Hydroponické pestovanie kaktusov a sukulentov: Moderný prístup k starostlivosti

Kaktusy a sukulenty patria medzi najobľúbenejšie izbové rastliny. Vplýva na to ich neskutočná rozmanitosť a hlavne nenáročnosť. Vďaka svojej jedinečnej kráse dokážu ozvláštniť akýkoľvek priestor. Kaktusy sú suchomilné sukulentné rastliny patriace do čeľade Kaktusovité (Cactaceae). Doposiaľ je známych takmer 2 000 rôznych druhov kaktusov a skoro všetky z nich pochádzajú z amerického kontinentu. Sú rozšírené od Kanady až po južnú Patagóniu.

Kaktusy a sukulenty majú spoločnú jednu vec a tou je to, že nejaký rastlinný orgán je prispôsobený tomu, aby v sebe držal zásoby vody a živín. Takéto rastliny, prispôsobené na prežitie dlhých období sucha, sa nazývajú xerofyty. U sukulentov to môže byť akákoľvek časť. Sukulenty majú listy, častokrát zvláštnych tvarov, zatiaľ, čo väčšina kaktusov má listy premenené na tŕne, ktoré vyrastajú zo zakrpatených odnoží s názvom areoly. Z areol vyrastajú aj kvety pri kvitnutí.

Kaktusy sú rastliny, ktoré sa naozaj veľmi účinne prispôsobili drsným životným podmienkam. Väčšina druhov žije na púšti, či v oblastiach s extrémnym striedaním teplôt cez deň a v noci. Preto kaktusy sú schopné veľmi dlho byť v dormancii, čo je obdobie, keď rastlina neprijíma živiny, ale žije zo zásob, ktoré si vytvorila. Okrem toho kaktusy si vytvoril zvláštny metabolizmus, keď transpirácia - vyparovanie vody z rastliny (a prijímanie oxidu uhličitého) nikdy neprebieha súčasne s fotosyntézou, takže kaktusy cez deň fotosyntetizujú a v noci transpirujú. V noci je oveľa chladnejšie a vzduch je vlhkejší, takže týmto spôsobom si kaktusy udržia oveľa viac vody, pretože cez deň, keď páli slnko a teploty sú obrovské, by sa transpiráciou vody stratilo oveľa viac.

Väčšina kaktusov kvitne až po 4 - 5 rokoch života. Kvety sú častokrát voňavé, ale nájdu sa aj výnimky, ktoré naozaj zapáchajú. Kaktusy všeobecne obľubujú svetlé slnečné stanoviská, no nie všetky druhy znesú priame slnečné lúče. Kaktusy budú veľmi vďačné za letnenie od jari do jesene na balkóne, terase či záhrade. Je dôležité dodržať v tomto prípade svetelné podmienky daného druhu a taktiež by sme nemali dovoliť, aby na ne príliš veľa pršalo.

Správna starostlivosť o kaktusy

Pre správne pestovanie kaktusov, je dôležité dodržiavať niekoľko základných pravidiel. Kaktusy obľubujú suché, vykúrené a slnečné byty. Väčšina z nich ospravedlní zanedbanie starostlivosti v podobe nepravidelnej zálievky. Ich pestovanie zvládnu aj začiatočníci. Rastú pomaly, obvykle sú dlhoveké.

Svetlo a umiestnenie

Kaktusy potrebujú k životu priame slnečné svetlo. Ak máme napríklad stôl priamo pri južnom okne, znesie tento pichliač aj miesto vzdialené až 50 cm od okna. Vhodným miestom na kaktusy je južné alebo dostatočne svetlé východné či západné okno. Črepníky s kaktusmi nestavajme od okna ďalej ako 1 m. Pokiaľ majú kaktusy dostatok svetla zo všetkých strán, nedeformujú sa, netrpia chorobami a nenapádajú ich škodce. Pri nedostatku svetla sa nepekne vyťahujú (z guľovitých foriem sa stanú takmer stĺpovité) a ich estetická hodnota sa stratí. Navyše, zdeformovaná rastlina sa do pôvodného stavu už nevráti.

Od mája do októbra môžeme črepníky s kaktusmi premiestniť do záhrady, na balkón alebo terasu, nie však na priame slnko, ale do polotieňa. Malo by to byť miesto chránené pred vetrom a dažďom.

Zavlažovanie

Správne polievanie je kľúčom k zdravému rastu kaktusov. Kaktusy patria medzi sukulentné rastliny, čo znamená že vo svojom tele dokážu zadržať vodu. V najsuchších oblastiach (Čile, Mexiko) v prírode nezaprší aj niekoľko rokov a kaktusy to prežijú. S vodou treba šetriť, pretože kaktusy a sukulenty s ňou vedia dobre hospodáriť. Počas rastovej sezóny kaktusy polievame raz za dva týždne, sukulentné rastliny 1-2x do týždňa. Prvýkrát polievame kaktusy po zimovaní zhruba v druhej polovici marca až 1.apríla, posledný krát koncom septembra. Vždy však až po preschnutí substrátu, čo trvá týždeň až dva podľa druhu kvetináča, substrátu a umiestnenia rastliny.

Keď polievame zospodu, tak kaktus necháme stáť vo vode približne hodinu až pár hodín. Nasaje potrebné množstvo vody a potom prebytočnú vodu vylejeme. Substrát navlhčíme, necháme odtiecť vodu, ktorú vylejeme i z podmisky a zasa týždeň nezalievame. Zalievame odstátou vodou, najlepšie mäkkou. V lete znesú kaktusy pobyt na parapete pri okne, na balkóne, kde im však nesmie hroziť premokrenie počas výdatných dažďov.

V zime kaktusy umiestnime na chladnejšie miesto, kde je približne 5-15°C. Môžu byť aj v tme alebo napríklad v zimnej záhrade, kde je tiež nižšia teplota, no svetlo. Počas zimy by sme kaktusy nemali polievať vôbec. V období zimovania OKTÓBER - MAREC kaktusy nepolievame vôbec - ani kvapku vody. Už vôbec nie ak sú umiestnené počas zimovania v tmavej a v chladnej miestnosti (garáž, pivnica, schodisko). Ak im nešťastnou náhodou dáme vodu, násilne ich prebudíme k rastu. Výsledkom bude, že sa ich rastové vrcholy zazelenajú a začnú sa vyťahovať a blednúť kvôli nedostatku svetla, ktorého je v zime u nás omnoho menej ako v domovine. V našich podmienkach však v zime prebudená a takto nevhodným rastom poškodená rastlina môže uhynúť, prípadne trvá veľa rokov kým poškodené časti odrastú. Pletivá rastliny sú oslabené a na jar ich spáli slnko. Poliatie väčšiny kaktusov pri nízkej teplote v zime znamená takisto úhyn rastliny. Preto kaktusy v zime nepolievame, pol roku bez vody s prehľadom hravo vydržia.

Substrát a presádzanie

Substrát musí byť veľmi priepustný, rýchlo nasiakavý a vyschýnajúci, aby korene neboli dlho vo vlhku. Substrát môžeme zakúpiť, alebo si pripraviť vlastný. V rovnakom objemovom pomere zmiešame piesok, drobný štrk (antuka, drobný keramzit, liapor, perlit, pemza) a záhradnú zem (najlepšia je z krtinca, v prípade núdze aj rašelina). Na spodok kvetináča dáme 1-2 cm drenážnu vrstvu (štrk, keramzit). Kaktusy je dobré sadiť do terakotových kvetináčov, pretože tiež umožňujú lepšie presychanie a zaručia vzdušnosť pre korene. Keďže kaktusy majú korene pomerne plytké, môžeme ich sadiť aj do plytších, širších nádob a misiek.

Kaktusy treba každé 4 roky presadiť, menšie rastliny aj častejšie. Presádzame len v období od apríla do júla. Používame len substrát určený na pestovanie kaktusov. Nádobu volíme len o trocha väčšiu než bola pôvodná. Kaktusy presádzame najlepšie skoro na jar alebo v lete, počas stagnácie rastu. Rastlinu vyberieme, zbavíme starého substrátu, korene necháme niekoľko dní preschnúť, aby v novej pôde nehnili, potom ich zasadíme. Kaktus po presadení NIKDY nepolievame, necháme ho týždeň/dva v pokoji, aby sa zahojili drobné poškodenia koreňov. Polejeme ho až v čase rastu.

Hnojenie

Kaktusy hnojíme špeciálnym hnojivom na kaktusy. S hnojením kaktusov to netreba preháňať. Kaktusy môžeme hnojiť, no všetkého veľa škodí, preto ich stačí hnojiť 1x na jar a 1x na jeseň. Vhodné je hnojivo s nízkym obsahom dusíka N, viac fosforu P a viac draslíka K (na jahody, ruže). Kaktusy hnojte raz za mesiac počas rastovej sezóny (jar a leto), pretože v tomto období rastliny aktívne rastú a potrebujú viac živín. Hnojivá rozpustené vo vode aplikujte pri polievaní.

Rozmnožovanie kaktusov

Kaktusy môžeme množiť rozsádzaním pri presádzaní, odrezkami, ktoré necháme zakoreniť vo vode, ale tiež aj semienkami, pokiaľ nám kaktusy vykvitnú. Niektoré druhy kaktusov sa dajú pestovať vonku aj v zime. Tieto kaktusy môžeme vonku pestovať zasadené priamo v zemi. Vyhneme sa umiestneniu v blízkosti zavlažovania či jazierka. Najvhodnejšie je umiestnenie na južnej strane.

Výsev semien

Pestovanie kaktusov zo semien je v komunite rastlinárov veľmi populárne a častokrát aj úspešné. Semiačka si môžete zaobstarať v rastlinárstve či záhradníctve, kde sa dajú zohnať mixy, kedy presne neviete, čo presne sadíte.

Semená pred výsevom musíme očistiť, aby na nich neostali zvyšky dužiny, lebo kvôli nej by mohla vzniknúť hniloba. Môžeme ich jemne prepláchnuť v tečúcej vode. Potom ich necháme pri izbovej teplote preschnúť na vrstve servítok, ktoré pravidelne vymieňame.
Substrát na vysievanie kaktusových semienok použijeme ten istý, ako na dospelé kaktusy. Môžeme si namiešať vlastnú zmes, alebo použiť už predpripravený substrát pre kaktusy. Nám sa najlepšie osvedčil substrát Profík na kaktusy a sukulenty.
Semená nasypeme na vrch substrátu. Nádobku, ktorá obsahuje substrát a semienka musíme udržiavať vlhkú - vytvoríme si parenisko. Nádobu, kam sme vysievali, prikryjeme mikroténovým vreckom či priesvitnou fóliou. Ak máme plastový či sklenený mini sklenník, môžeme použiť aj ten. Ak máme kaktusy, ktoré majú väčšie semená, môžeme ich pri výseve trochu zasypať substrátom, maximálne do výšky 1 mm.
Výsevy kontrolujeme ideálne každý deň. Semiačka začnú klíčiť v závislosti od druhu, zväčša do 3 dní, niektoré to však môže trvať aj dlhšie.
Keď už semenáčiky nahodia prvé tŕne, je dôležité ich postupne začať privykať na prostredie, ktoré nie je teplé a vlhké, takže im začneme vetrať parenisko alebo sklenníček. Mini skleníky sú v tomto veľmi výhodné, pretože väčšinou majú uzatvárateľné otvory na vetranie. Sáčky alebo fóliu môžeme zase postupne prederavovať.

Hydroponické pestovanie kaktusov

Počuli ste už o pestovaní rastlín bez pôdy? Reč je o hydroponickom pestovaní rastlín, skrátene hydropónií. Znie to ako hotová veda, ale v skutočnosti sa jedná o pomerne jednoduchý systém. Moderné hydroponické pestovanie spoznáte už na prvý pohľad. Vyzerá ako klasický črepník vybavený hladinomerom, ktorý vytŕča z hlinených guľôčok. Rastlina nerastie v pôde, ale v keramzite. Keďže rastliny prijímajú živiny rozpustené vo vode, zemina je pre ne v podstate nepotrebná.

Existujú dva základné typy hydroponických systémov:

Otvorený - k rastlinám priteká stále nová voda a pôvodný roztok sa spotrebúva alebo odteká preč.
Uzavretý alebo recirkulačný systém - živný roztok nie je odvádzaný, ale zhromažďuje sa a privádza k rastlinám opakovane.

Základy hydroponického pestovania položili už starí Egypťania, ktorí boli vďaka premenlivým záplavovým oblastiam Nílu odkázaní len na veľmi malé množstvo úrodnej pôdy. Zakladateľmi modernej hydropónie sú nemeckí botanikovia Julius von Sachs a Wilhelm Knop, ktorí sa pestovaním rastlín bez pôdy zaoberali v 60. až 70. rokoch 19. storočia. Okrem komerčného využitia pri veľkopestovaní ovocia, zeleniny a bylín, sa hydropónia teší čoraz väčšej obľube aj v domácnostiach.

Výhody a nevýhody hydroponického pestovania

Hydroponické pestovanie rastlín so sebou prináša výhody aj nevýhody. Rastliny pri správnom postupe rastú veľmi rýchlo a bujne, pestovanie je ľahké a zásoba vody rastlinám vydrží aj počas kratšej dovolenky. V domácom prostredí môžeme začať hydroponickým pestovaním rastlín, ktoré nie sú príliš náročné na starostlivosť. Ideálnou voľbou bude vaša obľúbená izbovka.

Keramzit je špeciálny materiál, ktorý nenájdeme v prírode. Vyrába sa z ílu a má hnedočervenú až hnedú farbu. Keramzitové granule slúžia v hydroponickom systéme ako náhrada bežného substrátu. Rastliny síce nevyžijú z čistej vody, no potrebujú dostatok vlahy. Tá slúži na prenesenie živín ku koreňom. V závislosti od potrieb jednotlivých druhov sa zvyčajne strieda zálievka živného roztoku so zálievkou vody.

Je dôležité, aby mala voda správnu teplotu a pH. Voda priamo z kohútika je príliš tvrdá, obsahuje minerály a chlór, ktorý nie je vhodný na pestovanie rastlín. Zalievanie príliš tvrdou vodou spôsobuje na keramzite biely povlak. Spôsobuje to vyzrážanie látok na povrchu. Pred poliatím rastliny sa odporúča nechať klesnúť guličku na vodoznaku na minimum, aby sa spotrebovala existujúca voda a aby korene nezačali hniť. Rastlinu je vhodné cca 1 až 2x mesačne prepláchnuť čistou vodou, aby z média vytiekli odpadové látky a zvyšky rozpadajúcich sa koreňov.

Keďže hydroponický substrát neobsahuje žiadne živiny, musíme ich rastline dodať prostredníctvom hnojív. Pre uzavretý systém pestovania izbových rastlín v keramzite môžeme použiť kvalitné tekuté hnojivá bez balastných látok a pri každej zálievke zalievať slabým roztokom 0,02 %. Výhody hydroponického pestovania je, že rastliny takmer vôbec netreba presádzať. Pokiaľ rastliny prerastú svoje nádoby, môžeme ich presunúť do väčších. Hydroponický substrát však netreba vymieňať. Vďaka tomu dochádza k menšej manipulácii s koreňmi rastliny, pričom existuje menšia šanca, že ich netiac poškodíme. Výnimkou je len prípad, kedy rastlina trpí nejakým ochorením, v keramzite sa objavil vodný kameň alebo riasy.

Pri hydroponickom pestovaní rastlín prevažujú pozitíva, ale môžeme sa stretnúť aj s niektorými nevýhodami. Medzi tie patrí najmä ľahké prehnojenie rastlín a s tým spojené ich poškodenie či dokonca úhyn. Treba si dôkladne naštudovať dávkovanie hnojív a zostavovanie živných roztokov pre dané druhy rastlín.

Potrebné vybavenie pre hydroponické pestovanie

Nádoby na hydroponické pestovanie rastliny môžu byť z akéhokoľvek nepriepustného materiálu, ktorý nehrdzavie. Sklo ani priehľadný plast nie sú príliš vhodné, pretože koreňom nevyhovuje veľa svetla. Vnútorná nádoba musí mať diery na dne aj po stranách (pripomína košík). Ideálna je tzv. kultúrna nádoba, ktorá má okrem otvorov na prechod vody aj miesto na uchytenie hladinomera. Zvyčajne ide o hnedý alebo tmavosivý základný črepník, ktorý má štandardné veľkosti. Prvé číslo označuje priemer nádoby, druhé číslo označuje jej výšku.

Vonkajšia nádoba slúži ako zásobáreň živného roztoku. Kvôli meraniu hladiny vody je veľmi dôležité, aby mala rovné dno. Na rozdiel od klasicky pestovaných rastlín sa v hydropónii do vonkajšieho kvetináča ukladá substrát a hladinomer. Preto by mal byť o niečo väčší od kultúrnej nádoby. Hladinomer jednoducho ukazuje stav živného roztoku (hladinu vody v nádobe). Výrazne uľahčujú polievanie. Pri nákupe sa zamerajte špeciálne na hladinomery pre hydroponické pestovanie. Veľkosť hydroponického hladinomera volíme podľa veľkosti kultúrnej nádoby, v ktorej je zakorenená hydroponická rastlina.

Čerpadlá sa používajú pri otvorených hydroponických systémoch. Slúžia na preháňanie vody valcami alebo NFT kanálmi. Ani pri komplexných hydroponických systémoch nie je nevyhnutné, aby roztok neustále pretekal koreňmi.

Postup pri prechode na hydroponické pestovanie

Zvoľte si rastlinu, ktorú chcete „previesť” do hydropónie. Vyberte ju z kvetináča a odstráňte z koreňov všetok substrát. Následne pod tečúcou vodou jemne očistite korene od zvyškov všetkej zeminy. Rastlinu s čistými koreňmi umiestnite cca na 7-14 dní do čistej vody. Po 14 dňoch si pripravte médium (keramzit), nádoby a hladinomer. Keramzit prepláchnite vodou, odstránite tak prípadné nečistoty. Do vnútornej nádoby nasypte keramzit do výšky, kde končia spodné otvory na prietok vody. Potom stačí už len nasadiť vodoznak do otvoru v nádobe, celú rastlinu prepláchnuť vodu a položiť do vonkajšieho vodotesného kvetináča. Aj ten zaplníme hydroponickým substrátom tak, aby hrany vnútornej nádoby nebolo vidno.

Ak si zvolíme tuhé hydroponické hnojivo, pri výsadbe novej hydroponickej rastliny ho vysypeme na dno obalového kvetináča. Ak prihnojujeme už vysadenú rastlinu, hnojivo nasypeme zvrchu na substrát. Posledným krokom je doliatie vody. Ryska vodoznaku ukáže, koľko vody potrebujeme doliať. Presádzanie rastlín zo zeminy do hydropónie je zvyčajne úspešné. Ideálne ale je, ak budeme rastliny hydroponicky pestovať už od začiatku, teda od čo najmladších priesad. Nakúpiť sa dajú aj vopred predpestované hydroponické sadenice v kultúrnych nádobách.

Druhy kaktusov a sukulentov

Medzi Opuntioideae patria známe opuncie. Tých poznáme asi 300 druhov. Niektoré rastú vzpriamene, iné sa plazia. Sú väčšinou ploché, ich telo je zložené z článkov, tvarom často pripomínajú ušká zajačikov alebo Mickeyho mousea (najčastejšie pestovaná Opuntia microdasys je krásnym príkladom). Ich tŕne sú buď drobné, niektoré tenšie ako vlasy a viaceré druhy naopak tŕne nemajú vôbec. Väčšinou sú tieto kaktusy jedlé - konzumujú sa ich plody, prípadne aj čerstvé výhonky. Najviac druhov rastie v Mexiku, kde z nich robia džemy, džúsy, múku, dávajú sa i do čajových zmesí a používajú sa ako sladidlo. Tiež ich používajú ako objemové krmivo pre dobytok.

Ďalšou podčeľaďou sú Maihuenioideae, kam patria len dva druhy a ako jediné kaktusy tvoria pôdopokryvné koberčeky. Žijú vo veľkých nadmorských výškach Argentíny a Čile. Majú i drobné sukulentné listy.

Treťou podčeľaďou sú Pereskioideae, ktorým sa hovorí listové kaktusy, pretože majú listy, ktoré vyzerajú, prekvapivo, ako listy nesukulentných rastlín. Sú to jediné kaktusy bez sukulentných listov. Tiež ich stonky sú pomerne tenké. Medzi kaktusy patria preto, že tiež majú areoly.

Poslednou a najpočetnejšou podčeľaďou sú Cactoideae. Patrí sem až 80% kaktusov.

Medzi populárne druhy patria:

Echinocactus grusonii: Tento kaktus je známy svojím guľovitým tvarom a žltými tŕňmi, ktoré vytvárajú charakteristický vzhľad.
Mammillaria elongata: Má dlhé, tenké stonky pokryté jemnými tŕňmi, ktoré mu dodávajú jedinečný tvar.
Opuntia microdasys: Tento kaktus je rozpoznateľný podľa plochých, oválnych segmentov pokrytých malými bodlákmi.
Schlumbergera (Vianočný kaktus): Populárny izbový kaktus, ktorý kvitne počas zimných mesiacov.

Niektoré druhy kaktusov sa dajú pestovať vonku aj v zime. Tieto kaktusy môžeme vonku pestovať zasadené priamo v zemi. Vyhneme sa umiestneniu v blízkosti zavlažovania či jazierka. Najvhodnejšie je umiestnenie na južnej strane.

Vrúbľovanie kaktusov

Vrúbľovanie je technika, ktorá umožňuje spojiť dve rastliny tak, aby rástli ako jedna. Kaktus, na ktorý budeme vrúbľovať, sa nazýva podložka. Podložka by mala byť v čase vrúbľovania v raste, dobre napitá, poliata najlepšie dva tri dni pred vrúbľovaním. Existuje množstvo vhodných druhov kaktusov vhodných ako podložky. Najčastejšie sa používajú Myrtilocactus geometricans (slangovo myrtilák), Eriocereus jusbertii, Trichocereus pasacana, Trichocereus pachanoi, Echinopsis eyriesii, rôzne druhy Hylocereusov.

Vrúble sú tie časti kaktusov, ktoré budeme po ich odrezaní (či ako odnože, alebo od koreňov) umiestňovať na podložku. Ide o tú časť rastliny, ktorú chceme zachrániť, namnožiť alebo rýchlejšie vypestovať.

Postup pri vrúbľovaní:

Najskôr liehom navlhčíme gázový štvorček a vydezinfikujeme žiletku. Čistota práce je absolútny faktor úspechu pri vrúbľovaní.
Zoberieme podložku a zhruba v polovici urobíme čo najviac vodorovný rez. Po odrezaní vrchnej časti zrežeme šikmo rebrá.
Odrežeme odnož, resp. zoberieme kaktus, ktorý chceme navrúbľovať. Nôž/žiletku znova vydenzifikujeme. Odrežeme jeho spodnú časť, pričom režeme tak, aby nám zostala väčšia časť, ktorú neskôr dáme na podložku. Skontrolujeme vrúbeľ, či má miesto rezu čisté, bez škvŕn.
Znovu zoberieme podložku a teraz sa snažíme urobiť asi 1-2-3 milimetre tenký rez, ktorým vyrovnáme reznú plochu pred umiestnením vrúbľa.
Podložka aj vrúbeľ majú kúsok od stredu v mieste rezu menšiu kružnicu, spravidla inej farby ako zvyšok pletiva. Táto kružnica sú cievne zväzky, ktorými prúdia od koreňov živiny do rastového vrcholu. Cieľom vrúbľovania je prepojiť tieto zásobovacie cesty medzi podložkou a vrúbľom.
Po položení vrúbľa na podložku tento mierne pritlačíme. Vrúbeľ potom zafixujeme niekoľkými gumičkami.
Navrúbľovaný kaktus dáme na suché a tienisté miesto mimo dosahu priameho slnečného žiarenia.

Vrúbľovaním dokážeme urýchliť rast pomalých druhov kaktusov. Niektoré vzácne veľmi pomaly rastúce kaktusy rodu Ariocarpus, ktorým trvá viac ako 10 rokov kým od výsevu zakvitnú, dokážu po navrúbľovaní zakvitnúť ešte na jeseň toho istého roku, keď sme ich navrúbľovali.

tags: #hydroponicke #pestovanie #kaktusov