Ibiš lekársky: Vlastnosti, pestovanie a liečivé účinky

Ibiš lekársky (Althaea officinalis L.) je trváca bylina z čeľade slezovitých (Malvaceae), známa pre svoje liečivé účinky už po stáročia. Táto rastlina, pôvodne z oblasti Stredomoria a Strednej Ázie, sa dnes pestuje a rastie v širokom areáli od západnej Európy až po Sibír. U nás sa s ním možno stretnúť iba v teplejších oblastiach Slovenska, na vlhkých slaných teplých lúkach, pasienkoch, okrajoch riek a húštin, na okrajoch močiarov. Celá rastlina je charakteristická mäkkou plstnatosťou, priamymi vysokými stonkami, striedavými listami a riedkymi strapcami bielych alebo ružovo zafarbených kvetov.

Charakteristika rastliny

Ibiš lekársky je statná rastlina, ktorá dorastá do výšky 1 až 1,5 metra, zriedkavo až 150 cm. Má hrubé stonky, ktoré sú chlpaté, rovné, duté, na báze drevnaté a zvnútra s mäkkým bielym stržňom. Stonky sa rozkonárujú na menšie, nesúce bledozelené až šedozelené chlpaté listy.

• Listy: Sú striedavé, s dlhými stopkami. Dolné listy sú vajcovité, päťdielne a horné trojdielne a hrubo zúbkaté, sivozelené, mäkko chlpaté, stopkaté, so srdcovovajcovitou trojlaločnou až päťlaločnatou čepeľou a vrúbkovaným okrajom.
• Kvety: Majú krátke stopky a sú biele alebo ružové, slabo ružovkasté, trocha do ružova, alebo fialova sfarbené. Vyrastajú z pazúch listov a zakončujú byľ riedkymi strapcami. Sú päťpočetné a majú päťramenný kalich pod ktorým je zelený kalištek. Kvitnú od júla do septembra.
• Plod: Je diskovitý, zostavený zo 16-18 radiálne rozmiestnených jednosemenných tvrdiek.
• Semená: Sú obličkovité, sivé a šupinaté. Semená môžu vyklíčiť až ďalší rok.
• Koreň: Je silne rozvinutý, mäsitý, hrubý a rozkonárený, zvonka sivo žltý a zvnútra biely.

Pestovanie

Rastlina vyžaduje slnečné stanovisko s vlhkou pôdou. Tá by mala byť ľahšia, hlboká, výživná, humózna a priepustná, často zasolená, hlinito-piesočnatá. Rozmnožuje sa semenami, keď ide o založenie alebo obnovu kultúry, ináč vegetatívne delením trsov, alebo odrezkami koreňa pri zbere. V záhradách nie je často dominantou, ale jej liečivé vlastnosti ju robia cennou súčasťou bylinkových záhrad. Pre úspešné pestovanie je dôležité udržiavať kultúru, aby bola rastlina odolná voči častým a nebezpečným chorobám a škodcom, čo sa dá dosiahnuť aj častejším zberom či zrezávaním stoniek.

Zber a spracovanie drogy

Zbierajú sa korene, listy, prípadne aj kvety a vňať pestovaných rastlín.

Koreň (Radix althaeae)

Korene sa zberajú od druhého roku života rastliny, najlepšie v období október-november, alebo na jar (marec, apríl). Najskôr sa odstránia nadzemné časti rastliny a korene sa vyorú alebo vyryjú. Korene očistíme bez umývania vodou, silnejšie sa rozrežú. Sušia sa nelúpané (naturalis), alebo lúpané (mundata), t. j. zbavené korku a vonkajších vrstiev kôry, navlečené na špagát. Sušia sa pri teplote do 45 °C, správne usušený koreň musí mať na lome bielu farbu. Pri pomalom sušení plesnivejú. Zosychací pomer koreňa je 4:1.

Listy (Folium althaeae)

Listy zbierame postupne, teda viac ráz, keď rastlina kvitne, okrem roku, keď chceme vybrať koreň. Zber sa robí ručne, odspodu rastliny k vrcholu. Sušíme ich pri teplote do 50 stupňov, alebo prirodzeným teplom rozložené do tenkej vrstvy. Listy nesmú byť napadnuté hrdzou.

Kvety (Flos althaeae)

Kvety sa trhajú za ustáleného počasia, skoro ráno, a sušia sa v tieni na dobre vetranom mieste. Nesmú byť napadnuté hrdzou, inak strácajú svoju kvalitu. Správne usušené kvety si zachovávajú ružovkastú farbu.

Vňať (Herba althaeae)

Vňať rastliny spravidla tvoria kvitnúce vŕšky stonky. Zbierame ich z mladých rastlín, ktoré ešte nekvitnú (Júl - August).

Skladovanie

Usušené časti rastliny sa skladujú v dobre uzavretých nádobách, chránené pred svetlom a vlhkosťou, aby nenasiakli vzdušnú vlhkosť.

Obsahové látky a účinky

Ibiš lekársky je jednou z najdôležitejších slizovitých liečivých rastlín. Hlavnou farmakologicky účinnou látkou sú slizy (do 12 %), ktoré sa nachádzajú v najväčšom množstve v koreni (až 10-35%), ale aj v listoch a kvetoch. Okrem slizov droga obsahuje cukor, škrob (do 35 %), pektíny, asparagín, betaín, olej a stopy silice a organické kyseliny. Slizy z ibišteka pôsobia mucilaginózne a emoliens (zmäkčujúco), čím zmierňujú dráždenie a vytvárajú ochranný film na slizniciach.

Liečivé vlastnosti

Tieto vlastnosti robia ibiš lekársky vynikajúcim prostriedkom pri:

• Ochoreniach dýchacích ústrojov: Zápalové procesy horných dýchacích ciest, ako je kašeľ, bolesti hrdla a angína. Podporuje vykašliavanie vďaka odhlieňovaciemu účinku. Zmierňuje dráždenie na kašeľ, najmä keď dráždenie vychádza z horných dýchacích ciest. Je súčasťou prsnej, vetrovej liekopisnej čajoviny a iných liečivých prípravkov.
• Ochoreniach tráviacej sústavy: Pri katare žalúdka a čriev, podráždení alebo zápale sliznice, vrátane žalúdočných vredov a gastritídy. Chráni poškodenú sliznicu pred škodlivými vplyvmi, ako sú bakteriálne toxíny, dráždivé látky z potravín, popálenie horúcimi nápojmi, jedlami, poškodenie žalúdočnou kyselinou a pod.
• Kožných problémoch: Zvonku slúži do kloktadiel a vodných výluhov na obklady pri kožných chorobách, vredoch predkolenia a zle sa hojacich ranách.
• Močových ústrojov: V ľudovom liečiteľstve sa používa aj pri zápaloch močového mechúra a obličiek.

Použitie a príprava

Ibiš lekársky sa najčastejšie používa vo forme studeného macerátu, pretože horúca voda by mohla spôsobiť vyzrážanie slizov. Ibiš nikdy nevaríme ani nezalievame horúcou vodou, lebo teplom sa najúčinnejšie slizové látky ničia.

Príprava macerátu

Macerát sa pripravuje zaliatím 2 - 5 g listovej drogy (1 kávová lyžička = 1,4 g), alebo 10 - 15 g koreňa/150 ml odstátej (vlažnej alebo studenej) vody a nechá sa lúhovať 4 hodiny s občasným premiešaním.

• Vnútorné použitie: 2 až 3-krát denne po 2 dl macerátu. Pri zapálenom žalúdku alebo vredoch sa odporúča letný macerát. Koreň na podporu horných dýchacích ciest 0,5 až 3,0 g, niekoľkokrát denne (až 15 g denne), na podporu normálneho trávenia 2 až 5 g, 3× denne.
• Vonkajšie použitie: 2 až 3-krát denne na obklady a omývanie pri kožných problémoch.

Ďalšie formy

• Tekutý extrakt: 2 - 5 ml; užíva sa 3-krát denne.
• Sirup z ibišového koreňa: 2 - 8 ml.
• Tinktúra (extrakt) z koreňa ibiša lekárskeho: 3x denne 20 kvapiek do vody či čaju.

Ibiš je tiež súčasťou rôznych čajových zmesí, liekov a kozmetických prípravkov, kde slizy zamedzujú dráždeniu pokožky. Okrem svojich liečivých účinkov sa ibiš pestuje ako zelenina. Listy ibiša sa môžu používať podobne ako špenát. Korene sa dajú buď variť alebo priamo opekať. Majú potom ľahko sladkastú chuť.

Upozornenia

V uvedených dávkach je droga považovaná za neškodnú. Je však dôležité dodržiavať odporúčané dávkovanie. Podzemné časti divorastúcich rastlín sa nesmú zbierať, pretože sú chránené. Pri súbežnom užívaní s inými liekmi, najmä s liečivami rozpustnými v tukoch (vitamíny A, D, E, K, hypolipidemiká), môže sliz znižovať ich vstrebávanie. Naopak, pri látkach rozpustných vo vode môže predĺžiť ich účinok. Neodporúča sa užívať súčasne s liekmi (dodržať odstup min. 2 hodiny). Nevhodné pre deti do 3 rokov. V prípade tehotných a dojčiacich žien je potrebné použitie konzultovať s lekárom. Výživový doplnok sa nesmie používať ako náhrada rozmanitej stravy a musí sa uskladňovať mimo dosahu malých detí.

tags: #ibistek #lekarsky #celad

Populárne príspevky:

• Viac o hyacintoch
• ako pestovať veroniku klasnatú
• Potenciálne hrozby pri pestovaní jabĺk
• Kompletný návod na pestovanie zimného cesnaku
• Pestovanie orchideí v skle