Juka: Všestranná rastlina pre vašu záhradu a domov
Pokiaľ chcete ozvláštniť svoju záhradu exoticky vyzerajúcimi rastlinami, v našom klimatickom pásme nemáte veľa možností pokiaľ ide o výber rastlín. Mnoho záhradkárov tento problém rieši pestovaním citrusov, oleandrov a iných tropických či subtropických rastlín v kvetináči, ktoré počas leta presúvajú do záhrady, aby v nej navodili exotickú atmosféru. Je tu však aj iná možnosť - juka.
Vo voľnej prírode sa vyskytuje cca. 50 druhov rastlín z rodu Juka, ktoré je možné nájsť v Severnej a Strednej Amerike, kde obývajú najmä suché a púštne oblasti od Mexika až po Kanadu, no zopár druhov je možné nájsť aj v tropických častiach Strednej Ameriky. Viacero druhov juky sa tradične pestujú ako interiérové rastliny no niektoré druhy sú prispôsobené aj na chladnejšie zimy a tak ich môžeme pestovať celoročne vonku aj u nás.
Väčšina júk sú vzrastom malé kry až menšie stromy, pričom sú charakteristické dlhými mečovitými listami, pripomínajúcimi palmy. Vďaka jej vlastnostiam patri juka medzi nenáročné rastliny v záhrade. Juka je vo všeobecnosti odolná aj voči dlhodobejšiemu suchu, vysokým teplotám, škodcom a drsnému zaobchádzaniu, takže jej stačí v záhrade vybrať vhodné stanovisko a o ostatné sa postará samotná rastlina.
Výber a pestovanie juky
Najväčším obmedzujúcim faktorom pri pestovaní juky v exteriéri je mrazuvzdornosť jednotlivých druhov, takže je potrebné vybrať čo najodolnejšie druhy. Juky, ktoré sú v našich podmienkach pestované vonku v záhrade sú pôvodom púštne rastliny prispôsobené na slnečné stanoviská s celodenným svetlom a ideálne s južnou orientáciou. Juke bude zároveň najviac vyhovovať mierne vyvýšené miesto oproti okolitému terénu, z ktorého prebytočná voda ihneď odtečie. Má to význam aj kvôli mrazuvzdornosti juky, pretože v takom prípade nehrozí zmrznutie zostatkovej vody v okolí koreňov rastliny.
Juka veľmi dobre znáša aj dlhšie sucho, takže si za bežných podmienok vystačí s prirodzenými zrážkami. Čím väčší ker/strom, tým hlbšie má korene a tým dlhšie odoláva suchu. Juky sú najlepšie prispôsobené na priepustné pôdy, ktoré nemusia byť bohaté na živiny. Vyhovujú im kamenisté a piesčité pôdy s vysokou priepustnosťou a naopak nedarí sa im až tak dobre v ťažkých ílovitých pôdach, ktoré je potrebné pred výsadbou juky doplniť pieskom a štrkom. Pre pestovanie juky je vhodná kyslá aj mierne zásaditá pôda s pH 5,5 - 7,5. Ak majú juky v pôde trochu organickej zložky, nevyžadujú si dodatočné hnojenie, pretože nie sú náročné na živiny.
Juky dokážu zvládnuť extrémne vysoké teploty a niektoré druhy nemajú problém zvládnuť ani silné mrazy (-15 až -35 °C podľa druhu juky). Medzi druhy juky, ktoré najlepšie odolávajú nízkym teplotám patrí najmä yucca glauca/angustifolia (mrazuvzdornosť až do -35 °C), ktorú môžeme v našom klimatickom pásme bez obáv pestovať celoročne v exteriéri, no aj ďalšie druhy ako juka vláknitá/yucca filamentosa, juka chabá/yucca flaccida, yucca harrimaniae, yucca baccata (všetky s mrazuvzdornosťou do cca. -20 °C), ktoré si už v prípade tuhších mrazov vyžadujú zateplenie slamou, čečinou alebo inými materiálmi. Z vysokokmenných júk je najmrazuvzdornejšia yucca elata, dorastajúca až do 3 m, no dlhodobo odoláva len teplotám vyšším ako -12°C, takže je vhodná len do najteplejších polôh a počas zimy si vyžaduje zateplenie. Mrazuvzdornejšie sú nižšie juky, zatiaľ čo staršie juky s odhaleným kmeňom sú na nízke teploty citlivejšie.
Starostlivosť a rozmnožovanie
Juka je do veľkej miery bezúdržbová rastlina. Rezom odstraňujeme najmä suché a poškodené listy a to najmä v nižšej časti rastliny, pretože niektoré druhy juky si tvoria kmeň podobne ako palma (postupným odumieraním spodných listov). Strihanie spodných listov juky je však len estetická záležitosť a je len na pestovateľovi aký výzor juke ponechá. Ak nebudeme juku strihať, bude mať v spodnej časti divokejší, našuchorený vzhľad tvorený suchými listami.
Po odkvitnutí odstrihneme aj kvetnú stonku, ktorá môže dosahovať až niekoľko metrov. Ideálnym obdobím na výsadbu juky sú jarné mesiace v ktorých už priemerná teplota stúpla nad 10 °C, prípadne skoré leto. Pri sadení juky z kontajnera alebo balu je potrebné prestrihnúť korene tak, aby nerástli do kruhu.
Najjednoduchší a najrýchlejší spôsob ako rozmnožiť juku je pomocou odrezkov, pričom na to môžeme využiť rôzne časti rastliny. Na propagáciu sú najpoužívanejšie koncové výhonky (mladé vrcholové výhonky aj s listami, s dĺžkou 15 - 25 cm), ktoré sa odstrihnú od materskej rastliny, ich spodné listy sa odstrihnú, nechajú sa hodinu preschnúť a zapichnú sa do piesku, drobného štrku alebo vermikulitu, kde zakorenia cca. do 4 - 8 týždňov (udržiavame v polotieni a pri teplote nad 20 °C). Po vyhnaní koreňov ich môžeme zasadiť do väčších kvetináčov so substrátom. Pre vyššiu úspešnosť môžeme výhonky pred zasadením namočiť do rastového hormónu.
Choroby a škodcovia
Počas studených a vlhkých rokov sa môžu na listoch objaviť škvrny rôzneho sfarbenia, ktoré sú väčšinou znakom hubových ochorení. V našich podmienkach nemá juka prirodzených škodcov, no mladé výhonky juky môžu napadnúť slimáky a tak ako väčšinu rastlín pestovaných v exteriéri aj vošky.
Ak listy začnú žltnúť, môže to byť spôsobené prelievaním alebo nedostatkom svetla. Nadmerné polievanie môže viesť k hnilobe koreňov, čo je pre yuku smrteľné. Pri nadmernej vlhkosti sa môže na listoch objaviť pleseň.
Druhy juky
Juka glauca je druh, ktorý je vďaka jej mrazuvzdornosti až do - 35°C možné bez obáv pestovať celoročne vonku. Zároveň je tento druh juky odolný voči suchu, nešetrnému zaobchádzaniu a nevyžaduje si takmer žiadnu starostlivosť. Tento druh juky je charakteristický vytváraním veľkých roziet dlhých, striebristých listov.
Juka vláknitá je azda najpopulárnejšou jukou na pestovanie v okrasných záhradách a dostupná je aj v najväčšom počte rôznych kultivarov. Je to pomaly rastúci ker, ktorý dorastá do 1-2 metrov, pričom rastie veľmi pomaly a väčšinou nevytvára vysoký kmeň. Listy juky vláknitej vyrastajú z centrálneho kmeňa, z ktorého tiež počas leta vyrastá dlhá kvetná stonka (niekedy až 3 m), zakončená súkvetím bielych kvetov. Juka vláknitá je mrazuvzdorná do -28 °C.
Juka chabá tvorí prízemné rozety z listov, no dorastá len cca. do 1m a jej zeleno-modré listy sú na rozdiel od iných druhov prehnuté pod vlastnou váhou. Tvarom rozety ako aj kvetmi sa inak podobá na juku vláknitú.
Yucca baccata známa tiež ako banánová juka, dostala svoj názov podľa tvaru jedlých plodov, ktoré sú dodnes obľúbeným ovocím u mexických indiánov. Yucca baccata má typické hrubé listy (niekedy až 1 m dlhé) modro-zelenej farby so striebristým nádychom. Rastie veľmi pomaly a časom vytvára nízky kmeň. V našich podmienkach dorastá zvyčajne do 1,5 m. Kvetná stonka je u tohto druhu nižšia a jej zvončekovité súkvetia sú oproti iným jukám bohatšie.
Yucca harrimaniae je charakteristická nízkymi rozetami, ktoré len zriedka vytvárajú kmienok. Jej listy zdobia odstávajúce biele vlákna, vďaka čomu pripomínajú juku vláknitú.
Juka obrovská (Yucca elephantipes) býva niekedy prezývaná ako slonia noha. Ide o pomerne veľký sukulentný druh, ktorý sa často pestuje ako izbová rastlina. Na vonkajšom stanovišti vám porastie skôr v teplejších klimatických podmienkach. Juka obrovská zaujme svojimi dlhými mečovitými listami, ktoré sú usporiadané v ružici. Ich dĺžka môže byť až 1,5 metra. Táto rastlina vyžaduje dostatok svetla, ale pozor si dajte na priame slnko, ktoré by mohlo spáliť jej listy. Na pestovanie voľte dobre odvodnenú pôdu, ktorá rýchlo vysychá.
Juka nádherná (Yucca gloriosa) je vzpriamene rastúci ker alebo strom, ktorý môže dosahovať do výšky až 5 metrov. Listy sú širšie, mečovité, pevné a disponujú ostrými koncami.
Juka sivá (Yucca glauca) je vždyzelená rastlina. Pýši sa skôr nízkym vzrastom, bežne dorastá do výšky zhruba 60 cm. Jej kvety sú biele a vyrastajú v hustých strapcoch. Svojím tvarom pritom pripomínajú konvalinky.
Yucca ako superpotravina a liečivka
Yucca je jedným z najlepších zdrojov uhľohydrátov s nízkym obsahom nasýteného cholesterolu a sodíka a je bohatá na ďalšie základné živiny, vďaka ktorým získala status superpotravina. Yucca je typ kríka pochádzajúci z Južnej Ameriky. V tropických oblastiach sa často pestuje kvôli svojmu škrobovému koreňu. Odhaduje sa, že tvorí potravinový základ pre polovicu miliardy ľudí na celom svete. Po kukurici sa považuje koreň yucca za tretí najväčší zdroj uhľohydrátov v trópoch.
100 g koreňa yucca obsahuje približne 160 kalórií, 0,3 g tukov, 38 g sacharidov (z toho 2 g cukry), 1,4 g bielkovín a 2 g vlákniny.
Yucca obsahuje antioxidanty, ktoré neutralizujú voľné radikály, aby sa zabránilo oxidačnému stresu a poškodeniu buniek. Udržiavanie silného imunitného systému je bezpochyby kľúčom k celkovému zdraviu. Pridaním prospešných antioxidantov a vitamínu C v prášku yucca do vašej stravy je jednoduchým spôsobom, ako dať vášmu imunitnému systému zdravú podporu. Pomáha zmierniť príznaky a skrátiť trvanie infekcií dýchacích ciest, ako je napríklad nachladnutie.
Artritída je stav charakterizovaný bolestivým opuchom a stuhnutosťou kĺbov. Vďaka bohatému obsaku antioxidantov a mangánu je začlenenie prášku yucca do vašej stravy obzvlášť užitočné pri zmierňovaní príznakov reumatoidnej artritídy.
Na živiny bohatý koreň rastliny yucca obsahuje tiež množstvo vlákniny. Táto vláknina pomáha stimulovať peristaltický pohyb v črevách a udržiavať vás v pravidelných intervaloch, čím sa odstraňujú problémy, ako je zápcha a hnačka.
Vďaka vysokej hladine draslíka a kyseliny listovej, ktoré sú známe tým, že stimulujú prietok krvi do mozgu a zvyšujú kognitívne schopnosti, sa z prášku yucca stáva potrava pre mozog.
Yucca je bežnou zložkou, ktorá sa vyskytuje v mnohých prírodných procedúrach starostlivosti o pleť. Konzumácia prášku yucca vám pomôže udržať vašu pokožku žiarivú. Obsahuje vitamín C, ktorý sa podieľa na syntéze kolagénu a kolagén má vlastnosti proti starnutiu. Vitamín C tiež chráni pred poškodením slnkom odstraňovaním škodlivých voľných radikálov a preukázalo sa dokonca, že potláča produkciu melanínu, čím pomáha pri prevencii tmavých škvŕn a hyperpigmentácie.
Juka obsahuje komplex účinných látok, ktoré majú mimoriadne schopnosti pri vyplavovaní toxických látok, ktorými si zanášame telo nesprávnou stravou, ale aj tých, ktoré si organizmus sám vyprodukuje pri látkovej premene. Juka napomáha pri reumatickej artróze, zápaloch kĺbov, Crohnovej chorobe. Odporúča sa na detoxikáciu organizmu, hlavne pre ľudí stredného a staršieho veku.
Jak funguje juka | Akademie celostního zdraví
tags: #juka #vlaknita #choroby