Komplexný sprievodca pestovaním hrachu: Od výberu odrody po zber úrody

Hrach, jednoročná popínavá rastlina z čeľade bôbovitých, je jednou z najstarších pestovaných plodín a obľúbenou zeleninou v mnohých kuchyniach. Je chutný, výživný a relatívne jednoduchý na pestovanie. Na Slovensku sa semená hrachu siateho objavili už z obdobia 4500 rokov pred n. l. v Košiciach. Hrach je bohatým zdrojom antioxidantov a vďaka obsahu cukrov je pre naše telo okamžitým zdrojom využiteľnej energie. Okrem toho obsahuje kombináciu horčíka a nukleových kyselín, a tým podporuje regeneráciu organizmu. Hrach v suchom stave je obohatený minerálnymi látkami, vitamínmi skupiny B a tak posilňuje srdce, krvný obeh, nervový systém a dodáva telu energiu.

Okrem toho obsahuje vitamíny C, B, E, A a kyselinu listovú. Je to najmä vitamín C, vitamín K, vitamíny skupiny B a tiež vláknina, či rastlinné bielkoviny. Pravidelná konzumácia podporuje trávenie aj imunitu.

Výber odrody hrachu

Existuje niekoľko druhov hrachu, ktoré sa líšia svojou veľkosťou, tvarom a spôsobom pestovania. Výber odrody ovplyvní chuť aj spôsob využitia.

Typy hrachu a ich využitie:

Hrášok záhradný (Pisum sativum) - Bežný druh hrachu s okrúhlymi, sladkými semienkami. Na varenie a konzervovanie vám bude vyhovovať hrach obyčajný.
Cukrový hrach (Pisum sativum var. saccharatum) - Tento druh má jedlé struky aj semená. Najchutnejším druhom na priamu konzumáciu je hrach cukrový. Semienka má guľaté so sladkou chuťou. Struky cukrovej odrody ‘Jessy’ neobsahujú pevnú pergamenovú vrstvu, konzumujú sa celé. Sú dlhé 7 - 8 cm a obsahujú 7 - 9 semien. Vegetačné obdobie 60 - 65 dní.
Hrach dreňový (Pisum sativum convar. medullare) - Ak si radi pochutíte na nezrelých strukoch pridávaných do rôznych jedál, vysejte hrach dreňový. Hrach dreňový možno nechať tiež dozrieť a konzumovať jeho semená. Tento typ má vráskavé semená, ktoré sú extrémne sladké. Konzumujú sa vyzreté semená, no mladé struky je možné jesť aj surové, podobne ako pri hrachu cukrovom. Typickým znakom tohto druhu je zvráskavené osivo.
Hrach na struky - Tento hrach má väčšie, dužinaté struky, ktoré sa konzumujú spolu so semenami.
Hrach holandský - Tento typ hrachu sa najčastejšie pestuje na sušenie.

V roku 2019 bolo na Slovensku zaregistrovaných 17 odrôd hrachu siateho, z toho je 7 odrôd úponkového typu a 4 odrody pelušky, ktoré sú využívané pre produkciu zelenej hmoty. Odrody hrachu delíme podľa farby semien na žltosemenné a zelenosemenné. Intermediárne hrachy delíme na listové a úponkaté (semi-leafless), pri ktorých boli genetickou mutáciou premenené lístky na silné a aktívne úponky, čím sa vytvorí vzdušný a pevný porast. Úponkové odrody hrachu v čase zrelosti nepoliehajú, čo výrazne uľahčuje mechanizovaný zber.

Odporúčané odrody pre záhradkárov:

Veľmi skorá dreňová odroda ‘Avola’ dorastá do 60 - 65 cm. Tupo zakončené struky s dĺžkou 8 cm obsahujú 8 - 10 veľkých tmavozelených semien. Vegetačné obdobie 60 - 65 dní.
Fialové struky odrody ‘Désirée’ schovávajú stredne veľké zelené a sladké semená. Rastliny dorastajú do výšky cca 80 cm.
Odroda dreňového hrachu ‘Kudrnáč’ má časť listov premenenú na úponky. Rastlina dorastá do výšky 60 - 70 cm. Struk je dlhý a prehnutý s 8 - 9 stredne veľkými semenami.

Odporúčame kupovať morené semená, ktoré sú chránené pred pôdnymi hubami a škodcami. Osivo hrachu je dostupné nenamorené, ale aj namorené, ošetrené fungicídom. Vtedy býva sfarbené napríklad naružovo. Takéto osivo nikdy nekonzumujeme. Ak vysievame vlastné osivo, môžeme ho moriť aj doma mikrobiálnym prípravkom Polyversum s obsahom užitočnej huby. Semená hrachu vložíme na niekoľko hodín do nádobky s roztokom prípravku.

Príprava pôdy a stanovišťa

Hrachu sa dobre darí na slnečnom mieste a nie je veľmi náročný na podmienky pre rast ani zavlažovanie. Preferuje slnečné miesta, ale znesie aj mierny polotieň. Dôležité je zabezpečiť mu dostatok svetla, ktoré pomáha rýchlemu a zdravému rastu. Hrach siaty patrí medzi plodiny, ktoré sa dobre prispôsobujú pôdnym a klimatickým podmienkam. Vyhovujú mu stredne ťažké pôdy a pôdy bohaté na fosfor a vápnik. Veľkosemenným odrodám vyhovujú pôdy bohatšie na živiny. Drobnosemenným odrodám sa darí aj na chudobnejších pôdach. Pre pestovanie hrachu sú vhodné mierne polohy so strednými, dobre rozdelenými zrážkami.

Hrach potrebuje dobre priepustnú, ľahkú a prekyprenú pôdu. Nemá však rád premočenú a neprevzdušnenú, ílovitú pôdu. Hrachu vyhovuje ľahká, priepustná pôda. Ak pestujete hrach v hline, zlepšite jej štruktúru pridaním piesku alebo kompostu, aby ste zabezpečili lepšiu drenáž. Pôda hrachu vyhovuje mierne zásaditá, priepustná, humózna, s drobnohrudkovitou štruktúrou a bez koreňov trvácich burín. Príliš sa mu nedarí v ílovitých a veľmi kamenistých či zmáčaných pôdach. Pred výsevom pôdu dobre a do hĺbky prekypríme, môžeme pridať preosiaty kompost a hrabličkami povrch dobre spracujeme.

Osevný postup a hnojenie

Hrach je plodina, ktorú môžete na to isté miesto vysiať až 4 roky po sebe. Avšak, hrach nemožno na rovnakom mieste, ale ani vo väčšej vzdialenosti od tohto miesta pestovať skôr ako po troch rokoch. Cyklus striedania plodín je pri hrachu dlhý najčastejšie 3-6 rokov, na poliach potom 4-10 rokov. V osevnom postupe sa hrach zaraďuje zvyčajne medzi dve obilniny. Hrach má vysoké nároky na dobrý stav pôdy, jej štruktúru a pôdnu vlhkosť. Najčastejšou predplodinou pre hrach je obilnina, musí sa preto po jej zbere urobiť podmietka. Následne na jeseň hlboká orba do hĺbky 0,25 - 0,30 m so zapravením fosforečných a draselných hnojív.

Hrach patrí medzi strukoviny, ktoré majú schopnosť viazať dusík zo vzduchu pomocou symbiotických baktérií, ktoré žijú v ich koreňoch. Preto hrach nevyžaduje priame hnojenie. Dusík pre rast získava hrach nielen z pôdy, ale aj fixáciou vzdušného dusíka pomocou hrčkotvorných baktérií druhu Rhizobium leguminosarium, ktoré pútajú vzdušný dusík. Pre zvýšenie fixácie N bakterizujeme osivo vhodným inokulantom (Rizobín, Nitrazon). Hrach však ocení, ak pôdu obohatíte kompostom pred výsadbou, čo dodá potrebné mikroživiny a zlepší štruktúry pôdy. Hrach po vysiatí nehnojte. Na dosiahnutie väčšieho množstva úrody môžete použiť inokulum. Inokulum sa aplikuje na osivo tesne pred výsevom a pri klíčení podporuje lepší rast. Ak stav porastu vyžaduje ďalšie prihnojenie N, vhodnou formou je liadok amónny s vápencom.

ČO VYSIEVAŤ NA JAR A AKO PRIPRAVIŤ PÔDU

Výsev hrachu

Ideálne obdobie na výsev hrachu je na jar, keď už pôda nie je zamrznutá. Hrach je chladnomilná rastlina, preto ho môžete vysievať veľmi skoro na jar, často hneď, ako sa pôda rozmrazí a teploty sa stabilizujú okolo 10-15 °C. Hrach začína klíčiť pri teplotách 5 °C. Klíči už pri teplote 1 °C, ideálna je však teplota okolo 15 až 18 °C. Mladé rastlinky dobre odolávajú aj jarným mrazíkom až do teploty -6 °C, čo umožňuje voľbu veľmi skorého termínu sejby. Termín sejby je čo najskôr na jar, v prvej dekáde jarných prác (február - marec), čím zabezpečíme využitie zimnej vlahy.

Hrachové semienka vysádzajte do hĺbky približne 3-5 cm, s rozostupom asi 5-10 cm medzi jednotlivými rastlinami. Semená hrachu by ste mali sadiť približne 3-5 cm hlboko a v radoch vzdialených 60-90 cm. Pred vysiatím si pripravte 3 - 6 cm hlbokú brázdu podľa typu pôdy. V ťažších pôdach postačia 3 cm, v ľahkých pôdach semienka vysievajte hlbšie. Vzdialenosť riadkov od seba by mala byť pri skorších odrodách 30 cm. Neskorším odrodám s vyšším vzrastom bude vyhovovať vzdialenosť 60 cm. Sejte vo vzdialenosti 2 - 3 cm. Veľkozrnné odrody vyžadujú vzdialenosť 5 - 6 cm. Vysievanie do jamiek po niekoľkých semienkach by malo za následok nižšiu úrodu, prípadne tiež ich vyhnívanie. Brázdu zahrňte a jemne pritlačte dlaňou. Po sejbe hrach zásadne nevalcujeme.

Pred samotným výsevom je vhodné semená namáčať asi 24 hodín v čistej vode, prípadne v roztoku s prípravkom na morenie. Semená vo vode napučia a to urýchli klíčenie.

Starostlivosť o hrach počas vegetácie

Hrach je pomerne nenáročná plodina. Stačí mu dostatok vody, podpora pre rast a pravidelné zberanie úrody. Hrach má vegetačné obdobie 65 - 90 dní.

Zavlažovanie

Hrach potrebuje stálu vlhkosť pôdy, najmä počas obdobia klíčenia a kvitnutia. Udržiavajte pôdu vlhkú, ale vyhnite sa premočeniu, ktoré by mohlo spôsobiť hnilobu koreňov. Počas suchých období zabezpečte pravidelnú zálievku, pretože nedostatok vody môže znížiť kvalitu a množstvo úrody. Pri klíčení absorbuje semeno hrachu až 100 - 105 % vody oproti vlastnej hmotnosti. Najvyššiu spotrebu vody má ale v období kvitnutia a po odkvitnutí. V čase dozrievania semien je vhodnejšie suchšie počasie. Počas dozrievania semien zálievku znížte.

Opora pre rastliny

Väčšina odrôd hrachu je popínavá a potrebuje oporu. Pri výsadbe zabezpečte vedľa každej rastliny oporné tyčky alebo postavte sieťku, na ktorú sa budú rastliny môcť šplhať. Podporné systémy umožnia hrachu rásť do výšky, čo tiež pomáha zabezpečiť lepší prístup k svetlu. Opora zlepšuje prístup svetla aj vzduchu pre rastliny hrachu pri pestovaní a uľahčuje zber. Väčšina odrôd hrachu vyžaduje pri pestovaní oporu vysokú približne necelý meter, ktorú stačí pripraviť, až keď hrášok vzíde. Možné je použiť siete, drevené či kovové latky so špagátmi, ale i odrezky z husto rozvetvených stromov.

Kontrola burín, chorôb a škodcov

Dôležitou zásadou je udržanie porastu v nezaburinenom stave počas celej vegetácie. Osobitne to platí pre hrach siaty, ktorého rastliny sú na zaburinenie citlivé v prvých rastových fázach. Medzi hlavné preventívne opatrenia na reguláciu burín môžeme zaradiť vhodne zvolený osevný postup, kvalitnú prípravu pôdy pred sejbou, správnu sejbu a výživu. Okrem toho proti burinám aplikujeme prípravky určené na preemergentnú a postemergentnú aplikáciu. V súčasnej technológii pestovania hrachu je dôležité preemergentné ošetrenie porastu. Vhodný prípravok volíme podľa zastúpenia burín na stanovišti. V prípade, že účinok preemergentného postreku je nižší ako sme očakávali, alebo sme porast nestihli ošetriť preemergentne, volíme skoré postemergentné ošetrenie.

Mladé rastliny hrachu môžu byť náchylné na slimáky, najmä počas vlhkého obdobia. Na ochranu pred slimákmi môžete použiť ekologické prípravky alebo umiestniť okolo rastlín bariéry, ako sú drevené piliny či kávová usadenina. Vošky môžu napadnúť rastliny a spôsobiť oslabenie výhonkov. Pestovanie hrachu môže sprevádzať boj so škodcami. Môžu ho napadnúť vošky, molice, zrniarky a roztoče. Ak sa ich potrebujete zbaviť, používajte menej agresívne alebo doma vyrobené bioprípravky z rôznych rastlín.

Hrach môže byť náchylný na plesňové ochorenia, najmä ak rastie v príliš vlhkom prostredí bez dostatočného prístupu vzduchu. Aby ste predišli vzniku plesní, udržiavajte rastliny vzdušné a zalievajte ich ku koreňom. Medzi závažné choroby hrachu siateho patria choroby prenosné semenom. Radíme k nim hlavne komplex antraknóz (Mycosphaerella, Ascochyta, Phoma), komplex koreňových chorôb (Pythium ultimatum, Rhizoctonia solani, Fusazium oxysporum, Fusarium solani), pleseň hrachovú, pleseň šedú. Ochrana spočíva hlavne vo výbere odolných rezistentných odrôd, sejbe zdravého moreného osiva, výbere vhodnej lokality pre pestovanie hrachu a dodržiavaní osevného postupu.

Zber a uskladnenie

Hrach môžete zberať, keď sú struky plné, ale ešte stále jemné a šťavnaté. Zvyčajne sa to deje asi 3 týždne po odkvitnutí rastlín. Ak pestujete cukrový hrach, zbierajte struky, kým sú ešte mladé, krehké a šťavnaté. Pravidelným zberom podporíte ďalšie kvitnutie a tvorbu nových strukov. Hrachové struky by ste mali oberať hneď po dozretí. Ak ich necháte visieť na rastline, prestanú sa tvoriť nové kvety. Zber nastáva približne 2 až 3 mesiace po výseve. Zbierajte mladé a šťavnaté struky pravidelne každé 2 až 3 dni. Čím častejšie zbierate, tým viac rastlina rodí. Zber predĺžime postupnými výsevmi. Hlavný zber zelených strukov je koncom mája a v júni.

Po skončení vegetačného obdobia nevytrhávajte celé rastliny aj s koreňom. Hrach dreňový pestujeme pre semená, ktoré v mladom čerstvom stave konzumujem priamo, vtedy sú krehké, chutné a sladkasté. Neskôr tvrdnú a strácajú sladkosť. Ak hrach necháme celkom dozrieť, semená v strukoch stvrdnú. Struky potom oberáme suché, semená vylúpeme. Po vyčistení, vysušení a približne 24 až 48 hodinách strávených v mrazničke ho skladujeme vo vreckách alebo v sklenených pohároch v tmavej špajze. Veľkou výhodou je, že skvele chutí nielen čerstvý hrášok, ale aj mrazený hrášok. Môžete teda skúšať recepty - od polievok cez prílohy, až po ľahké šaláty, aj mimo sezóny.

Pestovanie hrachu v nádobách

Pestovanie hrášku na záhone je najbežnejšie, no bez problémov zvládnete aj hrášok v črepníku na balkóne. Stačí hlbší kvetináč, kvalitný substrát, pravidelná zálievka a jednoduchá opora. Výhodou je nielen to, že ho môžete umiestniť na balkón, terasu alebo do skleníka, ale hlavne možnosť pestovať plodinu každoročne. Hrantíky naplníme každý rok čerstvým kvalitným substrátom zmiešaným s kompostom. Do klasického kvetináča sa zmestia dva rady, pričom medzera medzi nimi je veľká asi 5 centimetrov. Nielen v záhrade, ale aj na malom priestore tak získate zdravé rastliny a čerstvý hrášok.

tags: #hrach #rolny #pestovanie