Kvet a súkvetie: Základné reprodukčné orgány rastlín

Kvet (po latinsky anthos, flos) je orgán rastlín (papradí a všetkých zložitejších rastlín) v podobe skrátenej stonky (letorastu), na ktorej je prisadnutý súbor premenených (cudzím slovom metamorfovaných) listov slúžiacich na pohlavné rozmnožovanie. Kvety obsahujú rastlinné reprodukčné orgány, ktorých konečnou funkciou je produkcia semien, ktoré predstavujú nasledujúcu generáciu týchto rastlín.

Z fylogenetického hľadiska je kvet vlastne súbor premenených (metamorfovaných) listov, usporiadaných na skrátenej stonke (brachyblaste). Evolúcia a prispôsobovanie opeľovačom vytvorili obrovskú rozmanitosť v stavbe kvetov. Z morfologického hľadiska ich delíme podľa viacerých kritérií.

Najmenší kvet má Wolffia (asi 0,5 mm), najväčší Rafflesia (až 1 meter veľký).

Stavba kvetu

Typický kvet rastliny sa všeobecne skladá z troch základných častí:

Kvetné obaly: Chránia reprodukčné orgány a lákajú opeľovače. Môžu byť rozlíšené na kalich a korunu.
Tyčinka (stamen): Je samčí rozmnožovací ústroj. Z fylogenetického hľadiska tyčinky predstavujú samčie výtrusové listy (mikrosporofyly). Tvorí ju nitka (filamentum) a peľnica (anthera). Peľnica obsahuje dva peľové vačky, z ktorých každý má dve peľové komôrky. Tu vznikajú redukčným delením peľové zrná. Súbor tyčiniek sa nazýva andréceum.
Piestik (pistillum): Je samičí rozmnožovací orgán. Vzniká zrastením jedného alebo viacerých plodolistov, ktoré predstavujú samičie výtrusové listy (makrosporofyly). Tvorí ho čnelka (stylus), lepkavá blizna (stigma) a spodný semenník (ovarium), v ktorom sú uložené vajíčka.

Schéma stavby kvetu s označenými časťami

Kvetné obaly

Kvetné obaly môžu byť rozlíšené na:

Kalich (calyx): Vonkajšia, väčšinou zelená časť tvorená z kališných listov (sepalum). Kališné lístky môžu zrastať do kališnej rúrky, lemu a hrdla. Podľa trvácnosti rozlišujeme kalich prchavý (opadáva počas rozkvitnutia, mak), opadavý (opadáva s korunnými lupienkami, žeružnica) a trváci (ostáva aj na plode, hluchavka).
Koruna (corolla): Vnútorná, pestrofarebná časť tvorená z korunných lupeňov (petalum). Špeciálnym typom je voľnolupenová koruna bôbovitých rastlín (tvorí striešku, dve krídla a zrastený člnok).

Ak nie sú kvetné obaly tvarovo ani farebne rozlíšené, nazývame ich okvetie (perigonium).

Tyčinka

Tyčinka je samčí rozmnožovací ústroj. Je tvorená nitkou (filamentum) a peľnicou (anthera).

Piestik

Piestik je samičí rozmnožovací orgán. Tvorí ho čnelka (stylus), lepkavá blizna (stigma) a spodný semenník (ovarium), v ktorom sú uložené vajíčka. Plod (fructus) vzniká po oplodnení z piestika. Jeho hlavnou funkciou je vyživovanie semien v čase ich dozrievania.

Nahosemenné rastliny

Nahosemenné rastliny nemajú pravé kvety s kvetnými obalmi či piestikmi, ale na rozmnožovanie slúžia jednopohlavné šištice (strobily). Samčie šištice pozostávajú z tyčiniek a produkujú veľké množstvo peľu. Samičie šištice tvoria podporné lupene a semenné šupiny, na ktorých sú uložené vajíčka. Nahosemenné rastliny netvoria žiadne plody, keďže nemajú semenník, z ktorého steny by sa zmenili na oplodie. Výsledkom sú iba nahé semená, ktoré po dozretí zvyčajne voľne ležia na zdrevnatených šupinách.

Súkvetie

Súbor kvetov na spoločnej stonke sa nazýva súkvetie. Súkvetie (alebo skôr zastarano alebo nesprávne kvetenstvo) je súbor kvetov na spoločnej stonke, opak jednoduchého kvetu. Súkvetia sa rozdeľujú podľa viacerých kategórií a spoločných resp. odlišných znakov.

Typy súkvetí

Jednoduché súkvetie (strapcovité, vrcholíkovité) nesie na koncoch konárov jednotlivé kvety. Zložené súkvetie nesie na koncoch konárov čiastkové súkvetia.

Strapcovité súkvetie (racemózne)

Strapcovité súkvetie - je racemózne súkvetie, ktoré má vreteno s bočnými konármi nepresahujúcimi výšku terminálneho kvetu umiestneného na vrchole vretena. Jeho kvety rozkvitajú spravidla zdola nahor (akropetálne); ak sú usporiadané v jednej rovine, potom rozkvitajú od obvodu do stredu súkvetia (centripetálne). Dcérske stonky neprevyšujú stonku materskú, kvety rozkvitajú zdola nahor (alebo od okrajov do stredu). Patria sem:

Strapec (racemus): Má pretiahnuté vreteno s kvetnými stopkami v pazuchách listeňov. Považuje sa za najzákladnejšiu formu súkvetia, z ktorej sú odvodené ostatné typy (agát).
Klas (spica): Vreteno je dlhé, kvetné stopky veľmi krátke alebo redukované (skorocel).
Jahňada (amentum): Súkvetie s chabým, previsnutým vretenom a sediacimi jednopohlavnými kvetmi (lieska, topoľ).
Klások (spicula): Skrátený a redukovaný klas s malým počtom kvetov (lipnica).
Šúlok (spadix): Vreteno je zdužnatené, kvietky drobné a prítomný je zväčšený listeň - tulec (áron, diablik).
Chocholík (corymbus): Kvetné stopky sa predlžujú, kvety ležia približne v jednej rovine (bledavka).
Okolík (umbella): Kvety vyrastajú v jednej rovine na približne rovnako dlhých stopkách z vrcholu stonky (prvosienka).
Metlina (panicula): Rozkonárené súkvetie s úplne vyvinutým vretenom a konármi (vinič).
Hlávka (capitulum): Skrátené vreteno i stopky, kvety tvoria guľovitú hlavu chránenú zákrovom (ďatelina).
Úbor (anthodium): Kvetné lôžko je diskovito rozšírené. Stred tvoria rúrkovité kvety (terč), okraj súmerné jazykovité kvety (lúč).

Vrcholíkovité súkvetie (cymózne)

Vrcholíkovité súkvetie - je cymózne súkvetie, ktoré má vreteno s bočnými konármi presahujúcimi výšku terminálneho kvetu umiestneného na vrchole vretena. Jeho kvety rozkvitajú spravidla zhora nadol (bazipetálne); ak sú usporiadané v jednej rovine, potom rozkvitajú od stredu súkvetia k okraju (centrifugálne). Majú materskú stonku skrátenú a dcérske stonky ju prerastajú, kvety rozkvitajú zhora nadol (alebo zo stredu k okrajom). Ide o čisté modely vetvenia podľa počtu kvetonosných ramien.

Viacramenný vrcholík (pleiochasium): Má na hlavnej osi viac ako dve bočné ramená prerastajúce hlavnú os. Je prechodom medzi strapcovitými a vrcholíkovitými súkvetiami (mliečnik).
Dvojramenný vrcholík / vidlica (dichasium): Pod terminálnym kvetom hlavnej stonky sú vyvinuté presne ďalšie dva kvetonosné výhony (môžu byť striedavé aj protistojné).
Jednoramenný vrcholík (monochasium): Z oboch listeňov a páru protistojných konárov sa vyvíja vždy len jeden. Patria sem formy:

Závinok (cincinnus): Vyvíja sa len jedno rameno striedavo vpravo a vľavo. Listene aj kvety stoja v jednom rade (borákovité, rajčiak).
Skrutec (bostryx): Vyvíja sa len jedno rameno a to vždy na rovnakej strane (ľubovník, ľaliovka).
Vejárik (rhipidium): Rameno sa vyvinie striedavo, pričom medzi nimi vždy zakrpatie celý pár listeňov aj s konármi. Listene aj kvety stoja v dvoch radoch (kosatcovité).
Kosáčik (drepanium): Rameno sa vyvinie len z jednej strany, pričom nasledujúci pár zakrpatie celý.

Metatopia

Metatopia je rozmiestnenie orgánov rastiliny mimo ich bežne očakávaného umiestnenia. Metatopia sa bežne vyskytuje u súkvetí s nerovnakou rýchlosťou rastu.

Súplodie a plodstvo

Súbor plodov vzniknutých z jedného súkvetia označujeme ako súplodie (slnečnica, moruša, kukurica, chmeľ) a súbor plodov, ktoré vznikli z jedného kvetu, ktorý mal niekoľko piestikov, ako plodstvo (malina, černica, jahoda, šípka). Pokiaľ sa na stavbe plodu alebo plodstva podieľa okrem oplodia (vzniknutého zo semenníka) aj iná časť kvetu, napríklad zdužnatené kvetné lôžko alebo kvetná čiaška, hovoríme o tzv. nepravých plodoch.

tags: #jednotlivy #kvet #sukvetie