Rozmnožovanie holuba domáceho: Od párenia po starostlivosť o mláďatá
Holub domáci (Columba livia f. domestica) je vták, domestikovaná forma holuba divého. Patrí medzi najstaršie domestikované druhy vtákov a je chovaný pre mäso, ako druh zábavy a športu alebo pre poštové účely. Zdivený holub domáci je rozšírený v mestách vo veľkých kŕdľoch a je považovaný za škodcu. Holub domáci obýva veľké mestá Slovenska, hlavne staré centrá, kde hniezdi na historických stavbách a kostoloch. Na sídliskách obsadzuje rôzne výklenky a balkóny moderných budov.
Hoci sú dnes holuby často vnímané ako mestské vtáctvo, pre mnohých chovateľov predstavujú ušľachtilú záľubu. Úspešný odchov mláďat si však vyžaduje špecifické životné podmienky, odborný prístup a dôkladnú starostlivosť o chovný pár aj samotné vajíčka. Holubi sú našimi spoločníkmi už od pradávna. Darwinov obdiv prispôsobivosti holubov viedol k tomu, že sa stali ideálnymi vtákmi pre šľachtiteľské pokusy.

Párenie a výber partnera
Holuby žijú v pároch a sú prísne monogamné. Napriek tomu holuby nemajú tendenciu vytvárať svazky na celý život. Holubi si vyberajú podobných partnerov. Správny chovateľ nepáruje holuby rôznych farieb, ale rovnakého druhu a rovnakej farby či kresby. Niekedy je vhodné holubom pomôcť s výberom správneho partnera. Mladé holuby párujeme so staršími holubicami a naopak. Holubice na chov je ideálne vyberať vo veku jedného roka. Párovaním sa majú vady vyrovnať. Vady najmä v sedlatej kresbe sa ťažko vyrovnávajú. Je lepšie zostaviť páry s lepšou kresbou k sebe, než dúfať, že z nerovného páru bude lepšie potomstvo.
Pri párovaní nami vybraných holubov je vhodné ich najprv rozpárovať od pôvodných partnerov. Vložíme holuba aj holubicu, každého do samostatnej bedničky. Tri dni budú túžiť po starých partneroch. Potom ich dáme do spoločnej bedničky, rozdelenej uprostred pletivom, aby na seba holuby videli, ale nemohli sa klovať. Holub by mal vrkať, dvoriť sa holubici. Ak začne vrkať aj holubica, je pripravená na spárovanie. Potom môžeme odstrániť deliacu prepážku z pletiva a pustiť ich k sebe. Z jari trvá spárovanie niekoľko hodín, nie tak rýchlo na jeseň a v zime.
Príprava na hniezdenie a stavba hniezda
Najprv začne holub holubicu pojímať, potom začne hľadať vhodné miesto na uhniezdenie. Nájde-li kľudné miesto, začne vrkať, lákať holubicu do budúceho hniezda. Ak sa jej vyhliadnuté miestečko samcom páči, zostane tam a začne húkať, pobádať holuba k noseniu suchých stebiel trávy a tenkých vetvičiek. Sama tento materiál rovná a stavia celkom nevzhľadné hniezdo. Niektorý pár stavia hniezdo vysoké, že sa tam sotva zmestia, iný pár nie je tak horlivý a nestavia hniezdo žiadne, a potom hrozí, že sa im v budúcnosti môžu odkúľať vajíčka. Ak sa tak stane, holuby si odkúľaných vajíčok nevšímajú a kľudne sedia ďalej aj na prázdnom hniezde.
Ideálna je hniezdna miska z papiera. Vhodné sú aj hniezdne misky z plastu, na dno je vhodné dať trochu pilín. Ak je miska rebrovaná, tak je vhodné vystlať ju filcom alebo kolieskom vystrihnutým zo starého koberca. Na trhu sú aj špeciálne vložky do hniezdnych misiek z kokosových vlákien. Výhodou týchto misiek je, že po odchove holúbät sa ľahko umyjú a vydesinfikujú. Ďalšou vhodnou možnosťou sú hniezdne misky z keramiky, pálenej hliny. Nevhodné sú misky zo sadry alebo betónu. Hniezdne misky je potrebné vyplniť približne dvojcentimetrovou vrstvou nasiakavého materiálu, ako sú piliny alebo vláknitá rašelina. Misku a jej okolie je nutné ošetriť prípravkom proti cudzopasníkom.

Znáška a starostlivosť o vajíčka
Holubica znáša do už vopred pripraveného hniezda obvykle dve, výnimočne jedno alebo tri vajíčka. Prvé vajíčko je obvykle 5. - 7. deň po prvom pojímaní. Vtáci obvykle znášajú prvé vajce medzi 17. - 21. hodinou večernou. Už deň pred znáškou je poznať na holubici zmena v správaní. Prijíma neobyčajne mnoho potravy, piesku a vápenatých látok. Druhé vajce holubica znáša spravidla tretí deň po prvom vajci, väčšinou medzi 13. - 14. hodinou odpoludňajšou.
Holuby sedia na vajíčkach zhruba 18 dní. Ak je teplé počasie, môže to byť o deň menej, za chladného počasia o deň dlhšie. Holubica sedí spravidla na vajíčkach od troch hodín odpoludnia do deviatich hodín ráno, potom ju vystrieda holub. Holubica obvykle zostáva v hniezde už na druhý deň po znesení prvého vajíčka, takže prvé holúbä sa spravidla liahne o jeden deň skôr, než druhé.
Párom, ktoré poctivo zasadnú už na prvé znesené vajíčko, sa odporúča toto vajíčko odobrať a nahradiť ho podkladkom. Vajíčko im vrátime až tesne pred znáškou druhého vajíčka. V opačnom prípade dochádza k nepravidelnému liahnutiu, pričom neskôr vyliahnuté mladé nemôže dobehnúť vo vývoji to skôr vyliahnuté a často ostáva zakrpatené.
Kontrola vajíčok
Po znáške druhého vajíčka (do 44 hodín od prvého) vykonáme vizuálnu kontrolu. Vajíčka s mäkkou škrupinou, deformované alebo príliš malé odstránime. Pri podržaní proti svetlu môžeme pozorovať krvné cievky, ktoré signalizujú vývoj plodu; úplne čisté a priehľadné vajíčka sú neoplodnené. Vajíčka si počas hniezdenia občas prezrieme a opatrne z nich odstránime nalepenú prípadnú nečistotu. V prípade, že špina je veľmi zaschnutá a iba ťažko sa dá odstrániť, nesmieme ju odstraňovať nechtom alebo ostrým predmetom. Mohlo by totiž dôjsť k poškodeniu krehkej vápenatej škrupinky. V takomto prípade vajíčko jemne navlhčíme vlažnou vodou a po čase špinu opatrne odstránime handričkou.
Oprava poškodených vajíčok
Pri prípadnom mechanickom poškodení škrupinky vajíčka niektorého z cenných chovných párov sa môžeme pokúsiť o jeho opravu. Pri prasknutí iba vrchnej vápenatej časti škrupinky sa dá vajíčko opraviť zaplátaním. Ak je však poškodená aj tenká blanka, nádej na záchranu je minimálna. Zaplátanie prevedieme tak, že poškodenú časť vajíčka a jej okolie opatrne očistíme vlažnou vodou a usušíme. Následne nájdeme podobne veľké vajíčko (za tým účelom by každý chovateľ mal mať niekoľko vyfúknutých vajíčok v zásobe), opatrne ho rozlomíme a vyrežeme zo škrupiny potrebnú záplatu. Poškodenú časť natrieme tenučko vaječným bielkom a záplatu umiestnime tak, aby poškodené časti boli úplne prekryté. Po zaschnutí odstránime zvyšky bielka z okolia záplaty a vložíme vajíčko do hniezdnej misky.
Liahnutie holúbät a starostlivosť
K liahnutiu dochádza na 17. až 18. deň po znesení druhého vajíčka. Holúbä sa samo vo správny čas preklováva z vajíčka. Do tohto procesu v žiadnom prípade nezasahujeme a vajíčku nepomáhame. Mladé, ktoré sa nedokáže dostať z vajíčka samo, zvyčajne neprinesie životaschopného jedinca. U krátkozobých holubov sa môže stať, že niektoré holúbä má tak krátky zobák, že nie je schopné sa proklovať vajíčkom a uhynie. Vyrušovanie sediaceho holuba počas liahnutia môže viesť k zbytočnému poškodeniu vajíčka. Škrupinka ležiaca vedľa hniezdnej misky, ktorú starý holub vyhodil, nám signalizuje, že môžeme previesť kontrolu liahnutia. Vyhodené vaječné škrupiny je potrebné poriadne prezrieť, aby sme zistili, či ich vnútrajšok nie je veľmi krvavý, čo nám vo väčšine prípadov signalizuje, že vyliahnuté holúbä bolo nedostatočne vyzreté, pupok sa správne neuzatváral a mladé nebude pravdepodobne životaschopné.

Vyliahnuté holúbätá
Vyliahnuté mláďatá sú neoperené, holé a slepé. Oči sa otvárajú až na piaty deň. Sú pokryté žltkastým páperím - čím je hustejšie, tým lepšie operenie možno očakávať. Zdravé mláďa má ružovú pokožku, choré ju má bledú až šedú. Prvé vymiešanie holúbät je možné pozorovať už pri klubání z vajíčka, kedy trávia posledné zvyšky vaječného žĺtka.
Kŕmenie holúbät
Prvých päť dní po vyliahnutí sú holúbätá kŕmené od oboch rodičov žltou kašou, ktorá sa rodičom vytvára vo voleti. Je to obdoba materského mlieka u cicavcov, ale má úplne iné zloženie. Táto výživná hmota má vysoký obsah bielkovín a tukov a vonia ako syr. Toto obdobie je pre holúbätá veľmi dôležité a len ťažko sa dá nahradiť umelo. Pri umelom odchove je v tomto období najväčší problém hygiena. Od 6. do 14. dňa holuby túto kašu vo voleti zmiešajú so zrnom, ktorá tam nechajú zmäknúť. Najmä holub hrivnák a dloupniak kŕmia kašou dlhšie. V období odchovu je kľúčové podávať kvalitné krmivo so zvýšeným podielom strukovín a vitamínových doplnkov, ako je napríklad Karnivit, ktorý zvyšuje vitalitu mláďat.
Ak máme holuby krotké, je vhodné denne čistiť hniezdo, ak ich máme divoké, radšej čistíme len okolie hniezda, holuby by mohli holúbätá aj ušliapať alebo sa o ne prestať starať. Samotné hniezdo vyčistíme až po vyletení holúbät z hniezda. Najlepšie sú jednorazové vložky do hniezda, alebo celé hniezda z papiera, proste ich celé po odchove vyhodíme.
Krúžkovanie holúbät
Ak patríme medzi organizovaných holubárov, tak zhruba ôsmy deň od vyliahnutia krúžkujeme holúbätá. Medzi holúbätami býva veľkostný rozdiel, menšie môžeme okrúžkovať neskôr. Ak je v hniezde len jedno holúbä, rastie veľmi rýchlo. Ak sa s krúžkovaním opozdíme, nemusí už ísť krúžok nasadiť. Ak je jedno holúbä v hniezde výrazne menšie ako druhé, je lepšie ho vyradiť z chovu, alebo ručne dokŕmiť a opäť vrátiť do hniezda. Holuby by ho pravdepodobne nechali umrieť hladom, kŕmili by len to väčšie v hniezde. Každý rok má krúžok inú farbu a už nejde sundat.
Umelý odchov holúbät
Ak holúbätá osirejú a neprijme ich iný pár holubov, musíme riešiť problém, ako nakŕmiť holúbä. Miesto podstielky je lepšie pri umelom odchove handra, ktorú budeme pod holúbätom denne meniť za inú, čistú a suchú. Inak sa hygiena už nemusí tak preháňať, ako bezprostredne po vyliahnutí.
Príprava kŕmnej kaše
Kŕmnu kašu vyrobíme v mlynčeku na kávu alebo mixéri. Rozomelieme kukuricu, hrach a viku, všetko po rovnakom diele, vzniknutý prášok prelejeme vriacim mliekom a necháme cez noc rozmočiť. V núdzi, ak nemáme k dispozícii tieto zrniny, môžete kúpiť aj niečo iné, kľudne pridať aj ryžu, pohánku, cícer alebo zmes pre andulky. Túto zmes podávame ohriatú na 39 stupňov Celzia. Spočiatku budeme musieť kašu vstreknúť až do pažeráka, kým si holúbätá zvyknú na umelé kŕmenie. Hustota podávanej zmesi závisí od veku mláďaťa. Postupujeme od čistého fyziologického roztoku, cez konzistenciu redšej polievky, riedkeho pudingu, hustého pudingu až krupicovej kaše.
Možno kúpiť aj umelé kŕmenie pre papagáje. Toto krmivo má podobu prášku. Mieša sa v určitom pomere s prevarenou vodou podľa výrobcu, potom zmes necháme asi 1 minútu odstáť, aby sa zložky spojili, a necháme zmes vychladnúť asi na 39 stupňov Celzia. Teplota je veľmi dôležitá - ak bude krmivo príliš horúce, mláďatá si môžu popáliť krk, na druhú stranu ak bude krmivo chladnejšie, mláďatá ho nebudú prijímať vôbec alebo neradi. V súčasnej dobe sú u nás najdostupnejšie dve značky týchto krmív - Nutribird (vyrábaný belgickou firmou Versele Laga) a Kaytee (pôvodom z USA). Vyrábajú sa pre rôzne skupiny papagájov - napríklad pre malé, stredné, veľké, pre veľké ary, pre žaky alebo pre drobné spevavé vtáctvo. Cena sa pohybuje okolo 200 - 600Kč/kg.
Podávanie krmiva
Zvyšovaním objemu prijímanej zmesi pre ručný odchov sa interval medzi kŕmením úmerne predlžuje. Zmes pre ručný odchov možno podávať mláďaťu lyžičkou, injekčnou striekačkou (bez ihly) alebo sondou, hadičkou zavedenou do voletu. Každý chovateľ si väčšinou zvolí jeden spôsob, ktorý mu najviac vyhovuje. Mláďa uchopíme palcom a ukazovákom pod dolnou čeľusťou a opatrne kvapkáme kŕmnu kašu po hornej časti zobáka. Kaša steká mláďaťu do pootvoreného zobáka. Len čo ucíti teplú potravu, začne automaticky prehĺtať, a to aj vtedy, ak ešte nevidí. Postupne pridávame kašu podľa toho, ako rýchlo mláďa prehĺta. Sledujeme, ako sa plní volátko kašou. Nie je vhodné naplniť volátko tak, aby kaša vypĺňala aj pažerák. Pre rozbiehajúci sa tráviaci systém by bola dávka príliš veľká a nedošlo by včas k úplnému vytráveniu.
U malých mláďat hrozí riziko vdýchnutia podávanej potravy. Malé mláďa má ešte nekoordinované pohyby, často sa prevracia na chrbát. V takom prípade by mohlo dôjsť k vyvráteniu a vdýchnutiu časti obsahu voletu do dýchacej trubice, čo by mohlo mláďa aj zabiť. Dôležité je podávať krmivo v pravidelných časových intervaloch, 3 až 4 krát denne, približne rovnaký objem potravy, tak aby bolo vole takmer plné. Vole musí byť aj po naplnení pružné, nesmieme ho preplňovať k prasknutiu. Ak sa stane, že mláďa do ďalšieho kŕmenia nevytrávi, s ďalším kŕmením počkáme. NIKDY NEKŔMIME DO NEVYTRÁVENÉHO VOLETA. Hrozí riziko rozkladu kŕmnej kaše vo voleti, tým sa mení hodnota pH v tráviacom trakte jedinca. Dôjde k spomaleniu trávenia alebo úplnému zastaveniu. Namnožia sa kvasinky alebo baktérie, ktoré okamžite napádajú sliznice tráviaceho traktu. Kŕmený jedinec prežije, aj keď ho budete kŕmiť len dvakrát denne, ale bude hlasno dávať najavo, že má hlad, čím častejšie budete kŕmiť, tým viac porastie. Takmer každý jedinec sa vyvíja s rozdielnou rýchlosťou, takže kŕmne dávky sú úplne individuálne.
Veľkonočný košík z pedigu - ľahký DIY projekt, ktorý zvládneš #diy
Tabuľka pomerov pre umelé kŕmenie (príklad: Nutribird A19)
| Vek holúbäťa | Pomer prášku k vode | Konzistencia |
|---|---|---|
| 1. - 2. deň | 1:6 (prášok : voda) | Tekutá kaša |
| 3. - 5. deň | 1:4 | Riedka kaša |
| 6. - 10. deň | 1:3 | Stredne hustá kaša |
| 11. deň a viac | 1:2 - 1:2.5 | Hustá kaša |
Poznámka: Tieto pomery sú orientačné a môžu sa líšiť v závislosti od konkrétneho krmiva a individuálnych potrieb holúbäťa.
Vývoj holúbät po liahnutí
Holuby skalné a holuby z nich vyšľachtené, alebo bežní zdivočelí mestskí holuby po 14. dni od vyliahnutia podávajú holúbätám len zmäkčené, natrávené zrno, neskôr nezmäkčené, aby ich pripravili na samostatné zobanie. Holúbätám holuba hrivnáča a dloupniak môžeme pridať do krmiva nasekanú trávu, ďatelinu, púčiky drevín, semená šišiek. Holúbätá hrivnáča už často opúšťajú hniezdo a pohybujú sa po okolitých vetvách, z ktorých môžu aj spadnúť. Ak ich nájdete, obvykle stačí ich dať na najbližšiu vetvu alebo iné vyvýšené miesto, kam sa nedostanú mačky, a rodičia si ho nájdu a nakŕmia.
Pri umelom odchove dbáme na to, aby holúbätám kŕmenie vo voleti nezatuhlo. Zrniny už rozmočíme vo vode, nemusíme ich ani mlieť. Čím bude v kŕmnej dávke viac druhov zrnín, tým lepšie. V prípade nutnosti podáme holúbäťu injekčnou striekačkou vodu a volátko premasírujeme, aby sa mu v ňom potrava premiešala. Ideálne je kontrolovať stav voletu každú hodinu. Touto dobou je už dôležité pridať do kŕmnej dávky aj štipku gritu, na jedno holúbä stačí zhruba pol čajovej lyžičky na deň. Grit kúpite v každom zverimexe.
V 25. - 28. dni od vyliahnutia sú holúbätá vhodná pre kuchynskú úpravu. Pri umelom odchove už dokrmujeme pomocou plastovej trubičky, zrnie už nemusíme vlhčiť. V 3. - 5. týždni od vyliahnutia holúbätá opúšťajú hniezdo, nesmelo vyletujú von z holubníka. Holúbätá mierne pohubnú, nie sú už vhodné pre kuchynskú úpravu. Holúbätá už vedia samostatne zobať aj piť. Holubica sa už spravidla plne venuje ďalšej znáške a o holúbätá nejaví záujem, ale holúbätá ešte prenasledujú holuba a vynucujú si od neho kŕmenie. V polroku života je už holub pohlavne dospelý. Holub hrivnák a dloupniak je pohlavne dospelý nasledujúci rok.
Problémy s neoplodnenosťou vajíčok
Problémy s neoplodnenosťou môžu mať rôzny pôvod:
- Biologické faktory: Sterilita jedincov (vek, degenerácia pohlavných orgánov). Najčastejšie sa stáva, že samčeky už neprodukujú spermie, čo môže byť spôsobené ich vekom. Ale môže sa nájsť aj taká samička, ktorá znesie vajíčko bez vaječnej bunky, to znamená bez žĺtka. V oboch týchto prípadoch je rozhodujúci vek jedincov.
- Vonkajšie vplyvy: Nedostatok svetla v holubníku alebo používanie nevhodných liekov. Vieme, že pohlavné žľazy, hlavne mužské sú priamo závislé na hypofyzárnej žľaze. Táto žľaza je prepojená s mozgom a zrakom. Pri umiestnení holubov v tmavom, nepresvetlenom holubníku (poprípade na povalovom priestore) vajíčka sú maličké a málo aktívne. To nám vysvetľuje prečo holubica znáša čisté vajíčka.
- Infekcie: Pôsobenie patogénnych kolibacilov (často z vody) alebo mykoplazmy. Bakteriologické prehliadky pri čistých vajíčkach, ktoré boli prevedené u niektorých chovov so zvýšeným podielom čistých vajíčok, viedli vo väčšine prípadov k zisteniu kmeňov patogénnych kolibacilov. Zdá sa, že najväčší podiel na ich tvorbe má pitná voda. V danom vodnom prostredí sa darí aj mykoplazme, ktorá sa stále viac nachádza medzi zárodkami nádchy, infekciami dýchacích ciest, čo je tiež príčinou čistých vajíčok.
- Odumretie embrya: Sú aj také prípady, kedy embryo vo vajíčku po niekoľkých dňoch odumrie. Môže to byť spôsobené komplikovanou znáškou (vajíčko nie je dostatočne rýchlo vytlačené), alebo je problém so zápalom vajcovodov, čo môže spôsobiť veľmi veľký objem vajíčka, jeho nerovnosť alebo veľká drsnosť.
- Paratýfus (salmonela): Sú prípady, kedy je vajíčko oplodnené, embryo vyvinuté, ale mladé v poslednom štádiu nedokáže dostatočne razantne prelomiť škrupinu a uhynie. Tento stav je spôsobený konkrétnou chorobou. Chovy kde je táto choroba „udomácnená“ vykazujú charakteristické znaky: predĺženie obdobia znášky vajíčok, problémy s oplodnením u holubov v najproduktívnejšom veku (5 rokov), úmrtnosť embrya po 10-12 dňoch od znášky (vajíčko dostane šedo-modrú farbu).
- Paramyxoviróza: V prípade, že mladé uhynie vo vajíčku počas prechodu cez škrupinku alebo do 48 hodín po vyliahnutí, resp. vo veku 15 dní od vyliahnutia, nejde o paratýfus. Všetko nasvedčuje tomu, že v týchto prípadoch má úhyn na svedomí paramyxoviróza.
V prípade, že sa nám začnú objavovať čisté vajíčka, mali by sme najskôr pozorovať vonkajšie prejavy správania chovu, potom urobiť rozbor vody používanej v chove a v konečnom dôsledku navštíviť veterinára.

Kríženie holubov
Vo svete sú už známi aj kríženci holuba skalného s holubom hrivnáčom alebo s hrdličkou chichotavou. Pôvodne sa myslelo, že títo kríženci sú neplodní, ale táto predstava je už prekonaná. Títo kríženci dospievajú obvykle až po dvoch rokoch a často sú úplne schopní ďalšieho rozmnožovania.
Kríženci holuba skalného a hrdličky chichotavej majú väčší význam pre chovateľov hrdličiek, ľahko sa tak získa nová farba alebo kresba, ktorá sa prenesie z holuba na hrdličku. Holubári týmto krížencom moc nezískajú, keďže u nás sú už hrdličky chichotavé domestikované mnoho generácií. Sú veľmi krotké, neboja sa ani dravcov a mačiek, takže pri voľnom chove sú veľmi skoro stratené. Takže jedine by sa dalo použiť nejaký import z divo žijúcej populácie.
Pri krížení holuba skalného s holubom hrivnáčom je zas problém s odchovom prvých holúbät. Títo kríženci by nemali byť odchovávani holubom skalným, keďže holub skalný a jeho domestikovaná forma skoro pridáva do kaše zrniny, takže holúbätá väčšinou desiaty deň po vyliahnutí hynú na zápal tráviaceho ústrojenstva. Tomuto zápalu možno predísť pridaním gritu do krmiva. Títo kríženci sú vidieť aj vo voľnej prírode.
tags: #holub #domaci #rozmnozovanie
