Kompletný sprievodca pestovaním jabĺčkovej papriky: Od semienka po bohatú úrodu

Paprika (Capsicum annuum) je veľmi obľúbená sezónna zelenina s plodmi rôznych farieb, tvarov a chutí, ktorú si aj v našich podmienkach vieme vypestovať. Jej domovom sú subtropické oblasti Ameriky, no darí sa jej po celej Európe a aj na ďalších kontinentoch. Papriky, pochádzajúce z teplých oblastí Ameriky, si v našich klimatických podmienkach vyžadujú dôkladnú starostlivosť. Dlhá tradícia u nás má pestovanie papriky ročnej (Capsicum annum) s jej širokým spektrom odrôd. V posledných rokoch sa k nej pridali aj extra štipľavé odrody iných druhov, ako napríklad paprika čínska (C. chinense), ktorých pestovanie sa mierne odlišuje. Pestovanie papriky je medzi záhradkármi veľmi obľúbené, pretože je pomerne nenáročné, nevyžaduje si veľa priestoru a na výber sa ponúkajú tisícky odrôd papriky rôznych chutí, farieb a veľkostí. Papriku je možné pestovať v záhrade, v skleníku, no aj v kvetináči na balkóne, takže si ju dokáže dopestovať každý.

Tieto rastliny budú však najproduktívnejšie ak im doprajete vhodné podmienky na rast a práve tomu sa v tejto téme budeme venovať. Paprika je cenným zdrojom vitamínov B a C, karoténov (vitamín A), vitamínu K a minerálnych látok ako vápnik, draslík, zinok, železo a horčík. Zelená paprika je obzvlášť bohatá na kyselinu listovú a vitamín E. Plody papriky majú vysokú biologickú hodnotu a sú významným zdrojom vitamínu C, ktorého obsah závisí aj od farby plodov. Je zásobárňou vitamínu B a C a pre ľudské zdravie je veľmi dôležitá jej konzumácia v čerstvom surovom stave.

Zrelé plody jabĺčkovej papriky na rastline

Jabĺčková paprika: Typické odrody a ich vlastnosti

Paprika jabĺčková (Alma): Sladká odroda s guľatými, mäsitými plodmi, ideálna na zaváranie. Odroda papriky Alma je jabĺčková odroda, vhodná na poľné pestovanie. Rastlina je vysoko úrodná. Samotná paprika má plocho guľovité, hrubostenné plody, ktoré majú v technickej zrelosti zelenú až krémovo žltú, v botanickej zrelosti červenú farbu. Dužinu majú typicky mierne pálivú a majú výbornú chuť a konzistenciu. Priemernú hmotnosť dosahujú cca 90-100 g. Sladká paprika jabĺčková Alma je typická svojou mierne pálivou chuťou a hrubou stenou. Plody sú plocho guľovité, v technickej zrelosti zelené až krémovo žlté a v botanickej zrelosti červené. Priemerná hmotnosť plodov je 90 - 100 g. Paprika jabĺčková Alma je obľúbená pre svoju jedinečnú chuť a tvar, čo ju robí vhodnou nielen na konzervovanie, ale aj na priame použitie v kuchyni.

Odroda papriky Jablina je jabĺčková hybridná odroda, vhodná na pestovanie v skleníku, v teplejších oblastiach aj na poli. Rastlina je vysoko úrodná. Samotná paprika má plocho guľovité, hrubostenné plody, ktoré majú v technickej zrelosti zelenú až krémovo žltú, v botanickej zrelosti smotanovú farbu. Dužinu majú sladkú a veľmi šťavnatú. Priemernú hmotnosť dosahujú cca 90-100 g. Paprika jabĺčková má plocho guľovité, hrubostenné plody, ktoré majú v technickej zrelosti zelenú až krémovo žltú, v botanickej zrelosti smotanovú farbu. Dužinu majú sladkú a veľmi šťavnatú. Priemernú hmotnosť dosahujú cca 90-100 g.

Paprike sa tohto roku darí - môže sa tým pochváliť Petrovčan Gabriel Paulíny

Prehľad vybraných odrôd paprík

OdrodaTypPoužitieCharakteristika plodov
AlmaJabĺčkováKonzervovanie, priama konzumáciaPlocho guľovité, hrubostenné, mierne pálivé, zelené až krémovo žlté v tech. zrelosti, červené v bot. zrelosti (90-100 g)
JablinaJabĺčková hybridnáSkleník, polePlocho guľovité, hrubostenné, sladké a šťavnaté, zelené až krémovo žlté v tech. zrelosti, smotanové v bot. zrelosti (90-100 g)
PCRUniverzálnaPriama konzumáciaŽltozelená, kosákovito prehnutá, mierne pálivá, šťavnatá
Barkol (Baraní roh zelený)Baraní rohPoľné pestovanieBledozelené až zelené, 18 - 22 cm dlhé, vysoký obsah vitamínu C
Dolmy F1UniverzálnaFóliovník, skleník, poľné pestovanieHrubostenné, mäsité, sýto zelené
SlovakiaKápiaFóliovníkSkorá, kónické plody, príjemne aromatické
Branko (Kozí roh)Kozí rohPoľné pestovanieZahnuté, podlhovasté, sýto-červené

Výsev a predpestovanie sadeníc jabĺčkovej papriky

Papriky sú teplomilné, kríkovité rastliny, ktoré milujú slnko a neznášajú mráz. Ak by sme papriku sadili v záhrade zo semien, trvalo by im 3 - 5 mesiacov kým by začali produkovať prvé plody a na to je naša vegetačná sezóna príliš krátka. Preto je nutné papriku predpestovať vo forme sadeníc v interiéri alebo v skleníku (prípadne si sadenice kúpiť) a do záhrady je možné papriku presadiť až keď im nehrozí mráz a keď priemerná nočná teplota neklesá pod 12 °C, čo v našich podmienkach znamená máj (podľa lokality a sezóny). V prípade pestovania papriky zo semienok je potrebné semienka vysadiť 6 až 8 týždňov pred presadením do záhrady aby mali sadenice papriky na presádzanie ideálnu veľkosť (10 - 20 cm). Následne trvá paprikám 60 až 90 dní, kým vyprodukujú prvé zrelé plody a s plodením pokračuje väčšina druhov papriky až kým ich nezastaví chladnejšie počasie na konci sezóny. Kvalitný substrát: Pre výsev použite výsevný substrát s upraveným pH (6-8) a nižším obsahom živín, alebo hrubý agroperlit.

Semená jabĺčkovej papriky Alma môžete vysievať v interiéri od marca a sadenice môžete do záhona presadiť v máji. Odporúčaný termín výsevu je druhá polovica februára a prvá polovica marca. Pre úspešné klíčenie je ideálny výsevný substrát, no alternatívou môže byť aj perlit. Semienka v substráte zasypeme vrstvou s hrúbkou 4 až 5 mm a zľahka pritlačíme. Nádoby do vyklíčenia zakryjeme igelitovým vreckom alebo plastovým krytom, ktorý pomôže udržať vyššiu teplotu a vzdušnú vlhkosť. Pre úspešné klíčenie semien papriky sú kľúčové tieto faktory: správna teplota, dostatok svetla a udržiavanie mierne vlhkého substrátu. Po vyklíčení by mali rastlinky rásť pri mierne nižších teplotách, okolo 20-24 °C cez deň a 16-18 °C v noci. Vzchádzanie papriky sa dá urýchliť namočením semien do teplej vody (cca 25 °C). Po napučaní sa predklíčené osivo umiestni do pripraveného substrátu. Vzchádzanie papriky dokážeme urýchliť namočením semien do teplej vody, približne pri teplote 25 °C. Po napučaní semien si až takto predklíčené osivo umiestnime do pripraveného substrátu alebo do inej náhrady za klasickú zeminu. Tým sa znižuje riziko padania vzchádzajúcich rastlín, no komplexné riešenie závisí aj od ďalších podmienok - svetlo, teplota a voda. Sadenice sú ďalej náročné na svetlo, vlhkosť pôdy a závlahu. Odporúčaná vlhkosť pre paprikové priesady je v intervale 70 až 80%.

Mladé priesady papriky v zakoreňovačoch

Pikírovanie a otužovanie priesad

Keď rastliny vytvoria prvý pravý list, pristúpime k pikírovaniu, teda presádzaniu jednotlivých rastlín. Odporúča sa sadiť ich po jednej alebo po dvoch, pričom výsadba po dvoch poskytuje rastlinám vzájomnú oporu a stabilitu. Rastúce sadenice sú veľmi náročné na svetlo, preto je ideálne pestovať ich v interiéri na okennom parapete. Zálievku vykonávame, keď vrchná vrstva substrátu preschne; rastliny nesmú byť trvalo premokrené. Pikírovanie papriky nie je síce nevyhnutné, ale podporuje silný koreňový systém a zdravý rast. Ideálny čas na pikírovanie je, keď rastliny tvoria 2 až 4 pravé listy. V tomto štádiu je koreňový systém už dostatočne vyvinutý, no stále jemný a ľahko manipulovateľný. Pri presádzaní je dôležité dbať na opatrnosť, aby nedošlo k poškodeniu korienkov. Nové miesto by malo byť pripravené s kvalitným substrátom a dostatkom priestoru pre ďalší rast. Alternatívou k pikírovaniu je priamy výsev osiva do jednotlivých malých kvetináčov, čím sa ušetrí čas, no vyžaduje sa viac výsevného substrátu. Silné a otužené priesady sú kľúčom k úspešnému pestovaniu. Zdravá priesada pripravená na sadenie by mala byť pevná, neprerastená a ideálne s prvými nasadenými kvetnými púčikmi. Aspoň týždeň pred plánovaným vysádzaním by sa priesady mali otužovať, postupne ich vystavovať vonkajším podmienkam. Pri pestovaní sadeníc je dôležitým opatrením vetranie. Tým sa reguluje vlhkosť vzduchu, otužujú sa, aby pri výsadbe lepšie odolávali teplotnému šoku. Dĺžka vetrania je približne 2 hodiny dopoludnia. Interval postupne predlžujeme.

Kedy je priesada vhodná na vysádzanie? Je 12 až 14 cm dlhá, husto olistená, stonka má priemer 5 mm a dobre vyvinutú koreňovú sústavu.

Výsadba jabĺčkovej papriky do záhrady a skleníka

Papriky sú teplomilné rastliny, preto sa na záhon vysádzajú až po polovici mája, kedy pominie nebezpečenstvo mrazov a počasie je stabilné. Vhodné je slnečné a výhrevné stanovište bez prievanu. Pôda by mala byť dobre kyprá, priepustná a s neutrálnym pH, rozhodne nie kyslá. Mnohí záhradkári preferujú pestovanie papriky na čiernej netkanej textílii, ktorá podporuje výhrevnosť pôdy a zároveň bráni rastu burín. Papriky sú náročné nielen na teplo, ale aj na zálievku a živiny. Zalievame ich výdatne, ale len na povrch pôdy, a pred ďalšou zálievkou necháme pôdu mierne preschnúť. Paprika má na vlahu počas celej vegetácie značné nároky, ale medzi jednotlivými závlahovými dávkami je potrebné nechať pôdu dostatočne preschnúť, aby sa ku koreňom mohol dostať vzduch. Ideálny mesiac na výsadbu papriky vonku do pôdy je máj. Prichádzajú teplé dni a po "zamrznutých" nehrozia nočné mrazíky. Papriky majú totiž radi teplo a netolerujú mráz. Na poľné pestovanie vysievame v krytých priestoroch v prvej polovici marca. Na dobré vzchádzanie je treba zaistiť minimálne teploty 20 - 22° C aj v nočných hodinách. Na stanovisku vysádzame po 15. máji. Dobre zakorenené priesady papriky, ktoré sú pestované v kelímku jednotlivo, vysádzame aj do záhona po jednom kuse. Rastliny je vhodné vysádzať 40 - 60 cm od seba. Papriky by ste nemali pestovať na tom istom mieste alebo po príbuzných rastlinách počas 3 - 5 rokov.

Do vykurovaného skleníka je možné dopestované papriky sadiť už v druhej polovici marca, do studeného v druhej polovici apríla. Optimálna teplota na pestovanie papriky v skleníku je 24 až 28 °C cez deň a 16 až 20 °C v noci. V čase zberu plodov je dôležité vyhnúť sa vysokej vzdušnej vlhkosti, ktorá je častou príčinou rozvoja chorôb. Pri pestovaní papriky v skleníku je však potrebné zabezpečiť dostatočné vetranie, pretože ako náhle prekročí teplota 35 °C, paprika zhodí plody či kvety a prestáva plodiť. Vetranie v skleníku je dôležité aj na zabezpečenie prístupu opeľovačov k paprike. Po zbere je vhodné intenzívne vetrať.

Schematický nákres výsadby papriky v skleníku s oporou

Príprava pôdy a aklimatizácia

Pred výsadbou paprík je dôležité pôdu dôkladne pripraviť. Papriky vyžadujú výživnú, kyprú a dobre odvodnenú pôdu s neutrálnym až mierne kyslým pH (6,0-7,0). Pôdu je vhodné obohatiť o kompost alebo dobre vyzretý hnoj. Ak je pôda príliš ťažká, pridáva sa piesok alebo rašelina na zlepšenie štruktúry. Papriky by sa nemali pestovať na tom istom mieste alebo po príbuzných rastlinách (napr. paradajky, zemiaky) počas 3 až 5 rokov. Papriku odporúčame vysádzať z priesad. Je to menej náročné ako zo semien, ale najmä výnosnejšie a bohatšie na zásobné látky. S priamou sejbou papriky sa u nás stretnete len veľmi ojedinelo. Existuje viacero spôsobov ako sadiť papriku. Presádzanie sadeníc papriky do záhrady by malo každopádne nasledovať až po tom, keď už nehrozia mrazy, pôda je dostatočne zohriata (15 °C) a priemerné nočné teploty neklesajú pod 12 °C. Zahriatie pôdy môžeme urýchliť položením čiernej fólie, ktorá akumuluje teplo zo slnka v pôde.

Paprika je charakteristická svojou citlivosťou na teplotné zmeny, takže pred výsadbou je potrebné sadenice papriky postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc.

Starostlivosť o jabĺčkovú papriku počas vegetácie

Paprika si počas rastu nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť. Ak chcete dosiahnuť hustejšiu korunu a vyššiu produktívnosť papriky, rastline je potrebné odtrhnúť vrcholové výhonky, keď majú rastlinky cca. 15 cm (môžu byť ešte vo fáze priesad). Spôsobí to rozvetvenie, väčšiu stabilitu a silu papriky. Papriky sú plodiny druhej trate, čo znamená, že pred výsadbou je vhodné pôdu pohnojiť priemyselnými hnojivami s obsahom mikroprvkov. Pri pestovaní papriky je dôležité udržiavať porast čistý od burín, ktoré odoberajú živiny a môžu byť zdrojom chorôb. Pri okopávaní je potrebné dbať na plytké zakorenenie papriky, aby sa nepoškodili korene. Pretože paprika patrí medzi druhy s takzvaným dichotomickým vetvením, jednotlivé výhonky zaťažené dozrievajúcimi plodmi sa bez opory môžu vylamovať. Preto je vhodné rastlinám v prípade potreby zabezpečiť oporu, napríklad pomocou kolíkov. Väčšina odrôd nepotrebuje pri pestovaní oporu, avšak druhom s veľkými a mäsitými plodmi je lepšie dať oporný kolík - drevený alebo oceľový.

Zálievka a hnojenie

Papriky majú radi dostatočné množstvo vody. Jedna rastlina využije pokojne aj 4 l vody na jedinú zálievku. Polievať by ste mali ku koreňom a odstátou vodou, ktorej teplota sa čo najviac približuje teplote pôdy. Ideálny čas na polievanie je teda skoro ráno a večer, kým slnečné žiarenie nie je príliš intenzívne. Paprika má pomerne plytké korene, takže v porovnaní s rajčiakmi je potrebné častejšie polievanie, no každodenná zálievka nie je potrebná, pretože skôr jej uškodí príliš veľa vody ako zriedkavejšia zálievka (2 - 3 krát do týždňa hlboká zálievka pri absencii zrážok). Zálievku v teplejších dňoch vykonávame v ranných hodinách. Pri zálievke je dôležité dodržiavať pravidelný interval polievania, najlepšie raz za deň.

Papriky sú náročné na živiny, a preto vyžadujú dostatočne hnojenú pôdu. Pôdu si môžete pripraviť už na jeseň tak, že do nej zapracujete maštaľný hnoj, granulované kravské hnojivo alebo kompost. Už pri jesenných, respektíve skorých jarných prácach na záhrade môžete do pôdy zapracovať maštaľný hnoj. Papriky nepatria medzi druhy zeleniny náročné na živiny a zároveň sa im najviac darí v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom a dážďovkami, ktoré pôdu prevzdušňujú a preto nie je ideálnym riešením použitie syntetických hnojív, ktoré takýto život v pôde narušujú. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar paprike vystačí po celú sezónu a preto papriky už nie je potrebné prihnojovať, no ak nie je pôda dostatočne výživná môže sa doplniť tekutým hnojivom s vyváženým pomerom NPK (priveľa dusíka v hnojive rastlinu stimuluje skôr k rastu ako k tvorbe plodov) ako náhle začne kvitnúť a vytvárať plody. Od konca jari je vhodné papriky každý týždeň prihnojovať tekutým hnojivom na plodovú zeleninu.

Pôda mulčovaná čiernou netkanou textíliou pri pestovaní papriky

Zber úrody a prezimovanie jabĺčkovej papriky

Papriky sa dajú zberať po celé leto. Pravidelný zber navyše podporuje tvorbu ďalších plodov. Plody sa oberajú postupne, tzv. prebierkou, a nie je vhodné ich na rastlinách nechávať zbytočne prezrievať, pretože by to brzdilo tvorbu nových. Zberajú sa buď v technickej zrelosti (zelené až zelenožlté plody), alebo v botanickej zrelosti (plne vyfarbené podľa odrody - červené, žlté, oranžové). Zber plodov prebieha od júla do októbra.

Papriku môžete pestovať aj ako trvalku, pretože sa dá jednoducho prezimovať v interiéri. Je to možné pri paprikách pestovaných v kvetináči, no keďže paprika nemá hlboké korene, môžete ju presadiť na zimu aj zo záhrady do kvetináča a zazimovať ju v interiéri. Pre úspešné prezimovanie je potrebné pred zazimovaním zostrihnúť nadzemnú časť na cca. 15 cm (na rastline môžete nechať aj zopár listov). Následne môžete rastlinu umiestniť do miestnosti so stabilnou teplotou cca. 10 - 15 °C (teplota by nemala klesnúť pod 6°C) a s trochou prirodzeného svetla, kde prežije zimu. Počas tohto obdobia je potrebné znížiť frekvenciu zálievky (1-2 krát mesačne).

Choroby a škodcovia jabĺčkovej papriky

Či už uprednostníte pestovanie papriky na záhrade alebo na balkóne, netreba zabudnúť na rôzne choroby a škodcov a priebežne kontrolovať ich výskyt. Správnou prevenciou sa im však vyhnete aj bez investícií a vynaloženého úsilia. Pravidelne kontrolujte rubovú stranu listov. Paprika je relatívne bezproblémová plodina no príležitostne si na nej pochutnávajú slimáky, vošky, či molice, proti ktorým je potrebné zasiahnuť. Papriku tiež môžu napadnúť ochorenia spôsobené mikroorganizmami, ktoré sa prejavujú hnilobou rôznych častí rastliny či škvrnami a schnutím listov. V takom prípade je potrebné okamžite odstrániť poškodené časti rastlín, aby sa nimi nenakazili iné papriky.

Detail listu papriky poškodeného voškami

Najčastejšie choroby papriky

  • Stolbur papriky - patrí medzi vírusové choroby papriky, i keď pôvodcom sú mikroorganizmy, predstavujúce niečo medzi baktériami a vírusmi. Tie sú prenášané rôznymi druhmi cikádok. Príznakmi sú celkové žltnutie rastlín, vädnutie starších listov a nakoniec zvädnutie a odumretie celej rastliny. Plody zasiahnuté infekciou sú drobné a bez semien.
  • Suchá škvrnitosť plodov - prejavuje sa v podobe bledohnedých nepravidelných a rôzne veľkých škvŕn pri špičke plodov. Škvrny sa môžu stenšiť a prejsť do hniloby, prípadne sa na nich môžu objaviť aj hubové povlaky. Nejde o hubové ochorenie, ale o defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy. Suchá škvrnitosť sa často vyskytuje na pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom, ktoré brzdia vstrebávanie vápnika.
  • Slnečný úpal zeleniny - ide o poškodenie listov, stoniek i plodov, ktoré zo strany zasiahnutej slnečným žiarením zbelejú, skrehnú a stanú sa lámavými. K slnečnému úpalu dochádza najmä pri náhlom oteplení po dlhotrvajúcom daždivom počasí, prípadne pri vysadení sadeníc, ktoré na intenzívne slnečné žiarenie nie sú zvyknuté.
  • Vädnutie papriky - ide o hubové choroby papriky - pri tzv. fuzáriovom vädnutí papriky huba preniká do rastliny cez korene zasiahnuté vysokou hladinou živín, napr. z pôdy príliš intenzívne hnojenej domácim hnojom z hydiny. Pre sklerocíniové vädnutie sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny, ktoré obopínajú stonky rastlín. Obe tieto ochorenia pretrvávajú v pôde dlho po dopestovaní, preto by ste papriku nemali pestovať na rovnakom mieste. Prevenciou je teda striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny. Okrem toho, pleseň sivá (botrytída) je veľmi časté ochorenie spôsobujúce rozklad rastlinných tkanív sprevádzaný rastom chlpatej sivo hnedej plesne.

Bežní škodcovia papriky

  • Roztočec chmeľový - malý roztoč červenej farby s dĺžkou 0,2 - 0,4 mm, voľným okom takmer neviditeľný. Nabodáva listy na vyše 200 druhoch rastlín a vyciciava z nich šťavy. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky na intenzívnejšie napadnutých častiach rastlín.
  • Vošky - dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek chcete zlikvidovať.
  • Strapka západná - drobný, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky cicajú rastlinné šťavy a prenášajú vírusové ochorenia. Listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
  • Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa dobre darí hubovým ochoreniam. Molica skleníková je bežný hmyz, ktorý sa väčšinou vyskytuje na spodnej strane listov rastlín. Živí sa šťavou (miazgou) a jej silný útok oslabí rastlinu. Vylučuje lepkavú medovicu na spodné listy, kde podporujú rast čiernej sadzovej plesne. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.

tags: #jablckova #paprika #pestovanie

Populárne príspevky: