Pestovanie zeleniny na balkóne: Váš vlastný jedlý raj

Zahraničný trend jedlých balkónov už nie je ani u nás rarita. Slovenské balkóny nekrášlia len tradičné kvitnúce muškáty či petúnie, ale aj všakovaké jedlé rastlinky. Ak stále váhate, či je táto záľuba vhodná aj pre vás, už neváhajte. Pestovanie čerstvej zeleniny priamo u vás doma našťastie nie je náročné a po niekoľkých týždňoch sa vám odmení chutnou úrodou.

Ako začať s pestovaním zeleniny na balkóne?

Pri pestovaní si treba uvedomiť, že zelenina pestovaná vo voľnej pôde prosperuje lepšie, aj rýchlejšie rastie a je zalievaná dažďovou vodou. Napriek tomu sa dá aj na balkóne dopestovať bohatá úroda. Prvou základnou podmienkou je výber vhodného substrátu, ktorý zabezpečí rastlinkám všetko potrebné pre rast a vývoj.

Výber správnych rastlín pre balkón

Mnoho balkónov je orientovaných smerom na juh alebo západ a preto poskytuje zelenine, ktorá miluje teplo, ako sú paradajky, baklažány, papriky, feferónky alebo uhorky, slnečné miesto. Balkón orientovaný na juh je ideálny pre zeleninu, ktorá miluje teplo. Ak je balkón orientovaný viac na západ alebo východ, zasaďte balkónovú zeleninu až po poslednom mraze v máji. Na južnej strane dajte pozor na prehrievania a spálenie rastlín.

Pochúťkové varianty ako sú mini uhorky nevyrastú také veľké ako „normálne“ druhy zeleniny. Tieto odrody sú vhodné na balkón. Bežné druhy zeleniny ako listový šalát, cukety a paradajky sú dostupné ako priesady. Raritná zelenina a iné špeciálne odrody si sami vypestujete zo semien. S výsevom môžete začať v marci. Vaše priesady preneste do exteriéru od apríla, pokiaľ je balkón slnečný a chránený pred vetrom.

Vhodné kvetináče a príslušenstvo

Na bohatú úrodu zelenina potrebuje dostatok priestoru pre korene. Uhorky na balkóne, no aj inú zeleninu môžete pestovať v klasických debničkách, do ktorých na dno uložíte fóliu, aby ste zabránili presakovaniu vody na podlahu. Drobnejšie rastliny sa dajú pestovať v samostatných nádobách.

• Kvetináče: Bylinky môžete pestovať v kvetináčoch s priemerom približne 15 cm. Na čili a papriku je dobré zvoliť väčšie kvetináče s objemom 5 až 7,5 l, paradajky potrebujú s 15 až 20 l trochu viac miesta. Veľkosť kvetináčov vždy ale závisí aj od veľkosti a odrody príslušnej rastliny. Okrem toho by kvetináče vždy mali mať odtokový otvor, aby sa zabránilo zamokreniu. Na pestovanie zemiakov sú dostupné kvetináče s vyberateľnou vnútornou časťou, ktorá vám uľahčí zber hľúz. Mrkva napríklad potrebuje na rast kvetináče s hĺbkou minimálne 40 cm. Kvetináče na paradajky a uhorky by mali mať minimálny priemer 35 cm a podobnú výšku.
• Balkónové hrantíky: Na pestovanie zeleniny môžete použiť aj balkónové hrantíky. Zvoľte ale druhy zeleniny, ktoré nerastú veľmi do šírky, ani sa príliš hlboko nezakoreňujú. Vhodné sú bylinky, šaláty a reďkovky. Hrantíky majú vo väčšine prípadov už integrované odtokové otvory.
• Pestovateľské vrecia a tašky: Najmä na pestovanie zemiakov na balkóne sú vhodné špeciálne pestovateľské vrecia alebo tašky. Sú väčšinou vyrobené z pevnej PVC tkaniny, ktorá prepúšťa vodu a vzduch. Okrem zemiakov sa do pestovateľských tašiek dajú pohodlne vysadiť aj bylinky a iné druhy zeleniny. Vďaka rukovätiam ich môžete v závislosti od veľkosti jednoducho preniesť na iné miesto alebo dokonca zavesiť. Okrem toho sa po sezóne dajú priestorovo úsporne uschovať.
• Balkónový vyvýšený záhon: Aj na balkóne máte možnosť vytvoriť vyvýšený záhon - predpokladom však je dostatočná nosnosť vášho balkóna. Bezpečným riešením sú vyvýšené záhony, ktoré stoja na nohách a pri ktorých kvetináč nesiaha až na zem. Takéto vyvýšené záhony si môžete kúpiť alebo sami postaviť.
• Vertikálna záhrada a závesné kvetináče: Pomocou vertikálnej záhrady optimálne využijete plochu balkóna. Uhorky, cukety a hrach navyše potrebujú oporu pre popínavé rastliny. Preto ich pestujte pred špalierom alebo zastrčte do substrátu mriežku pre popínavé rastliny, aby sa výhonky rastlín na nich uchytili. Bylinky môžete pestovať vo visutej záhrade. Oregano sa dá pestovať v závesnom kvetináči. V závesných kvetináčoch sa darí aj jahodám. Etažér na rastliny sa hodí pre vzpriamene rastúce rastliny, ako je bazalka alebo rozmarín.

Starostlivosť o balkónovú zeleninu

Mnoho balkónov je orientovaných smerom na juh alebo západ a preto poskytuje zelenine, ktorá miluje teplo, ako sú paradajky, baklažány, papriky, feferónky alebo uhorky, slnečné miesto. Ako často musíte zeleninu zalievať závisí okrem poveternostných podmienok najmä od potrieb príslušnej rastliny a veľkosti kvetináča. Ak máte na balkóne alebo strešnej terase veľa rastlín, odporúčame automatický zavlažovací systém.

Zabezpečte dostatok živín, aby ste sa mohli tešiť z bohatej úrody. To platí najmä pre rastliny s vysokou spotrebou dusíka, ako sú paradajky a uhorky. Použite vhodné bio hnojivo a pridajte malé množstvo z neho každé dva týždne do vody na zalievanie. Vyšším rastlinám doprajte oporu. Okopávaním, zalievaním a hnojením je starostlivosť zväčša kompletná.

Obľúbené druhy zeleniny na balkón

Ponúkame vám prehľad najbežnejších plodín, ktoré sa dajú hravo vypestovať aj v nádobách.

1. Paradajky

Paradajky sú skutočnou hviezdou pre každú balkónovú záhradku. Medzi odrodami nájdete trpasličie, určené priamo na balkón, prípadne iné odrody nižšieho vzrastu. Vybrať si môžete aj z rôznych farebných variet červených, oranžových či žltých (odrody Venus, Vilma, Bajaja, Aztek). Sadenice presádzame vonku, až keď pominú riziká nočných mrazov. Paradajky potrebujú slnečné stanovisko chránené pred vetrom. Taktiež potrebujú hnojenie počas celej doby rastu, kvitnutia a plodenia. Polievanie je potrebné, až keď je pôda zvrchu presušená. V extrémne teplých dňoch vyžaduje paradajka zálievku aj 2x denne. Špeciálne balkónové odrody majú vysokú výnosnosť aj napriek nízkemu vzrastu.

2. Jahody

Jahoda je pre mnohých z nás chuťou detstva. Dopriať si ju teraz môžete aj z vlastnej úrody. Siahnuť po tých klasických odrodách babičkinej záhrady asi nemá zmysel, pretože síce zarodia hojne, ale len počas pár jarných týždňov. Existujú odrody, ktoré vám budú rodiť postupne, od jari do jesene. Pri pestovaní na balkóne sa vyhnete najväčším problémom záhradkárov - hnilobe, slimákom a vtákom. Zálievka je potrebná až po preschnutí vrchnej vrstvy substrátu. Ak chcete poriadnu úrodu, musíte hnojiť počas celej doby pestovania.

3. Bylinky

Bylinky ponúkajú obrovské spektrum možností. Ligurček, pažítka a petržlenová vňať budú prosperovať aj na tienistom balkóne. Rozmarín, majoránka, kôpor a oregano naopak potrebujú veľa slnka. Bazalka sa zmestí medzi trpaslíčie paradajky a navzájom si z pohľadu alelopatie budú pomáhať. Bazalkové semená zoženiete v zaujímavých mixoch rôznych príchutí a farieb (zelená a fialová). Medovka aj mäta majú okrem „tradičných“ základných odrôd aj mnoho mladších „súrodencov“, ktorí spájajú ich vlastnú vôňu a chuť napríklad s arómou citrónu, čokolády, grepu či dokonca žuvačky. Medzi „sladkými“ bylinkami nesmieme zabudnúť spomenúť aj levanduľu a materinu dúšku, ktorú tiež nájdeme okrem tradičnej aj ako hybridnú odrodu s citrónovou arómou.

4. Paprika

Paprika je takou tradičnou „kamarátkou“ paradajky. Z pohľadu pestovateľa vyžadujú takmer identické podmienky pre pestovanie a starostlivosť. Papriky nedorastajú do veľkých rozmerov, takže na pestovanie v kvetináčoch je vhodná väčšina odrôd papriky aj chilli papričiek. Najviac odporúčam odrodu Hamík, ktorá rodí drobné oranžové plody, ktoré sú už na oko sympatické. Sú sladké a takmer bez semien, obľubujú ich aj deti. Medzi nové balkónové odrody patria aj červená Rela a žltá Yala. Pokiaľ obľubujete pikantné, v nádobách sa darí aj chilli papričkám či baraním rohom. Základ úspechu je kvalitná, hnojením vyživovaná pôda a balkón s dostatkom slnečného svetla.

5. Hrach

Hrach patrí medzi strukoviny a tie sa v tradičnom záhradkárstve radia medzi plodiny tretej trate. To znamená, že sú nenáročné na pôdne živiny. Naopak, v spolupráci s pôdnymi baktériami viažu do pôdy atmosférický dusík a preto sú vhodnou predplodinou pre plodovú zeleninu. Na balkóne skoro zjari je oproti letu oveľa menej možností, čo pestovať. Aj hrach, plodinu, ktorá dobre odoláva slabším mrazom, vieme vypestovať v nádobách. Stačí nám 25 cm hlboký kvetináč a opora. Semená sadíme do hĺbky 5 cm v rozostupoch 10 cm. Hrach má rád dostatok vlahy, preto udržujeme pôdu stále vlhkú. Vybrať si môžete z obyčajných, cukrových a dreňových odrôd. Cukrové aj dreňové odrody sa konzumujú celé, vrátane struku.

6. Tekvice, cukety a uhorky

Tekvice, cukety a uhorky majú podobné pestovateľské nároky. Všetky tri typy rastlín sa dajú ľahko vypestovať zo semien, ktoré rýchlo vyklíčia. Ide o teplomilné rastliny, ktoré môžu ísť vonku, až keď nehrozí spálenie nočným mrazom. Na balkón sú vhodné predovšetkým cukety. Cuketa vytvára mohutný koreňový systém, preto potrebuje hlbokú nádobu, napríklad vedro. Tekvice sú na rozdiel od cukiet ťahavé, preto potrebujú vytvoriť oporu, či pomocnú „dráhu“ zo špagátu. Uhorky sú rovnako ako paradajky a papriky milovníčky slnka. Pri výbere správneho miesta na posadenie musíme brať do úvahy fakt, že uhorka je popínavá rastlina, teda bude vyžadovať oporu, napríklad mriežku.

7. Listová zelenina

Zelené lístky ako základ šalátu, do smoothie či na ozdobu taniera s hlavným jedlom? Tak to vás určite poteší, že listová zelenina patrí medzi najuniverzálnejšie balkónové rastliny. Sú takmer bezúdržbové. Stačí sadiť a pravidelne polievať. Po odtrhnutí listu z koreňa ďalší list nenarastie, je nutné pomedzi už rastúce lístky pravidelne dosievať nové semená, napríklad v týždenných intervaloch. So sejbou môžete začať už v skorej jari a pokračovať až do neskorej jesene. Výber je skutočne veľký. Zjari môžete siať špenát. Keďže pri vyšších denných teplotách vybieha do kvetu, po jeho pozbieraní využijete nádoby pre iné teplomilné zeleniny či bylinky. Korenistá rukola je tiež vhodná na výsev od jari až do jesene.

8. Reďkovka

Reďkovka je pre mňa zeleninový posol jari. Má krátku vegetačnú dobu, ale keďže neznesie vyššie denné teploty, poslúži ako jarná predplodina. Z jedného 30 cm hrantíka viete nazbierať pomerne veľa plodov. Vyskúšala som pre pestrosť okrem klasických ružových aj fialové, biele a žlté, ale najviac ma oslovila podlhovastá dvojfarebná odroda French Breakfast. Mala najkratšiu vegetačnú dobu, asi 25 dní. Reďkovky sadíme do dvoch riadkov s odstupom 5 cm. Odporúča sa vysievať ju v polovici júla. To znamená, že zbierať ju môžete už v polovici septembra. Výsev sa neodporúča vykonávať do čerstvo pohnojenej pôdy a to z dôvodu, že existuje väčšie riziko napadnutia rôznymi chorobami. Medzi jednotlivými reďkovkami by mal byť rozostup cca 20 cm a medzi riadkami 30 cm. Skladovanie: Reďkovkám sa najlepšie darí v temnom, chladnom a skôr vlhšom prostredí - pivnica. V takomto prostredí dokážu vydržať aj niekoľko mesiacov.

Upcyklovanie obalov z odpadu: Vlastnoručná výroba kvetináčov

Ak rozstrihnete nápojový kartón na boku, vznikne kvetináč pre reďkovku alebo listový šalát. Prázdne nápojové kartóny môžete premeniť aj na závesný kvetináč. Vyrežte dno a vyvŕtajte 1 cm od okraja vždy jeden otvor do stredu bočnej steny. Navlečte šnúru na zavesenie cez otvory. Teraz obal naplňte substrátom a nasaďte rastlinu. Upcyklovaný závesný kvetináč je hotový.

Spoločné pestovanie zeleniny

Pestovanie rôznych druhov kvetov, byliniek a zeleniny spolu umožní dokonalé využitie priestoru, bráni únave pôdy a menej priťahuje škodcov. Je overené, že určité druhy spolu prospievajú, majú sa skrátka radi a mnohé tradičné kombinácie z tohto faktu vychádzajú, iné naopak možno len veľmi ťažko overiť. Niektoré druhy lákajú opeľovačov, iné odpudzujú škodcov, niektoré rastliny môžu druhým poskytovať žiadúci tieň. Osvedčenou klasikou je striedanie vhodných rastlín v riadkoch, vyskúšať však môžete i iné možnosti. Výsledkom bude bohatší zber na menšom priestore. Hustý pokryv nedáva moc šancu burine a chráni pôdu pred vysychaním. Semená sa vysievajú na tú istú plochu druh po druhu.

Kombinovateľné druhy zeleniny

Kombináciou rastlín s rôznymi nárokmi na živiny sa oveľa lepšie využijú pôdne zdroje. Tieto rastliny spolu dobre vychádzajú:

• paradajky - uhorky
• paradajky - hrach
• šalát - kapusta - mrkva
• mrkva - cibuľa - pór
• paradajky - šalát

Druhy zeleniny, ktoré potrebujú dostatočný odstup

Nie všetky rastliny sa navzájom znášajú. Tieto druhy je lepšie pestovať oddelene:

• fazuľa - hrach - cibuľa
• uhorky - kapusta - fazuľa - šalát
• paradajky - hrášok - kapusta - špenát
• kapusta - cibuľa
• paradajky - zemiaky

tags: #izbova #zelenina #na #pestovanie

Populárne príspevky:

• Pripevnenie kvetináča na parapet
• Sprievodca pestovaním ciniek
• Kompletný sprievodca k dvojročným jablaniam
• ako sa starať o orchideu, keď zhodí kvety
• návod na maľovanie kvetov na tortu