Pestovanie hlivy ustricovitej na slame: Kompletný sprievodca
Hliva ustricovitá (Pleurotus ostreatus) je nielen zdravá a všestranná huba, ale aj jedna z najznámejších a najviac pestovaných drevokazných húb u nás. Jej popularita rastie vďaka aróme, blahodarným účinkom glukánu pleuranu, ktorý zvyšuje odolnosť organizmu, a tiež pre pomerne jednoduché pestovanie, ktoré zvládne takmer každý. Hliva je drevokazná huba, ktorej popularita stále rastie. Patrí medzi najzdravšie huby, ktoré možno nájsť na našom území, no jej význam nie je ešte docenený.
Okrem sietí potravinárskych obchodov sa hliva ustricová vyskytuje od októbra do marca v trsoch na kmeňoch alebo pňoch listnatých stromov, najčastejšie na bukoch a topoľoch. Plodnice môžeme nájsť v októbri a novembri, menej v apríli, z čoho vyplýva, že ide o hubu pomerne chladnomilnú. Klobúk hlivy je v priemere 5-15 cm, mäsitý, svetlo hnedej, hnedej až hnedosivej farby, klenutý až plochý, holý, hladký, suchý, lesklý, hnedoolivový, modrastohnedý, tmavomodrý až sivomodrý. Plodnice vyrastajú strechovito nad sebou v trsoch.
Hliva ustricová je jedlá huba s všestranným použitím do hotových jedál aj na nakladanie do octu alebo sušenie. Hlúbiky majú vysoký obsah zdraviu prospešných látok a pre ich väčšiu tuhosť sú nevhodné na priamu prípravu pokrmov, preto sa odporúča ich usušiť a rozomlieť na prášok. Je to vynikajúca surovina pre polievky a omáčky, dobre chutná aj konzervovaná v rôznych nálevoch a kombináciách so zeleninou. Klobúky môžeme smažiť ako prírodné alebo obaľované rezne, na drobno nakrájané pod mäso, na dusenie, do polievok, omáčok i fašírok.

Hlivu je možné pestovať extenzívne na pňoch listnatých drevín vonku alebo intenzívne na slame vo vreciach. Tento článok sa zameriava na intenzívne pestovanie hlivy na slame vo vreciach, ktoré je obľúbené najmä pre svoju jednoduchosť, dostupnosť materiálov a možnosť dopestovať si čerstvé huby bez potreby záhrady.
Intenzívne pestovanie hlivy na slame vo vreciach
Intenzívne pestovanie hlivy na slame vo vreciach je praktický a priestorovo úsporný spôsob. Sadba hlivy ustricovitej je vhodná pre pestovanie vo vreci a predstavuje praktický spôsob, ako si dopestovať obľúbenú hlivu v domácich podmienkach. Pri pestovaní na slame alebo inom vhodnom lignocelulózovom substráte vo vreci vytvára ideálne podmienky na prerastanie a následnú tvorbu plodníc.

Potrebné materiály
- Rezaná pšeničná, ražná alebo jačmenná slama (nenapadnutá plesňami), drobnejšie nadrvená je lepšia.
- Vrecko z umelej hmoty (najlepšie sa osvedčilo varné vrecko na tlačenku, prípadne silné PE vrece).
- Sadra (čajová lyžička na liter slamy).
- Kupovaná zrnitá sadba hlivy ustricovej.
- Voda.
- Povrázok.
Príprava substrátu a vreca
Kvalitná, suchá slama bez prítomnosti plesní je základom úspešného pestovania. Pred očkovaním je potrebné slamu sterilizovať, aby sa zničili baktérie, ktoré môže obsahovať. Existujú dva hlavné spôsoby sterilizácie:
Parenie horúcou vodou: Asi liter nadrobno narezanej slamy nasypeme do vrecka, pridáme čajovú lyžičku sadry a premiešame (prstami uzavrieť a celý obsah pretriasť). Do naplneného vrecka vlejeme čistú vodu tak, aby bola slama ponorená v celom svojom objeme. Vrecko zaviažeme povrázkom, postavíme do hrnca a zalejeme vodou, aby úväzok bol nad vodou. Ak je po vychladnutí vo vrecku zvyšok vody, odrežeme dole rožtek a necháme ju vytiecť. Vodu vo vreci necháme 12 hodín a potom urežeme spodné rohy a necháme vodu vytiecť. Kvalite substrátu prospeje, ak vrece po vypustení vody na 1 deň uložíme v blízkosti zdroja tepla, aby sa teplota slamy udržiavala po dobu 24 hodín a na 45°C. Pokiaľ nemáme vrece zo silného PE, môžeme slamu spariť v nejakej nádobe, prípadne namočenú slamu spariť v hrnci na zemiaky.
Varenie: Slama sa vloží do veľkej nádoby, zaleje teplou vodou, uvedie sa do varu a varí sa pri teplote 100°C približne hodinu. Potom sa slama z vody vyberie a nechá vychladnúť.

Tieto metódy zo 70. a 80. rokov minulého storočia sú však dnes trošku ťažkopádne, aj keď niektorým môžu stále vyhovovať.
Očkovanie sadbou
Pokiaľ sa rozhodnete pre nákup sadby hlivy, je dôležité vybrať overeného dodávateľa. Príde vám balíček s obilím naočkovaným mycéliom hlivy ustricovej. Vychladnutú slamu premiešame so sadbou a všetko vrátime naspäť do vreca a stlačíme rukou. Alebo slamu z vreca nevysypeme, ale urobíme v slame tri alebo viac rovnako od seba vzdialených vertikálnych otvorov od vrchu až po dno do ktorých nasypeme sadbu. Na vytvorenie otvorov môžeme použiť rovnú tyč, alebo rúrku, ktorú dôkladne očistíme. Potom vrece opäť uzavrieme špagátom. Jedným litrom sadby naočkujeme asi 25 kg mokrej slamy (substrátu) - t.j. asi dve vrecia o priemere 30 cm a výške 70 cm. Balenie očkovacieho substrátu vystačí na 15-20 kg vlhkej slamy a toto množstvo sa zmestí do igelitového vreca o veľkosti cca 50-100 cm. Sadbu nekupujeme zbytočne na dlho dopredu, skladovanie nemá presiahnuť 3 mesiace.
Rast podhubia
Vrece s naočkovaným substrátom uložíme do miestnosti (v tejto fáze je jedno, či je v miestnosti svetlo alebo tma, nie je vhodné, aby na vrecia svietilo slnko) s teplotou okolo 20°C. Mycélium v substráte rastie najlepšie pri teplote 25°C až 27°C. V dobre uzavretom vrecku obsah nevysychá, nepridávame preto do substrátu vodu. Teplotu vo vnútri vrecka môžeme sledovať zapichnutím zaváracieho teplomera. Teplota nikdy nesmie prekročiť 29°C! Pokiaľ máme v miestnosti teplotu nižšiu ako 15°C a máme naočkované viac vriec, tak ich uložíme k sebe a pri nižších teplotách ich môžeme aj prikryť. Je potrebné teplotu kontrolovať, aby nepresiahla 30°C. Dobre spracovaný substrát pri optimálnej teplote je prerastený za 14 dní. Pri nižších teplotách prerastá dlhšie. Či je substrát prerastený, poznáme podľa rovnomerne zbeleného povrchu. Pokiaľ sa rast podhubia zastaví ešte v neprerastenom stave, je potrebné uvoľniť horný špagát, prípadne zväčšiť otvory v dolných rohoch vreca. Ak sa vo vreci objaví iná pleseň, znamená to, že sme slamu zle ošetrili, prípadne nebola dodržaná dostatočná hygiena pri očkovaní.
Tvorba zárodkov (fruktifikácia)
Väčšine kmeňov hlivy prospeje k tvorbe zárodkov plodníc schladenie substrátu (hliva pľúcna a miskovitá toto schladenie nevyžaduje). Po schladení sa začnú na povrchu substrátu objavovať zárodky plodníc, ktoré sa postupne zväčšujú.
Rast plodníc
Po schladení prenesieme vrecia späť do miestnosti. Priestory pre pestovanie by mali mať teplotu od 8°C do 18°C (ideálne 13°C) pre hlivu ustricovitú, s rozptýleným svetlom (nie priame slnečné žiarenie), možnosťou udržovať vyššiu vlhkosť vzduchu (asi 75%) a vetrať (napr. pivnice s oknom, garáže, haly, bývalé stajne, maštale, šopy, severná strana budovy, pod stromami, kríkmi atď.). Hliva potrebuje vyššiu vlhkosť, rozptýlené svetlo, čerstvý vzduch a miesto bez priameho slnečného žiarenia. Pri tvorbe plodníc jej vyhovuje chladnejšie prostredie.
Fóliu vriec narežeme rezmi v dĺžke asi 1 - 2 cm a množstve 10 - 20 rezov na jednom vreci. Je možné plniť substrát do vriec s už vystrihnutými otvormi o priemere 5 - 10 mm a počte 10 - 20 otvorov. Týmito otvormi vyrastajú plodnice. Zo zárodku sa postupne vytvárajú klobúky a „nožičky“. Klobúky majú oválny tvar a na spodnej strane lupene. Plodnice rastú v trsoch a postupne v niekoľkých vlnách. V domácich podmienkach zberáme 3 - 4 úrody, ktoré v optimálnych podmienkach by mali prebehnúť za 2 - 3 mesiace. Priestory dobre vetráme a vlhkosť vzduchu prípadne zvyšujeme kropením podlahy. Pokiaľ majú plodnice dlhé nožičky a malé klobúky, znamená to nedostatok čerstvého vzduchu, prípadne svetla.
Hliva ustricová - pestovanie na dreve
Zber plodníc
Plodnice zbierame vykrútením alebo otočením celého trsu zo substrátu alebo vreca. Trsy plodníc zberáme vždy celé, bez ohľadu na to, že sú v trsoch malé plodničky. Zvyšky hlúbikov odstráňte, aby nedošlo k plesniveniu. Potom necháme substrát odpočívať 7-10 dní pri teplote 20°C. Pozberané trsy rozdelíme na jednotlivé plodnice a očistíme. Hliva rodí približne 4 mesiace, potom sa živiny zo slamy vyčerpajú a je potrebné založiť novú kultúru, ktorá sa dá urobiť aj preočkovaním už použitej slamy na čerstvú. Výnosy hlivy dosahujú 10 - 30% hmotnosti substrátu.

Skladovanie plodníc
Plodnice hlivy môžeme skladovať v chladničke pri teplote +4°C maximálne 5 dní. Plodnice ukladáme lupeňmi smerom hore. Čerstvá ponúka možnosť rozličného využitia v rôznych kuchynských úpravách.
Upozornenie
Výtrusy hlivy (spóry) môžu vo väčšom množstve v uzavretých menších priestoroch u niektorých ľudí vyvolať pri vdychovaní niektoré alergické prejavy, preto nenecháme nikdy plodnice prerásť a miestnosť vetráme. Väčšie množstvo spór vytvára hliva pľúcna.
Porovnanie podmienok pre rast hlivy
Nasledujúca tabuľka sumarizuje ideálne teplotné podmienky pre rôzne druhy hlivy počas rastu podhubia a plodníc.
| Druh hlivy | Teplota pre rast podhubia | Teplota pre rast plodníc |
|---|---|---|
| Hliva ustricovitá | 20°C (ideálne 27°C, max 30°C) | 8°C - 18°C (ideálne 13°C) |
| Hliva pľúcna | 20°C (ideálne 27°C, max 30°C) | Až 22°C |
| Hliva miskovitá | 20°C (ideálne 27°C, max 30°C) | Až 27°C |
tags: #hliva #pestovanie #na #slame
