Biele kvety jari s plodmi: Prehľad rastlín v prírode a záhradách
Jar je tu a naše kroky čoraz častejšie povedú na prechádzky do prírody. Príchod jari prináša so sebou prebúdzanie prírody a explóziu farieb. Slnečné dni sa predlžujú a prvé kvety sa odvážne predierajú spod snehu či z lístia. Tieto skoré poslovia jari sú nielen pastvou pre oči, ale často skrývajú aj zaujímavé príbehy a dokonca aj jedovaté tajomstvá. Pre rýchle tempo, ktorým dnes žijeme, nám občas unikajú krásne a jednoduché veci. Kým kedysi sme bez zaváhania vedeli pomenovať kvetiny, stromy, ich plody, vtáky a zvieratá, zrazu nám to robí problém. Hlavy máme plné iných starostí a tak sa občas stane, že pri zvedavej detskej otázke: "Čo je toto?" zostaneme len nemo stáť, lebo si nevieme spomenúť...
Jedovaté krásky jarného lesa
Mnohé z jarných rastlín sú pre človeka jedovaté, čo je ich evolučnou stratégiou na obranu pred predátormi.
Snežienka jarná: Nenápadný symbol jari s jedovatým tajomstvom
Snežienka (lat. Galanthus nivalis) je jednou z prvých kvetín, ktoré sa objavujú na jar, neraz vykvitá spod zvyškov snehu. Kvitne od februára do apríla. Jej latinské meno Galanthus nivalis v preklade znamená „mliečny kvet [vyrastajúci] zo snehu“. Ľudové názvy ako „podsnežník“ či „snežné zvončeky“ odzrkadľujú jej skorý jarný rast. Snežienka jarná nemá veľké nároky na kvalitu pôdy ani na starostlivosť, takže je ideálnou cibuľovinou aj pre začiatočníkov. Táto cibuľovina najviac vynikne ak je vysadená v skupinkách. Najlepšie sa im darí na polotienistých miestach, napríklad pod listnatými stromami alebo kríkmi. Táto rastlina obsahuje jedovaté látky, najmä alkaloidy ako tazetín, galantamín a lykorín, ktoré sa najviac koncentrujú v cibuľkách. Požitie ktorejkoľvek časti rastliny môže spôsobiť silné bolesti žalúdka, zvracanie a hnačku. Plodom je tobolka. Paradoxne, galantamín sa vo farmakológii používa v presne určených dávkach na zmiernenie prejavov Alzheimerovej choroby. V jej cibuľkách sa hromadia alkaloidy, ktoré majú farmaceutický význam. V zahraničí sa jej cibuľky používajú na výrobu liekov proti Parkinsonovej chorobe alebo na podporu regenerácie nervového systému po obrne.
Konvalinka voňavá: Zámena s medvedím cesnakom býva osudná
Konvalinka voňavá (Convallaria majalis) poteší nielen vzhľadom, ale aj jemnou vôňou. Konvalinka prináša do záhrady jemnosť v podobe drobných, voňavých kvietkov v tvare zvončekov, ktoré kontrastujú so sýtozelenými listami. Táto jarná trvalka sa hodí skôr do tienistejších kútov záhrad, kde sa rozširuje pomocou podzemkov a vytvára typické konvalinkové koberce. Obsahuje však toxické látky, konkrétne srdcové glykozidy, ktoré môžu vážne ohroziť kardiovaskulárny systém. V minulosti sa využívala v ľudovom liečiteľstve, no dnes je dôležité ju nezamieňať s medvedím cesnakom. Konvalinka má biele zvončekovité kvety a v lete tvorí červené plody, ktoré môžu byť obzvlášť nebezpečné pre deti. Dokonca aj voda, v ktorej boli ponorené stonky konvalinky, môže byť toxická. Aj po odkvitnutí je konvalinka zaujímavá vďaka záplave malých červených plodov.
Lykovec jedovatý: Fialové kvety plné nebezpečenstva
Lykovec jedovatý (Daphne mezereum) je nízky ker s fialovými kvetmi, ktoré sa objavujú často ešte pred olistením. V prírode je pomerne vzácny, no vyskytuje sa v horských oblastiach a listnatých lesoch. Lykovec jedovatý je nízky opadavý ker, ktorý často tvorí len niekoľko nerozkonárených výhonkov. Dosahuje výšku 40 až 150 cm. Konáre sú pevné, húževnaté a majú svetlosivú hladkú kôru, ktorá neskôr získava tmavší nádych. Podlhovasto kopijovité listy začínajú vyháňať a rozvíjať sa až v čase plného kvetu alebo až po odkvitnutí. Kvety vytvárajú strapcovité súkvetia sediace pozdĺž bezlistých vetvičiek. Prílišné dlhodobejšie vdychovanie vône kvetov sa neodporúča, pretože môže spôsobiť bolesti hlavy a závrat. Plody sú červené dužinaté kôstkovice veľké 0,5 až 1 cm. Celá rastlina, a najviac jej plody, je prudko jedovatá. Smrteľná dávka pre zdravého dospelého človeka je 10 až 12 plodov, ťažké otravy môžu nastať už po konzumácii siedmich plodov. Na území Slovenska patrí lykovec jedovatý medzi pôvodné dreviny. Ako polotieňomilná drevina stredne náročná na pôdnu vlhkosť a pôdne živiny rastie vo vlhkých, polotienistých a svetlých lesoch od nížin až po horské pásmo, na rúbaniskách a popri lesných cestách. Vyskytuje sa v listnatých lesoch (bučiny a sutinové lesy), ale aj v zmiešaných lesoch s bohatým podrastom na výživných, prednostne vápenatých pôdach. Je známy svojou smrteľnou toxicitou, pričom najviac účinkujú kôra a plody. Otrava sa prejavuje pálením v ústach, slinením, silnými bolesťami brucha a kŕčmi. Napriek toxicite obsahuje látku mezerein s potenciálnymi protirakovinovými účinkami, ktoré sú však predmetom výskumu v kontrolovaných laboratórnych podmienkach.
Bleduľa jarná: Príbuzná snežienky s alkaloidmi
Bledule sa objavia hneď, ako sa roztopí sneh. Najčastejšie ich nájdeme od marca do mája. Bleduľa jarná (Leucojum vernum) je ďalšia trvalka s cibuľovitým základom, príbuzná snežienkam. Hoci pôsobí krehko, obsahuje jedovaté alkaloidy, ktoré môžu pri požití spôsobiť zdravotné problémy. Bleduľa je odolná voči chladu a rada rastie na vlhkých a podmočených miestach, napríklad okolo vodných plôch, v lužných lesoch, pod stromami. Kvitne skoro na jar (od februára do apríla) a vytvára bohato kvitnúce porasty. Vyhovujú jej vlhké až mokré pôdy bohaté na živiny, najmä pod korunami stromov. Má úzke listy a drobné biele kvety v tvare zvončeka so zelenými bodkami. Bleduľa patrí do čeľade amarylkovité a je jedovatá, najmä jej podzemná časť.
Veternica hájna: Biele kvety a jedovatosť
Biela veternica hájna (Anemone nemorosa) rastie hojne v listnatých lesoch. Celá rastlina je však jedovatá. Veternica je drobná, jarná trvalka z čeľade iskerníkovitých, ktorá kvitne od marca do mája. V prírode ju spoznáme aj podľa dlhej, krehkej stonky ktorá je jemne chlpatá alebo holá, často s jemne fialovým nádychom. Kvety sa počas noci a zamračeného počasia skláňajú k zemi, aby chránili tyčinky a semenníky pred dažďom a rosou. Veternica vyžaduje čerstvé, kypré a výživné pôdy. Patrí do vegetačného pásma buka a jedle. Je rozšírená od nížin až po horské oblasti, kde rastie v bučinách, jedlinách a na vlhkejších lúkach. Patrí medzi najznámejšiu odrodu, ktorá sa vyskytuje takmer na všetkých kontinentoch. Podobne ako aj iné veternice, je jedovatá. Všetky časti rastliny sú toxické a môžu podráždiť pokožku, oči a pri požití spôsobiť ťažkú otravu - najmä u zvierat (dobytok, kone, hydina). Zaujímavosťou je, že sušením stráca jedovatosť, preto bola v minulosti využívaná v ľudovom liečiteľstve pre svoje antibakteriálne účinky.
Iskerník: Bohatá rozmanitosť s jedovatým tajomstvom
Iskerníky tvoria mimoriadne rozsiahlu skupinu jedovatých rastlín. Latinský názov Ranunculus je odvodený z „rana“ - čo je odborné označenie pre skokana, skupinu žiab. Význam slova Ranunculus teda možno preložiť ako „malá žabka“ či „žubrienka“. Rod Ranunculus je jedným z druhovo najbohatších rastlinných rodov na svete - zahŕňa takmer 600 druhov. Na Slovensku sa vyskytuje 26 z nich. Napriek tejto bohatej rozmanitosti je iskerník karpatský jednou z našich najvzácnejších rastlín, zaradenou podľa Červeného zoznamu Slovenska medzi ohrozené druhy. S plnými kvetmi pripomínajúcimi pivonky, kvitne od apríla. Ponúka širokú škálu farieb. Hľuzy sú citlivé na mráz, preto sa sadia až začiatkom marca.
Ďalšie jarné kvety a ich charakteristika
Okrem jedovatých druhov sa jar spája aj s mnohými ďalšími krásnymi kvetmi, ktoré obohacujú našu krajinu.
Fialka: Voňavá a rôznorodá
Tento drobný voňavý kvietok, ktorý kvitne od konca marca do mája, pozná snáď každý. Existuje veľa druhov fialiek - voňavá, záhradná, poľná, trojfarebná a podobne. Nájdeme ich v svetlých lesoch, pri vode, na lúkach aj na medziach. Tie, ktoré rastú v tieni, sú obvykle tmavšie. Najčastejšie sú ich kvety fialové, no občas sa objaví biela, modrá aj ružová fialka. Fialka rohatá (Viola cornuta) je nenáročná pôdna pokrývka s hustými kobercami kvetov. Ideálna na podsadbu alebo do balkónových debničiek. Fialka záhradná obľubuje chladnejšie počasie, takže je ideálnou letničkou, ktorá kvitne skoro na jar (výsev počas neskorej zimy) alebo až počas jesene (letný výsev). Patrí medzi obľúbené kvety na balkón či terasu a farbami dokáže rozžiariť aj kvetinový záhon.
Púpava: Zlatý poklad s liečivými účinkami
Tak túto rastlinu asi poznáme všetci. Deti ju milujú. Na jar má zlatožltú hlavičku, z ktorej si dievčatá pletú venčeky, po odkvitnutí sa premení na bielu páperovú gulôčku, z ktorej fúkame „padáčiky“. Vysoká dutá stonka roní mliečnu šťavu, ktorá sa nachádza vo všetkých orgánoch rastliny. Nájdeme ju od apríla až do septembra. Celá rastlina je jedlá. Púpava je liečivá, zbierajú sa všetky jej časti. Vyrába sa z nej med. Gurmáni si pochutia na púpavovom šaláte či čaji.
Sedmokráska: Odolná a krásna
Rastie na trávnatých medziach, lúkach aj cestách. Má rada vlhko. Kvitne od skorej jari až do jesene. Má drobné veselé kvietky a patrí medzi liečivé rastliny. Sedmokráska je osvedčeným prostriedkom proti kašľu, má tiež protizápalové a hojivé účinky. Sedmokráska (Bellis perennis) je známa pod mnohými menami, „bellis perennis“ znamená „odolný a krásny“. Kvitne od marca do mája.
Podbeľ liečivý: Žlté „slniečka“ s liečivou silou
Túto žltú kvetinu, ktorú už skoro zjari nájdeme pri cestách, na okraji lesov, na lúkach, pri cestách, sídliskách aj na rumoviskách, môžete poznať aj ako babušku alebo matkino líčko. Podbeľ liečivý je drobná, trváca bylina a ako už názov napovedá, má liečivé účinky. Na medziach nás na jar upútajú žlté „slniečka“ podbeľov (Tussilago farfara). Podbeľ je liečivá rastlina, obľúbená v ľudovom liečiteľstve a tiež medonosná rastlina. Ako si vyrobiť čaj z podbeľa na kašeľ? Uprednostnite rastliny z lesov alebo lúk, ktoré rastú v čistom prostredí. Kvety vysušte. Dve čajové lyžičky usušených kvetov zalejte tromi deci vriacej vody a lúhujte 15 minút. Pite trikrát denne. Vhodné je osladiť už chladnúci čaj medom.
Prvosienka: Posol jari a liečivá bylinka
Prvosienka alebo ľudovo rukavička kvitne v mesiacoch marec až máj. Kvety má žlto alebo žlto-zelené. Nájdeme ju na lúkach, dubových a bukových hájoch, pasienkoch a vo svetlejších listnatých lesoch. Tiež patrí k liečivým rastlinám. Obsahuje saponíny, flavonoidy, vitamín C, silicu, kyselinu askorbovú a kremičitú. Prvosienka (Primula) je jedna z prvých rastlín, ktorá otvára kvety. Vhodná na okenné parapety, balkóny aj záhony. Je to trvalka, ktorá môže v záhrade žiť mnoho rokov. S príchodom jari sa na našich lúkach začína objavovať prvosienka jarná (Primula veris), ktorú poznáme aj ako účinnú liečivú bylinku, no existuje niekoľko druhov a mnoho kultivarov prvosienok v rôznych tvaroch, veľkostiach a farbách, takže si nachádzajú uplatnenie aj v záhradných výsadbách. Voda: obľubuje vlhké, priepustné pôdy. Na Slovensku rastie na vlhkejších lúkach, aj vo vyšších polohách, miestami v suťových lesoch, v nížinách ju nájdeme iba vzácne. Príbuzná prvosienka jarná (Primula veris) je známejšia z nižších polôh. Na rozdiel od prvosienky vyššej má kvety žĺtkovožlté a iba mierne pootvorené. Veľmi vzácnym druhom je PRVOSIENKA DLHOKVETÁ (Primula halleri), ktorá sa na Slovensku vyskytuje iba v Belianskych Tatrách.
Krókus: Malý kosatec rôznych farieb
Krókus vyzerá ako malý kosatec a nájdeme ho v záhradkách. Najčastejšie vykvitá v marci a v apríli. Najtypickejším je bledofialový krókus, ale kvitne aj inými farbami. Príjemne medovo voní. Rovnako obľúbené sú krókusy, ktoré rozžiaria záhradu žltými, fialovými či bielymi kvetmi. Ich výhodou je, že kvitnú veľmi skoro a zároveň sú dôležitým zdrojom potravy pre včely a ďalší hmyz, ktorý sa po zime začína objavovať.
Hloh obyčajný: Prírodná podpora pre srdce
Hloh obyčajný (Crataegus laevigata) nie je len okrasnou drevinou, ale aj cennou liečivou rastlinou. Rastie divo na mnohých miestach a obľubuje slnečné stráne. V záhrade môže slúžiť ako solitér alebo živý plot. Využíva sa na podporu kardiovaskulárneho systému vďaka obsahu flavonoidov, trieslovín a ďalších látok. Zbierajú sa listy s kvetom, zelené listy aj zrelé plody. Hloh má biele kvety, ktoré mierne zapáchajú a kvitne od mája do júna.
Výhody hlohu
Iberka: Vždyzelená s bielymi súkvetiami
Iberka je vždyzelená a kompaktne rastúca krovitejšia trvalka. Má menšie biele kvety usporiadané v súkvetiach. Kvitne v apríli.
Mesačnica: Pre krásne kvety a oplodia
Mesačnica sa pestuje pre nádherné fialové alebo biele kvety a oplodia, ktoré sa sušia a používajú do aranžmánov.
Srdcovka: Tradičná vidiecka trvalka s kvetmi v tvare srdiečok
Srdcovka je pozoruhodná a tradičná vidiecka trvalka. Má jemné olistenie a ružové, bordové alebo biele kvety v tvare srdiečok. Čím je staršia, tým je príťažlivejšia - tvorí husté trsy. Kvitne v apríli. Kvety srdcovky sa objavujú počas skorej jari a priťahujú pozornosť. Charakteristické reťazce kvetov (dostupné v odtieňoch červenej, ružovej a bielej) v tvare srdca kontrastujú s modrozelenými listami a vytvárajú nezameniteľnú kompozíciu. Táto tieňomilná trvalka obľubuje chladnejšie stanoviská s vlhkou, úrodnou pôdou.
Scily: Vďačné a dlhoveké cibuľoviny
Scily sú vďačné a dlhoveké cibuľoviny. Na jednom mieste vydržia veľa rokov a vytvárajú súvislé porasty. Kvitne v marci. Modré kvietky scily dvojlistej (Scilla bifolia) sa objavujú už začiatkom marca. Jej kvety sú navštevované muchami a včelami a vďaka špeciálnemu prívesku na semenách ich šíria mravce.
Červienka fraserova: Neopadavý krík s bielymi kvetmi a červenými plodmi
Červienka fraserova (lat. Photinia fraseri) je neopadavý krík z čeľade ružovitých. Rastlina dosahuje dva až tri metre výšky, má vysoko lesklé oválne listy a zaujímavé sfarbenie. Zatiaľ čo bežne sú dorastené listy sýto zelené, pri rašení majú červený odtieň. Klasické kvety sa samozrejme objavujú a majú čisto bielu farbu, sú päťpočetné a pomerne nenápadné. Počas leta sa kvety premieňajú na plody drobných červených bobúľ, ktoré na kríku zostávajú až do zimy a zaujímavo ho ozdobia. Rastlina je plne mrazuvzdorná a s prehľadom zvládne teploty siahajúce až k -20 °C. Stanovište a nároky na svetlo - rastlina vyžaduje buď plné slnko, alebo polotieň - v úplnom tieni neprospieva. Pôda - červienky uprednostňujú dobre priepustný, kyprý záhradnícky substrát. Ideálny stav je mierne kyslé pH, takže pred výsadbou kríka sa odporúča vyhĺbiť jamu o niečo viac a vystlať ju čerstvým substrátom zmiešaným s rašelinou. Nároky na vlahu - na vodu sú tieto rastliny trochu háklivé. Nielen, že im vadí prílišné premokrenie aj sucho, ale tiež neznášajú zalievanie na list. Ak tak urobíte, vystavujete ker riziku nákazy hubovým ochorením listov. Množenie blýskavky - najčastejšie sa ker množí klasickými odrezkami. Odoberá sa jednoročný výhonok, ktorému ponecháme dvojročnú pätku, aby lepšie zapustil korene. Ochrana pred mrazom, chorobami a škodcami - vyrastené kríky sú plne mrazuvzdorné a nie je potrebné ich nijako chrániť, ale ak máte v záhrade vysadené kríky mladé, pred zimou ochráňte koreňový systém (prípadne celý krík) napríklad čečinou. Voči škodcom a chorobám je rastlina veľmi odolná. Pokiaľ sa nejaké problémy objavia, najčastejšie je to viditeľné na listoch - poškodené listy preto ihneď odstráňte, rovnako ako všetko opadané lístie pod kríkom. Ker rastie pomerne rýchlo, a tak je dôležité udržiavať jeho tvar pravidelným strihom a rezom. Červienky upravujeme minimálne raz ročne. Najlepším obdobím pre rez je koniec zimy až začiatok jari, kedy je ešte obdobie vegetačného pokoja a na vetvách nie sú viditeľné púčiky. Po reze celý ker rýchlo obrastá, a hlavne hustne a má udržovanejší a kompaktnejší tvar. Báť sa nemusíte ani radikálneho rezu, pokojne až o polovicu dĺžky jednoročných výhonov. Mladé rastliny photinia fraseri rastú veľmi rýchlo. Keď dosiahnu výšku asi jeden a pol metra, ich rast sa spomalí. Na pestovanie živého plotu môžeme využiť rôzne odrody. Tou najobľúbenejšou zo všetkých je rozhodne červienka 'Red Robin', ktorá žne úspechy medzi záhradníkmi z celého sveta už viac ako dvadsať rokov. Táto odroda neopadáva, porast je veľmi hustý a nepriestupný, dorastie pokojne až do troch metrov a navyše sa jedná o veľmi esteticky pôsobiaci ker. Listy sú pri rašení takmer sýto červené, potom mierne zosvetlia až úplne zozelenajú. Listy navyše na kríku pribúdajú po celý rok, takže vrcholy výhonkov sú permanentne červené.
Cezmína: Vianočný symbol s jedovatými plodmi
Cezmína (Ilex) je vždyzelený ker (niektoré druhy však môžu byť opadavé). Na Slovensku sa tieto rastliny prirodzene nevyskytujú, pestujeme ich iba ako okrasné. Cezmínu si spojíme predovšetkým s obdobím Vianoc. Niektoré druhy cezmín však môžu mať listy celookrajovo hladké, plody potom pokojne fialovej farby, silne pripomínajúce čučoriedky. Naopak listy, obsahujúce okrem iného aj kofeín, sa používajú na prípravu povzbudzujúcich nápojov. Ďalšie využitie našli listy cezmíny aj v ľudovom liečiteľstve a medicíne. Okrem listov sa z kríka využíva aj drevo. To je pomerne drahé a vzácne, často nahrádza eben. Pestovanie cezmíny závisí od konkrétneho druhu, avšak pre väčšinu z nich sú spoločné tieto podmienky - pôda by mala byť skôr humózna a kyslá. Pri výsadbe je teda potrebné vyhĺbiť jamu trochu viac a jej dno vysypať rašelinou. Čo sa týka nárokov na svetlo, cezmíny preferujú polotieň až tieň. Kríky sú pomerne odolné, čo sa sucha a horúceho počasia týka, avšak nie je žiadúce ich nechávať úplne vyschnúť. Pri letných trópoch cezmínu radšej pravidelne zalievajte. Cezmína je odolná voči znečistenému prostrediu, dokonca má tendenciu smog a čiastočky prachu zachytávať a mierne prečistiť vzduch vo svojom okolí. To z nej robí perfektnú rastlinu do mesta, najmä do blízkosti priemyselných oblastí. Ak si chcete cezmínu namnožiť, najefektívnejším spôsobom sú odrezky. Mladé vrcholové odrezky odoberáme z materskej rastliny v máji, prípadne potom v júni až júli. Odobrané odrezky necháme chvíľu uložené v igelitovom sáčku na tienistom mieste. Cezmína ostrolistá (Ilex aquifolium) - ako už druhový názov napovedá, listy tejto cezmíny sú ostnaté. Plody sú sýto červené, samozrejme prudko jedovaté. Práve tento druh je často spájaný s Vianocami, najmä v USA, kde sa jedná o obľúbený vianočný symbol. U nás sa pestuje ako okrasná rastlina. Cezmína vrúbkovaná (Ilex crenata) - jedná sa o vždyzelené kríky s hladkými, lesklými listami. Tie rastú striedavo a pomerne husto, a tak pôsobí ker veľmi košato. Dobre sa tvaruje a je vhodná ako solitérny ker aj do živých plotov. Cezmína altaklarenská (Ilex altaclerensis) - tento druh má mierne zúbkaté listy a červenohnedé plody. Je vždyzelený a vhodný na pestovanie v živých plotoch aj ako solitér. Kvety cezmíny môžu byť buď jednoduché, alebo usporiadané v riedkych vrcholíkoch či zväzočkoch. Vzhľadom na to, že sú kvety jednopohlavné, pre vytvorenie plodov je potrebné mať v záhrade viac zástupcov cezmíny, teda rastliny samčie a samičie. Kvet má obvykle žltú farbu, môže byť však tiež ružovkastá, zelená, biela alebo červená. Po odkvitnutí sa na jeho mieste objavuje plod, ktorým je dužinatá kôstkovica červenej, hnedej alebo čiernej farby. Aj napriek tomu, že sa niektoré druhy cesmín ľahko tvarujú, sa krík vo väčšine prípadov na kmienok vrúbľuje. Najčastejšie sa jedná o cezmínu ostrolistú, modrú alebo vrúbkovanú. Rez robíme od konca marca, pokojne až do júna. Pri reze odstráňte aj odumreté vetvy. Vetvy zostrihujeme pomerne radikálne, pokojne len na dĺžku 45 centimetrov. Silné vetvy čoskoro obrazia a rastlina bude opäť pekne košatá.
Vajgela kvetnatá: Záplava rôznofarebných kvetov
Vajgela kvetnatá (lat. Weigela florida) patrí medzi opadavé dreviny, ktorých vetvy každoročne zdobí záplava rôznofarebných kvetov. Ker vajgélie možno dobre tvarovať, preto je vhodný nielen ako solitér do okrasnej záhrady, ale aj ako pôsobivý živý plot. Podľa výberu odrody je možné pestovať vajgéliu so vzpriamenými vetvami, previsnutú, hustejšiu či redšiu. Zvončekové kvety vyrastajú na drobných postranných vetvičkách a celý ker má príjemne kompaktný vzhľad. Rastlina nie je príliš náročná na pestovanie. Vyžaduje mierne vlhkú, výživnú a dobre priepustnú pôdu hlinitého typu. Je vhodné ju pestovať na slnečnom až polotienistom stanovisku. Ak by sme sa rozhodli pre množenie kríka, robíme tak drevitými odrezkami zasadenými priamo vonku do pôdy. Kvety vajgélie sú dominantou celého kríka. Majú zvončekovitý tvar, celú škálu farieb i veľkostí. Sú pravidelného tvaru, na vetvách usporiadané jednotlivo alebo v chudobných vrcholíkoch. Obvykle vyrastajú na mladých výhonkoch, prípadne na minuloročných vetvách, ktoré nekvitli a neboli skrátené. Vajgela kvitne veľmi dlho, niektoré odrody od apríla až do septembra. Existujú desiatky rôznych odrôd, ktoré sa od seba líšia výškou, tvarom koruny, farbou a veľkosťou kvetu alebo vzhľadom listov. Väčšie "zákroky" vykonávame skoro na jar, alebo ešte lepšie po odkvitnutí. Vtedy môžeme odkvitnuté výhony skrátiť až o jednu tretinu. Ak sa rozhodnete pre tvarovanie, v prvých 2 až 3 rokoch ponechajte iba jeden najsilnejší výhonok rastúci vzpriamene a zvyšok vždy odstráňte. Keď má výhonok viac ako meter, necháme narásť korunu.
Borievka: Vždyzelený ker s jedovatými plodmi
Borievka, latinsky juniperus, patrí medzi vždyzelené kríky z čeľade cyprusovitých. Domovom borievok je prakticky celá severná pologuľa. Krík potrebuje humóznu, kyprú a priepustnú pôdu s kyslým pH. Vyhovuje mu dostatok vlahy, ale vďaka svojej odolnosti pomerne dobre znáša aj sucho. Borievka preferuje slnečné stanovište - ak je ker zatienený, pomerne zle prospieva a dožíva sa nižšieho veku. Naopak borievky na slnečnom stanovisku s prehľadom rastú desiatky rokov. Zimu a mráz znášajú tieto dreviny dobre, a tak nie je nutné ich na nízke teploty nijako pripravovať. Počas zimných dní iba zbavujeme vetvy ťažkého snehu, pod ktorého váhou by sa mohli polámať. Rovnako ako mnoho ďalších druhov ihličnanov, aj borievky je možné pestovať v nádobách. Pred ich presadením umiestnime na dno dostatočne veľkého kvetináča drenážnu vrstvu a naplníme ho kvalitným substrátom. Bezprostredne po vysadení krík dobre zalejte a potom nádobu postavte na slnečné miesto. Do kvetináčov sa ale všetky druhy borievky nehodia, dokonca ani všetky odrody. Voľte iba zakrpatené kultivary, ktorými sú napríklad 'Nana' alebo pomaly rastúce 'Sentinel'. Vyššie spomenuté šišky sú vlastne plody borievky, ktoré sa nazývajú borievky. Pripomínajú tmavé bobule a majú pomerne široké využitie. Vďaka ich typickej chuti a aróme našli svoje miesto v kuchyni, kde sa borievka stala nevyhnutnou súčasťou pokrmov pripravených z diviny. Doba a frekvencia strihu závisí od druhu, odrody i spôsobu pestovania. Všeobecne by sme však mohli povedať, že borievky skracujeme v období vegetačného pokoja, ideálne teda skoro na jar (pri reze nesmie mrznúť). V tomto období robíme radikálny rez. Počas jari, leta či jesene potom ker možno strihať, ale malo by sa jednať iba o ľahké zastrihnutie do požadovaného tvaru. Pri výbere vhodného kríka môžete naraziť na pôsobivé borievky na úzkom kmienku. Tento vzhľad sa však nedá docieliť klasickým zaštipovaním a tvarovaním. Mladý ker borievky je nutné na kmienok vrúbľovať. Takto upravené rastliny sa obvykle pestujú ako solitéry v záhradách v japonskom štýle.
tags: #jarny #kvet #v #prirode #biely #rozkvitnuty