Jašterica zelená: Rozmnožovanie a životný cyklus
Jašterica zelená (Lacerta viridis) je najväčšia a zároveň aj najkrajšia jašterica žijúca na Slovensku. Patrí medzi plazy a je zaradená do rodu jašterov. Je to náš najdlhší a najväčší druh jašterice, dorastajúci do dĺžky 30-40 cm. V oblastiach jej výskytu je jašterica zelená pre svoju veľkosť a dravosť dôležitým predátorom. Vďaka svojmu širokému areálu rozšírenia existuje viacero farebných variant tohto druhu.
Jašterice patria medzi studenokrvné organizmy a obyčajne obývajú slnečné stráne, na ktorých sa vyhrievajú, a tak získavajú energiu. V nižších nadmorských výškach sa môžu vyskytovať aj vo vlhších, ale teplejších lokalitách, v chladnejších oblastiach však žijú iba na výslnných a suchých miestach. Ide o teplomilnú jaštericu, ktorá vyhľadáva suché, teplé a slnečné biotopy stepného a lesostepného charakteru. Obľubuje skalnaté a krovinaté stráne s vápencovým a pieskovcovým podkladom, okraje lesov, pastviny a vinohrady. V severnej časti areálu obýva nížiny a pahorkatiny, len výnimočne vystupuje nad 600 m n. m. Zimuje v podzemných úkrytoch, v skalných štrbinách alebo v dutinách stromov. Diery si upchávajú hlinou a iným prírodným materiálom. K zimnému spánku sa ukladajú koncom septembra až v októbri. Mláďatá aj neskôr, keďže potrebujú nabrať čo najviac síl. Na jar sa prebúdzajú neskôr ako iné jašterice, väčšinou až v priebehu apríla. Obdobie aktivity končí už v septembri, najneskôr začiatkom októbra, iba mladí jedinci sa ukladajú k zimnému spánku o niečo neskôr.
Rozmnožovanie
Obdobie párenia jašterice zelenej začína koncom apríla a môže trvať až do júna. Samce o samičku zúrivo bojujú, dokonca môžu jeden druhému odtrhnúť aj chvost. Súboje samcov sú často spojené s výstražnými a zastrašovacími postojmi, pričom útočia jeden druhému na krk a hlavu. V období párenia samce naberajú sýtoazúrovú farbu na krku a zo spodu hlavy. Počas párenia žije samec so samičkou aj niekoľko dní, pravdepodobne preto, aby zabezpečil, že sa nebude páriť s ďalšími samcami. Po oplodnení, ktoré prebehne približne mesiac pred kladením vajec, samica znáša vajcia. V júni až v júli znáša samica 5 až 25 bielych vajec, ktoré sú 18-20mm veľké. Kladenie vajec môže trvať aj dve hodiny. Samica kladie vajcia dvakrát ročne v počte 2-20. Vajíčka samica zahrabe na suchom mieste (obyčajne do piesku) a navŕši na ne kôpku až do výšky 7 cm, čím ich chráni pred predátormi a udržuje potrebnú teplotu. Podľa teploty sa mláďatá liahnu v auguste až v septembri, približne 8 týždňov od nakladenia. V chladných rokoch sa môže vývoj zárodku predĺžiť až do jesene. Zárodok sa potom obvykle podchladí a odumrie, alebo sa vyliahne oslabené mláďa, ktoré už nestačí získať dostatočné zásoby na prezimovanie a hynie. Po vyliahnutí merajú mláďatá približne 8-10 cm a do zimy vyrastú až na 12 cm (aj s chvostom). Jašterice pohlavne dospievajú v treťom roku života.
Výskyt a veľkosť
Jašterica zelená (Lacerta viridis Laurenti 1768) je najväčšia zo štyroch druhov jašteríc žijúcich na území Slovenska. Dorastá do dĺžky až 40 cm. Jej výskyt je obmedzený na najteplejšie oblasti. Ročný cyklus jašteríc je aktívny od jari do jesene, kedy niekoľko dní po sebe teplota v noci neklesá pod bod mrazu a cez deň vystúpi približne na 11 - 12 °C. V suchých obdobiach sa aktivita jašteríc znižuje. Jašterica zelená je rozšírená v južnej časti Európy a okolo Čierneho mora. U nás sa jedná o vcelku rozšírený druh, avšak pôsobením civilizačných vplyvov stále vzácnejší. Najrozšírenejšia je na južnom a juhozápadnom Slovensku. Oblasť rozšírenia sa tiahne od Záhoria cez úpätie Malých Karpát, ktoré zasahuje až k Bratislave. Ďalej na strednom toku Váhu a Nitry a na dolnom toku Hronu. Najpočetnejšia je v Slovenskom krase. V tejto oblasti sa vyskytuje v súvislom areáli. Na Muránskej planine vystupuje až do výšky 1000 m n. m.
Dve jasterice...:-)
Potrava a užitočnosť
Jašterica zelená je dravá, živí sa väčším hmyzom, pavúkmi, v niektorých prípadoch aj inými druhmi jašteríc, mladými vtákmi a drobnými hlodavcami. Mláďatá sa živia drobným hmyzom. Jašterica je významným predátorom v oblasti hmyzu, čo z nej robí užitočného živočícha. Považujú sa za užitočné živočíchy, preto sú chránené.
Ochrana
Prežitie jašterice zelenej na väčšine lokalít je neisté pre veľmi silné narušenie biotopov. Základom ochrany jašterice zelenej je uchovanie biotopov, na ktorých druh žije, pred devastáciou a zničením. Početnosť tohto druhu je však v rôznych častiach krajiny značne rozdielna a tým sa líši aj bezprostredný stupeň ohrozenia. V južnej časti svojho areálu je miestami hojná. V texte Bernskej konvencie je zaradená do zoznamu prísne chránených druhov. U malých izolovaných populácií môže byť aj rozsahom malý zásah príčinou rýchleho zániku celej populácie. Príkladom môže byť chov domácich zvierat (napr. mačiek, domácej hydiny, pávov a pod.) na miestach výskytu neveľkých populácií alebo vypaľovanie trávy. Ohrozuje ju poškodzovanie biotopov ako napríklad vypaľovanie tráv. V minulosti hojný a chránený svižník poľný, ktorý bol súčasťou potravy jašterice, úplne vymizol.
tags: #jasterica #zelena #rozmnozovanie