Chránené rastliny Slovenska: Bohatstvo našej prírody
Flóra Slovenska je bohatá rovnako na počet, ako aj na druhy rastlín. Mnohé z rozmanitých kvetov a drevín, ktoré v prírode nájdeme, radíme medzi zákonom chránené rastliny. V lesoch a na lúkach Slovenska sú bohato zastúpené karpatské horské druhy, ale aj teplomilné rastliny, ktorým sa darí v nížinách na juhu. Druhy rastlín národného významu sú ustanovené za chránené rastliny vyhláškou MŽP SR č. 24/2003 Z.z. Patria sem stovky rastlín s rôznymi stupňami ohrozenia a rôznou spoločenskou hodnotou. V súčasnosti sú našou legislatívou chránené aj druhy európskeho významu.
Leto už klope na dvere a spolu s ním i slnečné počasie, lákajúce na prechádzky do prírody. Avšak, mali by ste sa mať na pozore, akú trasu si pre váš výlet vyberiete. Na území Slovenska sa totiž nachádza niekoľko oblastí, ktoré sú vyhlásené za chránené a ich návšteva sa neodporúča, alebo je dokonca zakázaná. Ak napriek tomu navštívite takéto územie, mali by ste vedieť, ako sa na ňom správať. Jedným z najdôležitejších pravidiel je chodiť výlučne po vyznačených trasách a nestúpať tam, kde tieto rastliny rastú, aby neprišlo k ich pošliapaniu.
Dôvody ohrozenia a ochrana
Dôvodov, prečo rastlín z voľnej prírody ubúda, môže byť viac. Človek zasahuje do ich prirodzeného prostredia, ničia sa trhaním a vykopávaním, príčinou sú aj klimatické zmeny. Ľudia zásahom do prírodného prostredia menia prírodné územia, čím pripravujú rastliny, huby a živočíchy o ich vhodné životné prostredie. Na záchranu ohrozených rastlín, húb a živočíchov boli na niektorých miestach Slovenska zriadené chránené územia. Najrozsiahlejšie chránené územia sa nazývajú národné parky. V súčasnosti sa ich na Slovensku nachádza deväť. Úlohou nás všetkých je prispievať k ochrane chránených druhov rastlín. K ochrane prispievajú aj zákony, ktoré musíme dodržiavať.
Základom ochrany chránených rastlín je ochrana ich biotopu, teda prostredia, v ktorom sa prirodzene vyskytujú. Chránené rastliny je zakázané poškodzovať, ničiť, trhať, vykopávať, vyrezávať alebo inak zbierať. Okrem toho, že chránené rastliny nebudeme trhať, v území ich výskytu by sme mali chodiť výlučne po vyznačených trasách a nestúpať na miesta, kde sa tieto rastliny nachádzajú, aby sme ich nepošliapali.

Významné chránené rastliny Slovenska
Na Slovensku máme niekoľko druhov chránených rastlín, pričom podaktoré rastú výlučne na Slovensku.
Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica)
Na území Slovenska boli nájdené tri druhy tejto vzácnej rastliny - poniklec slovenský, veľkokvetý a prostredný. Rastie na skalnatých stráňach vo výške 350 až 1000 metrov nad morom. Jeho kvet má zvončekovitý tvar tmavomodrej až modrofialovej farby, so zamatovými chĺpkami na povrchu. Kvitne od marca do mája, ojedinele aj v júni a júli. Najčastejšie sa vyskytuje v oblasti Slovenského raja, Malých Karpát, Veľkej a Malej Fatry a južnej časti Nízkych Tatier. Je to jedovatá rastlina, ktorá pôsobí na pokožku dráždivo a vyvoláva zápal. Pri požití vyvoláva zvracanie a hnačky, zároveň pôsobí utlmujúco na nervový centrálny systém.

Tatranský ľaliovník (Lilium tatricum)
Ide o našu najznámejšiu, zákonom chránenú rastlinu. Rastie vo Vysokých Tatrách, Veľkej a Malej Fatre a v Slovenskom raji, na vápencových skalných miestach, a to vo výške 2000 až 2900 metrov nad morom. Jeho kvet sa skladá z piatich až šiestich malých žltých kvietkov, obklopených listencami v tvare hviezdice. Povrch rastliny je pokrytý hustými chĺpkami, ktoré ju chránia pred chladom a vyschnutím. Kvety kvitnú od júla do septembra. Plesnivec alpínsky nie je jedovatý.
Črievička papučkovitá (Cypripedium calceolus)
Predstavujeme vám našu najkrajšiu divo rastúcu orchideu. Spoločenská hodnota tejto krásavice je 138,- €. Jej kvety, zhruba 4 cm veľké, majú hnedočervenú farbu a svojím tvarom pripomínajú papučku. Kvitne od mája do júna. Nájdete ju na okrajoch listnatých - hlavne bukových a občas aj zmiešaných lesov.

Láčkovka slovenská (Utricularia intermedia)
Je to najohrozenejšia močiarna rastlina, vyskytujúca sa iba v dvoch lokalitách východného Slovenska, a to v Bardejovskom okrese v rašelinisku pri Regetovke a vo Vranovskom okrese v oblasti Čierna mláka. Súkvetie má tvar valčeka, na ktorom rastú malé kvietky bez okvetia. Kvet je charakteristický svojim hnilobným zápachom. Po odkvitnutí sa vytvorí plod v podobe sýtočervenej dužinatej bobule s fialovými semienkami.
Klinčekarenisko (Dianthus arenarius subsp. bohemicus)
Tento druh klinčeka nájdeme iba u nás. Rastie na skalách vo výške 1350 až 1650 metrov nad morom, a to najmä v pohorí Malá a Veľká Fatra, Strážovské vrchy a Chočské vrchy, nájdete ho tiež v Západných Tatrách. Má ružové kvety s červenými škvrnami, ktoré kvitnú jednotlivo, nie vo zväzkoch. Stonka je holá, bez konárikov.
Zvonček karpatský (Campanula carpatica)
Patrí k menej ohrozeným druhom rastlín, napriek tomu je, okrem Slovenska, chránený aj v Rakúsku, Nemecku, Poľsku a Taliansku. Jeho kvety sú sýto tmavomodré, zvnútra zeleno škvrnité. Majú zvončekovitý tvar a dorastajú do veľkosti 5 - 6 cm. Darí sa im od apríla do júla. Rastlinke sa darí v štrbinách vápenatých skál, ale takisto na lúkach v horskom a subalpínskom pásme.
Horákovička tatranská (Androsace lactea)
Je veľmi vzácna, kriticky ohrozená rastlina. Na Slovensku sa vyskytuje iba v Belianskych Tatrách. Kvitne v štrbinách vápencových skál a na vlhkých lúkach. Jej kvety sú typické dlhou korunnou rúrkou, majú ružovofialovú až fialovú farbu.

Šafran karpatský (Crocus heuffelianus)
Šafran karpatský je u nás mimoriadne vzácny. Ide o druh chránenej horskej rastliny, ktorá vás očarí svojimi fialovými kvetmi. Kvitne od marca do mája, a je tak jedným z prvých kvetov, ktoré rozkvitnú po roztopení snehu. Najčastejšie sa vyskytuje na vlhkých lúkach a lesných čistinkách.
Bleduľa letná (Leucojum aestivum)
Bleduľa letná má jemné voňavé zvončeky bielej farby, pripomína snežienku. Kvety s drobnými zelenými bodkami na okvetných lístkoch dorastajú do výšky 30 až 90 cm. Na Slovensku nachádzame niekoľko miest výskytu, najmä na vlhkých lúkach a lužných lesoch v pásme nížin.
Snežienka jarná (Galanthus nivalis)
Obľúbená záhradná trvalka, snežienka jarná, rastie aj voľne v prírode. Skoro na jar ju môžeme objaviť na okraji krovísk a lesov. Jej trhanie je v chránených oblastiach zakázané. V priaznivých podmienkach môže snežienka dorásť aj do výšky 20 cm. Rozkvitnuté dokážu odolať aj 10 °C mrazom. Na snežienky si treba dávať pozor, pretože celá rastlina je jedovatá.
Motýle Slovenska - Mokrade a rašeliniská
Ochrana rastlín v praxi
Chránenú rastlinu je podľa zákona napr. Je to vodná rastlina, ktorá sa vyskytuje u nás zriedkavo. Kvitne od júna do augusta. Má výrazné biele kvety, ktoré sa otvárajú iba cez slnečný deň aj to len dva až sedem dní. Rastie v nížinách južného Slovenska v jazerách, stojatých alebo pokojných vodách. Je to trváca bylina, s prezimujúcou cibuľou. Vyskytuje sa v nížinách a pahorkatinách, v lesoch a lúčnych porastoch, na podmáčaných alebo vlhkých pôdach. Rastie najčastejšie v skupinkách. Je najstaršou chránenou rastlinou na Slovensku. Rastie vzácne v horách, častejšie v rakúskych Alpách. Je to vysoká trváca bylina, porastená hustými bielymi chĺpkami. Rastie len na vápencovom podloží na kamenistých pôdach. Táto rastlina s fialovomodrými kvetmi a so žltým terčom podobná margarétke rastie v našich horách. Obľubuje slnečné skalné steny a kamenitú pôdu. Kvitne od júla do augusta. Túto jarnú okrasu prírody je takmer nemožné si nevšimnúť. Patrí k najskôr kvitnúcim rastlinám (marec - máj). Rastie na strednom a východnom Slovensku, v Českej republike ho však nenájdeme. Obľubuje slnečné kamenisté stráne i pukliny skál. Tak ako je krásny, je aj vzácny. Vytrvalá bylina s krátkou stonkou, len 5-10 cm vysoká. Rastie na vápencových skalách, v skalných štrbinách a kamenistých holiach, tiež na lúkach, v horách, v Alpách až do výšky 2700 m n.m.
Chránené rastliny nemôžeme priniesť z lesa do záhrady. Ak však chcete obdivovať ich krásu aj u vás doma, môžete pestovať dovážané druhy. Krokusy môžu veselo kvitnúť aj vo vašej záhrade. Na výber máte z viac než 80 druhov, pričom niektoré kvitnú na jeseň, iné na jar. Tie jesenné sú najodolnejšie, kvitnú od septembra do októbra. Tie jarné v tomto období ešte len vysádzame. Cibuľky bledúľ sadíme na jeseň, na jar nám vykvitnú krásne snehobiele kvety. Aj napriek svojmu názvu kvitne bleduľa letná len o niekoľko týždňov neskôr, než bleduľa jarná. Snežienky pestujeme podobne ako ostatné jarné cibuľoviny. Vysádzame v októbri až v prvej polovici novembra. Cibuľky ukladáme do hĺbky 5 - 10 cm, krásne vyniknú v menších alebo väčších skupinkách.
