Komplexný návod na pestovanie hrušiek: Od výsadby po úrodu a ochranu

Hruška je pekný ovocný strom, ktorý sa v plnej nádhere ukáže v staršom veku a v dostatočne veľkom priestore. Hrušky sú obľúbeným ovocím vďaka svojej nezameniteľnej aromatickej chuti a vysokému obsahu zdraviu prospešných látok. Hrušky môžete pestovať v rôznej podobe, nemusí to byť len strom. K dispozícii máte veľa odrôd - letných, jesenných aj zimných. Pestovanie hrušiek znova získava na obľube a zaraďujú sa medzi klasiku našich záhrad. Aby ste zabezpečili ich zdravý rast a bohatú úrodu, je nevyhnutné pravidelne a správne sa o ne starať.

Výber vhodného podpníka a odrody

Výber správneho podpníka ovplyvňuje rast, veľkosť, úrodnosť aj životnosť hrušky. Hrušky v našej ponuke sú cudzoopelivé, prípadne čiastočne samoopelivé. Zväčša ide o cudzoopelivé rastliny, preto je nevyhnutné zabezpečiť si aspoň dve rozličné odrody, ktoré kvitnú v rovnakom čase. Ak strom krásne kvitne na jar, avšak neprináša plody, potrebuje vhodného opeľovača. Medzi samoopelivé odrody hrušiek patrí napríklad hruška Condo či hruška Patten. Spomenúť môžeme tiež čiastočne samoopelivú odrodu s označením hruška Suvenír.

Prehľad obľúbených odrôd

Existuje mnoho druhov hrušiek, ktoré sa líšia chuťou, tvarom, časom dozrievania a pestovateľskými požiadavkami. Zaujímavosťou je, že hruška pestovaná na plytkých pôdach, ktoré sú navyše studené a premokrené, zvykne vytvárať v dužine sklerenchymatické bunky, pripomínajúce kamienky.

Letné odrody: Konferencia, Williamsova, Clappova. Úrody sa dočkáte spravidla od začiatku augusta do začiatku septembra. Pýšia sa sladkou a šťavnatou chuťou a sú určené na priamu konzumáciu.
Jesenné odrody: Hruška boskova, Erika. Spravidla dozrievajú v septembri. Ich dužina je príjemne sladkastá, šťavnatá a rozplývavá. Tieto odrody sa tiež hodia buď na priamu konzumáciu, alebo krátkodobé uskladnenie.
Zimné odrody: Amfora, Blanka a Bohemica, Lucasova, Alfa. Konzumná zrelosť týchto hrušiek nastáva zhruba od januára do apríla. Aj vzhľadom na to sú väčšinou určené na uskladnenie.

Odolnosť voči mrazu a vhodnosť podpníkov

Mladšie stromy sú menej odolné voči mrazu, preto ich odporúčame zakryť závojovou fóliou. Záleží na vybranom podpníku hrušky, niektoré sú dobre mrazuvzdorné a tak nie je potrebné sa toľko venovať zimnej ochrane.

Hruškový semenáč (hruška planá): Do väčších záhrad a horších pôd je ideálny. Rastie silno, znáša sucho a plodí neskôr, ale je dlhoveký (dožíva sa až 100 rokov). Do plnej rodivosti sa dostáva trochu neskôr, okolo 10. roku od výsadby.
Dula (napr. Dula Adams, Dula MA, Dula S1): Do menších záhrad a teplých oblastí je vhodná dula. Zabezpečí skorý zber (už do 4. roku od výsadby) a menší vzrast stromu, no vyžaduje kvalitnú pôdu a oporu. Dula S1 je najviac odolná voči mrazu zo všetkých typov dulí.
Hruška kaukazská: Rodí neskôr ako stromčeky na podnoži dula (nástup plodnosti okolo 6. roku), obmedzenie rastu je menšie.

Voľba stanovišťa a pôdy

Predpokladom dobrej úrody je umiestnenie na slnečných, prípadne polotienistých stanovištiach v teplejších nížinných lokalitách. Hrušky obľubujú vlhkú, priepustnú a hlbokú pôdu. Ideálne je, ak je mierne kyslá až zásaditá. Hrušky majú všeobecne vyššie nároky na podmienky stanovišťa. Dariť sa im bude najmä v teplých a stredných polohách, pričom priemerná ročná teplota stanovišťa by sa mala pohybovať medzi 7,5-9 °C.

Ideálne podmienky

Nadmorská výška: Najvhodnejšie podmienky na pestovanie hrušiek sú teplejšie lokality s nadmorskou výškou 200-350 m n. m. Niektoré odrody, ako napríklad Alice, Erica, hruška Lucasova či Alfa, sú vhodné do vyšších polôh (200-500 metrov).
Slnečné miesto: Hrušky najlepšie rastú na slnečných miestach, kde majú prístup k minimálne 6 až 8 hodinám priameho slnečného svetla denne.
Ochrana pred vetrom: Vyberáme slnečné a teplé stanovištia, chránené pred vetrom (obzvlášť veľkoplodým odrodám by ľahko mohli opadať plody), a najlepšie orientované na južnú či juhozápadnú stranu.
Dobre priepustná pôda: Hrušky potrebujú pôdu s dobrou drenážou, aby sa predišlo premočeniu koreňov, čo by mohlo viesť k ich hnilobe. Preferujú hlbokú, stredne ťažkú až ťažšiu pôdu. Mala by byť slabo kyslá až neutrálna, ideálne je pH medzi 6,0-7,2 pH. Naopak nevhodné na pestovanie sú vápenité a podmáčané pôdy.

Výsadba hrušky

Správne sadenie hrušiek je základom pre ich zdravý rast a pravidelnú úrodu. Voľnokorenné hrušky vysádzajte na konci alebo začiatku vegetačného obdobia, no a tie s koreňovým balom si môžete bez obáv doplniť do záhrady počas celej pestovateľskej sezóny.

Príprava pôdy a sadeníc

Voľnokorenné stromy sadíme od marca až do mája, na jeseň od októbra až do prvých mrazov. Na začiatku upravíme korene stromu odstránením poškodených a dlhých koreňov. Po úprave korene namočíme do vody - minimálne na 2 hodiny, maximálne až na 24 hodín. Pred výsadbou vykopeme výsadbovú jamu cca 60cm x 60cm. Jamu do ⅓ treba zaplniť zeminou zmiešanou dobre rozloženého maštaľného hnoja a priemyselnými hnojivami (NPK, Cererit). Treba si dávať pozor na to, aby korene neboli v priamom kontakte s hnojivom! Do jamy nalejeme min. 15 l vody. Až teraz môžeme posadiť stromček do jamy, prihrnúť ho pôdou a dobre utlačiť. Dávajme si pozor na to, aby zemina sa dostala dobre aj pod korene! Miesto štepenie musí byť nad povrchom pôdy približne až 20 cm. Posledným krokom je poriadne zalievanie (približne 20 l vody) a rez po výsadbe. Keď stromy sadíme na jeseň, rez odložíme na jar. Keď sadíme kontajnerové stromy, samozrejme rez koreňov a namáčanie vo vode nie sú potrebné. Väčšina mladých stromčekov potrebuje v prvých rokoch života patričnú oporu. Pripravíme si preto kôl, ktorý zatlčieme do už vyhĺbenej jamy. Potom zvisle vložíme drevinu a prihadzujeme zeminu. Aby sa pôda dobre dostala aj pod korene, stromček nadvihneme a ľahko s ním zatrasieme. Potom doháňame, ušľapeme, a nakoniec pripevníme strom ku kolu. Nezabudneme dôkladne preliať zhruba 15 litrami vody.

Výsadba mladého stromu hrušky s oporným kolom

Planting Pear Trees!!

Starostlivosť o hrušku

Hrušky patria k drevinám, ktoré potrebujú pravidelný rez, a to hlavne v mladšom veku. Dôležitý je aj letný rez, ktorý podporí pekný tvar koruny. Po výsadbe musíme stromy častejšie zalievať, ako aj v lete počas vlny horúčav. Hnojivá používame, aby sme skvalitnili pôdu a zveľadili úrodu.

Rez hrušiek

Hruška je jedným z najobľúbenejších ovocných stromov v záhradách vďaka svojim chutným a šťavnatým plodom. Aby ste zabezpečili ich zdravý rast a bohatú úrodu, je nevyhnutné pravidelne a správne strihať hrušky. Správny strih hrušiek zabezpečí zdravý strom a kvalitnú úrodu. Najlepší čas na strihanie hrušiek je v zime, keď je strom v stave pokoja, alebo na jar pred začiatkom rastu nových výhonkov, ideálne medzi januárom a marcom. Hrušky by sa mali strihať každoročne, aby si udržali optimálny tvar a podporili pravidelnú úrodu.

Rez po výsadbe

Korunu hrušiek je najvhodnejšie tvarovať do pyramídového tvaru a preto je dobré ako prvé zvoliť rez tak, že necháme hlavný terminál a základné 4 bočné výhony (2 na každej strane) a tie skrátime na 4-6 očiek, aby posledné očko vždy smerovalo z koruny von. Terminál prispôsobíme bočným výhonom tak, aby ich presahoval asi o 10 cm.

Výchovný rez

Tento rez má za cieľ predovšetkým založiť a tvarovať novo vznikajúcu korunku. Hrušky nerastú príliš husto, a tak rez v priebehu rokov bude ľahší ako pri jabloniach.

1. rok od výsadby: Ponechávame hlavný terminál a tri až štyri rovnomerne rozložené bočné vetvy.
2. rok: Odstraňujeme prebytočné konkurenčné vetvy. Zároveň vyberieme najslabšiu vetvu a skrátime ju zhruba o polovicu. Čím je rast slabší, tým hlbšie režeme. Potom v rovnakej úrovni zakrátenej vetvy upravíme aj ostatné základné výhony, vždy na púčik smerujúci von z korunky. Terminál opäť zakrátime tak, aby prevyšoval základné vetvy o 1/4 až 1/3 dĺžky.
3. a 4. rok: Postup je opäť rovnaký, len u tých konárov, kde sa už objavujú prvé kvety, rez ešte viac obmedzíme.
5. rok: Väčšina stromov by už mala plodiť.

Letný rez

Vykonáva sa zakracovanie alebo zaštipovanie letorastov, ktoré má podporiť lepšiu tvorbu púčikov. Po zbere plodov môžete vykonať letný rez, ktorý pomáha kontrolovať rast nových výhonkov a udržiavať štruktúru stromu.

Udržiavací a zmladzovací rez

Týmto rezom udržujeme strom v patričnej kondícii, kedy vykonávame omladzovanie základných vetiev. Pri jemnom omladzovacom reze skracujeme vetvy do dvojročného dreva, zhruba o 1/4 dĺžky. Pri stredne hlbokom reze redukujeme do 3-4-ročného dreva zhruba na 1/2 dĺžky. Hlboký zmladzovací rez sa robí len výnimočne u veľmi slabo rastúcich odrôd až na 1/3 dĺžky. Zmladzovací rez vykonávame predovšetkým pri polokmeňoch či vysokokmeňoch, kedy skracujeme základné vetvy podľa celkovej životnosti stromu. Najprv prevedieme dôkladný prekliesť, po ktorom zakrátime základné vetvy na 1-2m dĺžky.

Hnojenie a zálievka

Dôležité pre správny rast stromu hrušky je dodávanie potrebných živín, ako je dusík, vápnik, fosfor, draslík a horčík. Draslík a fosfor môžeme pridať do zeminy už pred samotnou výsadbou a potom pridávať s ďalšími živinami v priebehu vegetácie. Dusík aplikujeme hlavne na jar. Hrušky obľubujú hnojenie organickým hnojivom, ktoré sa do pôdy uvoľňuje postupne. Organické hnojenie dopĺňame aj minerálnym, ideálne vo forme listovej výživy. Najjednoduchšie pre bežného spotrebiteľa je pridanie trochu NPK na jeseň, a potom znovu na jar. Rovnako sa snažíme dopĺňať humus do pôdy. V čase zakoreňovania stromčeka venujeme zálievke zvýšenú pozornosť a tiež pri výsadbe do príliš piesčitých pôd - tu je pravidelná zálievka nutnosťou.

Ochrana pred mrazom

Môžeme strom a najsilnejšie vetvy natrieť vápenným mliekom (jedná sa o 20% zmes haseného vápna s vodou). Pred samotným náterom je vhodné odstrániť starú a odumretú kôru kmeňa a až potom aplikovať. Takto ošetrený strom je chránený nielen pred mrazíkmi, ale aj pred zimným slnkom.

Choroby a škodcovia

Hrušky napáda viacero škodcov a chorôb, proti väčšine sa však dá aj preventívne brániť vďaka biologickým a chemickým prípravkom.

Hrdza hrušková

Medzi najznámejšie chorobu hrušiek patrí hrdza hrušková. Ide o hubovú chorobu, ktorej hlavným nositeľom je borievka čínska a borievka chvojka. Hrdza prezimuje vo vetvách borievky a v priebehu apríla či mája sa rozširuje na hrušky, na ktorých napáda listy (tvoria sa oranžové fľaky). Na konci leta sa hrdza sťahuje zase späť na borievky (na hruškách neprezimuje). K infikovaniu môže dôjsť až na vzdialenosť niekoľko sto metrov. Preventívne odporúčame postrek pred kvetom alebo tesne po odkvitnutí. Prevencia pred výskytom choroby spočíva v tom, že by ste nemali oba hostiteľské stromy pestovať v tesnej blízkosti. Pokiaľ teda chcete mať v záhrade hrušku, aj borievku, zasaďte ich aspoň 300 metrov od seba.

Vlnovník hruškový

Ak vaša hruška má pokrútené listy s hrbolčekmi rôznych farieb (od zelenej po hnedú), pravdepodobne je napadnutá vlnovníkom hruškovým, ktorý obvykle prezimuje v kôre, či v šupinách púčikov. Preventívne sa dá brániť niekoľkými spôsobmi - v predjarí prevedieme postrek sulkou, či iným siričitým prípravkom, skoro na jar (pri teplote okolo 5 ° C) ošetríme strom prípravkom proti prezimujúcim škodcom a následne pred kvetom (alebo po napadnutí) použijeme prípravok na savých škodcov.

Moniliová choroba plodov

Ďalším, častým ochorením, je monoliová choroba plodov, ktorá sa prejavuje vytváraním žlto sfarbených, prepadnutých miest na plodoch. Táto choroba sa šíri veľmi rýchlo (v závislosti na teplote a vlhkosti), výskyt sa snažíme obmedziť prebierkou plodov a fungicídnym prípravkom.

Chrastavitosť hrušky

Opadávanie listov alebo plodov, tmavosivé až čierne škvrny na letorastoch či plodoch značí napadnutie chrastavitosťou hrušky.

Zber a uskladnenie plodov

Plody hrušiek oberajte od konca augusta. V čase zberu by mali byť na dotyk pevné. Jednotlivé plody vezmite do ruky a každý mierne otočte. Plody letných hrušiek sú určené na priamu konzumáciu a vydržia skladovanie do 1 mesiaca (max. 2 týždne). Neskoré hrušky zberáme zavčasu, než sa stanú lákadlom pre vtáctvo. Hrušky sa zvyčajne uskladňujú na chladnom mieste, najlepšie v tmavej, chladnej miestnosti.

tags: #hruska #strom #pestovanie