Herbar: Maj, Ostrý List, Biely Kvet - Všestranné Rastliny pre Zdravie a Pohodu

Vytváranie herbára môže byť nielen kreatívnym koníčkom, ale aj účinným spôsobom, ako spomaliť, nájsť harmóniu a prehĺbiť svoje poznanie o prírode. Tento sprievodca sa zameriava na rastliny s ostrou chuťou, bielymi kvetmi a ich využitie v tradičnom liečiteľstve a iných oblastiach.

Zber Rastlín pre Herbár: Umenie a Veda

Predtým, než sa pustíte do samotného zberu rastlín, mali by ste si rozmyslieť pár dôležitých vecí. Napríklad, akú tému herbára chcete zvoliť. Keď už máme tieto veci ujasnené, môžeme prejsť k samotnému zberu rastlín.

Princípy Správneho Zberu

Herbár by mal zachytiť prirodzenú farbu kvetov a listov, ich krásu. Vyberať teda musíme kvalitnú zdravú rastlinku.
Vyhýbajte sa chráneným a jedovatým druhom. Odporúčam preto zberať s atlasom rastlín v ruke.
Pri zbere rastlín do herbára ich odporúčam odstrihnúť nožničkami úplne nad zemou.
Ak si neplánujete založiť herbár pre botanické účely ako študijný materiál, koreň potrebovať nebudete.
Môžete samozrejme zbierať rastlinky aj s koreňmi. Herbár tak bude pôsobiť profesionálne, no čistenie koreňa od zeme je náročné a aj po dlhom sušení je takmer nemožné ho zlisovať.
Pre zachovanie farieb zbierajte rastliny, ktoré ešte nie sú v plnom kvete, farba kvetov vydrží aj po vylisovaní dlhšie sýta.
Pri herbári typu „stromy a kríky“ - zbierame iba kvety, listy, prípadne vetvičky.
Ak zbierame rastlinky výlučne pre účely herbára - nepotrebujeme ísť do panensky nedotknutej prírody.
Netrháme viac rastlín, ako je potrebné.
Z každého druhu si zoberte dve vzorky pre prípad, že by sa nám pri sušení či lisovaní bylina poškodila.
Rastlinky netrháme v chránených oblastiach.
Dávajte si pozor na to, aby ste najmä vzácne druhy rastlín a málo sa vyskytujúce byliny nevytiahli aj s koreňom.
Rastlinky zbierajte najlepšie počas teplých a slnečných dní v čase sucha.
Kvety a byliny po daždi alebo skoro ráno nasiaknuté rosou sa ťažšie sušia a náročné je aj ich samotné rozloženie pred lisovaním, nakoľko sa okvetné lístky lepia.
Ak je to možné, zbierajte rastlinky v rôznych štádiách - v puku aj absolútnom rozkvete, aby ste tak zachytili rôzne štádia rastu bylinky.

Nielen o spôsobe zberu, ale aj o možnostiach sušenia a lisovania sa dozviete viac v knihe Herbár, do ktorej si môžete svoje úlovky rovno zakladať a lepiť.

Ilustrácia správneho zberu rastlín do herbára

Významné Rastliny s Ostrou Chuťou a Bielymi Kvetmi

Nasledujúce rastliny sú známe pre svoje charakteristické vlastnosti a široké využitie.

Alchemilka obyčajná (Alchemilla vulgaris)

Tejto rastlinke prikladali veľký význam už stredoveký alchymisti a hľadači „kameňa mudrcov“ a zlata, ktorí zberali kvapky rosy z jej listov tzv. Táto liečivá rastlinka mala široké uplatnenie v ľudovom liečiteľstve. Dodnes sa zápar používa pri hnačkách a na mnohé ženské problémy. Pri silnej menštruácii v druhej polovici cyklu, na posilnenie maternice pri ťažkostiach otehotnieť, na potlačenie príznakov klimaktéria, po pôrode na stiahnutie maternice a tvorbu kvalitného mlieka ai. Taktiež je súčasťou čajových zmesí pri redukčných diétach. Po extrakcii zubov sa pri alergii na kamilky odporúča vyplachovať ústa záparom z alchemilky. Zbiera sa alchemilková vňať (Herba alchemillae). Droga obsahuje triesloviny, horčiny, glykozidy a i. Má horkastú chuť a zvieravý sťahujúci účinok.

Agát biely (Robinia pseudoacacia)

Agát biely je vysoký strom, niekedy však len ker, s veľkými nepárno perovito zloženými listami, zloženými zo 6-8 jariem vajcovitých lístkov. Biele, voňavé kvety sú zoskupené do previsnutých, bohatých strapcov. Majú červenkastý, dvojpyskový kalich a typickú motýľokvetú korunu. Tyčiniek je 10 a sú dvojzväzkové.

Artičoka (Cynara cardunculus L. ssp. scolymus L.)

Artičoka je mohutná trváca bylina, tvoriaca v zemi mohutné korene. Dorastá do výšky asi 1,5 m. Listy má perovito strihané, na dolnej strane sivasté. Pravlasťou artičoky je pravdepodobne severná Afrika. Do južnej Európy, kde sa dnes pestuje, predovšetkým do Francúzska a do Španielska, sa dostala pravdepodobne prostredníctvom Arabov už v 8. storočí. Podobne ako príbuzné kardy (Cynara cardunculus L.) obsahuje príjemne horkastý cynarín, t. j. látku pôsobiacu priaznivo na žlčník. Cynarín, obsiahnutý v artičoke, pôsobí priaznivo na žlčník, často úspešne odstraňuje ľahšie koliky. V liečebnej kozmetike sa v poslednom období používajú mnohé druhy zeleniny a ich prírodné koncentráty. Využívajú sa predovšetkým tzv. bioaktívátory, vitamínové komplexy, stopové množstvá minerálnych látok, organických kyselín, farbív a i. Artičoka je obľúbená zelenina v krajinách okolo Stredozemného mora. Na konzum sa používajú bodliakovité hlavice zložené z dužinatých zákrovných listov a kvetného lôžka. Majú prastarú históriu. Bývali lahôdkovou zeleninou na šľachtických stoloch v stredoveku a správy o ich používaní sa zachovali dokonca zo starovekého Ríma a Grécka. Ako zelenina sa používajú i dužinaté stopky kardy.

Šalvia lekárska (Salvia officinalis)

Šalvia lekárska pochádza z oblasti Stredozemného mora, kde rastie divo na južných teplých, kamenistých stráňach. Už v prvom roku, keď šalvie začnú kvitnúť, môžeme ich zbierať. Zber vykonávame tak, že rastliny dvakrát za sezónu pri zemi pokosíme, lístie otrháme. Zbiera sa list (Foliurn salviae). Obsahuje 1-2 % silice, v ktorej je až 50 % tujónu, salviol a i. Listy sušíme starostlivo v tieni a v prievane alebo umelým teplom nepresahujúcim 35 °C. Listy majú ostrú, korenistú vôňu a chuť. Droga má zvieravý a protizápalový účinok a používa sa aj proti nočnému poteniu tuberkulóznych ľudí.

Levanduľa lekárska (Lavandula angustifolia)

Levanduľa lekárska je mohutný, vyše pol metra vysoký poloker s priamou osou, na ktorej sú drobné, sediace, čiarkovité, celistvo okrajové, na okrajoch zvinuté, šedo plstnaté listy. Kvety majú rúrkovitý, páperistý, fialkastý kalich, modrú, dvojpyskovitú, škľabivú korunu a štyri dvojmocné tyčinky. Plody sú tvrdky. Patrí k juhoeurópskej kvetene a rastie na slnečných stráňach západného Stredomoria. U nás sa pestuje v záhradách i na poliach a dobre sa jej darí v chránených slnečných polohách. Zbiera sa kvet (Flos lavandulae), a to tak, že sa kvetonosné konáre odrežú, zviažu do viazaničiek, rýchlo usušia a jednotlivé kvety sa z nich zdŕhajú. Droga má diuretické účinky, pôsobí proti kŕčom a zvyšuje činnosť nervovej sústavy. Dáva sa do posilňujúcich kúpeľov.

Mäta pieporná (Mentha piperita)

Mäta pieporná patrí k najlepším liečivým a technickým rastlinám. Jej pôvod a vlasť nie je dobre známa. Pestuje sa takmer vo všetkých krajinách v rôznych odrodách, z ktorých najviac vyniká mäta kučeravá (Mentha cripsa L.), ktorá je celá drsná, až štetinato chĺpkatá. U nás sa obidve pestujú. Poznáme mnoho spôsobov, ako založiť novú kultúru. Najlepšie je, ak v máji použijeme ľahko zakoreňujúce prvé jarné výhonky zo starých kultúr, keď výhonky už majú niekoľko párov listov. Zbiera sa list (Folium menthae piperitae), a to niekoľkokrát do roka. Zber sa vykonáva alebo priamo ručne, alebo zdŕhaním z požatých rastlín a rýchlo sa usuší. Zo silíc sa vylučuje známy kryštalický mentol, ktorý je výborným dezinfekčným prostriedkom a má okrem toho žlčopudný, proti nadúvaniu a kŕčom pôsobiaci účinok. Preto sa vo farmácii droga používa na prípravu početných galeník, ako liečivých čajov, aromatických vôd, liehov a sirupov, ako aj na získavanie mätopiepornej silice (Oleum menthae piperitae) a mentolu.

Mélisa lekárska (Melissa officinalis)

Kvety vyrastajú z pazúch listov v riedkych papraslenoch a sú pyskovité: majú dvojpyskový kalich a bielu, niekedy ružovkastú, pyskovitú korunu, ktorej horný pysk je vykrojený a dolný trojlaločnatý. Štyri tyčinky sú dvojmocné (dve dlhšie a dve kratšie). Patrí ku kvetene južných teplých krajov. U nás ju poznáme iba v záhradnej alebo poľnej kultúre. Novú kultúru môžeme založiť aj vegetatívne rozdelením starých trsov. Zbiera sa list (Folium melissae), a to v čase kvitnutia ručne, na poli niekoľkokrát do roka. Má príjemnú citrónovú vôňu. Niekedy sa celé byle pokosia a listy sa z nich zdŕhajú. Droga obsahuje 0,2 % silice, ktorej hlavné zložky sú citronelal, geraniol, citral a linalol, ďalej obsahuje triesloviny a živicu.

Škoricovník (Cinnamomum spp.)

Škoricovníky sú vždyzelené tropické stromy, v kultúre i kry. Kmeň má rozpraskanú popolavosivú kôru. Listy sú krátko stopkaté, svetlozelené, kožovité, aromatické, s výraznou žilnatinou. Domovom škoricovníka je južná Čína. Významnejší je však škoricovník cejlónsky (Cinnamomum zeylanicum BlumE). Používaná časť rastliny: Olúpaná kôra škoricovníka čínskeho - škorica čínska - vytvára po usušení jednoduché žltohnedé rúrky alebo polkruhovité či ploché pásiky. Najdôležitejšou účinnou látkou je silica, ktorá sa destiluje z kôry. Jej obsah i chemické zloženie sa odlišuje podľa toho, odkiaľ rastliny pochádzajú. Čínska škorica má 1-2 % silice so 75-90 % škoricového aldehydu, neobsahuje augenol. Cejlónska škorica má 1-1,5 % silice so 65-75 % aldehydu a 10 % eugenolu. Iné zloženie má škorica barmská a seychelská. V kozmetike sa uplatňuje škoricová silica destilovaná nielen z kôry, ale aj z listov. Obsahuje látky s veľkým dezinfekčným a dezodoračným účinkom, preto sa pridáva do voňavých zložiek určených pre kozmetiku ústnej dutiny, t. j. do zubných pást, ústnych vôd, sprayov ap. Všetky kultúrne kultivary škorice sa uplatňujú najmä ako korenie. Používa sa celá alebo mletá škorica.

Rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis)

Plody sú tvrdky. Patrí k juhoeurópskej kvetene, kde rastie divo. U nás sa pestuje iba v kvetináčoch a v záhradách. Zbiera sa list (Folium rosmarini, Folium roris marini), ktorý sa zdŕha z odrezaných konárov a suší sa. Pre potreby praxe ho dovážame. List obsahuje až 2 % silice, triesloviny, živicu, horčinu a i. Droga je účinná proti nadúvaniu, podporuje trávenie a prudko až nebezpečne dráždi pokožku. Silica sa používa aj vo voňavkárskom a v kozmetickom priemysle (výroba kolínskej vody atď.).

Pagaštan konský (Aesculus hippocastanum)

Kvety sú súmerné a majú päťzubý kalich, 4-5 bielych korunných lupienkov, ktoré sú najprv naspodku žlté, neskoršie červeno škvrnité, na okrajoch zvlnené. Pagaštan konský kvitne v máji a v júni. Na lekárske účely sa zbierajú najprv kvety (Flos hippocastani), ktoré sa ručne trhajú a sušia. Potom sa zbierajú listy (Folium hippocastani), ktoré obsahujú eskulín, triesloviny, kvercetín a i. Napokon sa zbierajú semená „gaštany“ (Semen hippocastani). Obsahujú glykozid eskulín, jedovatý saponín, horčinu, triesloviny a i. Chemické zloženie semien je veľmi zložité. Najprv sa zo semien alkoholom a acetónom vylúhujú tanín a saponínové glykozidy a potom sa semená pomelú. Dôležitou drogou je aj gaštanová kôra (Cortex hippocastani). Zbiera sa z 3-5-ročných konárov. Obsahuje tanín, glykozid eskulín, fraxín a i. Kôra sa používa proti horúčke a je azda rovnocenná s chinínom.

Lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos)

Lipa veľkolistá je až 25 m vysoký strom s košatou, hustou korunou a s veľkými, šikmo srdcovitými, dlho stopkatými, pílkovitými a zahrotenými listami. Ku každej stopke vidlice je prirastený dlhý, jazykovitý, lysý, zelenožltý listeň, pomocou ktorého môžu zrelé súkvetia odlietavat. Lipa kvitne až asi v 20. roku, a rozkvitá koncom júna. Lipy rastú tu a tam divo v lesoch, najviac sa však pestujú parkoch, v stromoradiach ako okrasné a úžitkové stromy. Kvet obsahuje jemný éterický olej s charakteristickou vôňou, ako aj sliz, trieslovinu, farbivo, cukor, saponín a iné. Vo farmácii sa droga používa na prípravu početných galeník (aromatické vody, nálevy, liečivé čaje). Okrem lipy veľkolistej sa zbiera kvet i druhého, u nás rozšíreného druhu, lipy srdcovitej (Tilia cordata Mill.), ktorá má menšie listy, viac kvetov vo vidliciach a kvitne o 14 dní neskoršie. Lipa je užitočný strom. Okrem kvetu poskytuje ešte drevené uhlie (Carbo tiliae), ktoré sa používa na prípravu tzv. živočíšneho uhlia (Carbo animalis), ktoré sa prv pripravovalo zo živočíšnych odpadkov.

Ibiš lekársky (Althaea officinalis)

Ibiš lekársky je trváca, vyše 1 m vysoká bylina, porastená mäkkou plsťou. Biele, slabo ružovkasté, veľké kvety, kvitnúce až v júli a v auguste, vyrastajú z pazúch listov a zakončujú osi riedkymi strapcami. Sú päťpočetné, majú päťcípy kalich, pod ktorým je ešte tzv. Ibiš lekársky je na južnom Slovensku miestami hojný. Inak u nás rastie kde-tu na vlhkých, slaných, teplých lúkach a v pobrežných kroviskách. Pre potreby praxe sa však musí pestovať, lebo je čiastočne chránený. Rozmnožuje sa alebo semenami, najčastejšie však vegetatívne delením starých trsov, alebo odrezávaním a sadením pupeňov vyrastajúcich po zbere na podzemkoch. Zbiera sa podzemok - koreň (Radix althaeae) lúpaný i nelúpaný, list (Folium althaeae) a kvet (Flos althaeae). Listy sa zbierajú pred rozkvitnutím, iba postupne, aby sa nezabrzdil rast podzemku. Je to dôležitá a stará liečivá rastlina s odhlieňovacím a slizovým účinkom.

Ďalšie Zaujímavé Rastliny

Okrem vyššie uvedených rastlín existuje mnoho ďalších, ktoré môžu obohatiť váš herbár a poskytnúť cenné účinky:

Štiav (Rumex spp.)

Vytrvalá, dvojdomá, 30 až 100 cm vysoká bylina. Kvety malé, jednopohlavné, krovky 3,5 až 5 mm dlhé, zelené alebo do červena naakumulované, usporiadané na úzkych a riedkych latách. Štiav je dnes pokladaný za drogu zastaralú, v súčasnosti sa užíva prevažne len zvonka vo forme kašovitých obkladov na rôzne kožné defekty alebo vo forme kloktadla pri aftách v ústach. Vnútorne sa drogy užíva len zriedka, lebo prítomná kyselina šťaveľová sa v organizme zlučuje s vápnikom v nerozpustný oxalát vápenatý, ktorý sa môže usadzovať v močových cestách vo forme kamienkov (a okrem toho je týmto spôsobom z organizmu odčerpávaný vápnik).

Cesnak (Allium spp.)

Rod cesnak (lat. Allium) má viac ako 1200 druhov, ktoré sa prevažne vyskytujú v miernom pásme severnej pologule. Rozmnožuje sa semenami ale aj vegetatívne delením trsov a koreňových odrezkov na jar alebo na jeseň. Semená je lepšie predpestovať na priesady v skleníku alebo parenisku. Vonku vysádzať keď má rastlina aspoň 5 pravých listov a je nad 10 °C. Rastlina na jednom mieste vydrží 5-6 rokov.

Echinacea (Echinacea spp.)

V okrasných záhradách sa pestuje s príbuznými druhmi, ktoré sú však spravidla jednoročné napr. Echinacea úzkolistá (Echinacea angustifolia D.C.) a Echinacea pallida a niektoré ďalšie aj žlto kvitnúce.

Dráč (Berberis vulgaris)

Dráč je do stopäťdesiat centimetrov vysoký, opadavý a hustý ker. Na liečebné účely sa väčšinou zbierajú podzemky, slúži na liečbu horných dýchacích ciest (kašeľ, zachrípnutie). Zbierajú sa aj listy s podobným účinkom.

Chren (Armoracia rusticana)

Chren je bylina s veľkými listami, s drobnými bielymi kvetmi.

Čiernohlávok obyčajný (Prunella vulgaris)

Čiernohlávok obyčajný je drobná, trváca bylinka. Vyháňa z plazivého, rozkonáreného podzemku vystúpavé, 1-2 dm vysoké osi, ktoré sú porastené stopkatými, podlhovasto vajcovitými listami. Kvety majú dvojpyskový kalich, dvojpyskovitú fialovú korunu a štyri dvojmocné tyčinky. Plod tvoria štyri tvrdky. Čiernohlávok obyčajný kvitne v letných mesiacoch. Zbiera sa čiernohlávková vňať (Herba prunellae), a to v čase kvitnutia byliny. Má horkú chuť a obsahuje triesloviny, silicu, živicu, horčinu a trocha éterického oleja. Droga má proti hnačke pôsobiace a zvieravé účinky.

Náprstník vlnatý (Digitalis lanata)

Náprstník vlnatý je mohutná, až 1 m vysoká, dvojročná, jedovatá bylina, ktorá v prvom roku vytvára bohatú ružicu prízemných listov a v druhom roku vyháňa priamu, plstnatú os. Úhľadné kvety sú zoskupené do strapca a sedia v pazuchách listov. Majú päťzubú, rúrkovitú, bledookrovú, vnútri hnedo mriežkovanú, dvojpyskovitú korunu a štyri dvojmocné tyčinky. Pochádza z Balkánu. U nás sa začína pestovať ako liečivá rastlina, rovnako účinná ako predchádzajúci náprstník červený. Zbiera sa list. Od leta do jesene sa oberajú najlepšie, zdravé listy z jednoročných ružíc.

Toto tajomstvo zmení vašu záhradu: pätnásť nečakaných rastlín, ktoré na opore explodujú úrodou!

tags: #herbar #maj #ostry #list #biely #kvet