Rozmnožovanie kapra obyčajného a jeho životný cyklus
Kapor obyčajný (lat. Cyprinus carpio), známy aj ako kapor sazan v divokej forme, je ryba z čeľade kaprovité (Cyprinidae). Pôvodne obýval povodia Čierneho mora, Kaspického mora a Aralského jazera, odkiaľ bol introdukovaný do celého sveta. Už starí Rimania ho chovali ako rybničnú rybu. Kapor je hospodársky najvýznamnejšou európskou rybou.
Kaprovité ryby, ktorých čeľaď zahŕňa asi 1200 druhov, sú rôznorodé. Mnohé sú malé a známe ako biele alebo burinové ryby, iné sú zas obľúbené ako športovo lovené ryby. Kaprovité ryby nemajú zuby v čeľustiach, ale disponujú radom pažerákových zubov, ktorými filtrujú a rozomieľajú potravu. Niektoré drobné druhy kaprovitých rybiek sú známe aj ako akváriové rybky.
Medzi najdôležitejšie kaprovité ryby u nás patrí mrena riečna (Barbus barbus), jalec hlavatý (Leuciscus cephalus), plotica obyčajná (Rutilus rutilus), pleskáč vysoký (Abramis brama), karas obyčajný (Carassius carassius) a lieň obyčajný (Tinca tinca). Najznámejším druhom je však kapor obyčajný (Carpio carpio).
Charakteristika kapra obyčajného
Základné časti tela kapra sú hlava, trup a chvost. Na hlave má oči, ústa, hmatové fúzy, chuťové a čuchové jamky. Bočná čiara vníma nárazy vĺn, tlaku a smer vody. Dýchanie prebieha žiabrami, ktoré sú chránené žiabrovými viečkami. Na hlave má kapor hmatové fúziky, pretože očami dokáže rozlišovať len svetlo a tmu, podobne ako väčšina rýb. Sliz na pokožke a šupinách znižuje trenie pri pohybe vo vode.
Formy kapra
Divá forma kapra má pretiahnuté, bočne trochu sploštené telo. Rybničná forma má trup vyšší. Ústa sú koncové, vysunuteľné, a na hornom pysku má štyri fúziky (dva dlhšie a dva kratšie). Ošupenie kapra je pre každú formu iné a zvlášť charakteristické:
- Šupinaté kapry sú po celom tele pokryté šupinami.
- Riadkové kapry (pološupinaté) majú šupiny, ktoré sa tiahnu od hlavy cez stred tela ku chvostovej plutve.
- Zrkadlové kapry majú šupiny okolo plutiev, najmä chrbtovej.
- Kapor lysec (hladký) je takmer hladký. Občas sa objavia šupiny pri prsných plutvách a bruchu.
Rozmnožovanie kapra obyčajného
Kapor patrí k teplomilným druhom, ktoré sa neresia na rastliny. Trenie prebieha v posledných jarných dňoch a jeho doba aj priebeh závisí od teploty vody. Obvykle sa to deje v máji a júni, keď sa voda ohreje aspoň na 15 °C. Chladné počasie môže prerušiť trenie aj niekoľkokrát po sebe. K treniu dochádza na trávnatých, slnkom prehriatych plytčinách, kde sa do jedného miesta schádzajú celé zástupy kaprov.
V regulovaných riekach sa kapry nevytierajú, iba ak v starých, s riekou spojených ramenách. Napriek tomu, že sa kapor rybničný v našich vodách prirodzene neresí, drvivá väčšina rýb vo voľných vodách, nehovoriac už o rybníkoch, pochádza z umelého odchovu. V prírodných podmienkach je totiž úmrtnosť vyliahnutého plôdika i malých kapríkov obrovská - viac než 90 %, zatiaľ čo v špecializovaných rybochovných zariadeniach je podstatne nižšia.
Pohlavná zrelosť a výter
V čase trenia sa ikernačka od mliečniaka pozná na prvý pohľad - ikernačka býva objemnejšia, kým mliečniak štíhlejší a má na hlave svetlé drobné vyrážky. Mliečak kapra pohlavne dospieva v 3. roku a ikernačka v 4-5. roku života. V obmedzenom prostredí, napríklad v bazéne, to môže byť o rok neskôr. Samička ikernačka vypustí až 1 milión ikier, na ktoré samec vypustí mlieč. Samička v plytkej vode lepí ikry (vajíčka) na rastliny a samček vypúšťa mlieč (spermie). Ikry neochraňuje.
Po oplodnení sa vyliahne malá rybka - plôdik. Plôdik sa liahne obvykle do týždňa a do jesene dorastá na 8-10 cm dĺžky. Vo vodách, ktoré sa nachádzajú vo vyšších polohách, dochádza často k oneskorenému treniu a plôdik potom dorastá len na 5-7 cm dĺžky. Druhým rokom narastie kapor na 30-50 dkg a v treťom roku sa stáva konzumnou rybou, lebo dosahuje viac ako 1 kg. Za tri týždne sa z ikier vyvinie malý kapor. O 3 roky má 2 - 3 kg.
Faktory ovplyvňujúce rozmnožovanie a rast
Ryby nechávame prirodzene vytierať, to znamená, že ich potomstvo má rovnaké predpoklady. Teplota vody počas noci nemá klesať pod 18 °C. Ryby musia byť v dobrej telesnej kondícii, v kvalitnej vode s dostatkom kyslíka, planktónu a mäkkých vodných porastov. Výter začína večer a končí v ranných hodinách.
Kapor je teplovodná ryba a najintenzívnejšie rastie a prijíma potravu pri 22 - 30 °C teplej vode. Pri odklone teploty od uvedenej hranice intenzita prijímania potravy klesá. Staršie kapry prerušujú príjem potravy pri 4-6 °C, mladšie až pri teplotách blízkych 0 °C. Kritická teplota vody pre kapra je asi 35 °C. Náhle klesnutie vody na 10 - 14 °C môže zapríčiniť, že kapor prestane prijímať potravu na niekoľko dní.
Teplota vody značne ovplyvňuje aj rast. Čím je voda teplejšia a čím je vo vode viac potravy, tým je intenzívnejší rast kapra. Kapor nie je príliš náročný na množstvo kyslíka vo vode a uspokojí sa s obsahom 4 - 5 mg/l O2. Avšak treba mať na mysli, že spotreba kyslíka sa zvyšuje s teplotou vody, s aktivitou rýb, príjmom a spracovaním potravy.
Potrava kapra obyčajného
Kapor obyčajný je všežravý a nie je potravný špecialista. Živí sa červami, planktónom a žerie to, čo momentálne voda poskytuje v nadbytku. Ako sa blíži leto, vzbudzujú jeho záujem živočíchy žijúce na dne vody (bentos). Všetky druhy vodných živočíchov tvoria prirodzenú potravu kaprov, ale nesporne ich favorizovanú zložku tvoria larvy pakomára, známe ako patentky. Kapry milujú vŕtať sa v nánosoch dna a sú veľmi dobre vybavení k tomu, aby patentky, žijúce v bahne, našli.
Iná veľmi obľúbená potrava sú malé vodné slimáky (Limnaea truncatula), ktoré žijú vo veľkom množstve vo vodných porastoch väčšiny rybníkov, jazier a štrkovísk. Kedykoľvek dôjde k populačnému výbuchu týchto živočíchov, kapry prestanú javiť záujem o čokoľvek iné. Mimo týchto spomenutých živočíchov existuje veľké množstvo ďalších druhov, pravidelne požieraných kaprom, čo svedčí o jeho schopnosti vyberať si vyváženú potravu. Tiež je nutné dodať, že pravidelne ohrýzajú vodné rastliny. Nie je známe s určitosťou, či prijímajú vodné rastliny ako zdroj vlákniny, alebo ich žerú spolu s hmyzom a inými formami potravy, ktoré na listoch žijú. Pri núdzi o potravu sa kapor nevyhýba ani zvyškám rastlín. Jeho žravosť sa riadi predovšetkým podľa teploty vody. Pri 24 °C dosahuje maximum.
Väčšie kapre nepohrdnú ani menšou rybkou. Aj keď sú aj mäsožravce, nebýva všeobecne rybí poter alebo drobné rybky spájané s kaprou potravou. Príjem potravy a jej využitie kaprom je ovplyvňované predovšetkým teplotou vody. S poklesom teploty príjem potravy klesá a znižuje sa i tráviaca schopnosť. Ak chcete, aby ryby rýchlo rástli a množili sa, potrebujú občas dostať živú potravu. Odporúča sa planktón a dážďovky, oboje v rozumnom množstve. Pozor na prekrmovanie, to zabilo viac rýb ako iné faktory.
Rast kapra a dlhovekosť
Kapor rybničný je schopný sa dožiť v priaznivých podmienkach veku 40 až 45 rokov. Z tohto pohľadu môžeme kapra zaradiť ako dlhoveký druh ryby s dĺžkou života viac ako 10 rokov. Tieto údaje hovoria o tzv. prirodzenej mortalite a nemali by sa mýliť s úmrtnosťou hospodárskou.
V našich vodách môže kapor rybničný dorásť okolo hmotnosti 30 kg. V lepších klimatických podmienkach južnejšie položených štátov dorastajú kapry dokonca až 40 kg. Váhu kapra ovplyvňuje okrem dĺžky aj stavba tela. Najťažší kapor nemusí byť zákonite najdlhší, spravidla je však vysoký a má veľké brucho. U nás kapry dorastajú maximálne 110 cm, ale napríklad zo Španielska sú známe úlovky aj cez 120 cm. Jedná sa ale o dlhé nízke ryby, takže ich váha nebýva tak ohromujúca.
Kapor rybničný v porovnaní s ostatnými hospodársky cennými druhmi rýb vykazuje v SR veľmi priaznivé rastové tempo. Táto genetická vlastnosť je v pozitívnom aj negatívnom zmysle ovplyvňovaná radom činiteľov. V prvom rade rozdielnym založením jednotlivých chovov, ale i morfologických rás tohto druhu. Druhým súborom faktorov, ktorý podstatne pôsobí na rast kapra, je vplyv odlišných klimatických pomerov. Taktiež úživnosť a kvalita životného prostredia.
Kapor je ryba teplomilná, a preto pri menej priaznivých podmienkach (pod 20 °C) sa nemôžu v plnej miere prejaviť jeho rastové schopnosti. V krajinách s priaznivým podnebím sa kapor živý a rastie po celý rok. Čím viac sa blíži teplota vody k požadovanému optimu a čím vyššiu nutričnú hodnotu bude mať prijatá potrava, tým rýchlejší bude jeho rast. Prírastok kaprov na rybníkoch nezáleží len na priemernej teplote vody, ale aj na počte dní s teplotou nad 20 °C.
Rastové tempo v praxi
V ideálnom prípade môže kapor behom troch rokov nabrať váhu troch kilogramov, neskôr môže priberať aj viac než dva kilogramy za rok. U nás má trojročný kapor okolo jeden a pol kilogramu. Je to dané tým, že optimálna teplota vody pre rast kapra je 20-26 °C, pri nej intenzita metabolizmu dosahuje vrcholu. V priemerných chovateľských podmienkach dosahuje:
- v 1. roku života 30-50 g
- v 2. roku života 400-600 g
- v 3. roku života 1,5 kg
V intenzívnejších chovoch sa dosahuje aj dvojnásobok priemerných hodnôt. Vo voľných vodách je jeho rast mimoriadne variabilný, závisí nielen od pôvodu, resp. podmienok.
| Vek (roky) | Priemerná hmotnosť (g/kg) |
|---|---|
| 1 | 30-50 g |
| 2 | 400-600 g |
| 3 | 1.5 kg |
Chov kapra v rybníkoch a jazierkach
Kapor žil pôvodne v riekach. Teraz sa chová umelo v rybníkoch (od 14. storočia). Žijú v nie veľmi studenej vode. Chov kapra, vrátane japonského farebného kapra koi, ktorý je vyšľachtený z divokého riečneho kapra, má špecifické nároky na životné prostredie a potravu. Jazierko pre chov koi by malo obsahovať minimálne 5000 l vody, pri hĺbke aspoň 150 cm, najlepšie 200 - 250 cm.
V malom jazierku sa rýchlo kazí voda a vyžaduje to neustálu starostlivosť. Plytké jazierko v zime premrzne do 30 cm a viac, teplota slabej vrstvy vody klesne na 1 °C aj menej. To už je pre ryby tragické. Ak to náhodou prežijú, odnesú to väčšinou zápalom plávacieho mechúra, ktorý sa prejaví poruchou plávania a vyžaduje liečbu. Najmenšia bezpečná hĺbka pre prezimovanie je 1,5 m (stačí časť dna).
Ak v zime zamrzne celá hladina, je potrebné aspoň 1x za týždeň uvoľniť dieru do ľadu (napr. elektrickým ohrevom). Sekanie ľadu sa neodporúča, pretože prudko vyrušuje ryby, ktoré vyplávajú pod ľad a tam primrznú a uhynú. V zime vzduchujeme na jednom mieste asi 15 cm pod hladinou a po zvyšok roka u dna.
Kvalita vody a filtrácia
Voda pre jazierka musí zodpovedať potrebám rýb. Dôležitá je aj teplota, pričom rozdiel teplôt by nemal byť väčší ako 3 °C. Maximálna teplota nesmie prekročiť 27 °C. Voda z rybníkov a nádrží je menej vhodná kvôli možným chorobám a parazitom. Pitná voda zo studne potrebuje prevzdušniť a vyrovnať teplotu s povrchovou vodou. Ak máte k dispozícii len pitnú vodu z vodárenských rozvodov, musíte počítať s tým, že je ošetrená, najčastejšie chlórom. Aj táto voda sa dá použiť, ale až po niekoľkodňovom odstáti.
Kvalita vody sa v jazierku postupne zhoršuje a je nutné ju mať pod kontrolou. Odporúča sa kontrola chemizmu vody (amoniak, dusitany, pH, dusičnany) najlepšie v týždenných intervaloch. Odporúčané hodnoty u amoniaku a dusitanov udržať na 0 (teda čo najnižšiu), pH 7-8. Veľmi dôležitý je dostatočný obsah rozpusteného kyslíka vo vode. Ak je malá plocha hladiny a väčšie množstvo rýb, je potrebné inštalovať vzduchovanie.
Filtrácia vody je pre zdarný chov nutná. Hoci sa tvrdí, že veľké jazierka s malou osádkou rýb a vysokým stupňom samočistenia sa zaobídu bez filtrácie, skúsenosti ukazujú, že aj v takomto jazierku nakoniec prevládnu riasy. Účelom filtrácie je zabezpečenie kvalitnej vody pre zdarný rast rýb, úspora vody a v neposlednom rade aj estetická záležitosť, t.j. dobrá viditeľnosť rýb. Je nutné podotknúť, že úplne číra voda nie je ideálna pre prostredie rýb. V takejto vode nemajú pocit bezpečia, sú plaché, ľahko sa ľakajú a vyhľadávajú úkryty.
Objem filtra by nemal byť menší ako 5 % objemu filtrovaného jazierka. V niektorých prípadoch je kladený dôraz na viac stupňov biologickej filtrácie, čo však nemusí byť na prospech veci. Mnohostupňový filter nemusí ešte podávať maximálny výkon vo všetkých stupňoch.
Kŕmenie a starostlivosť
S kŕmením začíname, keď teplota vody stúpne k 10 °C. Krmivo nesmie byť plesnivé, vlhké alebo inak závadné. Trh dnes ponúka široký výber krmiva pre jazierkové ryby. Jedná sa o špeciálne krmivo pre bazénové ryby mnohých renomovaných firiem, s rôznymi prísadami, plávajúce, vznášajúce sa aj klesajúce ku dnu a v rôznych veľkostiach peliet. Z lacnejších granúl možno použiť granule pre kapra KP-1. Nevhodné sú granule pre prežúvavce a psov. Nespotrebované krmivo po dvoch dňoch začína kysnúť a týmto spôsobom sa dá ľahko odstrániť.
K celkovému vyčisteniu jazierka je nutné pristúpiť, keď ryby po niekoľko dní prestanú prijímať potravu. Pri navrhovaní jazierka vychádzajte z technického riešenia jazierko - filtrácia - kalové hospodárstvo - energie - kanalizácia. Tvarové a estetické riešenie to zavŕši. Vlastná stavba je pomerne náročná a nákladná záležitosť a opravy či úpravy nie sú jednoduché. Nádrž nestavajte na plné slnko, radšej do polotieňa. Opatrne kŕmiť začnite po 2-3 dňoch a odstraňujte zvyšky nespotrebovanej potravy. Vo vode by nemala chýbať nejaká vodná rastlina (úkryt, kyslík).
Nákup a aklimatizácia rýb
Odporúča sa kupovať ryby priamo od chovateľa, ktorý si nebude kaziť firmu predajom chorých rýb. Môže vám ponúknuť širší výber a za nižšiu cenu než u priekupníka. Navyše vám zadarmo pridá niekoľko užitočných chovateľských rád, ukáže rodiča rýb a poradí, aký vývoj sa má u malých rýb očakávať. Mal by vám dať návod na chov a ako sa o ryby postarať v prvých dňoch. Nevýhodou je cesta na farmu. Jediným cieľom priekupníka je nakúpené ryby prechovať nažive po krátku dobu v aseptických podmienkach za cenu antibiotík, soli a pod. Výhodou však je, že nemusíte nikam jazdiť a ryby nájdete napríklad aj v supermarkete.
Vyberajte si zdravé a nedefektné ryby s kompletnými plutvami a zdravou pokožkou bez známok poranenia. Ryba, ktorá stojí mimo kŕdeľ, je podozrivá. Príliš štíhle telo svedčí o tom, že ryba dlhodobo hladuje a má nejaký zdravotný problém. Japonci si vyberajú ryby menej vyfarbené, pretože u nich počas rastu spravidla zosilnie farebný potenciál. Kto chce nakupovať originál japonské koi z dovozu, tomu odporúčame obozretnosť a obrátiť sa len na renomovaných dovozcov koi.
Nové ryby umiestňujeme do menších karanténnych nádrží minimálne na 3 týždne, ak nie sú príznaky chorôb, inak na 2 mesiace aj dlhšie. K tomuto účelu dobre poslúži aj kúpeľňová vaňa. Na vypustenie menších rýb postačí už 5 cm vodného stĺpca a voda sa môže postupne dopĺňať. Ryby v bielej vani s vodou väčšinou vyblednú. Je to tým, že sa farbou tela prispôsobujú svetlému okoliu. V jazierku sa im farba vráti.
Chorobám rýb je lepšie predchádzať, ako ich liečiť. Keď musíte dať dohromady ryby z rôznych zdrojov, vždy sa vám oplatí ich najskôr umiestniť oddelene do karantény. Na ryby nikdy nesiahajte rukou a keď už musíte, tak namočte si ju vopred do vody. Dodržujte kvalitu vody a kŕmenie. Nekupujte ryby z chorých či pochybných chovov. Takmer všetko, čo bolo uvedené o koi kaproch, sa vzťahuje aj na farebné varianty Karasa. Snáď len s výnimkou doby pohlavnej dospelosti, tá je u Karasa kratšia. U závojnatiek a následne vyšľachtených typov počítajte s menšou odolnosťou rýb.
tags: #kapor #obycajny #rozmnozovanie