Gejza Dusík: Legenda slovenskej operety a tvorca nesmrteľných melódií
Gejza Dusík (1907 - 1988) bol tvorcom vyše 250 populárnych piesní a dvanástich slovenských operiet. Svojho času predstavoval jednu z najznámejších osobností nášho hudobného umenia. Bol to vysoký striebrovlasý pán, ktorý aj v osemdesiatke pôsobil veľmi elegantne. „Ak som mal to šťastie, že moja skromná hudba si našla cestu k srdciam našich ľudí, že im dala zabudnúť na starosti, že im vedela pričariť šťastné chvíle - potom som právom pyšný na to, že moja práca nebola zbytočná,“ vyjadril sa skladateľ o svojom celoživotnom diele.
Gejza Dusík pôvodne nemal byť skladateľom. Po maturite v roku 1928 absolvoval štyri semestre Lekárskej fakulty na univerzite v Bratislave. Silná túžba po hudobnom umení spôsobila, že z medicíny napokon zutekal a rozhodol sa venovať celkom hudbe. Gejza Dusík bol tiež tvorcom slovenského tanga, ktorého rytmu dodal slovanskú cituplnosť a lyrickosť.
Vrcholy tvorby: Modrá ruža a Hrnčiarsky bál
Dusík vstúpil do slovenského zábavného umenia v čase, keď na javisku SND vládla viedenská a česká opereta. Postupne sa čoraz častejšie volalo po dielach, ktoré by námetom a hudbou čerpali zo slovenského cítenia, melodiky a námetov. Gejza Dusík týmto požiadavkám vyhovel, hoci zachoval formové zákonitosti klasickej viedenskej operety.
Z jeho trinástich operiet bola do roku 1945 azda najpopulárnejšia Modrá ruža na libreto JUDr. Pavla Braxatorisa. Dej operety sa začína v prijímacom salóniku inžiniera Lenoira, do ktorého vtrhnú reportéri, snažiaci sa získať informácie o jeho novom vynáleze. Príbeh plný veľkej lásky, intríg a dramatickej zápletky obsahuje známe šlágre, ktorých chytľavá melodika a ľahká zapamätateľnosť fascinujú dodnes.
Kvalitatívnym vrcholom Dusíkovej tvorby je však spevohra Hrnčiarsky bál. Inšpiráciu a dej čerpala zo života slovenských džbankárov v časoch slovenského národného obrodenia v polovici 19. storočia. Dielo najprv uviedli v Košiciach v roku 1956 a neskôr nasledovali uvedenia v ďalších slovenských a českých divadlách, ba aj v zahraničí. Keby napísal iba finálne číslo Hrnčiarskeho bálu - Pieseň o rodnej zemi, stal by sa „Schubertom slovenskej operety“.
Kompletný úvod do hudobnej formy
Prehľad inscenácie Hrnčiarsky bál (Štátna opera)
Pri príležitosti uvedenia v Štátnej opere v Banskej Bystrici bolo dielo spracované s dôrazom na dynamické kontrasty a folklórne inšpirácie. Nasledujúca tabuľka sumarizuje hlavné postavy diela:
| Postava | Charakteristika |
|---|---|
| Rafael | Džbankársky majster |
| Serafína | Manželka majstra |
| Ilonka | Dcéra majstra |
| Anička | Chovanica |
| Gašpar | Dedinský džbankár |
Tvorcovia pri modernejších naštudovaniach často využívajú štylizovanú podobu krojov a tanečné čísla, ktoré čerpajú prvky z regionálnych štýlov. Na javisku je vďaka tomu stále čo sledovať a inscenácie dýchajú optimizmom a slovenskosťou.
Odkaz národného umelca
Pozostalosť národného umelca Gejzu Dusíka je uložená v Matici slovenskej v Martine. Pre dobu, v ktorej žil, je typické, že titul národného umelca mu udelili až tesne pred smrťou. Gejza Dusík však bol národným umelcom dávno pred oficiálnym udelením štátneho vyznamenania. Jeho piesne, ktoré zaznievajú z javísk dodnes, ostávajú pilierom slovenskej hudobno-dramatickej tvorby.
tags: #hrnciarsky #bal #a #modra #ruza