Všetko o hrachu siatom: Pestovanie, odrody a využitie

Hrach siaty (Pisum sativum), známy aj ako hrášok, je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých, ktorá sa pestuje ako zelenina, obilnina alebo krmovina. V gastronómii je pokladaný za zeleninu, ale botanicky patrí medzi ovocie. Rastie v mnohých častiach Zeme, obvykle v prechodných mesiacoch, hlavne na jar a začiatkom leta. Hrach patrí k najrozšírenejšiemu druhu strukovín.

Genetickým centrom hrachu siateho je Etiópia, oblasť Stredozemného mora a Stredná Ázia. Do Európy sa dostal cez Taliansko a rozšíril sa tu pravdepodobne až v stredoveku. Vavilov, jeden z najväčších historikov kultúrnych rastlín, datuje pôvod drobnozrnných hrachov z Prednej a Juhozápadnej Ázie, zatiaľ čo veľkozrnné hrachy sa vyskytovali v oblasti Stredomoria. Zo začiatku sa na prípravu pokrmov používali len dokonale vyzreté a suché semená hrachu. Nezrelé, oveľa sladšie semená hrachu sa začali konzumovať až v 17. storočí. Na Slovensku sa semená hrachu siateho objavili z obdobia 4500 rokov pred n. l. v Košiciach.

Botanická charakteristika a typy hrachu

Hrach siaty je jednoročná rastlina so stredne hlbokým koreňovým systémom, ktorý je tvorený výrazným hlavným koreňom a množstvom bočných koreňov. Tieto korene sú kolonizované hľúzkovými baktériami druhu Rhizobium leguminosarium, ktoré pútajú vzdušný dusík, čím ho fixujú v pôde. Je to jedna z jeho veľkých predností, pretože viac živín do pôdy odovzdáva, ako z nej berie. Stonka hrachu je priama, vystúpavá alebo popínavá a slabo vetvená. Listy vyrastajú zo stonky a sú perovito zložené. Majú jeden až tri páry lístkov, pričom posledný jeden až dva páry a vrcholový lístok sú premenené na úponky, prostredníctvom ktorých sa hrach prichytáva o oporu a šplhá sa nahor. Biele kvety sa tvoria na rôzne dlhých, pevných pazušných stopkách, najviac po dvoch na jednej stopke. V niektorých varietách sú kvety s ružovým až fialovým sfarbením. Rozkvitajú odspodu stonky.

Hrach sa nazýva rôzne, ale ide o tú istú strukovinu. Rozdiel je v stupni zrelosti a druhu, aký hrášok pestujete a na aký účel - na využitie v kuchyni, v poľnohospodárstve (kŕmenie) alebo na zlepšenie pôdy.

Rozlišujeme viacero odrôd hrachu siateho, ktoré sa líšia účelom pestovania, vzhľadom a vlastnosťami:

• Hrach siaty (Pisum sativum convar. Sativum Alef.): Pestovaný na konzumné a kŕmne účely. Kvitne bielo, zrelé semená sú guľaté, žlté alebo zelené.
• Hrach siaty pravý kŕmny - peľuška (Pisum sativum convar. Speciosum Dierb.): Pestovaný je najmä na zelenú fytomasu, obyčajne v miešankách s obilninami. Kvitne pestro, zrelé semená sú sivej alebo hnedej farby, často s kresbou.
• Hrach siaty dreňový al. stržňový (Pisum sativum convar. Medullare Alef.): Kvitne bielo. Využívaný je v konzervárenskom priemysle, zbierajú a konzumujú sa nedozreté semená. Dozreté semená sú kockatého tvaru, väčšinou zelené, vráskavé a nie sú varivé. Má pevnejšie struky, ktoré sa nekonzumujú, pretože sú tvrdé a vláknité. Pestuje sa hlavne na zber zrelých semien, ktoré sú sladké, mäkké a ideálne na čerstvú konzumáciu, konzervovanie alebo mrazenie.
• Hrach siaty cukrový (Pisum sativum convar. Saccharatum Ser.): Má jedlé, mäkké a sladké struky, ktoré sa konzumujú celé, bez vylupovania semien. Tento hrášok je ideálny na konzumáciu surový, do šalátov alebo na rýchle restovanie. Nezrelé, sladké a krehké ploché struky nemajú vnútornú pergamenovú blanu a tak sa dajú jesť celé.

Nutričné hodnoty a prínosy pre zdravie

Semená hrachu sú dôležitým zdrojom bielkovín pre výživu ľudí a zvierat. Zrelé semená obsahujú 22 - 28 % dusíkatých látok, 46 - 56 % škrobu, 5 - 7 % vlákniny, 3 % tuku a väčšie množstvo enzýmov a vitamínov A1, B1, B2. Hrach tiež obsahuje veľké množstvo vitamínu C, B1 (tiamín), B2 (riboflavín), B3 (niacín), karotén a antioxidanty. Má omladzujúce účinky, aktivizuje bunkový metabolizmus a dodáva energiu. Hrach v suchom stave je obohatený minerálnymi látkami a vitamínmi skupiny B, čím posilňuje srdce, krvný obeh a nervový systém.

Výhody konzumácie hrachu:

• Zlepšuje krvný obeh.
• Posilňuje imunitný systém.
• Zlepšuje zásobovanie buniek živinami.
• Dodáva energiu.
• Pomáha zlepšiť kvalitu vlasov a pleti.
• Má protirakovinové, protinádorové, protizápalové a močopudné pôsobenie.
• Hrach má tiež vysoký obsah lecitínu, ktorý dokáže v krvi rozpúšťať cholesterol a nezdravé tuky.

Hrach by sa nemal upravovať tepelne príliš dlho, pretože stráca veľké množstvo vitamínov. Najzdravší je čerstvý a spracováva sa aj konzervovaním, sušením alebo mrazením.

Pestovanie hrachu: Od výsadby po zber

Pestovateľské podmienky

Hrach siaty preferuje mierne podnebie a nemá rád horúčavy. Neznáša teplotu nad 25 °C, čo sa odráža na slabšom výnose. Preto sa v miernom pásme pestuje skoro na jar alebo na jeseň. V teplejších oblastiach Slovenska ho treba pestovať čím skôr, aby mu horúčavy v júni a júli neublížili. Mladé rastlinky dobre odolávajú aj jarným mrazíkom až do teploty -6 °C, čo umožňuje voľbu veľmi skorého termínu sejby.

Pre hrach sú ideálne pôdy stredne ťažké, piesočnatohlinité až hlinité, ktoré sú dostatočne vzdušné, biologicky činné a obohatené o vápnik a fosfor. Hrach nie je náročný na polohu, úspešne rastie na slnku aj v polotieni. Nemá rád pôdy veľmi bohaté na dusík, pretože hrach dokáže pomocou hľuzkatých baktérií viazať vzdušný dusík. Za prihnojenie kompostom sa vám však odvďačí.

Optimálna pôdna reakcia pre pestovanie hrachu je v rozpätí pH 6,0 - 7,0. Hrach nevyžaduje priame hnojenie. Ak stav porastu vyžaduje ďalšie prihnojenie N, vhodnou formou je liadok amónny s vápencom. Na zvyšovanie počtu semien v strukoch a dozrievanie vplýva obsah fosforu v pôde. Jeho dávky sa pohybujú v rozmedzí 20 - 30 kg/ha. Vhodným fosforečným hnojivom je superfosfát. Žltnutie a zasychanie listov býva spôsobené nedostatkom draslíka v pôde, hlavne pri pestovaní hrachu na ľahkých pôdach a v aridných oblastiach.

Výsev a výsadba

Hrach sa vysieva skoro na jar, ideálne v druhej polovici marca až začiatkom apríla. Na teplo nie je príliš citlivý a dokáže odolávať aj miernym mrazíkom. Minimálna teplota potrebná na klíčenie je 1 - 3 °C, optimálna teplota pre rast je 15 - 20 °C. Na vegetatívny vývoj hrachu veľmi priaznivo pôsobí jarné, mierne studené počasie a málo svetla. Hrášok môže byť prvou zeleninou, ktorú po roztopení snehu do hriadok vysejeme. Ani dodatočná nádielka snehu či mráz mu neprekáža. Vzhľadom na rozdielne klimatické podmienky na juhu a severe Slovenska sa čas výsadby hrášku môže líšiť aj o mesiac. Výsev skoro na jar má zásadný význam pre dosiahnutie bohatej úrody, pretože pri hrachu platí, že pri nedostatku svetla sa vyvíjajú stonky a listy a neskôr v intenzívnejšom svetle sa tvoria generatívne orgány rastlín (kvety a plody).

Hrášok sa pestuje zásadne z priamej sejby. Pred výsevom upravte a prevzdušnite pôdu, napríklad pomocou kultivátora pôdy. Odporúča sa aj hlboká jesenná orba. V osevnom postupe sa hrach zaraďuje zvyčajne medzi dve obilniny. Po sebe sa hrach môže pestovať po 4 - 6 rokoch. Najčastejšou predplodinou pre hrach je obilnina, musí sa preto po jej zbere urobiť podmietka. Následne na jeseň hlboká orba do hĺbky 0,25 - 0,30 m so zapravením fosforečných a draselných hnojív. Predsejbová príprava predstavuje väčšinou smykovanie a kyprenie do hĺbky 60 - 80 mm. Termín sejby je čo najskôr na jar, v prvej dekáde jarných prác (február - marec), čím zabezpečíme využitie zimnej vlahy.

Pri výseve je dôležité dbať na správnu hĺbku (4 - 5 cm) a rozostupy semien. Hrach sa vysieva do hĺbky 60 - 80 mm. Po vzídení je potrebné udržiavať porast bez burín.

Spôsob výsadby závisí od zvolenej opornej konštrukcie:

• Hniezdna výsadba: Semená hrachu môžete vysádzať v počte 4 - 5 ks do hniezd vzdialených od seba 30 cm.
• Výsadba do línie so sieťou: Pri použití siete ako opory sa hrach vysádza v jednej línii v rozostupe 5 cm. Riadky by mali byť od seba vzdialené aspoň 25 cm. Sieť poriadne upevnite po celej jej dĺžke, rastliny hrášku sú na vrchole vegetačnej zrelosti ťažké a mohli by sa so sieťou vyvracať.

Rastlina hrachu je veľmi krehká a potrebuje oporu, o ktorú sa uchytáva pomocou úponkov. Ako konštrukciu na hrach môžete používať aj pevný špagát, ktorý postupne, ako rastlina rastie, budete obmotávať okolo rastlín po celej dĺžke riadka. Dbajte na to, aby bol špagát dostatočne pevný a rastlinu obopínal z oboch strán. Hlavne vysoké odrody hrachu potrebujú naozaj kvalitnú oporu.

Namočiť hrach pred sadením? Môžete, ale nemusíte. Ak chcete urýchliť proces klíčenia, tak môžete nechať hrášok namočený vo vode počas noci pred výsadbou. Ak ho nenamočíte, dbajte na to, aby ste po vysadení hrášok primerane zavlažili.

Starostlivosť a zavlažovanie

Zálievka má byť primeraná, pozor na premokrenie, hrach je náchylný na hnilobu. So závlahou to však nepreháňajte. Najvyššie nároky na vlahu má hrach počas klíčenia a v čase tvorby generatívnych orgánov (púčikov a kvetov). Počas rastu potrebuje slnečné stanovisko a teplotu okolo 15 °C. V prípade dlhodobého sucha výdatne zavlažujeme.

Dôležitou zásadou je udržanie porastu v nezaburinenom stave počas celej vegetácie. Osobitne to platí pre hrach siaty, ktorého rastliny sú na zaburinenie citlivé v prvých rastových fázach. Medzi hlavné preventívne opatrenia na reguláciu burín môžeme zaradiť vhodne zvolený osevný postup, kvalitnú prípravu pôdy pred sejbou, správnu sejbu a výživu. Okrem toho proti burinám aplikujeme prípravky určené na preemergentnú a postemergentnú aplikáciu. V súčasnej technológii pestovania hrachu je dôležité preemergentné ošetrenie porastu. Vhodný prípravok volíme podľa zastúpenia burín na stanovišti. V prípade, že účinok preemergentného postreku je nižší ako sme očakávali, alebo sme porast nestihli ošetriť preemergentne, volíme skoré postemergentné ošetrenie. Vhodným herbicídom je Escort v dávke 2,5 - 3,0 l/ha.

Zber úrody

Vegetačné obdobie hrachu trvá zvyčajne 65 - 85 dní. Zber zeleného hrášku prebieha od polovice júna až do polovice júla, keď sú struky plné a plody sladké. Hrach zbierame, keď sú plné struky, odtrhnutím a ochutnaním zistíme, či sú plody sladké. Ak áno, hrach je pripravený na zber. Ak sa rozhodneme, že semená budú na sušenie, treba ich nechať čo najdlhšie na rastline, kde preschnú.

Optimálna vlhkosť hrachu pri zbere je 18 - 19 %. Následne po zbere je potrebné vykonať pozberovú úpravu, ktorá zahŕňa čistenie a dosušenie hrachu. Predčistený hrach sa dosúša na štandardnú vlhkosť 14 %. Po otrhaní a olúpaní by sa mal skladovať v chlade, najlepšie v chladničke alebo mrazničke, pretože pri izbovej teplote začína schnúť.

Využitie hrachu

Hrach má všestranné využitie:

• Gastronómia: Čerstvý alebo mrazený sa pridáva do šalátov, rizota, jarnej zeleninovej polievky alebo sa rozmixuje do krému. Zo sušeného hrachu sa varí sýta hrachová polievka alebo kaša.
• Kŕmna zložka: Používa sa ako krmivo pre zvieratá.
• Zlepšenie pôdy: Vďaka symbióze s baktériami fixuje dusík v pôde, čím ju obohacuje. Po zbere plodov sa odporúča odstrihnúť rastlinu od zeme a ponechať koreňový systém v pôde, aby ju naďalej vyživoval.

Domáca medicína a kozmetika

Hrach sa dá využiť aj v domácej medicíne a kozmetike.

Hrachová tinktúra na zlepšenie pleti a pri ťažkostiach:

Do 7 dl čistého zaváraninového pohára dáme vňať hrachu, zalejeme pálenkou alebo liehom, uzavrieme a necháme na suchom a teplom mieste odstáť 21 dní. Potom prefiltrujeme a odložíme na tmavé suché miesto. Užívame dva týždne dvakrát denne 20 kvapiek do 1 PL teplej vody. Po dvoch týždňoch urobíme trojtýždňovú prestávku a takto viackrát zopakujeme.

Hrachová masť na vredy a fistuly:

Do kastrólika dáme vňať hrachu a 150 g bravčovej masti. Popražíme asi 20 minút. Odstavíme, prikryjeme a necháme 24 hodín odstáť. Potom masť prefiltrujeme do menších nádobiek a odložíme na chladné miesto, najlepšie do chladničky. Masť je vhodná na vredy na koži a na potieranie fistúl.

Hrachová maska na tvár:

Vňať rozmixujeme a zmiešame s jogurtom. Nanesieme na tvár na 20 minút raz týždenne. Potom tvár opláchneme vlažnou vodou. Maska zvláčni pokožku a vyhladí vrásky.

Škodcovia a choroby

Pri pestovaní hrachu sa môžu objaviť rôzni škodcovia a choroby:

• Vírusové ochorenia: Napríklad mozaika zvinovania hrachu, žltá fazuľová mozaika, mozaika hrachu. Chemická ochrana neexistuje, zameriava sa na zakročenie proti prenášačom, najmä voškám.
• Strapky: Vyskytujú sa v horúcich a suchých letách, najviac škodia na vzchádzajúcich rastlinách. Cicaním spôsobujú zasychanie kvetov, brzdenie rastu a deformáciu strukov.
• Zrniarka hrachová: Chrobák spôsobujúci pravidelné okrúhle otvory na semenách. V chodbičke sa nachádza larva škodcu. Obaľovač hrachový prezimuje v pôde.
• Koreňové choroby: Pleseň hrachová, pleseň šedá, komplex antraknóz (Mycosphaerella, Ascochyta, Phoma), komplex koreňových chorôb (Pythium ultimatum, Rhizoctonia solani, Fusazium oxysporum, Fusarium solani).

Ochrana spočíva hlavne vo výbere odolných rezistentných odrôd, sejbe zdravého moreného osiva, výbere vhodnej lokality pre pestovanie hrachu a dodržiavaní osevného postupu. Po vzídení hrachu až do vytvorenia listov sú najčastejšími škodcami listárik čiarkovaný (Sitona lineatus), strapka hrachová (Kakothrips robustus) a voška hrachová (Acyrthosiphon pisum). Aplikuje sa preventívny postrek insekticídmi. Ochrana proti škodcom hrachu nie je založená na ochrane proti jednotlivým druhom samostatne.

Produkcia hrachu na Slovensku a vo svete

Podľa ŠÚ SR spotreba jedlých strukovín (hrachu, fazule, šošovice) je na Slovensku dlhodobo nízka. Pri hrachu sa pohybuje okolo 0,5 - 0,7 kg na 1 obyvateľa za rok.

V hospodárskom roku 2018/19 zberová plocha hrachu siateho klesla v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 6,8 % na 8 038 ha (o 586,0 ha). K 20. 5. 2019 evidoval ŠÚ SR výmeru hrachu siateho na ploche 6 946 ha, čo znamenalo pokles jeho pestovateľských plôch medziročne o 13,8 % a podiel hrachu na strukovinách na zrno celkom dosiahol 71,1 %.

Najväčší podiel na celkovom vývoze strukovín dosiahol hrach (73,4 %), z toho hrach na osivo tvoril 2,6 %. Hrach sa vyviezol najmä do Poľska, Talianska, Českej republiky a do Nemecka.

Zo strukovín pestovaných v EÚ a vo svete je najrozšírenejšie pestovanie hrachu (50,5 %), menej sa pestuje bôb, lupina, fazuľa a šošovica. Najväčšie výmery týchto plodín sú vo Francúzsku, Poľsku, Veľkej Británii, Litve, Španielsku a v Nemecku.

V roku 2019 bolo na Slovensku zaregistrovaných 17 odrôd hrachu siateho, z toho je 7 odrôd úponkového typu a 4 odrody pelušky, ktoré sú využívané pre produkciu zelenej hmoty. Génová banka SR uchováva spolu v aktívnej a základnej kolekcii 1 013 genetických zdrojov hrachu. Z tohto počtu je 201 slovenských genotypov. V rámci slovenských genotypov máme uložených 34 slovenských odrôd.

tags: #hrach #siaty #kvet

Populárne príspevky:

• Služby kamenárstva Adam Ruža
• Viac o breste
• Viac informácií o jazmíne nahokvetom
• ako osviežiť domov jarnými dekoráciami
• Starostlivosť o muškát ťahavý