Pestovanie jedlého gaštanu a jeho odrody

Gaštan jedlý (Castanea sativa Mill), inými názvami tiež gaštanovník jedlý, je opadavý strom z čeľade bukovitých. Tento majestátny strom sa najčastejšie pestuje pre jeho chutné plody - gaštany, ktoré sú bohaté na škrob, cukry a bielkoviny a možno ich využiť v kuchyni. V našom článku sa budeme venovať pestovaniu tohto druhu, jeho odrodám a rozdielom od pagaštanu.

Vzhľad a charakteristika jedlého gaštanu

Jedlý gaštan je strom dorastajúci do výšky až 25 metrov. Koruna má vajcovitý tvar, borka je mierne sivobiela a kmeň môže byť hrubý aj dva metre. Listy sú elipsovité, s drobnými zúbkami na okrajoch a sú usporiadané striedavo. Kvety sa objavujú od mája do júna a ide v podstate o jahňady. Samčie žltozelené kvety majú šesť okvetných lístkov a osem až dvanásť tyčiniek, tvoria tenké, priame a prerušované jahňady dlhé 20-30 cm. Samičie kvety bývajú po jednom až troch na báze samčích jahniad. Jedlý gaštan je jednodomá rastlina s jednopohlavnými kvetmi a radí sa medzi cudzoopelivé druhy. Plodom gaštanu je nažka - jednotlivé semená sú po dvoch až troch usporiadané v pichľavom dužinatom obale. Plody sú pri dozretí 2 - 4 chlopňami pukajúce nažky (gaštany) s kožovitým, hnedým, široko vajcovitým, končistým oplodím.

Rozdiel medzi gaštanom jedlým a pagaštanom konským

Pagaštan, divý gaštan alebo maďal, iným názvom pagaštan konský (Aesculus hippocastanum), má síce podobný ľudový názov ako gaštan jedlý, ale príbuzné rastliny nie sú. Pagaštan radíme do čeľade mydlovníkovitých a jeho plody nie sú jedlé. Využíva sa ako okrasný strom, v nábytkárstve a je dôležitou rastlinou pre včelárov, ľudovú a modernú medicínu. Ani pagaštan pleťový (Aesculus x carnea), čiže pagaštan červený, nie je s gaštanom jedlým blízko príbuzný. Tento druh, tiež z čeľade mydlovníkovitých, má sýto ružové až červené kvety a je nižší. Inocarpus, ľudovo zvaný tahitský gaštan, patrí do čeľade bôbovitých a je to tropická rastlina.

Prvým znakom, ktorý nám pri rozpoznávaní napovie, je obal semien. Pri jedlom gaštane je husto pokrytý tenkými štetinami. Vnútri obalu sú v prípade jedlého gaštana dve, tri, pokojne aj štyri semená splošteného tvaru, ktoré sú na jednej strane mierne špicaté. Pri pagaštane konskom sú listy typicky dlanite zložené po piatich až deviatich listoch. U gaštanovníka vyrastá niekoľko elipsovitých listov na konci každej vetvičky.

Pagaštan konský podrobne

Pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) patrí ku krytosemenným dvojklíčnolistovým rastlinám. Vzrastom je strom, ktorý zvyčajne dorastá do výšky 30 m - 35 m. Mohutná koruna tohto stromu je široko kužeľovitá až rozložitá, môže dosiahnuť šírku až 20 metrov. Jeho drevnatá stonka má na povrchu kmeňa sivohnedú až červenohnedú štetinovitú kôru, ktorá sa na starších stromoch odlupuje v šupinách. Na konároch sa nachádzajú nápadné veľké lesklé hnedé lepkavé púčiky, ktoré sa objavujú už v zime. Protistojné listy vyrastajú na stopkách dlhých až 20 cm, sú dlaňovito zložené a každý sa skladá z 5 až 7 lístkov obráteno vajcovitého tvaru, ktoré môžu dorásť až do 30 cm. Na rube listov sa nachádzajú červenohnedé chĺpky, ktoré s dospievaním listov miznú. Na jeseň sa listy sfarbujú do oranžovočervena a opadávajú, pričom po nich zostávajú na vetvičkách podkovovité jazvičky.

Kvety pagaštana konského sa rozvíjajú zároveň s listami, od apríla do júna. Vyrastajú vo veľkých vzpriamených súkvetiach kužeľovitého tvaru, ktoré môžu mať dĺžku až 30 cm. Jednotlivé obojpohlavné kvety majú priemer asi 2 cm a sú päťpočetné. Korunné lupienky sú krémovobielej farby so žltou, ružovou až červenou kresbou. Vnútri každého kvetu sa nachádza jeden piestik a sedem tyčiniek. Po odkvitnutí sa kvety menia na suché pukavé plody - tobolky, ktoré sú tvrdé a na povrchu ostnaté, dosahujú veľkosť až 6 cm. Vnútri každého plodu sa zvyčajne nachádzajú dve až tri semená horkej chuti s lesklým hnedým osemením a nápadným belavým pupkom. Plody pagaštana konského nie sú jedlé.

Liečivé a iné využitie pagaštana konského

Pagaštan konský je veľmi užitočnou rastlinou pre včelárov, pretože kvety poskytujú včelám mnoho tmavočerveného peľu a nektár na tvorbu bieleho medu, pupene zase tzv. dluž (včelí tmel). Patrí tiež k liečivým rastlinám. Semená, kvety i kôra obsahujú saponíny, flavonoidy a kumaríny (eskulín a eskuletín). V ľudovom liečiteľstve sa postrúhané sušené semená s trochou liehoviny odporúčali pri hnačkách, vonkajšie odvary na rany, opuchy, omrzliny, lišaje a pri hemoroidoch. Zápary z listov majú expektoračný účinok. Z čerstvých kvetov sa vyrába masážna tinktúra proti reume a lámke. V oficiálnej medicíne sa používa ako súčasť prípravkov zvyšujúcich napätie ciev, prípravkov urýchľujúcich zrážanie krvi, proti zápalom a kŕčovým žilám.

Semená pagaštana konského sa pre hojnosť škrobu zbierajú a využívajú na zimné prikrmovanie zveri. Výťažky z nich sa používali do hasiacich prístrojov i na výrobu pracích prostriedkov. Drevo pagaštana konského má z technického hľadiska rovnaké využitie ako drevo z dubov.

Pestovanie jedlého gaštanu

Gaštany jedlé patria medzi ušľachtilé ovocné stromy, ktoré si získavajú popularitu aj v našich záhradách. Sú mimoriadne obľúbené najmä v kuchyni ako výborná pochutina. Gaštany zaraďujeme do skupiny škrupinového ovocia. Gaštanovníky sú majestátne a dekoratívne stromy, ktoré prinášajú lahodné a zdravé plody. Pestujú sa najmä v južných krajinách Európy, kde má ich pestovanie dlhoročnú tradíciu a klimatické podmienky umožňujú pestovať širokú škálu odrôd. Gaštany patria medzi dlhoveké dreviny, na stanovišti ich vďaka tomu pestujeme dlhé desaťročia.

Výber miesta a výsadba

Vyberte miesto, kde bude mať strom dostatok priestoru. Dobre sa mu darí na slnku aj v polotieni. Nezabudnite, že sa jedná o pomerne mohutné stromy, ktoré potrebujú dostatok priestoru, optimálne 10 - 12 m od seba. Gaštanom sa dobre darí v teplejších a vinárskych oblastiach, kde bohato plodia. Sú vhodné pre pestovanie v teplejších oblastiach s priepustnou, mierne kyslou pôdou. Po zapestovaní sú pomerne odolné voči mrazu aj suchu. Vyhovujú mu len kyslé alebo neutrálne pôdy. Najlepšie sa mu darí v piesčitých, dobre priepustných pôdach bohatých na humus. Vápnime len na veľmi kyslých pôdach.

Gaštan vysádzame rovnako ako väčšinu stromov. Jama musí byť dostatočne hlboká, aby sme do nej mohli umiestniť celý koreňový bal. Ešte pred usadením stromu dno jamy poprepichujeme napríklad vidlami, korene budú ľahšie prerastať. K výsadbe predpestovaných sadeníc môžeme pristúpiť na jar aj na jeseň (marec až máj a polovica septembra po mrazy). Stromčeky s malými korunami môžeme pestovať aj v črepníkoch na balkóne a terase. Základné pravidlo: čím väčší črepník použijeme, tým lepší je rast a úroda (obsah od 50 litrov). Použite zmes dobrej záhradnej zeme a rašeliny (pomer 1:1). Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž.

Zalievanie a hnojenie

Strom zalievame len v prvých rokoch po výsadbe, a to hlavne v období sucha. Gaštan miluje vlhkosť a vodu a mal by sa pravidelne polievať. Hnojíme hlavne draslíkom a v prvom roku po výsadbe prihnojíme na jar plným hnojivom. V ďalších rokoch len podľa potreby.

Rez gaštanov

Gaštan rez nepotrebuje, avšak pri pestovaní pre plody v záhradách je žiaduce pravidelné odstraňovanie starých vetiev i tvarovanie koruny, ktorú sa snažíme udržať čo najviac kompaktnú. K rezu sadeníc pristupujeme až tretí rok po výsadbe, kedy výhonky skrátime asi o 10 centimetrov. V ďalšom roku, keď má už strom minimálne 4 silné výhony, skracujeme o ⅓ ich dĺžky. V neskorších rokoch už strom režeme minimálne. Odstraňujeme suché alebo neplodiace vetvy, bočné výhony, ktoré narúšajú vzhľad koruny a podobne. Prehustené koruny bránia zakladaniu kvetných púčikov a vývinu plodov. Väčšie rezné rany sa musia pri okrasných stromoch ošetriť štepárskym voskom.

Opelenie a úroda

Pokiaľ nechcete strom pestovať len ako okrasný, ale radi by ste sa dočkali aj úrody, vysaďte minimálne dva stromy blízko seba. Alebo je vhodné zakúpiť vrúbľovanú sadenicu s 2 odrodami na jednom strome pre opeľovanie. Na trhu sa objavujú aj samoopelivé kultivary. Gaštan začína prinášať ovocie až 15 rokov po výsadbe, ale kultivovaný to robí 10 rokov. Prvých 5 rokov strom rastie pomerne pomaly, ale po uplynutí tejto doby sa proces zrýchľuje. Plody dozrievajú úplne každé 2 - 3 roky. Po 3-4 rokoch zbierate vlastné gaštany.

Odrodový sortiment gaštanov

Odrodový sortiment gaštanov je pomerne úzky, ale neustále sa rozširuje. Medzi najrozšírenejšie slovenské odrody patria Bojar a Mistral. Okrem nich sú dostupné aj iné, vrátane francúzskych hybridov, ktoré sú odolné voči chorobám a prinášajú bohatú úrodu.

Slovenské odrody

• Bojar: Tvorí mohutné stromy s kompaktnými valcovitými korunami a veľmi dobrým zdravotným stavom. Plody dozrievajú začiatkom októbra, sú veľké, lesklé, tmavohnedej farby, na priereze bielej farby.
• Mistral: Odroda tvorí redšie košaté koruny guľovitého tvaru. Plody sú pretiahnutého tvaru, tmavohnedej farby, so smotanovobielym jadrom. Do plodnosti vstupuje pozvoľna, následne prináša pravidelné a vysoké úrody. Veľmi plastická odroda, ktorá sa u nás v posledných rokoch objavuje s úspechom.

Francúzske hybridy

Vďaka desaťročiam šľachtenia vo Francúzsku si teraz môžete vypestovať veľké a chutné plody vo vlastnej záhrade. Tieto hybridy definujú moderné pestovanie gaštanov.

Kľúčový slovník pestovateľa: Marron vs. Gaštan

• Marron: Toto označenie patrí najvyššej triede ovocia. Sú veľké, okrúhle a ich vnútorná šupka (episperm) nepreniká do záhybov jadra, čo umožňuje ich ľahké a celé olúpanie po upečení.
• Gaštan: Označenie pre bežné sladké gaštany. Sú menšie a ich vnútorná šupka často vrastá do jadra, čo sťažuje lúpanie.

5 špičkových francúzskych hybridov:

• 'Bouche de Bétizac': Je synonymom spoľahlivosti. Ideálna voľba pre každého, kto začína s pestovaním gaštanov. Opeľovanie: Krížovoopelivé (peľ je sterilný). Odolnosť: Vysoká odolnosť voči rakovine gaštanov a atramentu.
• 'Maraval': Vyšľachtený v srdci francúzskeho gaštanového regiónu Ardèche, je stelesnením vitality. Opeľovanie: Krížovoopelivé. Odolnosť: Odolný voči atramentovej chorobe.
• 'Marigoule': Je skutočný klenot. Nielenže produkuje bohatú úrodu, ale má aj vzácnu vlastnosť - je samoúrodný. Odolnosť: Odolný voči rakovine gaštanov a atramentovej chorobe. Zaujímavosťou je aj gaštan jedlý ´Marigoule´, ktorý má veľké mahagónové plody, zrenie plodov je v septembri. Dužina je biela, sladká. Je to cudzoopelivá odroda, opelí ho akákoľvek odroda gaštana jedlého. Je vysoko mrazuvzdorný. Rezistentný voči parazitickej hube!
• 'Marsol': Ďalší úspešný hybrid, je synonymom vysokej produkcie a kvality. Opeľovanie: Krížovoopelivé. Odolnosť: Odolný voči atramentovej chorobe.
• "Precoce": Názov znamená "skorý", a to je presne hlavná výhoda tejto odrody. Odolnosť: Odolný voči rakovine gaštanov.

Ďalšie odrody gaštanov

• Gaštan Lyon má veľmi veľké plody, chutné, sladké.
• Veľmi úrodná, francúzska odroda jedlého gaštana. Plody dozrievajú v októbri, sú veľké až veľmi veľké.
• Veľkoplodá neskoršia odroda gaštana jedlého, dozrieva v polovici októbra.
• Francúzska veľkoplodá odroda jedlého gaštana. Plody sa zbierajú od začiatku októbra.
• Veľkoplodá, skoršia odroda jedlého gaštana, zber plodov je možný od konca septembra.
• Hybridná odroda vytvorená krížením, je rezistentná voči rakovine kôry, ktorá je najnebezpečnejšou chorobou gaštana jedlého. Skoro, už od 2-3 rokov po výsadbe rodí. Veľmi úrodná odroda, plody je možné oberať už začiatkom septembra. Tenká koža sa ľahko odlupuje, jeho plody sú dobre skladovateľné.

tags: #gastan #ruzove #kvety #pestovanie

Populárne príspevky:

• starostlivosť o heliotropium arborescens
• LED svetlá a zelenina
• ako spoznať levanduľu anglickú
• významy tetovaní na zápästí
• Viktor Hugo a Gerald Durrell: Spojenie s Normanskými ostrovmi