Rozmnožovanie jahôd: Od poplazov po pokročilé metódy pre bohatú úrodu

Jahody patria pre svoju lahodnú chuť a príjemnú vôňu medzi najobľúbenejšie druhy ovocia. Ich pestovanie nie je náročné, či už chcete pestovať na balkóne alebo na záhrade. Ak si ich zakúpite raz, môžete si ich do ďalších rokov rozmnožovať. Jahodovisko treba pravidelne obnovovať, pretože úrodnosť starých rastlín postupne klesá. Existuje niekoľko spôsobov, ako si môžete dopestovať nové rastliny, či už z poplazov, semienok alebo si kúpiť predpestované sadenice.

Vegetatívne rozmnožovanie jahôd pomocou poplazov

Jahody patria k rastlinám, ktoré sa rozmnožujú vegetatívnym spôsobom - poplazmi. Dospelé rastliny bežných odrôd jahôd vytvárajú poplazy, z ktorých si nové sadenice ľahko dopestujete. Na koncoch týchto poplazov postupne rastú mladé, dcérske rastlinky, z ktorých si dokážete vypestovať novú generáciu rodiacich jahôd. Poplazy, ktoré sa tvoria pri koreňových častiach jahody dorastajú do dĺžky približne 1,5 metra, v závislosti od odrody. Na tejto dĺžke môžu vytvoriť až 5 nových rastlín.

Výber a odoberanie poplazov

Hlavnou zásadou pri tomto type rozmnožovania je získanie zdravých a silných rastlín. Odoberajte však len prvé dve rastlinky rastúce od materskej rastliny, práve tie sú totiž najkvalitnejšie a najsilnejšie. Ostatné poplazy odstráňte, aby rastlinu zbytočne nevysilili. Je dôležité vybrať odnože z trsov jahôd, ktoré najviac rodia. Nevýhodou vegetatívneho rozmnožovania však môže byť potenciálny prenos chorôb. Ak materská rastlina nie je vitálna a trpí nejakým ochorením, získaná dcérska rastlina taktiež nemusí byť úplne zdravá. Preto je dôležité mať zdravé materské rastliny.

Zakoreňovanie a výsadba poplazov

Ak máte v záhrade kvalitnú zeminu, malé rastlinky, ktoré vznikajú na koncoch poplazov, zakorenia samy. Časť odnože v pazuche môžete prichytiť drôtom, aby sa mohla zakoreniť priamo do kvetináča. Túto odnož neodstrihávajte, odstrihnite iba ďalej rastúcu odnož. Zalejte odnožovú rastlinu, aj keď je zatiaľ spojená s materskou rastlinou. Za mesiac sa sadenica zakorení tak, že už ju môžete oddeliť od materského trsu.

Výhodou tohto spôsobu je úspora času, kedy sadenice takto získané môžeme okamžite zasadiť a nemusíme čakať na vyklíčenie semena iného druhu jahody. Pri výsadbe semien akýchkoľvek kvetov je riziko toho, že semienko ani nevyklíči.

Niektoré druhy jahôd sa nedajú pestovať z poplazov, lebo ich nevytvárajú. Sú to napríklad mesačné jahody.

Generatívne rozmnožovanie jahôd zo semienok

Pestovanie jahôd zo semena je pre rastlinu zdravšie, pretože vás to ochráni pred vírusovými chorobami, ktoré môžu deformovať listy, znižovať rodivosť a dokonca rastlinu úplne zničiť. Pri vegetatívnom rozmnožovaní sa vírusy prenášajú zo sadenice na sadenicu, pričom významne pomáhajú aj vošky a iný cicavý hmyz. V ohrození je tak môže byť celý záhon. Aby ste sa tomuto nebezpečenstvu vyhli, riešením je pestovanie jahôd už zo semien.

Získanie semien

Semená jahôd si v súčasnosti najjednoduchšie zadovážite cez internet, ale už existujú aj predajne, kde ich nájdete v ponuke. Semená jahôd si môžete zadovážiť aj z vlastnej produkcie, z vlastnej úrody. Nemali by však pochádzať z hybridných kultivarov, kde nie je zaručená reprodukcia.

Metóda mixovania

1. Ak máte vhodnú odrodu, na získanie semien potrebujete úplne dozreté plody.
2. Jemne opláchnuté plody vložte do mixéra so šálkou vody a na vysokom stupni mixujte 3 - 5 sekúnd, aby nedošlo k poškodeniu semiačok.
3. Rozmixovaný obsah nechajte postáť 1 - 2 minúty, aby životaschopné semená klesli na dno nádoby.
4. Poškodené semená, ktoré ostanú plávať vo vrchnej časti s dužinou z plodov, opatrne vylejte.
5. Dobré semená opatrne prepláchnite a umiestnite na papierový obrúsok, aby preschli. Môžete použiť aj sušičku ovocia na veľmi nízkej teplote.
6. Ak ich nebudete hneď používať, uskladnite si ich v chladnom a suchom mieste.

Metóda sušenia

Alternatívnou metódou získania semien je vysušenie dozretých jahôd napríklad v sušičke na ovocie. Potom len jemným pošúchaním vysušených jahôd vám z nich odpadnú semená. Aj pri tejto metóde platí uskladnenie semien na suchom a chladnom mieste.

Ošetrenie semien mrazom

Mnohé semená jahôd pred samotnou výsadbou potrebujú byť ošetrené chladom. Toto ošetrenie simuluje prirodzené podmienky v prírode, kedy semená mnohých rastlín potrebujú prejsť mrazom, aby mohli vyklíčiť.

1. Umiestnite zabalené semená vo vzduchotesnej nádobe do mrazničky na 2 až 4 týždne.
2. Mráz a následné otepľovanie podporia klíčenie semien.
3. Po vybratí z mrazničky ich nechajte uzavreté v nádobe pri izbovej teplote ohriať. Takto ohriate semená sú pripravené na výsev.

Pôda na výsev

Na vysievanie použite kvalitnú zeminu. Môžete použiť špeciálny Výsevný substrát PRÉMIUM vytvorený pre optimálne klíčiace podmienky, ktorý je kvalitne pripravený na výsev semien s pridaním hmyzieho hnojiva, Alginitu a zeolitu. Táto trojkombinácia organických, organicko-minerálnych a minerálnych pomocníkov pripravuje vyvážené, príjemné, kvalitné a výživné štartovné pre vaše budúce jahody.

Substrát na výsev jahodových semien si však môžete namiešať aj vlastný. Do výsevného substrátu môžete primiešať organické hnojivá ako Certifikované Slovenské organické hnojivo TRusEko Agro PRÉMIUM a Hnojík - České organické hnojivo. Poskytnú dlhodobú kvalitnú vyváženú organickú výživu, ktorá predchádza poruchám vstrebávania živín. Zároveň pomáhajú proti škodcom a patogénom. Obsahujú účinnú látku Chitín, ktorý pôsobí repelentne a pomáha rastlinám, aby sa samé bránili pred škodcami a patogónmi.

Pre klíčenie je dôležitý aj Alginit, ktorý prináša organicko-minerálne živiny a zabezpečí lepšie udržanie vody pre klíčiace jahody bez premočenia pôdy. Zároveň pôdu ozdravuje a detoxikuje. Pri výseve jahodových semien sa riaďte veľkosťou nádoby, ktorú použijete. U Alginitu platí zásada: "Ak použijete viac Alginitu, klíčiacim rastlinkám jahôd neublížite." Pre lepšiu predstavu: na klasickú výsevnú nádobu veľkosti 40cm x 15cm primiešajte do výsevného substrátu 250 gramov Alginitu.

Zeolit Agro je tiež vhodný, pretože je tepelne aktivovaný pre zvýšenie svojej účinnosti. Pomáha zlepšovať štruktúru pôdy a jej schopnosť zadržiavať vodu.

Výsev jahodových semien

Zeminu navrstvite aspoň na 1,5 cm a rovnomerne ju navlhčite. Jahodové semiačka umiestnite na vlhkú zeminu a veľmi jemne ich pritlačte k zemine. Niektorí odporúčajú namiesto toho posypať veľmi tenkou vrstvou rašeliny, takou, aby semená jahôd neboli úplne zakryté, ale vystavené svetlu. Semiačka nedávajte tesne k sebe, aby si pri klíčení navzájom nekonkurovali. Pre svoje klíčenie potrebujú priame slnečné svetlo. Dbajte na rovnomernú vlhkosť počas celého procesu klíčenia. Pomôže, ak zakryjete výsevnú misku fóliou či tabuľkou skla. Ďalšou možnosťou je položiť priamo na substrát noviny. Aj tento jednoduchý trik pomôže udržať semienka v dostatočnej vlhkosti.

Ak semienka jahôd zasadíte v januári alebo februári, koncom leta si už budete pochutnávať na svojich prvých jahodách. V prvej fáze rastu počas zimného obdobia však môže jahody ohroziť nedostatok svetla. Rastlinky sa v takom prípade začnú príliš vyťahovať. Preto je lepšou voľbou nechať vysievanie jahôd na obdobie od marca až do júna. Sadenice tak budú pevné a zdravé.

Dopestovanie sadeníc

Dopestovanie sadeníc trvá približne 3 mesiace. Z toho len samotné klíčenie zaberie 2 až 3 týždne. Sprvu sa vám môže zdať rast pomalý, to je ale bežné. Hneď, ako budú mať semenáčiky zopár prvých listov, sa rast zrýchli. Mladé rastlinky sa odporúča dvakrát presadiť. Keď majú mladé sadenice už 5 až 10 listov, je čas presadiť ich na záhon.

Výsadba a starostlivosť o jahody

Rast novej rastliny je dôležitý pre obnovu jahodoviska, ktoré by sa malo obmieňať každé 2-4 roky v závislosti od stavu jednotlivých jahôd. Stav jahodoviska posudzujeme podľa plodov jednotlivých sadeníc. Optimálna životnosť jahôd sú 2 až 4 roky pri dobre zvládnutej starostlivosti. Ak si však chcete zabezpečiť vždy dostatok chutných a voňavých plodov, snažte sa jednotlivé jahodoviská obnovovať každé dva roky. Na rovnakom mieste môžu byť jahody posadené 3 roky. Po troch rokoch je potrebné sadiť na nové miesto.

Čas výsadby

Najvhodnejší čas na sadenie sadeníc jahôd je v auguste a v septembri. Ak ste to koncom leta nestihli, koncom apríla a v máji sa môžu zasadiť tiež. Vhodná doba na sadenie do záhrady alebo do kvetináča na balkón je začiatkom mája, po posledných mrazoch. Ak vysádzate v jarných mesiacoch, pozor na neskoré mrazy.

Príprava pôdy a výsadba

Na dno záhona nasypte čerstvý, prípadne granulovaný kravský hnoj, ktorý dobre zalejte a zahrabte. Následne na povrch pôdy položte kompost a zakryte pôdu netkanou textilnou fóliou. Táto fólia bráni vysychaniu pôdy, rastu buriny, chráni plody pred znečistením a počas dažďa voda stečie do jamy medzi riadkami, čím sa zníži riziko hubových chorôb.

Pri výsadbe sa sadia jahody buď do voľnej pôdy alebo priamo do fólie. Do voľnej pôdy sa sadí aspoň 30 - 35 cm od seba a riadky medzi sebou aspoň 60 cm. Do fólie urobte krížový rez a plytkú dierku pre sadenicu. Korene by mali byť usadené pod povrchom pôdy. Srdiečko rastliny nesmie byť zakryté pôdou, ale tiež musia byť dostatočne zakryté korene, aby v zime nezamrzli. Srdiečko s listami nesmie byť pod povrchom pôdy.

Sadenice musia byť zdravé, mať dobre vyvinuté korene a najmenej tri listy. Po výsadbe nezabudnite dobre zaliať. Ak vysádzate v jarných mesiacoch, pozor na neskoré mrazy.

Môžete využiť klasické riadkové výsadby, pestovanie v textílii, záhonové výsadby. V každom prípade dbajte na to, aby bola plocha vždy odburinená, aby sa zálievka vždy dostala ku koreňom.

Letná výsadba

Možno ste už počuli o takzvanej letnej výsadbe jahôd - tá sa začína okolo 20. augusta a ukončiť by sa mala do konca septembra. Takto vysadené jahody vytvoria ešte do príchodu zimných mrazov životaschopnú koreňovú sústavu s novou ružicou listov. Letná výsadba môže slúžiť paradoxne aj na budúcoročnú jarnú výsadbu, napríklad do skalky alebo ako lemovanie chodníka v záhrade.

Pestovanie v nádobách

Jahody sa dajú vysádzať tiež do debničiek. Ak si vyberiete samozavlažovacie debničky, pomôže vám to udržiavať dostatočnú vlhkosť. Siahnite po substráte s kyslejším pH a vyšším podielom humusu. Pri vysádzaní do debničiek dávajte pozor, aby ste nemali v jednej z nich len sterilné, nerodivé kvety. Vždy radšej počkajte na prvý kvietok a skontrolujte či tvorí peľ. Do každej debničky vysaďte aspoň jednu sadenicu s kvetom, z ktorého sa bude doslova prášiť. Dospelé rastliny pestujeme na plnom slnku.

Starostlivosť o jahody

• Zálievka: Pravidelne zalievajte.
• Hnojenie: Hnojiť sa začína na jar (len existujúce porasty) a potom po zbere úrody. Odporúčame hnojivo na jahody, prípadne podobné organické hnojivo. Osvedčilo sa aj hnojivo Floria - rýchlopôsobiace dvoj-zložkové hnojivo.
• Ochrana pred burinou: Medzi riadky môžete rozmiestniť slamu, aby ste zamedzili burine.
• Ochrana pred škodcami: Odporúčame obsypať jahody granulami proti slimákom. Medzi veľmi obľúbené prípravky patrí Ferrimax. Pred škvrnitosťou by ste sa mali mať na pozore v daždivých rokoch. Jedná sa o hubové ochorenie, ktoré napáda listy. Krčkovej hnilobe sa tiež dobre darí vo vlhkom prostredí.
• Obnova jahodoviska: Po zbere jahôd ich zostrihnite - odstránite zárodky chorôb.
• Zimná ochrana: Jahody dopestované zo semien vydržia zimu v záhonoch bez problémov. Ak pestujete v debničkách, môžete záhon prikryť čečinou a izolovať aj ich steny a dno. Vlahu zabezpečí sneh topiaci sa pri odmäku. Na jar záhony vyčistite. Odstráňte poškodené časti rastliny a skontrolujte, či sú majú všetky kusy korene v pôde. Váš jahodový záhon tak bude môcť začať svoj ďalší ročný kolobeh.

Odstránenie poplazov

Jahoda je trváca rastlina, ktorá má krátky podzemok. Ružica jej listov je uložená nízko pri zemi. Práve tá vytvára dlhé poplazy, ktoré sa postupne zakoreňujú. Ich odstránením zabránite nežiaducemu rozmnožovaniu rastliny v záhone.

Pokročilé metódy rozmnožovania

Okrem bežných metód existujú aj pokročilejšie techniky rozmnožovania jahôd, ktoré sa využívajú predovšetkým vo veľkovýrobe pre získanie zdravého a certifikovaného materiálu. Pri tejto metóde sa využíva poznatok, že vírus infikujúci rastlinu, zasahuje všetky vegetatívne orgány, ako korene, listy, stonky, poplazy, ale v meristémových pletivách vegetačného vrcholu sa vírus nenachádza, alebo len v malom množstve. Taktiež sa využívajú totipotentné vlastnosti meristémových buniek vegetačného vrcholu (schopnosť v ranom štádiu vývoja vytvoriť všetky druhy tkanív). To znamená, že meristémové pletivá, oddelené od rastliny, v podmienkach "in vitro" (mimo živého tela, v skúmavke) dávajú základ pre regeneráciu novej rastliny.

Meristémová kultúra

Základom pri tejto metóde je vyizolovanie meristémového pletiva z vegetačného vrcholu pod binokulárnou lupou. Vyizolované explantáty 0,2 až 0,8 mm veľké, sa kultivujú v skúmavkách na živných agarových médiách. Živné médiá obsahujú makroelementy, mikroelementy, vitamíny, cukry, rastové látky a agar. Najpoužívanejšie je médium podľa MURASHIGE a SKOOG (1962). Skúmavky s explantátmi sa udržujú v kultivačnej miestnosti pri teplote 25°C za fluorescenčného osvetlenia. Intenzita osvetlenia je 3000 luxov a trvá 16 hodín denne. Už po niekoľkých dňoch začína regenerácia pletiva a postupne dochádza k organogenéze. Vývin prvého listu sa pozoruje na 20. deň a vývin prvého koreňa na 45. deň. Celá rastlina sa vyvinie za tri mesiace.

Rastliny s dostatočnou koreňovou sústavou a listovou plochou sa presadia do črepníkov so sterilnou zeminou a perlitom v pomere 2:1. V prvých dňoch po presadení sú črepníky prikryté sklenými pohármi a udržované ďalej pod fluorescenčným osvetlením. Po štyroch týždňoch sú prenesené do izolovanej časti skleníka. Keď rastliny dosiahnu veľkosť 100 až 150 mm, testujú sa na vírusové choroby. Choré rastliny sú zlikvidované a zdravé dostanú nové číslo a vysadia sa do sieťového izolátu. Izolát slúži na udržovanie zdravého materiálu. Pôda v izoláte musí byť vydezinfikovaná proti pôdnym nematódam. Vysadené klony sa v izoláte udržujú pod insekticídnou clonou.

Klonové rozmnožovanie in vitro

Pri tomto rozmnožovaní sa vychádza z meristémovej kultúry, ibaže sa využíva stimulačný účinok cytokinínu (6-benzylaminopurínu), ktorý v médiu stimuluje tvorbu axilárnych (pazuchových) pukov. Pre klonové rozmnožovanie "in vitro" vypracoval metodiku BOXUS (1974). Rozmnožuje sa z rastlín dopestovaných z meristémového pletiva 0,2 mm veľkého a udržovaných v skúmavkách na základnom médiu. Tieto rastliny sa testujú na vírusové choroby. Zdravé rastliny sa vyberú zo skúmaviek, zmladia sa a bez nákazy prenesú na živné agarové médiá, ktoré obsahujú vyššie dávky 6-benzylaminopurínu. Na tomto médiu sa meristém premení na masu pazuchových výhonkov. Výhonky sa oddelia a prenášajú opäť na médiá. Prenášanie sa niekoľkokrát opakuje. BOXUS a iní týmto spôsobom získali za jeden rok z jedného meristému milión rastlín. Zakoreňovanie výhonkov sa dosiahne na médiu, ktoré 6-benzylaminopurín neobsahuje.

Tento spôsob rozmnožovania je prácny a náročný, lebo si vyžaduje špeciálne vybavenie pracoviska a dostatok laboratórnych priestorov. Zaručuje však úplne zdravý výsadbový materiál, zbavený viróz, mykoplazmóz, háďatok, roztočov a pôdnych húb.

Tabuľka porovnania metód rozmnožovania jahôd

tags: #jahody #rozmnozovanie #cim

Populárne príspevky:

• Použitie mäty doma
• Starostlivosť o citrónový muškát
• Pestovanie kvetov, kríkov a drevín
• Vianočné Ruže
• Kompletný návod na pestovanie Ficus Benjamina