Ján Zoričák a jeho Kozmické kvety: Hľadanie tajomstiev vesmíru v skle
Umelecké putovanie a filozofia tvorby
„Kráčal som medzihviezdnym priestorom nadšený vedomím, že som sa vydal na dobrodružnú púť a že na jej konci nájdem všetky kozmické vzorce a objasním si najhlbšie tajomstvá vesmíru,“ hovorí o svojom umeleckom putovaní Ján Zoričák. Jeho tvorbu nie je možné zaradiť do nejakých skupín či „izmov“. Je solitérom, pohybujúcom sa vo vlastnom osobitom svete a vo vlastnom vesmíre. Ten bol centrom jeho inšpirácií od začiatku jeho tvorby. Celoživotným leitmotívom jeho diela je svetlo a vesmír - nekonečné univerzum a priestor netušených možností. Jeho mimoriadne pôsobivé sklenené objekty možno posudzovať aj ako vesmírne putovanie za záhadami sveta.
Tvorbu obsahovo tematizuje do viacerých okruhov, ktoré vyjadrujú ním sledovanú myšlienku, tému. Umelcove výskumy sa pohybujú medzi astronómiou, fyzikou a biológiou. Dôležitým je proces niečoho spaľujúceho, čo vytvára novú podobu iných svetov a pootvára cestu do vesmíru. Vo svojich sochách fixuje pohyb a dynamiku v určitom štádiu. Niektoré z jeho sklenených plastík sú tvarovo až barokové, ďalšie minimalistické. K jednotlivým cyklom sa po určitom období vracia a obnovuje ich pôvodný zámer. Po sérii minimalistických diel potrebuje, aby sa dostal k farebnosti a jemnejšej forme barokovej pompéznosti, po dlhodobejšej realizácii farebných zátiší sa akoby v sinusoidných krivkách zase vracia k jednoduchosti.
Ján Zoričák svojím originálnym umeleckým stvárnením patrí k priekopníkom a propagátorom nového prístupu ku sklu ako samostatnému výtvarnému médiu. Je jedným z najuznávanejších autorov súčasnej svetovej sklárskej tvorby a patrí medzi vedúce osobnosti hnutia tzv. prizmatickej plastiky. Majstrovsky ovláda náročné technologické a chemické procesy spracovania sklenej hmoty. Popritom objavuje stále nové a netradičné postupy. Na rozdiel od iných sklárskych umelcov je bytostným solitérom. Celý zložitý proces realizuje sám. Všetko prejde jeho rukami, kritickým okom pozoruje a bdie nad finálnym výsledkom. Hoci väčšina sklárov preferuje prácu v tímoch a svoje diela si podľa návrhov nechávajú realizovať u profesionálnych sklárov, Ján Zoričák realizuje sám kompletný proces.
Umelecký sklár Ján Zoričák uplatňuje v tvorbe vlastné inovačné technologické postupy. Optické vlastnosti materiálu ovplyvňuje šošovkovitými výbrusmi, zvlnením či zošikmením stien elementárnych geometrických foriem, použitím farby, matovaním a ďalšími výtvarnými postupmi, ktoré umocňujú konečný výtvarný výraz plastiky. Dôležitý je pre neho každý aspekt, kedy sa pretavujú jedny vrstvy cez druhé, objekt je vo vlastnej katarzii spaľovaný ohňom, očisťuje sa od všetkého vonkajšieho a nadobúda nový tvar. Najprv nimi prekvapuje seba, potom chce pri početných výstavách prekvapiť publikum, variabilita mu umožňuje hľadať nové možnosti zobrazenia.
Vesmír ako nekonečná inšpirácia
Celoživotnou témou jeho tvorby je vesmír. „Dnes sa mi už ani nechce veriť, že som bol malým a zvedavým chlapcom, ktorý sníva, túži sa pozrieť kdesi hore veľmi ďaleko, kde je to tajomné, nepoznané, fascinujúce, očarujúce, a to nekonečno, snovosť, mystérium ma stále inšpiruje, napĺňa radosťou, vášňou a chuťou ešte sa nejako dotknúť univerza, hviezd, sadiť nebeské kvety, vysielať signály a poslov do vesmíru, navštevovať exoplanéty, skúmať energie, preniesť tento príbeh do sklenenej plastiky, prenechať ho interpretácii a fantázii ľudí, nech si dotvoria svoj unikátny príbeh. Dráma, napätie, odhaľovanie a posúvanie hraníc, sloboda, náhoda, občas aj zákernosť skla, vedecké poznatky, svojské plynutie alebo neplynutie času ma stále uchvacujú a lákajú.“
Jeho vnútorný vesmír je rovnako nekonečný ako ten vonkajší a svojím spôsobom sú nekonečné aj jeho diela. Dá sa na ne dívať a ustavične v nich objavovať niečo nové, neprestávajú fascinovať svojou mnohotvárnosťou. Z tejto túžby pramení aj dlhé desaťročia trvajúci záujem Jána Zoričáka o vesmír, ktorý pretavil v množstve svojich diel v rôznych cykloch.
Cyklus "Nebeské kvety"
Jedným z najznámejších a najambicióznejších projektov Jána Zoričáka bol zámer rozmiestniť jeho „Nebeské kvety“ zo skla do všetkých kútov zemegule. Tá by sa potom z vesmírneho pohľadu stala vesmírnym kvetom. Dokonca sa mu podarilo umiestniť Arktický kvet na severný pól. Antarktický kvet to ešte čaká. „Tejto predstave som veril sedem rokov," povedal pre SME Ján Zoričák. Špecifickú príchuť má pre neho Arktický kvet, ktorý nielen vypestoval v jeho ateliéri, ale spolu s ním sa vybral zasadiť ho na severný pól.
V cykle Horizonty zobrazuje priestory, ktoré ešte nepozná, dostáva sa od nich až k vesmíru, kde horizont neexistuje, kde nie je ani hore ani dole a všetko je zjednotené. Tieto plastiky majú minimalistický charakter so symbolickým zobrazením nebeských telies, po ktorých môžeme prebehnúť očami a prostredníctvom jeho sôch sa ich dokonca aj špecifickým spôsobom dotýkať. Cyklus Signály predstavuje spomienky na prvý sputnik, ktorý nám posielal ešte nepresné informácie, ktoré si ujasňoval len v predstavách. Bol to začiatok, poskytujúci veľkú možnosť širokého rozsahu tvarových či farebných interpretácií. V cykle Poslovia z vesmíru už využíva viac konkrétnych a overených signálov. A cyklus Nebeské záhrady predstavuje záhrady, v ktorých by rád sadil, polieval a zbieral úrodu.
Spolupráca s CERN-om
Jedným zo Zoričákových pozoruhodných projektov bola aj spolupráca s CERN-om vo švajčiarskej Ženeve. V tomto výskumnom stredisku, zameranom na skúmanie počiatkov vesmíru, boli pre jeden z tamojších projektov (zameranom na meranie rýchlosti letiacich častíc) vyrobené v Japonsku špeciálne sklá, v ktorých sa zaznamenával ich pohyb. V novších dielach vytvorených zo skla pochádzajúceho zo švajčiarskeho CERN-u dostal príležitosť transformovať materiál s odlišnými technickými vlastnosťami, materiál, ktorý už má v sebe zakódovanú históriu skúmania nových častíc, materiál nesúci v sebe odkaz prelomových fyzikálnych objavov v skúmaní počiatkov nášho vesmíru. Vytvoril diela, v ktorých v závislosti od intenzity ostali v skle záznamy od ledva voľným okom pozorovateľného iskrenia s jemnými ružencami svetla, či symbolického vesmírneho prachu, až po silné výbuchy, ktoré takmer rozmetali zvnútra celú plastiku. A niektoré zase majú geometrizujúcu štruktúru a svojou stavebnosťou pripomínajú kryštálové gotické katedrály. Ján Zoričák tu objavoval ďalšie riešenia maximálneho využitia vysoko olovnatého optického skla. Hľadal a objavoval technológie, ako sa priblížiť vedeckým výskumom a zároveň objavoval novú poéziu svetla, pričom pri použití rovnakého materiálu musel hľadať iné spôsoby jeho spracovania.
Optické sklenené sochy od umelca Jacka Stormsa - The Glass Sculptor
Rozmanitosť tvorby a témy
Jeho tvorba však nemá len čisto abstraktný charakter. Miestami sa v nej objavuje aj ľudská figúra, často reaguje na aktuálne dianie vo svete, ľahostajným ho nenecháva utrpenie ľudí, genocídy a vojny. Pre Zoričákové plastiky je vôbec príznačné, že vyzerajú z každého pohľadu rôzne a v mnohých prípadoch pri pohľade zhora sa mení ich štruktúra a opticky mimoriadne zväčšujú priestor. Inými slovami - vnútri sú opticky omnoho väčšie, ako je ich skutočná hmota. Autor nás takto privádza až do hlbších rovín vnímania, vytvára konštrukcie hlbokého iluzívneho priestoru. Ako výraz protikladov vo vesmíre, keď na mnohé veci je nutné sa pozerať z iných, ako zaužívaných pohľadov, aby sme ich mohli vnímať správne.
Ján Zoričák miluje hviezdy a hviezdy milujú jeho, píše v knihe k výstave kurátor a sklár ponúka svoju nebeskú záhradu. Jej pestrofarebná reč je zrozumiteľná pre všetkých. „To sú veci, ktoré ma fascinujú," hovorí Ján Zoričák. „Viem, že sa k nim pravdepodobne nedostanem, tak sa aspoň snažím priblížiť duchom. Od začiatku ma zaujímalo dobývanie vesmíru človekom. Armstrongovu misiu na Mesiac som sledoval deň a noc. Robil som si kresby najmä z momentu, keď sa rozhodovalo, či bude pokračovať v lete na Mesiac, alebo sa vráti. Pamätám si, bol letný večer, Mesiac nebolo vtedy vidieť - iba hviezdy. Skúmal som, či nám ten Armstrong neuletí."
Výstavy a ocenenia
Vystavoval vo významných svetových galériách, získaval významné ocenenia. Má za sebou bohatú medzinárodnú výstavnú činnosť, jeho diela sú v zbierkach renomovaných svetových múzeí i vo svetových zbierkach sklárskej tvorby, napríklad v Musée du verre Liège, Musée des Arts Décoratifs Lausanne, Paríž, Yokohama Museum of Modern Art Yokohama a i. Vlastní tiež mnohé významné svetové ocenenia. V roku 1987 mu bol udelený francúzsky najvyšší titul - Rytier Rádu umenia a literatúry (Chevalier de l’Ordre des Arts et Lettres), v Japonsku získal za tvorbu Zlatú medailu, Kanazawa (1990) a je tiež nositeľom Pribinovho kríža I. triedy. V roku 2014 mu bola udelená cena Imra Weinera-Kráľa, za rozvoj francúzsko-slovenskej kultúrnej spolupráce a rok pred tým mu udelil prezident SR vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy. Sklárskou tvorbou je zastúpený v umeleckých zbierkach v Nemecku, Belgicku, Dánsku, Španielsku, Fínsku, Austrálii, Japonsku, Čile, Kanade, USA, Švajčiarsku, ČR a SR, ale najviac v takmer dvadsiatich prestížnych múzeách, galériách a umeleckých fondoch Francúzska.
V Galérii mesta Bratislavy už Ján Zoričák vystavoval dvakrát. Pred dvadsiatimi a pred desiatimi rokmi. Jeho prvá, monoliato koncipovaná výstava v roku 1993 obsahovala cyklus Nebeských kvetov a priniesla mu pocit nutnosti prezentácie aktuálnej tvorby, prezentácie toho, čo sa práve odohráva v ateliéri. Tá ďalšia - Vesmírne posolstvá - predstavovala širší záber. Okrem jeho typických a známych diel tu bolo vystavených niekoľko vajíčok, ako podobenstiev zrodu života, aj ako veľkého tresku, v ktorom je zakódovaný začiatok, plod života, plod vesmíru, plod všetkého, plod nekonečna. Za obdobie posledných desiatich rokov, z ktorých pochádzajú prezentované diela na tejto výstave, vytvoril viacero cyklov - Poslovia z vesmíru, Nebeské záhrady, Konštelácie, Veľký tresk, Nebeské kytice, Kozmické signály, Horizonty, Nebeský kvet, Hviezdy. Odlišujú sa od seba tvarovo, obsahom i kompozíciou.
Na Bratislavskom hrade si môžete pozrieť od 15. novembra 2024 do 3. januára 2025 výstavu, ktorú pripravilo Slovenské národné múzeum. Zrekonštruované podkrovné priestory Mirbachovho paláca, kde je realizovaná táto výstava, majú svoje zvláštne génius loci, ktoré sa dá výrazne umocniť inštaláciou týchto diel. Evokuje Poetiku snění, v ktorej Gaston Bachelard píše: „Jediný obraz zaplavuje celý vesmír. Šíri celým vesmírom radosť, akú mám z toho, že žijeme práve na svete tohto obrazu."
Ceny diel na aukciách
Diela Jána Zoričáka sú vyhľadávané aj na aukciách, čo potvrdzuje ich vysokú umeleckú a zberateľskú hodnotu. Tu sú niektoré z najvyšších konečných cien dosiahnutých na aukciách SOGY:
| Cena (€) | Názov diela | Rok | Technika | Výška (cm) | Aukcia |
|---|---|---|---|---|---|
| 10 600 | Vesmírny posol | 2013 | Optické brúsené sklo | 57 | 134. večerná aukcia, 25.04.2017 |
| 8 000 | Energia | 2016 | Optické brúsené sklo | - | 137. večerná aukcia, 14.11.2017 |
| 8 000 | Zo série Nebeský kvet | Okolo 1990 | Optické brúsené sklo, kombinácia techník | 58 | 131. večerná aukcia, 22.11.2016 |
| 5 700 | Energia (menší) | 2015 | Optické brúsené sklo | - | 136. jesenná aukcia výtvarných diel, 26.09.2017 |
| 3 900 | Exoplanéty | 2015 | Optické brúsené sklo | - | 138. zimná aukcia výtvarných diel a starožitností, 05.12.2017 |
| 2 500 | Z cyklu "Vesmír" | Okolo 1980 | Optické brúsené sklo, kombinácia techník | 33,5 x 26,5 x 20 | 128. večerná aukcia, 26.04.2016 |
tags: #jan #zoricak #polarny #kvet