Pestovanie jahôd v zime: Kompletný sprievodca

Predstavte si leto plné vôní a chutí čerstvo odtrhnutých jahôd. S našimi kvalitnými jahodovými sadenicami si môžete jednoducho dopestovať vlastnú úrodu - sladkú, šťavnatú a vždy poruke. Pestovanie jahôd je nenáročné a prináša radosť nielen deťom, ale celej rodine.

Jahody môžete pestovať v záhrade, na balkóne či v kvetináči - stačí trocha starostlivosti a slnka. Odmenou vám budú plody plné vitamínov, ktoré chutia neporovnateľne lepšie než kúpené v obchode. Pripravili sme jednoduchý návod, podľa ktorého sa každý môže ľahko pustiť do pestovania jahôd doma.

Príprava pôdy a výsadba

Pre správnu prípravu je teda vhodné si rozmyslieť, vo ktorom období, či na jar alebo na jeseň, sa chystáme rastliny vysadzovať. Dôležitý je tiež výber sadeníc. Pre jarnú výsadbu si totiž možno vybrať aj tzv. frigo sadbu, teda sadbu, ktorá sa vyberie zo zeme už v priebehu decembra, korene sa zabalia do fólie a uložia sa do chladiaceho boxu.

Jahodám vyhovuje slnečné stanovisko, no zvládnu aj polotieň. Pred výsadbou do záhrady je dôležité pripraviť pôdu pridaním vyzretého hnoja, kompostu alebo vhodného hnojiva (napríklad Cererit s guánom). Jahodníku vyhovuje mierne kyslé prostredie, preto je vhodné do miesta výsadby včas primiešať rašelinový substrát a premiešať ho so existujúcou zeminou. Aby sa rastliny mohli vysadiť do pôdy s vhodnou, kyprou štruktúrou, odporúča sa na miesto výsadby primiešať do pôdy záhradnícke substráty (cca. 50L na 1m2).

Ak vieme už na jeseň, že nás čaká jarná výsadba, môžeme miesto pripraviť tým, že zapracujeme dobre odležaný hnoj, či kompost. Pokiaľ sme toto nestihli, možno zapracovať kompost (hnój nie) ešte dva až tri týždne pred samotnou jarnou výsadbou. Dôležité je pridať aj základné hnojivá, typu Cererit a NPK.

Pri výsadbe jahôd v črepníku je dôležité vybrať si správnu odrodu - a tu je vhodná práve tá odroda, ktorá prináša úrodu celoročne. Vhodné sú previsnuté či popínavé druhy jahôd. Životnosť črepníkových jahôd je nižšia, cca 2 - 3 roky.

Jesenná výsadba do pôdy má svoje výhody - najmä ak plánujete jahodovisko využívať po dlhé roky. Pri výsadbe v jesennom období sa totiž rastliny lepšie zakorenia a budú prinášať bohatšiu úrodu. V južných a severných oblastiach môžete začať výsadbu jahôd už koncom augusta - dôležité je to stihnúť cca 1-1,5 mesiaca pred tým, ako prídu každodenné nízke teploty.

Starostlivosť počas sezóny

Niekoľko týždňov po výsadbe, po zakorenení rastlín, sa odporúča začať s prihnojovaním, ak chcete z rastlín získať maximum. Na tento účel môžete použiť rôzne prípravky. Kvapalné a iné vo vode rozpustné kryštalické hnojivá dokážu korene rýchlo prijať a väčšinu z nich je možné použiť aj ako listovú výživu (postrekom na listy). Granulované organické a minerálne hnojivá je potrebné zapracovať do pôdy.

Zalievanie: Jahody potrebujú pravidelnú závlahu, najmä počas zakoreňovania a plodenia. Jahodníky vyžadujú výdatnejšiu a menej častú zálievku. Časté, ale „plytké“ zalievanie, alebo naopak neustávajúce dažde im nesvedčia.

Hnojenie: Počas sezóny prihnojujte organickým alebo špeciálnym hnojivom na jahody. Sadenice ocenia nielen zavlažovanie a hnojenie vo forme zálievky, ale najmä hnojenie listami. Listové hnojenie prináša množstvo výhod: zabezpečuje rýchly a priamy prísun živín cez listy, zlepšuje efektívnosť využitia živín z pôdy a je účinné aj pri nedostatku živín, keď je využitie týchto živín koreňmi obmedzené. Hnojíme na jar pred kvetom, možno využiť bežne dostupné hnojivá určené priamo na jahody, alebo aj granulovaný kravský hnoj. Pri jeho použití si dáme pozor, aby sa dávka nedostala na listy rastliny a nepopálila ich tak.

Mulčovanie: Slamou, smrekovou kôrou, netk. textíliou alebo čiernou fóliou. Ako výhodné sa tiež javí pestovanie rastlín na čiernej netkanej textílii, ktorá zadržiava teplo a vlhkosť, a zmierňuje tak potrebu zálievky a zároveň zabraňuje tvorbe plevelov.

Po zbere úrody jahody udržiavajte bez buriny a rastliny polievajte.

Príprava na zimu a zazimovanie

Jahody sú viacročné rastliny a preto je potrebné vedieť, ako ich bezpečne a efektívne zazimovať tak, aby vám prinášali bohatú úrodu aj po ďalšie roky. Jahody je potrebné zazimovať počas prvých chladnejších dní, v októbri až novembri. Odstráňte aj všetky jesenné poplazy, ktoré by rastlinu zbytočne počas zimy vysiľovali.

Pred zazimovaním odstráňte všetky staré listy, stonky a mladé odnože, teda rastliny, ktoré vyrastajú z materskej rastliny a zbytočne ju oslabujú. Odstránením starého lístia a stoniek znížite riziko výskytu chorôb, ako je napríklad pleseň sivá (Botrytis cinirea). Na starých listoch a pod nimi sa môžu zachytávať spóry koreňovej a plodovej hniloby, ktoré sa po zime rýchlo premnožia a poškodia úrodu.

Strihaním zabezpečíte zdravý rast na jar, keď sa k rastline lepšie dostane svetlo a vzduch. Hoci toto opatrenie môže mať priaznivý vplyv na budúcoročnú úrodu, odporúčame ho len v prípade, že listová plocha jahôd je silno napadnutá hubovými chorobami, ako sú biela a fialová škvrnitosť listov či múčnatka. Listy opatrne skoste tak, aby ste nepoškodili srdiečka rastlín. Ale pozor! Túto prácu treba vykonať do prvej polovice augusta, aby ešte pred príchodom mrazov narástli nové a dostatočne vyvinuté listy. Preto, ak ste tak neurobili, teraz je už neskoro a listy plošne neodstraňujte. Po skosení je veľmi dôležitá závlaha a prihnojovanie rýchlo pôsobiacim dusíkatým hnojivom alebo kompostom.

Veľmi staré porasty - viac ako štvorročné - úplne zlikvidujte a pôdu vylepšite zeleným hnojením alebo kompostom.

Pôdu okolo jahodových rastlín pokryte vrstvou dobre vyzretého kompostu alebo inej organickej nástielky. Ochráni pôdu pred teplotnými výkyvmi a zníži riziko prenikania zimnej vlhkosti do citlivých srdiečok rastlín. Neutlačená pôda navyše neskôr podporí jarný rast a vrstva kompostu dodá potrebné živiny.

Náš tip: Ak na zimné nastielanie použijete slamu, nezabudnite ju včas odstrániť, aby sa pôda mohla zjari rýchlejšie prehriať.

Jahody pestované v kvetináčoch, balkónových nádobách či v závesných košíkoch tiež potrebujú prípravu na zimu. Najprv odstráňte staré listy a následne rastliny prekryte vrstvou slamy, lístia alebo čečiny. Rastliny nikdy nebaľte do plastovej fólie. Nádoby s jahodami dajte na miesto chránené pred dažďom a vetrom, napríklad na krytú terasu. Proti mrazu od koreňov im pomôže drevená alebo polystyrénová podložka.

Jahody sú veľmi citlivé na mráz a z toho dôvodu je veľmi dôležité ich pred ním adekvátne chrániť. Jahodovisko pred príchodom prvých mrazov prikryte čečinou, poprípade suchým lístím. S prikrývaním to však nepreháňajte, aby srdiečko jahôd neodhnilo.

Zazimovanie jahôd je bežnou činnosťou každého záhradkára pestujúceho jahody. Či už pestujete jahody v kvetináčoch na balkónoch svojich bytov, alebo ste dali prednosť rozľahlému jahodovisku, postup je takmer rovnaký. Hoci sú jahody odolné voči zime, nie každá sadenica jahody môže prežiť tuhú zimu bez ujmy.

Zazimovanie jahôd by sa malo vykonávať už počas chladnejších dní októbra a novembra. Už počas týchto zimných dní nastupujú prízemné či nočné mrazy z čoho, že ochranu jahôd je možné vykonať aj skôr podľa aktuálneho počasia. Problematickou časťou nie je nadzemná časť, ale koreňový systém. Ak teplota zeme klesne pod - 15 stupňov Celzia je viac ako pravdepodobné, že rastlina zimu neprežije.

Proces čiastočného zazimovania prebieha už počas jesenných mesiacov, kedy sa zbavujeme burín v okolí jednotlivých sadeníc. Skôr než sa pustíme do samotnej činnosti zazimovania skontrolujeme výhonky jahôd a tie, ktoré javia známky chorôb či vyschnutia odstránime záhradníckymi nožnicami približne 6 centimetrov nad srdiečkom. Ďalej sa môžeme pustiť do samotného zazimovania jahôd. Jahody prikryjeme jemnou vrstvou zeminy tak, aby boli úplne zakryté. Práve zem vytvorí tepelnú bariéru a pomôže ochrániť korene rastlín pred zimou. Postup je viac menej rovnaký ako pri zazimovaní jahôd vo voľnej zemi. Rozdielom je fakt, že ak máme priestor vysadiť jahody z kvetináča do voľnej zeme, proces prezimovania bude pre ne jednoduchší. Ak však nemáme príležitosť na ich presadenie postačovať bude smreková čečina.

Na záver prichádza na rad samotné zazimovanie rastlín - zakryte jahody opatrne hlinou tak, aby boli celé prekryté.

Prezimovanie jahôd v črepníku, pestovaných v exteriéri, je veľmi podobné tomu v záhrade.

Rýchlenie a celoročná úroda

Kto by si nechcel pochutnávať na šťavnatých jahodách nielen od jari do jesene, ale aj po príchode mrazov? Je to možné, pretože jahody sú veľmi adaptabilné. Prípravná fáza rýchlenia sa začína už v júli a auguste zakoreňovaním najvyspelejších odnoží vyrastajúcich z mladých, maximálne len dvojročných materských rastlín. Zakoreňovanie odnoží v malom môžeme urýchliť a skvalitniť, ak pod prvú odnož na šľahúni podložíme črepník so zeminou, v ktorej ju necháme zakoreniť. Zakorenenie môžeme ešte podporiť tak, že ďalšie pokračovanie poplazu odstrihneme. Rastliny pritienime a zavlažujeme odstátou vodou. Po 2 - 3 týždňoch, keď sa zakorenia, presadíme ich do črepníkov s priemerom 15 - 20 cm. Pôda by mala byť bohato zásobená humusom a živinami s prídavkom rohoviny.

Po príchode mrazov pareniská prekryjeme oknami a podľa počasia vetráme. Pred silnejšími mrazmi chránime rastliny ešte aj rohožami tak, aby nenamrzli ani listy, ani korene. Menší mráz ale neškodí, naopak, jarovizáciou prispieva k plodnosti. Teplota v parenisku by v tomto štádiu nemala prekročiť 0 °C.

So samotným rýchlením môžeme začať už v decembri. Asi v polovici marca jahodovisko vyčistíme a prekryjeme priesvitným prenosným tunelom. Keď pôda pod tunelom rozmrzne, jahody prihnojíme obohateným kompostom, prekypríme a podľa potreby zavlažujeme odstátou vodou, ale zásadne podmokom, teda nie do kvetov.

Z odrôd prirýchľujeme najmä najskoršie, maximálne strednezrejúce jahody, ktorých zber týmto urýchlime až o niekoľko týždňov, čo je skoro na jar veľmi vítané. Týmto tiež do istej miery chránime jahody pred neskorými jarnými mrazíkmi.

Ak nemáme vyhrievaný skleník, na výraznejšie prirýchlenie jahôd môžeme použiť aj studený skleník, dokonca i fóliovník. Sem sadíme kontajnerované jahody do voľnej pôdy už na jeseň, ale ich skutočné rýchlenie je výrazne závislé od intenzity predjarného slnečného svitu.

Pri rýchlení v poloteplom parenisku použijeme na spodné vyhrievanie kombináciu hnoja a lístia, čím znížime počiatočné vysoké teploty spôsobené samotným hnojom, ktoré by nežiaduco zintenzívnili rast jahodových rastlín na úkor plodnosti. Jahody alebo zakorenené odnože vysadíme do pareniska v lete v spone 25 × 25 cm, čiastočne ich prekryjeme oknami, ale tak, aby sme vetraním udržali primeranú teplotu. Závlahou udržujeme primeranú vlhkosť ovzdušia, aby sme urýchlili zakorenenie.

Na jeseň pred príchodom mrazov medzi rastliny nasypeme kompost, aby jahodám nenamrzli korene, a zakryjeme ich čečinou. Parenisko zakryjeme oknami a obložíme ho lístím. Vo februári odstránime čečinu a znovu položíme okná, na noc ich ešte prekryjeme rohožami. V priebehu rýchlenia udržiavame vetraním teplotu 7 - 10 °C, postupne ju zvyšujeme na 15 - 20 °C. Po celý čas rýchlenia odstraňujeme vznikajúce odnože a zavlažujeme porast podmokom mäkkou vodou. Keď začnú jahody kvitnúť, znížime teplotu na 12 - 15 °C vetraním, a tým umožníme aj prístup opeľujúcim včelám. Pri tvorbe a dozrievaní plodov je optimálna teplota zasa 20 °C.

Ivan Hričovský: AKO PESTOVAŤ JAHODY?

Obľúbenou odrodou jahôd, vhodnou na pestovanie na balkóne alebo terase bytu, sú takzvané mesačné jahody. Sú ideálne do črepníkov alebo truhlíkov a hoci ich plody sú relatívne malé, sú veľmi chutné a hlavne čerstvé. Veď si môžete kedykoľvek vyjsť na balkón a odtrhnúť si pár čerstvých a chutných plodov. A to dokonca aj v januári, ako Maruška z rozprávky.

Balkónové jahody končia s prvým prízemným mrazom, ktorý ich „zaštepí“ a je po nich. Po rastlinách aj po jahodách. Ale nie preto, že jahody by boli letničky! Stačí kvetináč či truhlík s jahodami dať na vnútorný parapet okna alebo na poličku pri okne, stačí, aby mali dostatok svetla. Nezabudnite ich dostatočne polievať, pretože ak necháte jahody v byte, kde je ústredné kúrenie, môžu sa rýchlo vysušovať. Umiestniť ich môžete aj do chladnejších miestností, ako chodba alebo schodište v paneláku (ak vám ich nejaký dobrák neukradne - možno nie pre jahody, ale pre dobrý črepník), ale budú pomalšie rásť.

Jediný problém, ktorý môžete mať s jahodami vo vnútri bytu je ten, že sa k nim nedostanú včely, aby opelili ich kvety. A ako nás učili ako malé deti, keď nebudú včielky opeľovať kvety, nebudú plody. Budete na to potrebovať malý štetček. Či už z kozmetickej súpravy (čistý!) alebo detský na maľovanie vodovými farbami. Keď sa objavia na jahodách kvety, jemným štetcom zakrúžite dva tri krát vo vnútri kvetu a tým prenesiete peľ z tyčiniek na piestik. A je kvet opelený. Týmto spôsobom nezabezpečíte úrodu na to, aby ste mohli vo februári variť doma jahodový lekvár.

Jahody napáda viacero škodcov a chorôb, proti väčšine však sa dá aj preventívne brániť vďaka biologickým a chemickým prípravkom.

tags: #jahody #pestovanie #v #zime