Pestovanie gaštana jedlého zo semena: Kompletný sprievodca
Gaštan jedlý, latinsky Castanea sativa Mill., je opadavý strom z čeľade bukovitých, známy aj ako gaštanovník jedlý. Tento majestátny strom, ktorý môže dorásť až do výšky 25 metrov, má vajcovitý tvar koruny a jeho kôra je v mladosti hladká a červenohnedá, neskôr sa mení na tmavohnedú s prasklinami. Listy sú elipsovité, s drobnými zúbkami na okrajoch, usporiadané striedavo. Kvety sa objavujú počas mája a júna a majú podobu jahniad, pričom sú jednodomé a cudzoopelivé. Plodom gaštanu je nažka, ktorá je po dvoch až troch kusoch usporiadaná v pichľavom, dužinatnom obale.
Gaštan jedlý je mimoriadne obľúbený ovocný strom, patriaci k najstarším drevinám sveta. Jeho plody sú cenené nielen pre svoju chuť, ale aj pre vysoký obsah vitamínov skupiny B, E a C, ako aj minerálov. Pomáhajú pri poruchách obličiek, trávenia, pôsobia priaznivo pri vyčerpaní a chudokrvnosti.
Rozdiely medzi gaštanom jedlým a pagaštanom konským
Je dôležité rozlišovať gaštan jedlý od pagaštanu konského (Aesculus hippocastanum), s ktorým sa často zamieňa kvôli podobnému ľudovému názvu. Pagaštan konský patrí do čeľade mydlovníkovitých a jeho plody nie sú jedlé. Hlavným rozlišovacím znakom je obal plodov: gaštan jedlý má obal husto pokrytý tenkými štetinami, zatiaľ čo tobolka pagaštanu má riedke a kužeľovité ostne. Ďalším rozdielom sú listy: listy pagaštanu konského sú typicky dlanito zložené, zatiaľ čo listy gaštana jedlého vyrastajú jednotlivo na konci vetvičiek.
Pestovanie gaštana jedlého zo semena
Láka vás vypestovať si vlastné chutné gaštany vo svojej záhrade? Pestovanie gaštana jedlého zo semena je možné, avšak vyžaduje si trpezlivosť. Pri pestovaní zo semena je potrebné počítať s tým, že semenáče začínajú plodiť až po 10 až 15 rokoch, niekedy aj neskôr. Pre zabezpečenie pravidelnej a kvalitnej úrody je ideálne pestovať minimálne dva stromy blízko seba pre vzájomné opelenie, alebo zvoliť vrúbľovanú sadenicu s dvoma odrodami na jednom strome. Na trhu sa objavujú aj samoopelivé kultivary.
Výber miesta a pôdy
Pre výsadbu gaštana jedlého vyberte miesto, kde bude mať strom dostatok priestoru, pretože ide o mohutné stromy. Dobre sa mu darí na slnku aj v polotieni. Gaštan jedlý vyžaduje ľahšiu až stredne ťažkú, dobre prevzdušnenú pôdu bohatú na živiny, s mierne kyslou pôdnou reakciou (pH 5 - 6). Vyhovujú mu kyslé alebo neutrálne pôdy. V silne alkalických pôdach prežíva len s pridaním kyslej rašeliny. Obľubuje teplejšie a vinárske oblasti.
Výsadba a starostlivosť
Jamu na výsadbu je potrebné vykopať dostatočne hlbokú, aby sa do nej zmestil celý koreňový bal. Pred usadením stromu dno jamy poprepichujte, aby korene ľahšie prerastali. K výsadbe predpestovaných sadeníc môžeme pristúpiť na jar aj na jeseň. V prvých rokoch po výsadbe je potrebné strom zalievať, najmä v období sucha. Po zakorenení je gaštan jedlý odolný voči suchu, no počas leta preferuje suchšie podmienky a naopak, počas jari a koncom leta vyžaduje dostatok vlahy.
Rez stromu
Gaštan jedlý rez zvyčajne nepotrebuje, avšak pri pestovaní pre plody v záhradách je žiaduce pravidelné odstraňovanie starých vetiev a tvarovanie koruny s cieľom udržať ju čo najkompaktnejšiu. K rezu sadeníc pristupujeme až tretí rok po výsadbe, kedy skrátime výhonky asi o 10 cm. V ďalšom roku, ak má strom minimálne 4 silné výhony, skracujeme ich o ⅓. V neskorších rokoch už strom režeme minimálne, odstraňujeme len suché, neplodiace alebo nežiaduce vetvy.
Množenie gaštana jedlého
Gaštan jedlý sa u nás množí prevažne plodmi, teda semenom. Táto metóda má však nevýhody v podobe neskoršej plodnosti a variability vlastností plodov. Kvalitnejšie odrody sa množia štiepením (vrúbľovaním). V krajinách ako Taliansko, Francúzsko či Španielsko sa pestuje množstvo odrôd, ktoré vznikli šľachtením gaštana jedlého s ázijskými druhmi gaštana (japonský, čínsky) a ich medzidruhovými hybridmi. Tieto odrody sa množia prevažne vegetatívnymi spôsobmi, ako je vrúbľovanie a očkovanie. Menej úspešné je rozmnožovanie odrezkami, s výnimkou metódy hrúženia so zaškrcovaním (marcottage), ktorá sa používa najmä vo Francúzsku.
Ivan Hričovský: AKO PESTOVAŤ JEDLÉ GAŠTANY?
Využitie gaštana jedlého
Najznámejším spôsobom využitia plodov gaštana jedlého je ich pečenie v rúre. Pred pečením je dôležité ich na vrchnej strane narezať, aby nepraskli. Pečenie trvá približne 20-25 minút. Okrem pečenia sa gaštany varia, sušia a melú na múku, ktorá sa využíva na prípravu kaší, placiek, koláčov a plniek. Vyskúšať môžete napríklad gaštanové pyré alebo cheesecake.
Okrem plodov má gaštan jedlý aj iné využitie. Drevo gaštana sa používa na výrobu umelého vlákna a celulózy.
Klimatické podmienky a rozšírenie
Gaštan jedlý má na Slovensku a v Čechách obmedzený výskyt kvôli zvýšeným nárokom na klimatické a pôdne podmienky. Vyhovujú mu oblasti s priemernou ročnou teplotou nad 7 °C, ročným úhrnom zrážok nad 550 mm a dĺžkou vegetačného obdobia nad 180 dní. Najlepšie sa mu darí v pahorkatinách južného, juhozápadného a juhovýchodného Slovenska, kde sú zmiernené teplotné rozdiely. Nížiny južného Slovenska nie sú pre gaštan vhodné kvôli veľkým výkyvom teplôt a vysušovaniu.
tags: #gastan #jedly #pestovanie #zo #semena