Hus divá: Rozmnožovanie, hniezdenie a život na Slovensku

Hus divá (lat. Anser anser), niekedy nazývaná aj hus sivá alebo hus popolavá, je zúbkozobec z čeľade kačicovitých. Je priamym predkom väčšiny európskych domácich plemien husí a patrí medzi najväčšie a najťažšie divoké husi. Tento druh obýva rozsiahle oblasti Európy a Ázie, od západnej Európy po Mongolsko. Vo svojom hlasovom repertoári má hus divá viac ako tucet rôznych zvukov, pričom najznámejšie je charakteristické "ga-ga-ga-ga", podobné hlasu domácich husí.

Hus divá meria 75 - 90 cm a rozpätie krídel má 147 - 180 cm. Váži 3 - 4 kg, pričom samec je väčší ako samica a staré gunáre môžu mať aj nad 5 kg. Obe pohlavia majú plavé farby so sivou, svetlý zobák a ružové nohy. Na prsiach majú drobné tmavé škvrnky, zatiaľ čo brucho a podchvostové krovky sú biele. Hrubý zobák je oranžovej farby, zakončený bielym nechtom. Pomerne dlhé beháky sú mäsovoružové, len pri mladých vtákoch sivohnedé, a medzi prstami je plávacia blana. Husi divé sú spoločenské a tvoria veľké kŕdle, najmä mimo obdobia hniezdenia. Sú mimoriadne odolné voči chladu, keďže hniezdia v severských oblastiach Európy a Ázie, a dokážu zvládnuť aj vysoké letné teploty. Vo voľnej prírode sa dožívajú 10 až 15 rokov.

Rozmnožovanie a hniezdenie husi divej

Husi divé sú monogamné zvieratá a vytvárajú trvalé páry na celý život. Partnerský vzťah je taký pevný, že po strate jedného z druhov si zviera už rodinu zväčša nezakladá. Mladé husi tvoria páry už počas prvej zimy, ale zvyčajne potom ešte 1 až 2 roky žijú spolu bez hniezdenia. Pri párikovaní gunár pláva okolo husi, ponára hlavu s krkom do vody a odháňa zo svojho okolia ostatné gunáre i husi. Pritom sa dorozumievajú navzájom hlasitým gagotom. Párenie prebieha na vode na jar v marci, keď sa husi kúpu, čo je pre gunára určitý stimul a pri ťažkých plemenách aj nutnosťou, pretože na suchu by gunár nedokázal hus oplodniť. Je dôležité dbať na to, aby voda nebola nadmerne znečistená, aby sa predišlo zápalu penisu u gunára.

Počas hniezdnej sezóny vytvárajú trvalé monogamné páry. Hniezdo býva pomerne veľké na kopách tŕstia alebo na starých vŕbach pri vode, vystlané jemným páperím. Hus znáša koncom marca 3 - 8 vajec, výnimočne až 10, na ktorých sedí 28 dní. Samica sedí na vajciach, kým samec obhajuje teritórium. V tom čase sa gunár zdržuje blízko hniezda a v nebezpečenstve obaja bránia hniezdo údermi krídel a štípaním zobákom. Vyliahnuté húsatá po 2 dňoch opúšťajú hniezdo a po 10 týždňoch už lietajú. O ich výchovu sa starajú obaja rodičia až do spoločného jesenného odletu. Po vyliahnutí vedú obaja rodičia mláďatá k vode a učia ich hľadať potravu. Potrava husí je výlučne rastlinná, tvorená trávou, bylinami, obilninami a zemiakmi. V jeseni sa rady pasú na oziminách.

Chov a znáška domácich husí

Domestikované husi sú jedným z najstarších druhov hydiny chovaných pre svoje vynikajúce produkty, ako sú mäso a perie. Pôvod týchto plemien siaha do dávnych čias, kde boli vyšľachtené stovky odrôd z divých predkov, napríklad z husi divej (Anser anser) v Európe a husi labutej (Cygnopsis cygnoides) v Ázii. Chov husí je populárny v mnohých regiónoch sveta, vrátane Slovenska. Znáška husí sa väčšinou začína v polovici februára, keď sa začína predlžovať deň, avšak záleží aj na klimatických podmienkach a kvalite kŕmenia.

Starostlivosť o násadové vajcia

Hmotnosť vajec závisí od plemena a veku chovanej husi. Všeobecne platí, že hus v prvom roku znáša menšie vajcia, ktoré sa s vekom zväčšujú, maximálne však do 2. až 3. roku veku. Ľahké plemená, ako česká, talianska či labutia hus, znášajú vajcia s hmotnosťou 120 - 160 g. Stredne ťažké husi (pomoranská, landeská, slovenská či štajnbašská) znášajú vajcia s hmotnosťou 140 - 180 g, zatiaľ čo veľké plemená ako tulúzska alebo emdenská hus znášajú vajcia s hmotnosťou 160 - 200 g. Husi znášajú vo väčšine prípadov v ranných hodinách, preto je nutné vajcia včas zbierať, aby pri mrazoch nezmrzli. Zanesené vajcia sa neumývajú, aby sa predišlo zanášaniu choroboplodných zárodkov. Vajcia sa skladujú v chladnej miestnosti pri teplote 8 - 15 ºC a približne 70 % vlhkosti, bez slnečného svitu.

Husiam by sa mali umiestniť znáškové hniezda, aby si na ne zvykli a nezanášali. Hniezda môžu byť z rôznych debničiek takých rozmerov, aby husiam umožňovali ľahký prístup a pritom zabránili vygúľaniu vajec. Znesené vajce je vhodné označiť dňom a prípadne číslom husi a uložiť na preložku. Pri umelom liahnutí sa vajcia ukladajú špičkou dole. Pri prirodzenom liahnutí, kedy sa nasadzuje celá znáška, musia byť vajcia uložené naležato a ich vrchná strana označená čiarkou, pretože vajce sa musí každý deň otáčať o 180 stupňov, aby sa zachovala stredová poloha žĺtka a nedošlo k jeho prilepeniu na stenu škrupiny. Vajcia umyjeme vlažnou vodou s dezinfekciou tesne pred vložením do liahne alebo pod hus.

Husi znášajú každý druhý deň. V prípade prirodzeného liahnutia husí so zachovaným pudom kvokavosti pri znáške 12 - 18 vajec, najstaršie vajcia môžu byť aj vyše mesiaca staré a strácajú na kvalite. Ak je možnosť, najstaršie vajcia sa vkladajú do liahne alebo pod kvočku tak, aby husi zostalo 10 - 12 vajec, pretože väčšie množstvo vajec by nebola schopná obsedieť. Husi, ktoré sedia samy, sa podkladajú až vtedy, keď pustia prach, tzn. že znáškové hniezdo vystelú prachovým perím a z hniezda sa nevzďaľujú.

Produkcia vajec a ich hmotnosť kladú veľkú záťaž na organizmus, preto je nutné v tomto období zaistiť husiam dostatočne kvalitnú kŕmnu dávku, ktorá pokryje tvorbu vajec a zaistí kvalitu násadového vajca. Kŕmna dávka by mala obsahovať zmes obilnín (ovos, pšenica, jačmeň, kukurica), prípadne špeciálnu zmes pre husi, kŕmnu repu, mrkvu, dostatok vitamínov, stopových prvkov, senné drolky alebo šrotované seno. Na noc sa podáva celé zrno, najlepšie ovos. V kŕmnej dávke sa vyhýbame kuchynským zvyškom a živočíšnym odpadom, ktoré by negatívne ovplyvnili kvalitu násadových vajec.

Plemená husí a ich charakteristiky

Pri výbere plemena husí je dôležité zvážiť účel chovu - či už pre mäso, vajcia alebo perie. Šľachtenie husí je proces zameraný na zlepšenie produkčných charakteristík plemien, ako sú živá hmotnosť a schopnosť znášať vajcia.

Medzi známe plemená husí patria:

• Hus tulúzska: Pomenovaná po francúzskom meste Toulouse. Má objemné telo, silný krk, širokú, krátku hlavu, výrazný prsný kýl a až takmer k zemi siahajúce dvojité podbruško. Gunár váži 9-12 kg, hus 8-10 kg.
• Rýnska hus: Pochádza z Nemecka, z povodia Rýna. Patrí medzi ťažšie plemená, šľachtené predovšetkým na produkciu mäsa. Má mohutné telo, dobre osvalenú hruď a bohaté operenie. Samica dosahuje hmotnosť 5 až 6 kg a znesie ročne 30 až 50 vajec. Rýnska hus nedokáže lietať.
• Slovenská biela hus: Rozšírené plemeno na Slovensku. Gunár dosahuje približne 7 kg a hus 6 kg.
• Emdenská hus: Veľké plemeno z Nemecka s masívnym telom a vysokou produkciou mäsa.
• Suchovská hus: Ruské plemeno známe dobrou mrazuvzdornosťou a adaptabilitou.
• Shetlandská hus: Malý druh husi pôvodom zo Severného ostrova Shetland.
• Americká chocholatá hus: Charakteristická chocholom na hlave.
• Africká hus: Odlišuje sa dlhým krkom a vysokým hlasom.

Produkty z husí zahŕňajú mäso, sádlo, vajcia a husacie játra. Husacie mäso je vyhľadávanou pochúťkou vďaka svojej šťavnatej a charakteristickej chuti.

Výskyt a migrácia husi divej na Slovensku

Na Slovensku hniezdi hus divá pravidelne len na Záhorí, najmä v Nive rieky Moravy spolu s riekou Dyje a priľahlými rybníkmi na južnej Morave, ktoré tvoria najvýznamnejšie hniezdisko v strednej Európe. Od roku 1961 hniezdia na Záhorí a v súčasnosti čoraz viac aj na Podunajskej nížine a na východe krajiny. Ich hniezdenie bolo zaznamenané aj pri Leviciach či na Oravskej priehrade. Okrem ramennej sústavy rieky Moravy sú to i rybníky a štrkoviská. Počas migrácie a zimovania sa najviac pasú na slovenskej strane pri Moravskom Sv. Jure. S príchodom zimy sa kŕdle divých husí presúvajú na zimoviská v Stredomorí, niektoré až na severné pobrežie Afriky, iné zimujú v oblasti východného Stredomoria a Čierneho mora. Husi zimujúce u nás pochádzajú zo Škandinávie, z východného pobrežia Grónska, Islandu a z euroázijských tundier až po severné územie Ruska. Slovenská republika čoraz častejšie slúži týmto sťahovavým vtákom ako zimovisko, najmä na Východoslovenskej a v Podunajskej nížine, v povodí Ipľa, Latorice, Moravy a Dunaja. Ich prezimovanie závisí od počasia; s príchodom tuhších mrazov a snehovej pokrývky sa väčšina kŕdľov presunie do južnejších oblastí Európy.

Let v klinovom útvare šetrí husiam energiu a členovia kŕdľa majú o sebe dobrý prehľad. Sledujú súkmeňovca na čele formácie a keď sa ten unaví, vo vedení ho vystrieda iný. Husi sú schopné prekonať bez zastávok veľmi veľké vzdialenosti. Významným migračným koridorom je práve oblasť Dunaja. Ostatné roky však u nás aj v zimnom období vídať celé kŕdle husí pásť sa na oráčinách, lánoch ozimín a kukuričniskách, kde okrajmi zobákov odštipujú najjemnejšie výhonky.

Ochrana a ekologický status

Hus divá je zákonom chránená, spoločenská hodnota jedného jedinca je stanovená na 3220 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov). Ekosozologický status v roku 1995 bol E - ohrozený druh, v roku 1998 a 2001 bol klasifikovaný ako EN - ohrozený. Európsky ochranársky status je nezaradený SPEC.

Vývoj populácie husi divej na Slovensku

Veľkosť územia, na ktorom hniezdila hus divá, vykazovala stúpajúci trend v krátkodobom aj dlhodobom horizonte. Napriek tomu je hus divá vo voľnej prírode prirodzene plachá a vyhýba sa ľuďom, pri kontakte často uteká alebo odlieta.

tags: #hus #diva #rozmnozovanie

Populárne príspevky:

• Komplexný sprievodca starostlivosťou o orchidey
• Kde zohnať bambus
• Starostlivosť o hortenzie v záhrade
• Všetko o hortenziách
• Sprievodca výberom svadobných kvetov