Katatýmna imaginatívna psychoterapia: Cesta k sebapoznaniu cez vnútorné predstavy
Návšteva u psychológa môže byť aj prechádzkou po temnom lese. Psychoterapia si od čias svojho zakladateľa Sigmunda Freuda vytvorila už veľa nových metód. Nielen na Slovensku je rozšírené sprevádzanie pacienta jeho vlastnými predstavami.
Pohodlne sa oprite v kresle, oči môžete zavrieť a predstavte si okraj lesa. Pozorujte ho, je veľmi pravdepodobné, že sa čosi z neho vynorí. Čo vidíte? Nie, to nie je úvod z napínavého filmu, ale terapeutické sedenie u psychológa. Les v tomto prípade predstavuje nevedomie a vy ako pacient budete konfrontovaný s tým, čo z neho vylezie, vyskočí či vykročí. Oproti v kresle sedí terapeut a slovne vás sprevádza vašimi predstavami.
Návšteva u psychológa nemusí nutne znamenať len rozprávanie a analyzovanie, odborník ju môže obohatiť o metódy, ktoré pracujú s ľudským telom, telesným prežívaním či ľudskou fantáziou. Medzi dve najpoužívanejšie patria katatýmna imaginatívna psychoterapia využívajúca práve vnútorné predstavy a stav bdelého snenia a metóda koncentratívno pohybová.
Povedz mi, čo vidíš
Pri prvej terapeut vyberie motív, napríklad lúku, strom, kvet či okraj lesa a požiada vás, aby ste opísali obrazy, ktoré sa vytvárajú pred vaším vnútorným zrakom. „Vidím tmavú, neurčitú postavu vychádzajúcu z lesa. Vyzerá nebezpečne, necítim sa tu príjemne, chcel by som ísť preč,“ hovorí pacient.
„To by bolo problematické riešenie imaginovanej situácie,“ opisuje prípad z praxe doktorka Eva Dorota Uhrová. Pacient môže mať v reálnom živote tendenciu unikať pred riešením problémov, a tak ho terapeut vedie svojimi intervenciami k iným možnostiam riešenia, napríklad zostať a pozorovať vynárajúcu sa postavu.
„Požiadam ho, aby ju opísal, detailizovanie totiž znižuje úzkosť. On vie, že som s ním, že ho nenechám napospas. Svojimi intervenciami mu pomáham hľadať iné spôsoby reagovania a riešenia vzniknutej situácie,“ vysvetľuje predsedníčka Slovenskej spoločnosti pre katatýmne imaginatívnu psychoterapiu.
Po imaginácii, ktorá trvá zhruba desať až dvadsať minút, nasleduje rozhovor. Klient opíše, čo prežíval a ako sa cíti aktuálne po ukončení experimentu. Obsah imaginácie symbolicky vyjadruje jeho vnútro, pod ochranou symbolov hovorí aj o jeho problémoch, otázkach, ktoré ho na terapiu priviedli.
Môže mať takýto zážitok, hoci aj veľmi pozitívny, keď klient vidí počas imaginácie zvädnutú ružu, postará sa o ňu a ona rozkvitne, reálny vplyv na ľudský život? „Predstava má silu objektívne existujúcej skutočnosti, takže určite,“ tvrdí Uhrová. Takýto zážitok, predovšetkým jeho emocionálna sila, sa prenáša aj do reálneho žitia. Neznamená to však, že po jednom sedení, z ktorého odchádzam s nadšením a pocitom, akoby som aj v skutočnom živote prekonal prekážku, sa môj problém, často pretrvávajúci niekoľko rokov, vyrieši.
Už samotná predstava je liečivá
Nie je to žiadna mágia, nič umelé, len bežný fenomén prepracovaný do metódy, zhustený do praxe, ktorá má určité pravidlá a krkolomný názov katatýmne imaginatívna psychológia. Katatýmny pritom znamená pôsobenie emócií na naše vedomie a úsudok, čo zohráva významnú úlohu.
„Samotný zážitok, či už telesný, alebo fantazijný, je liečivý. Nie je efemérny, každý z nás má s tým skúsenosť z bežného života. Idete na skúšku a spontánne myslíte na to, ako vám priatelia hovorili, že ste dobrý a každú skúšku zvládnete na jednotku. Vyvolávame si pozitívnu skúsenosť z minulosti, ktorú v spomienkach rozvíjame a nechávame na seba pôsobiť. A pomáha nám to. Táto forma terapie ponúka kontakt s tým, čo na nás dobre pôsobí, prípadne keď máme takýchto zdrojov málo, buduje ich,“ vysvetľuje psychológ Norbert Uhnák.
Mgr. Katatýmne imaginatívna psychoterapia (KIP) je medzinárodne uznávaný a odborne fundovaný psychoterapeutický prístup, ktorý rozvinul H. Leuner. Patrí medzi hlbinné psychoterapeutické metódy, vychádzajúce z psychoanalytických a psychodynamických teórií. KIP umožňuje spracovávanie vnútorných aj interpersonálnych konfliktov, podporu a rozvoj zdrojov a kreatívnych procesov. Táto metóda patrí k veľmi dobre prepracovaným a účinným psychoterapeutickým metódam.
Vo svojom postupe využíva u klienta v relaxácii navodené imaginácie - vnútorné vizuálne predstavy, akési denné sny. Takto navodené predstavy následne terapeut s klientom/kou prepracovávajú, prehlbujú a integrujú. Praktický postup vyzerá tak, že po navodení uvoľnenia, ktoré pôsobí psychofyziologicky a odkláňa pozornosť na vnútorné psychické procesy, ponúkne terapeut motív (napr. kvet, lúka, potok, a pod.). Tak sú oslovené aktuálne nálady, vedomé aj nevedomé konflikty, ktoré sa ďalej rozvíjajú na v symbolickej forme na obraznej rovine. Vnútorná skúsenosť je tak zmysluplne zobrazená v symbolickej predstave, pred „vnútorným zrakom“ klienta/ky.
Klient/ka popisuje všetko, čo počas predstavy vníma, pričom ho/ju terapeut sprevádza a prostredníctvom verbálnych intervencií rozvíjajúce sa imaginácie ovplyvňuje a štrukturuje. Dá sa povedať, že terapeut vedie s klientom/kou dialóg, prostredníctvom ktorého mu/jej môže zdeliť svoje empatické pochopenie, povzbudiť ho k ďalšej explorácii, ale aj konfrontácii s konfliktným materiálom, kedy mu súčasne môže poskytnúť podporu a oporu, viesť ho/ju k novým spôsobom správania a a utvárania vzťahov. Klient/ka imaginované obrazy ďalej doma samostatne spracováva výtvarne alebo písomne a obohacuje ich svojimi ďalšími nápadmi. Tak pokračuje imagináciou začatý proces aj v dobe medzi terapeutickými stretnutiami. V pohovoroch sa obsahy prežité, preskúmané a prepracované v imagináciách spájajú s aktuálnymi konfliktmi a životnými osudmi s cieľom ich integrácie v biografickom kontexte.
Psychoterapia je definovaná ako situácia, kde na seba pôsobia dvaja ľudia a snažia sa dospieť k vzájomnému pochopeniu s tým, že konkrétnym cieľom je, aby to bolo ku prospechu človeka, ktorý je v núdzi. Je to odborná a zámerná aplikácia klinických metód a interpersonálnych postojov, ktoré vychádzajú z uznávaných psychologických princípov so zámerom pomôcť ľuďom zmeniť ich správanie, myslenie, emócie a/alebo osobnostné charakteristiky smerom, ktoré obe strany pokladajú za žiaduce.
Psychoterapia je vedná disciplína, empirická a aplikovaná veda. Má teoretickú časť - teória, výskum a špecifickú časť - aplikácia na jednotlivé poruchy. Liečebné pôsobenie psychologickými prostriedkami (často sa kombinujú s inými prostriedkami, napr. psychofarmaká) závisí od typu poruchy, či je primárna (neurózy, závislosti) alebo sekundárna (psychózy, primárna má byť psychofarmakológia). Cieľom je odstrániť, zmierniť ťažkosti, prípadne odstrániť ich príčiny. V jej priebehu dochádza ku zmenám prežívania a správania a prevádza ju kvalifikovaná osoba.
Medzi príbuzné pojmy patria reedukácia, psychokorekcia, psychagogická intervencia, psychologická rehabilitácia a psychoprofilaxia.
Oblasti aplikácie psychoterapie zahŕňajú psychiatriu (neurózy, závislosti, psychózy, organické poškodenia), neurológiu (hraničné stavy, stavy po cievnych mozgových príhodách a úrazoch, afaziológiu), psychosomatiku (somatické ochorenie s definovanými telesnými príznakmi, v etiológii sú významné psychické faktory), poradenstvo, a tiež prácu so zdravými ľuďmi pre podporu osobného rastu.
Predchádzajúce formy psychoterapie siahajú od šamanskej tradície, cez chrámové liečiteľstvo, židovskú a antickú tradíciu, kresťanskú tradíciu, stredovek, renesanciu až po osvietenstvo.
Priekopníkmi psychoterapie boli Pinel, Mesmer, Janet a Freud.
Psychoterapia sa delí na direktívnu a nedirektívnu, individuálnu, skupinovú a hromadnú, odkrývajúcu (analytickú) a zakrývajúcu (práca s tým, čo je tu a teraz), kauzálnu a symptomatickú.
Medzi účinné faktory v psychoterapii patria obsah terapie a vzťah v psychoterapii. Spoločné všetkým smerom sú terapeutická situácia, osobnosť terapeuta, osobnosť klienta a vzťah terapeut-klient.
tags: #imaginacia #v #psychoterapii #kvet