Horčica listová: Pestovanie, využitie a benefity
Horčica (Sinapis alba, Brassica juncea) je rýchlo rastúca rastlina z čeľade kapustovitých. Využíva sa ako medziplodina, zelené hnojenie aj liečivá a koreninová rastlina. Horčica je jednoduchá a užitočná plodina, ktorá nájde uplatnenie v záhrade aj v kuchyni.
Horčica rolná pochádza zo stredomoria, ale dnes ju nájdeme vo všetkých kútoch Európy. Všetky rastliny podobné horčici roľnej boli v minulosti uznávané ako najzdravšie rastliny. Do čeľade kapustovité patrí vyše dvetisíc druhov jedlých rastlín. Kapusta, karfiol, brokolica, kel, reďkev a rukola tiež patria do čeľade kapustovité. Túto čeľaď ľahko rozpoznáte podľa silnej, korenistej vône.
Charakteristika a druhy horčice
Horčica biela je jednoročná kapustovitá olejnina. Vytvára kolovitý koreň, ktorý sa bohato rozkonáruje. Stonka je rovná, vysoká 50 - 80 cm, pokrytá tuhými chlpmi. Listy sú hlboko vykrajované, rôznej veľkosti, taktiež sú pokryté chlpmi. Horčica kvitne v júni a plody dozrievajú od júla do augusta. Kvety sú žltej farby, voňavé, patria medzi obľúbené medonosné rastliny (z jedného hektára sa môže získať do 40 kg medu). Súkvetie je dlhý strapec, kališné lístky od koruny výrazne odstávajú. Opeľuje sa prevažne cudzím peľom. Plod je krátka hrubá šešuľa (2 - 5 cm dlhá a 4 mm široká) s jemnými vypuklinami, v ktorej sú uložené semená. Šešuľa je celá štetinatá. Semeno je veľké, žltej až bledožltej farby, má pálivú chuť bez vône. Vo vode napúča a vytvára veľa slizu. Hmotnosť tisíc semien sa pohybuje od 3,5 do 7 gramov.
Horčica čierna je jednoročná kapustovitá rastlina s tenkým kolovitým koreňom, ktorá dosahuje výšku od 80 do 120 cm. Listy sú rôzneho tvaru a všetky majú stopku. Spodné a stredné listy sú veľké, lýrovité, horné sú celistvookrajové, vajcovité alebo kopijovité, modrozelenej farby. Súkvetie je hustý strapec. Kvety sú bledožlté, šešule sú drobné, pritlačené k stonkám, na povrchu hladké, mierne sploštené. Kvitne od apríla do júla. Semená sú tmavočervené, hmotnosť 1 000 semien sa pohybuje od 2,2 do 2,8 gramov.
Podmienky pre pestovanie
Obidva druhy horčice sú rastliny rýchleho rastu a rozvoja, rastliny dlhého dňa, ktoré uprednostňujú mierne klimatické podmienky s priemerným množstvom zrážok. Rastliny horčice vyžadujú pôdy s vysokým obsahom živín, náročné sú najmä na obsah dusíka. Najlepšie sa im darí na relatívne ťažkých piesočnato-hlinitých priepustných pôdach. V našich agroekologických podmienkach horčica vzchádza za 7 až 10 dní, po čom sa pomerne pomaly rozvíja a rastie. Pri vhodných klimatických podmienkach pôdu pokryje za 4 až 5 týždňov. Po piatich týždňoch od vzchádzania rastlina začne formovať kvetné púčiky. O sedem až desať dní začína obdobie kvitnutia, ktoré trvá dlhšie pri nízkych teplotách a dobrej zásobe vody (do 30 dní). Vegetačné obdobie obyčajne trvá 110 - 120 dní.
Horčica biela je rastlina dlhého dňa, rastie rýchlo. Uprednostňuje mierne klimatické podmienky s priemerným množstvom zrážok. Vyžaduje pôdy s neutrálnou pôdnou reakciou a s vysokým obsahom živín, najmä dusíka. Najlepšie sa jej darí na relatívne ťažkých piesočnato-hlinitých priepustných pôdach. Je odolná proti chladu i vysokým teplotám, ktoré však môžu negatívne ovplyvniť úrodu i kvalitu semena.
Príprava pôdy a sejba
Horčicu (bielu a čiernu) ako jednoročnú rastlinu záväzne treba pestovať v osevnom postupe po repe, hrachore, pšenici a ostatných strniskových obilninách. Pôda pred sejbou musí byť kvalitne pripravená, bez pozberových zvyškov a burín. V našich podmienkach základná príprava pôdy sa robí na jeseň na hĺbku 25 - 30 cm, aby sa zároveň zimná vlaha zadržala v podpovrchovej vrstve pôdy. Zoranú parcelu necháme do jari, keď sa urobí predsejbová príprava pôdy. V procese pestovania horčice sa parcela pod predchádzajúcu plodinu nehnojila maštaľným hnojom.
Biela a čierna horčica sa pestuje výlučne z priamej sejby. Sejeme koncom marca - začiatkom apríla. Skoršia sejba zabezpečí rastlinkám dobré využitie jarnej vlahy pri tvorbe pevného habitu pred vzídením burín. Zároveň sa vyhneme letným horúčavám, ktoré negatívne vplývajú na kvitnutie a tvorbu semena. Skorá sejba taktiež umožňuje lepšiu ochranu rastlín pred škodcami. Teplota pôdy pri sejbe by mala byť v hĺbke 2 - 3 cm najmenej 4 až 6 °C. Semeno je drobné, sejeme ho do hĺbky 2 - 3 cm. Medziriadková vzdialenosť je obyčajne 24 cm, ale názory sú rôzne (12 - 50 cm). Optimálna norma výsevu horčice bielej je 8 až 10 kg/ha a horčice čiernej 6 - 8 kg/ha. Hĺbku sejby o jeden centimeter musíme zväčšiť v prípade výrazne suchej pôdy. Ak horčica slabo vzchádza, o opätovnej sejbe sa musíme rýchlo rozhodnúť. Musíme urobiť aj rozbor pôdy, aby sme presne vedeli, ktoré živiny treba dodávať.
Pôda pred sejbou horčice bielej na produkciu semena musí byť kvalitne pripravená, bez pozberových zvyškov a burín. Základná príprava pôdy sa v našich podmienkach realizuje na jeseň do hĺbky 25 - 30 cm. Na jar pred sejbou je vhodné pripraviť pôdu čo najrýchlejšie, aby porasty vzišli rovnomerne. Horčicu sejeme koncom marca až začiatkom apríla. Skoršia sejba umožní rastlinkám využiť jarnú vlahu, no nižšie teploty ako -2 °C by mohli mladý porast poškodiť. Teplota pôdy pri sejbe do hĺbky 2 - 3 cm by mala byť najmenej 4 až 6 °C. Ak je pôda výrazne preschnutá, zvýšte hĺbku sejby o 1 cm. Medziriadková vzdialenosť je obyčajne 24 cm, no môže sa pohybovať od 12 do 50 cm, v závislosti od pôdno-klimatických podmienok.
Využitie a benefity
Horčica rolná, peniažtek roľný a kapsička pastierska sú rôzne odrody divo rastúcej horčice. Listy, kvety a semená sa môžu jesť surové. Všetky časti rastliny sa môžu tiež dusiť, restovať, variť alebo marinovať. Podľa Johna Kallasa je zeleň divej horčice jedna z najvýživnejších potravín, ktoré máme k dispozícii. Upozornenie: Horčica roľná je absolútne bezpečná na jedenie. Odporúča sa dávkovanie v menších množstvách. Listy horčice roľnej sú veľké, tmavozelené a rastú v prízemnej ružici. Listy sú zúbkaté ako listy púpavy. Kvety môžu byť biele, ružové alebo žlté. Všetky odrody horčice majú rovnakú štruktúru kvetov.
Horčica biela patrí do čeľade kapustovité, no významom ju radíme medzi olejniny. Využíva sa najmä jej drobné, bledohnedé, guľaté semeno s korenistou chuťou, ktoré obsahuje asi tretinu oleja. Okrem semena produkuje aj množstvo nadzemnej hmoty, ktorá poskytuje dostatok biomasy pre zelené hnojenie. Navyše, má vynikajúce fytosanitárne účinky na pôdu.
Horčica biela zaznamenala na Slovensku najväčší rozmach začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia, kedy dosahovala aj vysokú kvalitu produkcie. Dnes sa u nás pestuje asi na 5-tisíc hektároch s úrodou približne 0,70 t.ha-1. Vplyv na výkyvy pestovateľských plôch má za ostatné roky najmä častejší výskyt sucha, extenzívne využívanie menej vhodných plôch či trhové osevné postupy. Podľa oficiálnych štatistík naša produkcia horčice pokrýva asi tri štvrtiny domácej spotreby.
Na poli je medonosnou rastlinou a jej voňavé žlté kvety sú obľúbeným cieľom včiel a iných opeľovačov. Z jedného hektára horčice je možné získať až 40 kg medu. Semená sa okrem lisovania pre získavanie oleja využívajú aj na farmaceutické účely. Liečivá s horčicou pomáhajú pri žalúdočných ťažkostiach, zápaloch dýchacích ciest, bolestiach hlavy či proti reumatickým problémom.
Horčica biela v našich osevných postupoch naberá v posledných rokoch na význame aj ako letná a strnisková medziplodina, či už samostatne, alebo v rámci miešaniek, a tvorí základ pre zelené hnojenie so špecifickými benefitmi. Najmä v podnikoch s vysokou koncentráciou obilnín horčica funguje ako dobrý prerušovač nevhodného striedania plodín, napr. obilnín po obilninách. Okrem tradičného prísunu biomasy pre pôdny život a ochranu pôdneho povrchu pred eróziou či vysychaním má porast horčice určený na zelené hnojenie ešte jednu osobitosť. Všetky časti rastliny horčice bielej totiž obsahujú glukozinoláty, ktoré, rozložené v pôde, majú insekticídne, fungicídne a nematocídne účinky. Znamená to, že okrem zlepšenia štruktúry pôdy vďaka prekoreneniu horčica potláča škodcov a plesne. To poskytuje nejednu výhodu pre následnú plodinu. A aj preto má práve horčica biela mimoriadny význam najmä v ekologickom systéme poľnohospodárstva, kde sa často využíva aj ako krycia plodina vo viacročných výsadbách, napr. v ovocných sadoch a vinohradoch. Poslúži i ako priestorová izolácia (povinné pásmo) medzi ekologickými a konvenčnými parcelami.
Horčica na zelené hnojenie sa vysieva v auguste až septembri, čo najskôr po zbere predchádzajúcej hlavnej plodiny. Obvykle sa semeno vyseje priamo pri spracovaní strniska (podmietke) po zbere obilniny a následne sa rozrezaná slama zaorie do pôdy spolu s vyprodukovanou zelenou hmotou. Dôležité je rovnomerné rozloženie zrážok v období vzchádzania a zapájania porastu. Zaoráva sa na začiatku kvitnutia, keď rastlina dorastie do 50 - 60 cm výšky. Byle by nemali byť príliš drevnaté, aby sa v pôde ľahko rozložili. Od obsahu hrubej vlákniny v rastline závisí trvanie jej hnojivého efektu. Takto zasiata horčica absorbuje zvyšné dostupné nitráty, čím zároveň predchádza ich strate vyplavovaním do pôdy.
Odrody a ich využitie
Spomedzi odrôd vám odporúčame veľmi skorú odrodu Mega, ktorá ponúka vysokú úrodu na úrovni 1,2 - 2,2 t.ha-1 a využijete ju ako na produkciu semena, tak aj na zelené hnojenie. Je vysoko odolná proti poliehaniu a tiež proti múčnatke, septoriózam a hrdzi pšenicovej. Pestovateľom sa táto odroda dokonca ponúka aj v rámci zaujímavého projektu pre účely množenia a výroby certifikovaného osiva pre odbyt na vývoz. Overenou potravinárskou odrodou horčice bielej je Polarka. Jedná sa o skorú, stredne vysokú odrodu s vyšším úrodovým potenciálom na úrovni 1,5 - 2,3 t.ha-1.
Mizuna, nazývaná aj japonská horčica, je veľmi prispôsobivá rastlina, dobre toleruje horúčavy aj mráz. Môžeme ju vysievať počas celého vegetačného obdobia. Má dobrú odolnosť voči vybiehaniu do kvetu, čo nie je u listovej zeleniny úplne bežné. Vďaka tomu môžeme mizunu vysievať do výsevných nádob, na výsevné záhony aj priamo na trvalé stanovište. Ak chceme zberať malé mladé rastliny, výsev robíme do sponu 10 centimetrov. Ak chceme zberať veľké rastliny, je vhodný spon až 45 centimetrov. Pokiaľ pestujeme mizunu na zber vo fáze mladých rastlín, je vhodná na pestovanie spolu s pomaly rastúcimi druhmi. Ako listová zelenina dozrieva mizuna približne 10 týždňov po sejbe. Zberať sa môže v ktorejkoľvek fáze rastu. Listy mladých rastlín sú dorastené už za dva alebo tri týždne. Rastliny sú silné a po prvom zbere rýchlo vyženú nové výhonky.
Listová zelenina mizuna sa konzumuje kuchynsky upravená alebo surová, keď pozberáme mladé jemné listy. Konzumujeme ju s mierou, vo väčšom množstve môže urýchliť tvorbu obličkových kameňov alebo ovplyvniť účinok liekov na riedenie krvi. Mizuna vzhľadom pripomína rukolu a chuťou zmes rukoly a horčice. Je vhodná do čerstvých zeleninových šalátov alebo tepelne upravená v polievkach, omáčkach k cestovinám, ďalej ako príloha na pizzu alebo do jedál z mäsa aj vajec. Mizuna má vysoký obsah vitamínov a minerálov. Je bohatá na antioxidanty. Prospieva zdraviu kostí, krvi, očí.
Homemade Mustard from Scratch (3 Ways)
tags: #horcica #listova #pestovanie