Mrežovka Archerova: Exotická kráska s neobyčajným vzhľadom a šírením na Slovensku

Huby predstavujú fascinujúcu a rôznorodú ríšu organizmov, ktoré nie sú ani rastlinami, ani živočíchmi. Na Slovensku sa vyskytuje odhadom asi šesťtisíc druhov húb, čo našu krajinu radí medzi hubárske veľmoci. Medzi nimi nájdeme nielen tradičné a chutné druhy, ale aj tie, ktoré svojím vzhľadom vyvolávajú úžas a prekvapenie. Jednou z takýchto húb je mrežovka Archerova (Clathrus archeri), známa aj pod starším názvom kvetovec Archerov. Táto exotická kráska, často pripomínajúca morskú hviezdicu alebo chobotnicu, sa v našej prírode udomácnila vďaka zaujímavej histórii a inváznemu šíreniu.

Charakteristika a pôvod mrežovky Archerovej

Mrežovka Archerova je skutočne unikátna huba, ktorá svojím bizarným tvarom a sfarbením vôbec nepripomína typickú hubu. „Dnes sme v lese natrafili na veľmi zvláštnu hubu, prvýkrát som sa s takým niečím stretla. Vedeli by ste ju prosím identifikovať? Ďakujem.“ opisuje jeden nálezca. Iný dodáva: „Dnes som na hubách našla zvláštnu hubu ružovo - červenej až fialovej farby, ktorá vyzerala ako keby mala chápadlá, chcela by som sa opýtať aká huba to je. Mám aj fotku ale tu sa nedá pridať.“

Pôvodnou domovinou tejto huby sú Austrália a Nový Zéland. „Je to mrežovka Archerova Clathrus archeri, exotická huba pôvodom z Austrálie.“ Do Európy sa dostala neobyčajným spôsobom. „Táto huba sa do Európy dostala asi v polovici 20. storočia, údajne s ovčou vlnou, ktorú dovážali lode.“ Prvé záznamy o jej výskyte v Európe pochádzajú z okolia Marseille vo Francúzsku z roku 1914. „Do Európy sa údajne dostala počas prvej svetovej vojny z Nového Zélandu spolu s nákladom ovčej vlny.“ Odvtedy sa začalo jej invázne šírenie po kontinente.

Vzhľad a rozmnožovanie

Mrežovka Archerova sa vyvíja z malého, guľatého vajíčka, mladej plodnice, ktorá sa nachádza v zemi. Neskôr sa z nej vykľujú ramená, ktoré pripomínajú morskú hviezdicu alebo chobotnicu. „Červeným sfarbením pripomína morskú hviezdovku alebo zvláštny kvet.“ Tieto „chápadlá“ sú ružovo-červenej až fialovej farby a sú pokryté tmavoolivovou glébou, v ktorej sa nachádzajú výtrusy. „Na povrchu sú pokryté tmavou glébou, z ktorej sa uvoľňujú výtrusy.“

Jedným z najvýraznejších znakov tejto huby je jej nepríjemný zápach, ktorý pripomína hnijúce mäso. „Zápach láka najmä muchy a iný hmyz, ktorým sa výtrusy nalepia na nohy a tak ich prenášajú ďalej.“ Hmyz teda slúži ako transportér výtrusov a prispieva k ďalšiemu šíreniu huby.

Invázne šírenie na Slovensku

Na Slovensku je mrežovka Archerova známa od sedemdesiatych rokov 20. storočia. „Na Slovensku je táto huba známa od sedemdesiatych rokov, kedy bola považovaná za vzácny druh a uvažovalo sa o jej zaradení do Červenej knihy.“ V posledných rokoch sa jej výskyt výrazne zvýšil a dnes ju považujeme za invázny druh. „Medzičasom sa šíri čoraz viac a dnes ju považujeme za invázny druh, ktorý najmä na východnom Slovensku miestami rastie doslova v stovkách kusov.“

Zaujímavosťou je, že aj keď huba prišla do Európy z juhu, cez Slovensko putuje „severnou cestou“. „Najhojnejšia je na Orave, Kysuciach a na Spiši.“ Výskyt bol zaznamenaný aj v iných lokalitách, napríklad v katastri obce Ostrá Lúka pri Zvolene, pri Oravskom Podzámku či v Korni pri Čadci. „Rastie napríklad aj na Záhorí, kde sa žiadne ovce nepasú. Výtrusy sa šíria pravdepodobne vzduchom.“

Tabuľka 1: Prvé známe nálezy mrežovky Archerovej v Európe a na Slovensku

Mrežovka červená a bedľovec citrónovožltý - podobní exoti?

Okrem mrežovky Archerovej sa v našej prírode vyskytuje aj pôvodná mrežovka červená (Clathrus ruber). „Na rozdiel od tohto zavlečeného nomáda sa v našej prírode vyskytuje aj pôvodná mrežovka červená (Clathrus ruber).“ Táto huba je však extrémne vzácna a územie Slovenska leží na okraji areálu jej rozšírenia. „Prvý nález tejto huby u nás sa datuje do roku 1889 a došlo k nemu v Levočských vrchoch.“ Podobne ako mrežovka Archerova, aj mrežovka červená vydáva charakteristický hnilobný zápach na prilákanie hmyzu. „Rovnako ako predošlý druh, vydáva aj táto huba charakteristický hnilobný zápach. Láka ním hmyz, naletia jej zväčša muchy.“

V kvetináčoch s izbovými rastlinami sa niekedy objavujú aj iné „exotické“ huby, najčastejšie bedľovec citrónovožltý (Leucocoprinus birnbaumii). „Zvyčajne ide o typický druh kvetináčov - bedľovec citrónovožltý (Leucocoprinus birnbaumii), tropický druh huby, ktorý sa u nás vo voľnej prírode nevyskytuje.“ Tieto huby sú neškodné pre rastliny aj pre ľudí a ich výskyt je často spojený s málo mineralizovaným substrátom a hojnou zálievkou.

Huby ako organizmy a ich význam

Huby sú stielkaté organizmy, ktoré nemajú asimilačné farbivá, a preto si nedokážu tvoriť organické látky pomocou slnečnej energie ako zelené rastliny. „Takéto látky prijímajú z odumretých alebo živých tiel iných organizmov, teda živia sa heterotrofne.“ Rozmnožujú sa výtrusmi a ich bunky obsahujú pravé jadro. „Napriek tomu, že netvoria vývojovo jednotnú skupinu, v najnovších systémoch sa popri rastlinách a živočíchoch dokonca pokladajú za samostatnú ríšu.“

Huby majú obrovský ekologický a ekonomický význam. Sú neoceniteľnými pomocníkmi človeka v rôznych oblastiach. „Kvasný priemysel je založený na schopnosti kvasinkových húb premieňať cukor na alkohol a oxid uhličitý.“ V zdravotníctve sú dôležité vďaka produkcii antibioticky účinných látok, ako je napríklad penicilín. Ich najväčší význam však spočíva v ich účasti na rozkladných procesoch v prírode, ktoré sú kľúčové pre udržiavanie prírodnej rovnováhy. „Hnilobné procesy tvoria najdôležitejšiu zložku udržiavania prírodnej rovnováhy.“

tags: #huba #vyzerajuca #ako #kvet

Populárne príspevky:

• ako pestovať rukolu od semienka
• tamariška štvortyčinková
• Moderné kancelárie v Ružinove
• Pestovanie konope a dotácie
• prežitiu a šíreniu jednobunkovcov