po skončení kalendárneho roka musí zamestnávateľ najneskôr do 31. januára vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok.
Príklad: Zamestnávateľ má zriadený samostatný bankový účet sociálneho fondu. Výplatný termín za kalendárny mesiac má stanovený na 8. deň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci. Sociálny fond je povinný vytvoriť najneskôr v 8. deň v príslušnom kalendárnom mesiaci. Finančné prostriedky sociálneho fondu je povinný odviesť na samostatný bankový účet najneskôr v 13. deň v príslušnom kalendárnom mesiaci.
Príklad: Zamestnávateľ má zriadený samostatný bankový účet sociálneho fondu. Výplatný termín za kalendárny mesiac má stanovený na posledný deň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci. Sociálny fond je povinný vytvoriť a zároveň tieto finančné prostriedky odviesť na samostatný bankový účet najneskôr v posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci.
tags: #fond #zamestnancov #alo #ho #vyuzit