Ružomberok: Mesto ruží, kultúry a histórie

Ružomberok, okresné mesto ležiace v Žilinskom kraji, je symbolom Liptova a dynamickým centrom, ktoré spája bohatú históriu s moderným životom. Mesto, obklopené majestátnymi pohoriami Veľká Fatra, Nízke Tatry a Chočské vrchy, ponúka návštevníkom širokú škálu zážitkov, od kultúrnych festivalov až po objavovanie starobylých pamiatok.

Ruža je symbolom Ružomberka, podobne ako Jánošík Nízkym Tatrám, jedno bez druhého si dnes už sotva možno predstaviť. Práve to bol jeden z motívov, prečo sa v Ružomberku rozhodli zorganizovať netradičný festival. Ružový festival je udalosť, ktorá má za cieľ vrátiť ľudí do ulíc a ponúknuť im kultivovanú zábavu.

Ružový festival: Kultúrne oživenie mesta

S cieľom vrátiť ľudí do ulíc a ponúknuť im kultivovanú zábavu sa v Ružomberku zorganizoval už druhý ročník Ružového festivalu, ktorý sa uskutočnil v piatok 13. a pokračoval 14. septembra 2013 ako Street Night Music Show. Počas týchto dní patrilo centrum mesta, okrem ruží všetkých podôb, hudbe, tancu a množstvu súťaží pre malých aj veľkých návštevníkov Liptova.

Návštevníci sa mohli tešiť nielen na ružové farby, ale aj ruže na všetky spôsoby. Po minuloročnej úspešnej výsadbe Ružového záhonu v Hýrošovom parku k nemu pribudol ďalší. Papierovými ružami zakvitla aj lúka pri pódiu, a pred ružovými snami si každý mohol dopriať aj niekoľko dúškov ružového vína.

Program festivalu

• Predpoludnie prvého dňa bolo venované deťom z materských a základných škôl, ktoré sa zabávali s finalistkou súťaže Česko-Slovensko má talent Monikou Olšovskou s fenkou Arsinkou, na klauniáde Pika a Nika z divadelného centra Martin, či maľovaním na tvár.
• V popoludňajšom programe Ružového festivalu "pokrstili" záhon ruží 2013, návštevníkom zaspievala finalistka Česko-Slovenskej superstar Kristína Debnárová, nasledovalo vystúpenie súboru Všetečníci a hudobná skupina Team Revival. Na záver sa premietal film Dobrý ročník.
• Pokračovaním Ružového festivalu bola sobotná Street Night Music Show. Vo večerných hodinách sa od 20. hodiny okrem DJ Rica predstavili kapely The Weather, Kasteldox, Kristína Debnárová a tanečná skupina Galaxy.
• Počas druhého dňa sa predstavili bikeri, skateri, diváci videli ukážky motocrossu, akciu spestrili aj rôzne súťaže v pití kofoly, jedení čokolády, dvíhaní sudov s pivom, či ťahaní kamióna.

Mesto Ružomberok sľubovalo pohodovú atmosféru, dobrý program a príjemné posedenie. „Toto podujatie je dôkazom, že na Liptove to žije nielen počas hlavnej turistickej sezóny, ale aj mimo nej.“

Geografická poloha a prírodné podmienky

Ružomberok (nem. Rosenberg, maď. Rózsahegy) leží v západnej časti Liptovskej kotliny na sútoku Váhu a Revúcej. Mesto je obklopené pohoriami Veľká Fatra, Nízke Tatry a Chočské vrchy, čo mu dodáva malebný charakter.

Ružomberok leží 22 km západne od Liptovského Mikuláša, 15 km južne od Dolného Kubína, 40 km severne od Banskej Bystrice a 44 km východne od Žiliny.

Podnebie a vodné toky

Ružomberok sa nachádza na rozhraní mierne chladnej a mierne teplej klimatickej oblasti. Ročný úhrn zrážok sa pohybuje od 720 mm vo východnej časti mesta až po 770 mm v západnej časti mesta. Horské oblasti zasahujúce do katastra majú úhrn zrážok až 1 000 mm (Smrekovica). Najviac zrážok padne v júni a júli, najsuchšími mesiacmi sú január, september a október. Centrum mesta má oveľa menej slnečného svitu ako okolité svahy, čo je spôsobené dlhotrvajúcou hmlou v jesennom a zimnom období.

Vzhľadom na uzavretú dolinu a priemyselnú výrobu v meste patrí Ružomberok na popredné miesta rebríčka miest, kde sa vytvára na Slovensku hmla. Ružomberok má najkratšie trvanie snehovej pokrývky spomedzi okolitých miest (aj nižšie ležiacich), čo je spôsobené zrážkovým tieňom okolitých hôr. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 68. Najdlhšie trvanie snehovej pokrývky v jednom roku bolo 130 dní (2006).

Mestom preteká rieka Váh, do ktorého sa v katastrálnom území mesta vlieva z ľavej strany rieka Revúca, z pravej potok Likavčianka. Obe spomínané rieky odvodňujú menšie toky z pohorí Veľká Fatra a Chočské vrchy. Najznámejšími prítokmi Váhu sú Hrabovský potok, ktorý preteká nádržou Hrabovo a Čutkovský potok pretekajúci nádržou Čutkovo. Okrem nich pritekajú do intravilánu Ružomberka menšie horské bystrinky, ktoré sa strácajú v podzemnom systéme mesta.

Vodné nádrže Hrabovo a Čutkovo

Na katastrálnom území mesta Ružomberok sa nachádzajú dve väčšie vodné plochy: vodné nádrže Hrabovo a Čutkovo, ktoré ležia na juhozápadnom okraji mesta. Ide o umelo vytvorené vodné diela, ktoré mali slúžiť ako zásobáreň vody pre bavlnárske závody, s ktorými sú prepojené systémom potrubí. Rozloha oboch nádrží je malá, cca do 1,5 ha. Obe nádrže sú napájané horskými bystrinami z pohoria Veľká Fatra. Najpočetnejšími živočíchmi sú žaby, ale bohaté je aj rybie spoločenstvo, ako je pstruh potočný, kapor obyčajný, ostriež obyčajný a lieň sliznatý.

História Ružomberka

Už pred dvetisíc rokmi bolo územie dnešného Ružomberka a jeho okolia osídlené - boli tu objavené dve menšie praveké opevnené sídla púchovskej kultúry. Mesto sa vyvinulo zo slovanskej hradištnej osady, ktorej prvá písomná zmienka pochádza z roku 1233. V 13. storočí tu medzi riekou Revúca a potokom Štiavnica existovala slovanská osada, ktorá sa stala základom neskoršieho mesta.

Historici predpokladajú, že terajšie Námestie Andreja Hlinku bolo tým mestom Rosenberg, ktoré obývali nemeckí novousadlíci a pričinili sa o to, aby dostali mestské výsady. Tie boli udelené mestu v roku 1318 z poverenia magistra Donča, zvolenského župana. V roku 1340 kráľ Karol Róbert z Anjou výsady mestu potvrdil. Súčasťou výsad bolo aj vymedzenie hraníc mestského chotára, v tom čase jedného z najväčších na Slovensku, v ktorom sa vytvorili tzv. ulice mesta - Biely Potok, Vlkolínec, Černová a Villa Ludrová. Rozvoj mesta sa zastavil v roku 1390, kedy kráľ Žigmund Luxemburský dal Ružomberok likavskému panstvu.

Priemyselný a kultúrny rozvoj

K tradičnej poľnohospodárskej, drevárskej, ovčiarskej a trhovo-obchodnej tradícii sa pridružilo remeselníctvo, ktoré sa neskôr združilo do početných cechov. Z nich sa začali vytvárať menšie podniky, z ktorých sa v poslednej tretine 19. storočia, aj vďaka vybudovaniu Košicko-bohumínskej železnice (1871) a neskôr aj Korytnickej železnice (1908), začal rodiť významný slovenský priemysel. Konkrétne išlo o rozvoj papierenského a textilného priemyslu, spracovanie dreva, ale aj o rozvoj tehelne (1871), bryndziarne (1850) a zápalkárne (1890).

S rozvojom priemyslu v meste vznikali aj slovenské peňažné ústavy (Ružomberský účastinársky úverový spolok (1879) a Ľudová banka). V poslednej tretine 19. a v prvej polovici 20. storočia sa Ružomberok stal významným finančným a priemyselným centrom Slovenska. Na tradíciu výroby papiera nadviazala v roku 1883 založená továreň na drevovinu a lepenku (Biely Potok). Z týchto tradícií došlo k vzniku nového závodu Sólo (1880) a v rokoch 1907 a 1908 k vzniku ďalšieho závodu, ktorý časom dostal meno Supra. V západnej časti mesta začal koncom 19. storočia (1894) vyrastať ďalší veľký priemyselný kolos - Rybárpoľská textilka, ktorá sa postupne stala najväčšou v Uhorsku. Okrem spomínaného veľkého priemyslu pôsobilo v meste mnoho stredných a menších podnikov, ktoré vytvárali pestrú hospodársku štruktúru.

Kúpele a turizmus

V okolí Ružomberka sa už od 18. a 19. storočia rozvíjali kúpele a rekreačné rezorty - Korytnica s minerálnymi prameňmi, Ľubochňa s kúpeľnými domami a neskôr liečbou tuberkulózy, Lúčky s tradíciou od 18. storočia či horské stredisko Smrekovica. Tieto miesta sa postupne stali vyhľadávanými centrami oddychu a liečby, kde vznikali kúpeľné domy, hotely a rekreačné zariadenia. Rozvoj kúpeľov a turistiky neskôr podporili aj hospodárske železnice - Ľubochnianska železnica (1892) a Korytnická železnica (1908).

Počtom obyvateľov bol Ružomberok v prvých dekádach 20. storočia najväčším slovenským mestom. Bol centrom slovenského politického diania, formovali sa tu viaceré slovenské politické strany. Vo svetových mediách rezonovala udalosť v Černovej, pri ktorej zahynuli po streľbe žandárov 15 nevinní civilisti. V meste pôsobil kňaz a národovec Andrej Hlinka, pochádzal popredný politik medzivojnového obdobia Karol Sidor, z blízkej Liskovej pochádzal Vavro Šrobár. V meste sa rozvíjali mnohé individuálne aj kolektívne športy, podobne kultúrny život.

Počas existencie Slovenského štátu došlo 27. augusta 1944 k miestnemu povstaniu, keď vojaci miestnej vojenskej posádky za pomoci partizánov očistili mesto od nemeckých vojakov, etnických Nemcov a prívržencov ľudáckeho režimu a prevzali kontrolu nad mestom. Po nástupe komunistického režimu mesto postupne strácalo svoj význam a v porovnaní s viacerými okolitými mestami stagnoval jeho rozvoj.

Kultúrne a architektonické pamiatky

Ružomberok sa môže pochváliť bohatstvom kultúrnych a architektonických pamiatok, ktoré svedčia o jeho dlhej a pohnutej histórii.

Náboženské stavby

Najviac obyvateľov je rímskokatolíckeho vyznania - 69,4 %, evanjelického je 4,7 % a 25,9 % tvorí ostatné náboženstvá (Grékokatolíci, Baptisti, pravoslávni, Svedkovia Jehovovi…) a ďalší.

• Rímskokatolícky kostol sv. Ondreja: Dvojloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z prelomu 13.-14. storočia. Pôvodné patrocínium kostola bolo sv. Ladislava, išlo o jednoloďovú stavbu s pravouhlo ukončeným presbytériom. Okolo roku 1445 bol kostol fortifikovaný v obrane pred jiskrovcami a bratríkmi. K zásadnej gotickej prestavbe došlo okolo roku 1500, kedy vzniklo polygonálne presbytérium, pravdepodobne s nástennými maľbami. V tomto období bolo zmenené patrocínium na sv. Ondreja. Po požiari v roku 1583 bol kostol nanovo zaklenutý. V rokoch 1611 až 1709 bol kostol evanjelický. V 18. storočí bol kostol barokovo upravený. Kostol bol radikálne prestavaný v duchu neorománskeho štýlu v rokoch 1902 - 1903, kedy stratil podstatnú časť svojho stredovekého charakteru. Interiér kostola má výmaľbu od Jozefa Hanulu. Po roku 1940 bol upravovaný v súvislosti s pripomienkou Andreja Hlinku. Nachádzajú sa tu vitráže od Ľudovíta Fullu. Zo stredovekého zariadenia sa dochovala kamenná gotická krstiteľnica zo začiatku 16. storočia. Kostol má polkruhovo ukončené okná s profilovanými šambránami. Fasáda s priebežným pásovaním je členená opornými piliermi.
• Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža: Jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1806. Vznikol ako súčasť piaristického kláštora. V interiéri sa nachádza výmaľba od Jozefa Hanulu. Priečelie kostola je členené rizalitom, z ktorého vyrastá veža. Po stranách sa nachádzajú niky so sochami sv. Jána Nepomuckého a Jozefa Kalazanského od sochára Alexandra Belopotockého.
• Evanjelický kostol: Trojloďová modernistická stavba s prvkami rondokubizmu s transeptom, pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1926. Autorom kostola je architekt Ján Burjan. V interiéri sa nachádza oltár s obrazom P. M. Bohúňa Kristus žehnajúci kalich, ktorý pochádza zo staršej modlitebne z roku 1873. Fasády kostola sú členené lizénami a výraznou korunnou rímsou. Portál je riešený ako edikula s polostĺpmi a trojuholníkovým štítom.
• Synagóga: Trojloďová neorománska stavba z roku 1880. Staviteľom synagógy bol Juraj Lukáč. Od roku 1945 bola využívaná ako sklad bavlnárskych závodov. Z pôvodného zariadenia sa zachoval Aron ha-kodeš. Fasáde dominujú dva rizality. Je členená lizénami a výrazným oblúčkovým vlysom.

Svetové dedičstvo UNESCO

• Vlkolínec: Súbor ľudových domov, ide o jednopodlažné najčastejšie troj či štvorpriestorové zrubové stavby na pôdoryse obdĺžnika so sedlovou šindľovou strechou s podlomenicou z prelomu 19. a 20. storočia. Štít býva niekedy ukončený kuklou. Doskové štíty domu majú malé otvory, dýmniky, slúžiace na odvod dymu. Steny drevených domov, kvôli vyrovnaniu strmého svahu postavených na vysokých kamenných podmurovkách, sú zrubové z čiastočne alebo úplne tesaných trámov. Škáry medzi trámami vypĺňajú drevené hranoly trojuholníkového prierezu a hlina. Farebne prevažujú domy natreté bielou vápennou farbou. Centrálnu časť domu tvorí vstupný pitvor s kuchyňou v jeho zadnej časti. Odtiaľ sa vstupuje do izby v jednej časti a do komory v druhej časti domu. Hospodárske stavby (humná, maštale a chlievy) stoja na pozemku buď samostatne, alebo sú pristavané k domu. Vlkolínec je zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Ďalšie významné stavby

• Mestský dom (Radnica): Dvojpodlažná dvojtraktová historizujúca stavba na pôdoryse štvorca s vnútorným nádvorím a nárožnou vežou z rokov 1895 - 1898. Upravovaný bol v roku 1936. Fasáde radnice dominuje stredný rizalit a kruhová nárožná veža. Parter je členený pásovaním, polkruhovo ukončené okná majú profilované šambrány. Na poschodí sú okná dekorované trojuholníkovými štítmi s tympanónmi alebo nadokennými rímsami.
• Piaristický kláštor: Dvojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika z rokov 1888 - 1889. Stojí na mieste starej piaristickej školy z roku 1735. Stavbe dominuje stredný rizalit členený lizénami a ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. V tympanóne sa nachádza vročenie a erb Ružomberka.
• Kaštieľ sv. Žofie: Komplex budov z rôznych období, ide o najstaršiu stavbu v meste. Stavba patrila pánom Likavského hradu, nachádzala sa na výhodnom strategickom mieste. Jadro stavby je gotická budova z obdobia rokov 1397 - 1399. Výrazne bol upravovaný renesančne v období okolo roku 1577. Ďalším rozšírením prešiel v roku 1629.

Kultúrny život a zábava

V meste od roku 2010 pôsobí Ružomberské divadlo RosaThea, ktoré funguje pri Občianskom združení RosArt a venuje sa inscenovaniu súčasnej drámy. Divadlo nemá stálu scénu.

Kino Kultúra v Kultúrnom dome Andreja Hlinku je jedným z najlepšie vybavených kín na Slovensku, v ktorom sa premietajú filmové premiéry s ozvučením dolby surround. Bolo prvým na Slovensku, v ktorom inštalovali technológiu D-Cinema 3D s okuliarmi typu Xpan. V Ružomberku bolo uvedené do prevádzky jedno najstarších a prvé stále kino na Slovensku - Apollo, ktoré bolo otvorené v roku 1912.

Múzeá a galérie

• Liptovské múzeum: Nachádza sa tu stála expozícia fotografií, exponátov a artefaktov z regiónu Liptova. Okrem stálej expozície sa tu konajú rôzne výstavy umeleckých diel a fotografií (Fotofórum, Strom).
• Galéria Ľudovíta Fullu: Vznikla ako výsledok darovacej zmluvy medzi maliarom Ľudovítom Fullom a štátom, zastupovaným Slovenskou národnou galériou. Fulla daroval štátu svoje dielo ako ucelenú zbierku exponátov, reprezentujúcich jeden zo základných pilierov moderného slovenského umenia, a štát sa zaviazal postaviť pre zbierku galériu s ateliérom a bytom. Stavba sa začala realizovať v roku 1965 podľa návrhu Martina Kusého (projekt inžinier Hatala) a verejnosti ju sprístupnili 2. júla v roku 1969 spolu so zbierkou obrazov, ktoré sa stali súčasťou stálej expozície. Maliar v galérii žil takmer až do svojej smrti v roku 1980.

Parky a relax

Na území mesta sa nachádza veľa zelene, v podobe stromovej výsadby a menších parčíkov, ktoré sa nachádzajú najmä v centrálnej časti mesta. Tam sa nachádzajú aj dva najväčšie mestské parky. Sú to Alej na Námestí Andreja Hlinku a park na Námestí Š. Hýroša.

• Alej na Námestí A. Hlinku: Je historický, ale aj prírodný unikát. Nachádza sa v historickom centre mesta. Ružomberčania ho zvyknú volať Rýnok. Jeho jedinečnosť spočíva v desiatkach stromov, ktoré sú vyše sto rokov staré. Ide predovšetkým o pagaštany konské a lipy malolisté. Naprieč parkom, ktorý má dĺžku cca 120 m, vedie vydláždený chodník, ktorý je lemovaný lavičkami na posedenie. Na konci parku sa nachádza Mariánsky stĺp, ktorý je osadený v kvetinovej záhradke.
• Park na Námestí Š. Hýroša: Bol nedávno zrekonštruovaný a prebudovaný na oddychový areál. Okrem pohodlných lavičiek na sedenie nechýbajú ani hojdačky. Celému parku dominuje fontána, ktorá sa nachádza v centre parku a okolo ktorej je na zemi vyobrazený erb mesta.

Turizmus a šport

Ružomberok je známy predovšetkým jeho krásnym hornatým okolím, ktoré je často vyhľadávané aj viac náročnými turistami a horolezcami. Veľmi obľúbenými sú prechádzky po historickom centre Ružomberka, a to po uliciach Mostová a Podhora a po Námestí Andreja Hlinku, ktorého súčasťou je aj Mauzóleum Andreja Hlinku.

Iba pár kilometrov od Ružomberka sa nachádza známe lyžiarske stredisko Skipark Ružomberok, známe tiež pod menom Malinô brdo. V meste sa nachádza krytá mestská plaváreň. Neďaleko Ružomberka je obec Lúčky, kúpeľná dedinka v Chočských vrchoch. 12 kilometrov na východ od Ružomberka je však oveľa väčšmi vyhľadávané termálne kúpalisko Thermal park Bešeňová v obci Bešeňová, ktoré má celoročnú prevádzku a patrí medzi najkvalitnejšie a najnavštevovanejšie na Slovensku.

Hospodárstvo a infraštruktúra

Mesto je na Slovensku známe predovšetkým svojím priemyselným zameraním. V meste sa nachádza celulózo-papierenská fabrika patriaca do medzinárodnej skupiny Mondi s názvom Mondi SCP, ktorá zamestnáva okolo 1500 zamestnancov a je tak najväčším zamestnávateľom v Ružomberku a ružomberskom okrese. Mesto Ružomberok sa stalo obchodným a hlavne nákupným centrom, keď v priebehu niekoľkých rokov boli v meste vybudované supermarkety Jednota, Billa, Kaufland, Lidl, Tesco a obchodné centrá Stop.Shop.

Ružomberok má tri železničné stanice pre osobnú dopravu. Cez mesto vedú cesty medzinárodného významu, kde sa aj pretínajú. Cesty sú v smere zo Žiliny do Košíc (trasa ...).

tags: #hudobna #skupina #ruza #ruzomberok

Populárne príspevky:

• Ako pestovať lesné jahody vo vašej záhrade
• Všetko o gypsomilke
• Prečo sú dôležité doplnky pod kvetináče
• pestovanie bambusu
• Objavte krásu kvitnúcich sukulentov pre váš domov a záhradu