Kapusta: Pestovanie, Výživa a Ochrana Pred Škodcami a Chorobami

Kapusta (Brassica oleracea) je jednou z najstarších a najuniverzálnejších plodín v záhradách. Táto výživná zelenina je základom mnohých tradičných jedál a je bohatá na vitamíny C, K, vlákninu a antioxidanty. Kapusta je jednou z najstarších pestovaných zelenín. Kapusta je dvojročná bylina z čeľade brukvovité. Je jednoročná rastlina. Patrí medzi najrozšírenejšie a najobľúbenejšie zeleniny. Používa sa na priamy konzum v čerstvom stave, alebo na konzervovanie. Obsahuje vitamín C, B1, provitamín A a celý rad minerálnych látok, najmä draslík a síru. Šťava zo surovej a kvasenej kapusty má priaznivé účinky na črevnú mikroflóru svojimi antibioticky pôsobiacimi látkami. Kapusta je populárna zelenina s vysokou výživovou hodnotou, ktorá sa často pestuje v záhradách. Pri pestovaní však môže byť náchylná na rôznych škodcov a choroby, ako je kapustová pleseň.

Druhy kapusty

Existuje množstvo odrôd kapusty, ktoré sa líšia tvarom, farbou a chuťou.

Biela kapusta - Najbežnejší druh kapusty, ktorý sa používa v tradičných jedlách ako kapustová polievka, dusená kapusta alebo kyslá kapusta. Kapusta biela - Kapusta biela hlávková je asi najznámejším druhom. Bolo vyšľachtené z kapusty obyčajné, rovnako ako napríklad kel. Má svetlo zelené listy, veľmi husto narastené do tzv. hlávky. Konzumuje sa surové aj tepelne upravené.
Červená kapusta - Tento druh má tmavofialové listy a je bohatší na antioxidanty ako biela kapusta. Červená kapusta - odroda hlávkovej kapusty s červenými listami. Bola vyšľachtená neskôr ako biela kapusta.
Savojská kapusta - Má kučeravé, tmavozelené listy a jemnú chuť.
Čínska kapusta (pak choi a napa) - Tento druh kapusty je populárny najmä v ázijskej kuchyni. Čínska kapusta ( Brassica chinensis ) nie je odrodou hlávkovej kapusty, ale samostatným druhom. Poznáte ho podľa toho, že má nehlávkujúcu listovú ružicu, ktorá nie je taká pevná. Listy má tmavozelené. Niekedy sa mýli s pekinskou kapustou, ktorej ľudia mylne hovoria čínske. Táto „pravá“ čínska kapusta sa pestuje hlavne v Číne a Japonsku a má mnoho odrôd.
Pekinská kapusta ( Brassica rapa ) - pochádza z Číny a rovnako ako čínska kapusta má nehlávkujúcu listovú ružicu, ktorá je ale o poznanie jemnejšia ako u čínskej. Pekinská kapusta obsahuje vitamín C, B1, B2, karotén, niacín, vápnik, horčík, sodík, síru a železo. Čínska a pekinská kapusta bola pestovaná v Číne už okolo roku 3000 pred naším letopočtom. Potom sa - zrejme cez Vietnam - dostalo aj do ďalších krajín. V Čechách sa viac pestuje až o 20. storočia.

Pestovanie kapusty

Pestovanie kapusty je relatívne jednoduché a s trochou starostlivosti vám môže poskytnúť bohatú úrodu. Pestovanie kapusty nie je náročné, ak sa dodržiavajú určité zásady.

1. Výsev a presádzanie

Kapustu je možné začať pestovať zo semien v interiéri 6-8 týždňov pred posledným očakávaným mrazom. Keď sú sadenice silné a majú aspoň 4-5 listov, môžeš ich presadiť do záhona, akonáhle pominie nebezpečenstvo mrazov. Kapustu môžete vysádzať na jar alebo na jeseň. Kapusta bohužiaľ kladie na pestovateľov nároky aj z pohľadu chorôb a škodcov. Kapusta znáša aj mierne mrazy, preto sa nebojte vhodné sadenice vysadiť ešte predtým, ako pominú prízemné mrazy. Rastliny sa otužia a naberú pevnosť.

2. Stanovište a pôda

Kapusta potrebuje slnečné stanovište, kde má prístup k aspoň 6 hodinám slnečného svetla denne. Pôda by mala byť úrodná, dobre priepustná a bohatá na organické látky. Kapusta obľubuje mierne kyslú až neutrálnu pôdu s pH medzi 6,0 až 7,0. Kapuste sa darí v nížinách, nie je náročná na teplo, pretože je otužilá. Možno ju pestovať aj vo vyšších nadmorských výškach 400-500 m.n.m. Vyhovuje jej otvorená poloha s väčším množstvom vodných zrážok. Skoré odrody kapusty (napr. Dita, Zora) potrebujú ľahkú až strednú pôdu, dobre záhrevnú, dobre zásobenú humusom. Neskoré odrody kapusty (Midor, Pluto) potrebujú skôr strednú až ťažkú pôdu, viac hlbokú, ale tiež dobre zásobenú humusom. Kapustu hlávkovú pestujte vždy tam, kde predtým nerástla žiadna kapustovitá zelenina (kapusta, kel, karfiol, brokolica). Na kyslých a mokrých pôdach trpí kapusta nádorovitosťou.

3. Závlaha a hnojenie

Kapusta vyžaduje pravidelnú a dostatočnú zálievku, aby si udržala stálnu vlhkosť v pôde. Kapustu treba polievať pravidelne, aby si pôda udržala rovnomernú vlhkosť. Dostatok vlahy je potrebný najmä po vysadení a v druhej tretine vývoja rastlín, predovšetkým v ľahších pôdach. Kapusta potrebuje pravidelné prihnojovanie raz za 14 dní. Potrebuje až 30 g pevného (sypkého) hnojiva na 1 m štvorcový. Môžete tiež použiť roztok, a to v koncentrácii 0,3 % pri použití 10 l hnojiva na 1 m štvorcový. Kapustu je potrebné počas horúceho leta zalievať, aby hlávky dobre rástli. Suchá kapusta by bola len vhodnou pôdou pre choroby a škodcov.

Organické hnojenie

Kapusta je náročná na živiny, preto je dôležité ju pravidelne prihnojovať. Pred výsadbou môžeš do pôdy zapracovať kompost alebo organické hnojivo. Prihnojovanie počas sezóny: Počas rastu môžeš kapustu prihnojovať tekutým organickým hnojivom alebo kompostovým čajom. Najlepšie je používať organické hnojivá alebo kompost, ktoré dodajú kapuste dostatok živín. Z organických hnojív je za základ považovaný kvalitný maštaľný hnoj. Kapusta potrebuje k vývoju pevnej buľvy dostatok dusíku. Hoštické NPK hnojivo s guánom - dusík, draslík a fosfor - je čisto prírodné hnojivo bez prídavku priemyselne vyrábaných zložiek. Je vhodné nielen pre univerzálne použitie v celej záhrade, ale hlavne aj pre zdravú výživu ovocia a zeleniny.

4. Rozostupy a výsadba

Kapustu sadz do riadkov vzdialených od seba približne 45-60 cm, aby mala rastlina dostatok priestoru na rast. Priesady vysádzame na vopred pripravený záhon, ak sú vzrastlé, respektíve majú 4 až 5 pravých listov. Sadíme ich v dostatočných rozostupoch, ideálne 40 až 50 cm. Rastliny sadíme dostatočne hlboko, “po srdiečko”. Hneď po zasadení je potrebné priesady zaliať. Zálievka je nevyhnutná najmä pri skorej kapuste. Po približne 10 dňoch od sadenia je možné nahradiť neujaté priesady. Poloskoré a poloneskoré odrody kapusty môžeme vysádzať priamo na záhon, prípadne do pareniska alebo skleníka. Najideálnejší čas je koncom apríla a začiatkom mája. Sadenice vsádzajte rovnako hlboko, ako rástli doteraz. Kapustu môžete pestovať aj v kvetináči, no zvoľte veľký a hlboký kvetináč, aby mala rastlina dostatok priestoru na rast.

5. Zber a skladovanie

Kapustu môžeš zbierať, keď hlávky dosiahnu plnú veľkosť a sú pevné na dotyk. V závislosti od odrody to môže byť 70-100 dní po výsadbe. Kapusta je pripravená na zber, keď je hlávka pevná a dosiahne požadovanú veľkosť. Skoré a poloskoré odrody zbierame postupne podľa potreby, najlepšie s niekoľkými krycími listami, aby sa hlávky nepotláčali. Kapustu môžeš uchovávať v chladnom a tmavom mieste, kde vydrží niekoľko týždňov až mesiacov. Kapustu zberajte počas septembra, veľké hlávky môžete spracovať na kyslú kapustu a pod., menšie šťavnaté hlávky sa dajú dobre skladovať v pivnici.

Škodcovia kapusty

Kapusta je často napádaná rôznymi škodcami, medzi ktoré patria kapustové mušky, vošky, slimáky a húsenice. Ak chcete pestovať dobrú úrodu, musíte pracovať v záhrade počas celej sezóny. A je veľmi urážlivé na jeseň, keď vidíme, že nám úrodu kazia kapustoví škodcovia. Zelenina je v štádiu zrenia a už sa nedá spracovať chemikáliami. Ale môžete použiť ľudové prostriedky. Najdôležitejšou vecou v boji proti škodcom je byť schopný určiť podľa svojho vzhľadu, ktorý škodca ničí vašu úrodu.

Kvetárka kapustová (Delia radicum)

Kvetárka kapustová - květilka zelná (Delia radicum) patrí do radu dvojkrídlovce (Diptera). Imága sú nenápadné, 6 mm veľké, pripomínajúce domácu muchu, len sú menšie a popolavo sivé s menším pásikom na konci bruška. Často posedávajú na rastlinách, kde ich môžeme nájsť. Sú málo pohyblivé, lietajú za slnečných dní. Imága prvej generácie sa objavujú v apríli a v máji. Prezimuje v štádiu kukly v hornej vrstve pôdy alebo v pozostatkoch napadnutých rastlín. Dospelé jedince, muchy, sa liahnu v apríly a začiatkom mája. Samičky kladú vajíčka na koreňový kŕčok rastlín alebo na pôdu v blízkosti koreňového krčka a larvy sa liahnu 5 až 10 dní po nakladení vajíčok. Larvy sa najprv živia obhrýzaním korienkov a neskôr sa vhrýzajú do hlavného koreňa a vyhrýzajú chodby. Tu sa aj kuklia. Škodlivosť - Kvetárka kapustová patrí k najvýznamnejším škodcom kapustovín, najmä mladých rastlín karfiolu a kalerábu. Koreňov kŕčok a korene napadnutých rastlín tmavnú, zahnívajú a na nich sú prítomné larvy muchy. Mladé rastliny hynú a staršie majú spomalený rast, žltnú, vädnú a ľahko sa vytrhávajú z pôdy. Tiež napadnuté rastliny nevyvinú hlávku, ružice alebo hlúbiky. Listy napadnutých rastlín sú olovo sivej alebo modrofialovej farby. Najväčšie škody spôsobuje prvá generácia, ktorá napáda skorú kapustu v čase presadzovania. Larvy 2. generácie vyhrýzajú chodbičky z dolnej strany formovanej hlávky kapusty tiež napádajú aj karfiol a pekinskú kapustu. Poškodená miesta bývajú sekundárne napadnuté hubami a baktériami najme vo vlhkom počasí. Kvetárke nevyhovuje suché a teplé počasie. Veľké škody spôsobuje najmä na karfiole a reďkovkách. Z agrotechnických spôsobov ochrany významná je priestorová izolácia, čiže potrebné je zabezpečiť maximálnu vzdialenosť od pozemkov, kde sa v minulom roku pestovala repka alebo kapustová zelenina. Nálet múch sa monitoruje žltými vodnými miskami alebo žltými lepovými doskami. Výhodne je túto metódu doplniť sledovaním sumy efektívnych teplôt nad prahom 4,3 °C v bežnom roku počnúc od 1. Chemická ochrana je možná insekticídnym morením osiva alebo postrekom. Foliárny postrek sa vykonáva po presádzaní a termín aplikácie sa volí na základe sledovania náletu múch a kladenia vajíčok. Ide o dvojkrídly hmyz z čeľade muchovitých. Silne poškodzuje rastliny skorých odrôd kapusty, karfiolu, kalerábu a reďkovky. Rastliny zostanú zakrpatené, vädnú, žltnú a postupne hynú. Mucha je dlhá asi 6 milimetrov a tvorí tri generácie. Prezimujú kukly. Najväčšie škody spôsobujú larvy, ktoré vyžierajú pletivá rastlín. Čo spôsobuje, že mladé rastliny kapusty chradnú? Môže ísť o napadnutie larvami kapustovej mušky.

Krytonos kapustový (Ceutorhynchus pleurostigma)

Krytonos kapustový - krytonosec zelný (Ceutorhynchus pleurostigma) má telo bez nosca dlhé 2,3-3 mm, sivočierne, obrastené predĺženými šupinkami a chĺpkami. Štít je husto bodkovaný, krovky sú ryhované. Nosec je dlhý, tenký, zahnutý. V strede nosca sú lomené tykadlá a bičíkom kiakovito zakončeným. Na stehnách všetkých nôh je malý zub. Vajíčko je špinavobielej farby. V Európe existujú dva biologické kmene krytonosa kapustového, jarný (zimný) a jesenný (letný). Imága jarného kmeňa prezimujú v pôde. Na jar po oteplení sa objavujú imága na rôznych kapustovitých rastlinách a živia sa listami, kvetmi a mladými šešuľami. Po týždni dospelostného žeru sa imága pária a samičky začínajú klásť vajíčka do vyhĺbených jamiek na koreňovom krčku najmä horčice roľnej ale aj kalerábu a karfiolu. Vyliahnuté larvy sa živia rastlinnými pletivami a dráždením buniek zapríčiňujú hypergenezu, ktorým výsledkom je vznik hálok. Hálka je hladká, guľatá veľkosti lieskového orecha. Často na jednom koreňovom kŕčku sa vytvorí viac hálok, ktoré vytvárajú veľký nádor. Larvy žijú v hálkach 10 týždňov. Po dokončení vývoja sa kuklia v pôde. Pri jesennom kmeni prezimujú larvy v hálkach alebo vajíčka nakladené v krčku repky olejnej a iných druhov kapustovín. Na jar vývin lariev pokračuje v hálkach. Vyvinuté larvy opúšťajú hálky a kuklia sa v pôde. Imága sa liahnu v druhej polovici júna a 2 týždne sa živia na listoch rôznych rastlín, potom opäť zaliezajú do pôdy a upadajú do letnej diapauzy. Samičky sa v auguste opäť aktivujú a živia sa na listoch repky. Po parení samičky kladú vajíčka do koreňového krčka alebo do koreňa repky olejnej. Škodlivosť - Krytonos kapustový napáda rôzne rastliny z čeľade kapustovité. Jarný kmeň tohto škodcu je významný škodca karfiolu a kalerábu, ktorý pri značnom napadnutí nedávajú žiadnu úrodu. Hálky sa vytvárajú iba na hlavnom koreni v blízkosti koreňového kŕčka a nikdy sa nevytvárajú na bočných koreňoch ako je to pri chorobe nádorovitosť kapustovitých rastlín, ktorú spôsobuje organizmus Plasmodiophora brassicae. Na jednom koreni sa môže vyvinúť aj 25 hálok. Pri silnom napadnutí rastliny zaostávajú v raste a výnosy sú značne znížené. Jesenný kmeň krytonosa kapustového škodí na repke olejnej, ale výraznejšie škody sú zriedkavé. Z preventívnych, agrotechnických opatrení významné je dodržiavanie osevného postupu, kapustoviny nevysádzať často na to isté pole. Ničenie burín, najme druhov ž čeľade kapustovité a zavlažovanie neprajne vplývajú na tohto škodcu. Po zbere odstrániť pozberové zvyšky a následne urobiť hlbokú orbu. Priama ochrana - morenie osiva vplýva negatívne aj na tohto škodcu. Ak sa nevykoná a výskyt je veľký, robí sa postrek prípravkami, aké používame proti skočkám alebo krytonosovi repkovému. Postrek treba vykonať skôr, než samičky nakladú vajíčka.

Voška kapustová (Brevicoryne brassicae)

Voška kapustová (Brevicoryne brassicae) vytvára na porastoch kapustových zelenín veľké šedomodré kolónie. Vošky poškodzujú rastliny cicaním, listy sa deformujú a spomalí sa rast. Vošky sú drobný hmyz, ktorý sa rýchlo rozmnožuje a oslabuje mladé výhonky rastlín. Silne napadnuté kapustovité rastliny majú zvinuté listy, nevytvárajú hlávky, sú deformované a nevyvinuté. Vajíčka prezimujú v pôde. Počas vegetácie sa rozmnožujú „živorodne“. Nebezpečný škodca kapustovej zeleniny a známy prenášač vírusov. Po zbere úrody treba zvyšky hlboko zaorať. V prípade potreby striekať prípravkami, ktorých je veľký výber. Ochranu je potrebné robiť, keď je napadnutých viac ako 10 % rastlín. Ak vidíte malý zelený hmyz, vedzte, že máte vošky. Nasáva šťavu z kapusty a listy po poskladaní vyschnú. Tento hmyz stále nesie nebezpečné vírusy, ktoré ničia kapustné rastliny.

Mlynárik kapustový (Pieris brassicae)

Mlynárik kapustový (Pieris brassicae) je biely motýľ, ktorý poletuje cez deň nad porastmi hlúbovín. Mlynárik kapustový má 2-3 generácie ročne a jeho húsenice dokážu zničiť úrodu kapusty, karfiolu či kalerábu. Jedna samička nakladie až 200 vajíčok, z ktorých sa liahnu žltozelené húsenice s čiernymi škvrnami. Samičky kladú žlté podlhovasté vajíčka na spodnú stranu starších listov. Vyliahnuté húseničky sú spočiatku pohromade, staršie sa rozlezú po celej rastline. Požierajú väčšinou staršie listy na rastline. Mlynárik kapustový máva počas roka dve generácie. Ide o húsenice motýľa mlynárika kapustového (Pieris brassicae) z čeľade mlynárikovitých, ktorý patrí medzi najväčších škodcov kapustovej zeleniny. Mladé húsenice žerú na spodnej strane listov. Pri väčšom výskyte zostanú z listov iba hrubšie žilnatiny. Prezimujú kukly. Treba ničiť burinu z čeľade bôbovitých, na poliach striekať po objavení sa húseníc niektorým z odporúčaných prípravkov. Motýľa, húsenice a vajíčka vidíte na priložených snímkach. Pod kapustné listy kladie biely motýľ vajíčka a po niekoľkých dňoch sa z nich vyliahnu húsenice. Sú veľmi žravé a dokážu zničiť hlávku kapusty za deň. Ako spôsob boja musíte zhromaždiť všetky húsenice a hlavu kapusty a zem nalejte tinktúrou z paliny. Malý motýľ kladie vajíčka na listy kapusty, po ktorých sa húsenice objavia zelené so žltými pruhmi. Tieto húsenice znetvorujú a poškodzujú kapustnú hlavu. Na listoch sú diery a vidím húsenice - čo s tým? Ide o húsenice mlynárika kapustového.

Skočky (Phyllotreta spp.)

Skočky (Phyllotreta spp.) sú drobné, tmavo sfarbené chrobáky, s tretím párom končatín dobre prispôsobeným na skákanie. Skočky napádajú kapustovú zeleninu. Skočky (rod Phyllotreta) sú drobné chrobáky, ktoré patria do čeľade byľomorovité (Chrysomelidae). Hoci sú veľké len niekoľko milimetrov, dokážu narobiť obrovské škody na rastlinách. Živia sa listami rôznych plodín, pričom spôsobujú typické požerky v podobe malých dierok. Ich aktivita je obzvlášť nebezpečná pre mladé rastliny, ktoré nemajú dostatočne vyvinutý listový aparát na regeneráciu. Drobný hmyz z radu chrobákov, veľmi rozšírený, robí veľké škody. Najčastejšie sa vyskytuje skočka kapustová - Phyllotreta nemorum, skočka poľná - Phyllotreta undulata a skočka čierna - Phyllotreta atra. Chrobáky vyhrýzajú v listoch otvory, poškodzujú aj klíčne listy. Silne poškodené kultúry zaostávajú v raste a veľmi často hynú. Poškodzujú kapustu, kel, kaleráb, karfiol, aj reďkovku a reďkev. V poľnohospodárstve predstavujú významný problém, najmä pre pestovateľov kapustovitých rastlín, ako sú kapusta, reďkovky či horčica. Skočky sú drobné chrobáky s dĺžkou tela zvyčajne od 2 do 4 mm. Najvýraznejším znakom skočiek sú ich silné zadné nohy, ktoré im umožňujú skákať na veľké vzdialenosti, podobne ako blchy. Tykadlá sú dlhé a článkované, pričom slúžia na vyhľadávanie potravy a vnímanie okolia. Prechádzajú úplnou premenou (vajíčko - larva - kukla - dospelý jedinec). Larvy sa liahnu po niekoľkých dňoch a živia sa koreňmi rastlín, pričom spôsobujú ich oslabenie. Celý vývoj trvá niekoľko týždňov, pričom v teplých podmienkach môžu mať niekoľko generácií do roka. Skočky sa vyskytujú v celej Európe, Ázii a Severnej Amerike. Najčastejšie ich nájdeme na poliach, kde napádajú plodiny ako kapusta, reďkovka, repka olejná, horčica, rukola či kaleráb. Najväčšie škody spôsobujú dospelé jedince, ktoré sa živia listami rastlín. Poškodené rastliny majú spomalený rast, sú oslabené a náchylnejšie na choroby. Skočky si rady pochutnávajú na zelených kapustných listoch, listoch karfiolu či kalerábu. Sú aktívne počas slnečného a teplého počasia. Skočka kapustová kladie vajíčka na listy hostiteľských rastlín. Na účinnú ochranu proti skočkám existuje niekoľko osvedčených postrekov a metód. Jednou z najúčinnejších metód je prevencia, ktorá zahŕňa opatrenia na zabránenie výskytu skočiek v záhrade alebo na poli. Ak zistíte, že rastliny sú masívne napadnuté (napr. celé kolónie vošiek, larvy na listoch, požerky), treba okamžite zasiahnuť kombináciou metód. Najprv odstráňte a zlikvidujte najviac napadnuté časti rastlín. Potom aplikujte cieľový postrek (biologický, alebo ak je to nevyhnutné, chemický) podľa druhu škodcu. Po ošetrení rastlín sledujte vývoj a po niekoľkých dňoch zásah opakujte. Tiež nezanedbajte dôkladné čistenie pôdy a záhonov, aby sa škodcovia nevrátili. Skočky (Phyllotreta spp.) sú malý skákajúci hmyz z čeľade listovkovité (Chrysomelidae), známy aj ako blchy, bežne sa vyskytujúci v záhradách v skorom vegetačnom období. Skočky sú považované za významných škodcov v poľnohospodárstve, najmä pri pestovaní kapustovitých rastlín. Skočky poškodzujú listy vyhlodávaním 1 až 2 mm veľkých okrúhlych jamiek a okienok z vrchnej strany listov. Klíčiace rastlinky môžu byť poškodené chrobákmi ešte pred vzídením, prípadne tesne po vzídení. Dospelé jedince sa objavujú skoro na jar, keď teplota dosiahne 15°C. Samice kladú vajíčka do pôdy blízko koreňov kapustovitých rastlín. Skočka kapustová (Phyllotreta cruciferae) - Tento druh patrí medzi najčastejších škodcov kapustovitých plodín (napr. kapusta, kel, reďkovka, horčica). Spôsobuje drobné otvory v listoch, čo oslabuje rastlinu a môže viesť k zníženiu úrody. Dospelé jedince dosahujú veľkosť približne 2-3 mm. Sú čierne alebo tmavomodré s lesklým povrchom. Niektoré druhy môžu mať na krovkách jemné pruhy alebo škvrny. Skočka repková (Phyllotreta nemorum) - Tento druh preferuje repku olejnú, ale aj iné kapustovité rastliny, a môže spôsobiť veľké škody, najmä v období klíčenia a raného rastu rastlín. Skočky repkové sú najaktívnejšie počas suchých a teplých dní. Dospelé jedince dosahujú dĺžku približne 2,5-3 mm. Skočka čierna (Phyllotreta atra) - Tento druh je jedným z najrozšírenejších škodcov kapustovitých plodín, vrátane kapusty, reďkovky a repky olejnej. Dospelé jedince dorastajú do veľkosti približne 2-3 mm a sú čierne s lesklým povrchom. Spôsobujú poškodenie listov tým, že ich ohrýzajú, čo vedie k tvorbe malých dierok a oslabeniu rastlín. Skočka veľká (Phyllotreta vittula) - Tento druh je väčší ako iné skočky, dosahuje veľkosť 3-4 mm. Má kovový lesk, ktorý môže byť čierny, modrý alebo zelený, a často má na krovkách svetlé pruhy. Preferuje kapustovité plodiny, ako sú kapusta, kel, reďkovka či horčica, a poškodzuje ich listy drobnými otvormi. Skočka veľká je aktívna najmä v suchom a teplom počasí. Kel (Brassica oleracea var. Na účinnú ochranu proti skočkám existuje niekoľko osvedčených postrekov a metód. Sanium System (Acetamiprid): tento insekticíd je známy ako účinný prostriedok proti širokému spektru škodcov, vrátane skočiek. Mospilan 20 SP (Acetamiprid): Rovnako ako Sanium System, Mospilan je tiež neonikotinoid založený na acetamipride a je účinný proti rôznym škodcom, vrátane skočiek. Karate Zeon 5 CS (Lambda-cyhalotrín): Tento insekticíd je kontaktný a účinný proti dospelým jedincom a larvám mnohých druhov hmyzu, vrátane skočiek. Sanium Ultra (Bifenthrin): Tento insekticíd je známy ako účinný prostriedok proti širokému spektru škodcov, vrátane skočiek. Bifenthrin je taktiež pyretroid, ktorý pôsobí na nervový systém hmyzu. Zhrnutie : Sanium System a Mospilan 20 SP (oba na báze acetamipridu) sú známe pre svoju účinnosť proti širokému spektru škodcov, vrátane skočiek. Pôsobia na nervový systém hmyzu a chránia rastliny zvnútra. Karate Zeon 5 CS a Sanium Ultra (na báze bifenthrinu) sú efektívne pri likvidácii dospelých jedincov a lariev skočiek. Repelentné účinky: Extrakt zo žihľavy môže mať repelentné účinky, ktoré môžu pomôcť odradiť dospelé skočky. Vplyv na rastliny: Žihľava má priaznivé účinky na rastliny, vrátane zvýšenia ich odolnosti a vitality. Priame insekticídne účinky: Niektoré zdroje naznačujú, že žihľava môže mať aj priame insekticídne účinky, ale toto nie je bežne považované za hlavný mechanizmus účinku. Oslabenie larválnych štádií: Uplatnenie Urtica RTU môže prispieť k zníženiu populácie škodcov, avšak konkrétne mechanizmy pôsobenia sa môžu líšiť.

Mora kapustová (Mamestra brassicae)

Mora kapustová (Mamestra brassicae) patrí medzi najvýznamnejších škodcov hlúbovín, pretože húsenice sa zavŕtajú do hlávok a svojím požerom a trusom ich úplne znehodnotia. Motýľ z čeľade morovitých. Húsenice žerú vnútrajšok hlávok a znečisťujú ich svojimi výlučkami. Vytvárajú nepravidelné otvory a chodbičky medzi listami. Motýľ je 20 milimetrov dlhý, popolavo-hnedý. Húsenica je dlhá 40 milimetrov, zelená, neskôr hnedá. Kukly prezimujú v pôde. Zvyšky po zbere je treba hlboko zaorať, čím sa ničia kukly a vajíčka. Mora kapustová je ďalší motýľ, ktorého húsenice dokážu zničiť budúcu úrodu kapusty.

Slimáky a slizniaky

Častým nepriateľom nielen kapúst, ale skoro aj celej záhrady, sú legendárne slizniaky. Kto ich zažil, dokáže uveriť, že za jednu noc sú schopné vykynožiť budúcu úrodu. V posledných rokoch sú premnožené takmer na celom území Slovenska. Práve preto odporúčame preventívny zásah proti slizniakom spoločne s výsadbou. Ferramol bezpečne účinkuje na slimáky a ulitníky, ktorí po zjedení granúl hynú. Na rozdiel od iných prípravkov nedochádza u slimákov k nadmernej tvorbe slizu, povrch záhonov zostáva preto čistý. Slimáky môžu poškodiť listy a spôsobiť výrazné poškodenie mladých rastlín.

Choroby kapusty

Kapusta bohužiaľ kladie na pestovateľov nároky aj z pohľadu chorôb a škodcov. Kapusta je náchylná na niekoľko druhov chorôb, ktoré môžu výrazne ovplyvniť kvalitu a množstvo úrody.

Nádorovitosť hlúbovín (Plasmodiophora brassicae)

Nádorovitosť hlúbovín spôsobuje huba Plasmodiophora brassicae. Rastliny sú slabé a postupne z hriadok miznú. Táto huba dokáže v pôde prezimovať a bez zásahu tam počkať aj 5-6 rokov. V prípade výskytu nepomôže žiadna chemická ochrana. Nádorovitosť je známa od čias, keď sa začala pestovať kapusta. Aj keď v niektorých oblastiach spôsobuje veľké škody, môžete jej predchádzať. Viete ako? Jej pôvodcom je huba Plasmodiophora brassicae. V niektorých oblastiach vás môže nečakane a nepríjemne prekvapiť. Riziko jej výskytu zvyšuje časté pestovanie kapustovitých rastlín, respektíve hlúbovín. Pestovateľom však často táto choroba uniká pozornosti, pretože nie každého napadne na vädnúcej kapuste skúmať korene. PRÍZNAKY A POŠKODENIA: Príznaky napadnutia závisia predovšetkým od času, kedy došlo k infekcii. Ak boli napadnuté mladé rastlinky kapusty, napríklad v pareniskách, výrazne zaostávajú v raste. Ak boli infikované väčšie rastliny, občas vädnú, najvýraznejšie pri suchom a slnečnom počasí. Potom dochádza k žltnutiu najstarších listov, ktoré postupne ovísajú. Konzumné časti sa vytvoria, napríklad hlávky kapusty, ale ich kvalita je znížená. Môže nastať úplné chuťové znehodnotenie, ktoré sa prejavuje nižším obsahom vody, tvrdšou dužinou, bez chuti a vône, alebo drevnatením pletív. Príznaky choroby kapusty sú viditeľné až po vytrhnutí, najlepšie po umytí koreňov podozrivých rastlín. Nachádzajú sa na nich nádory rôznej veľkosti a tvaru. V extrémnych prípadoch môže nádor dosahovať veľkosť ľudskej päste. Farba bujnejúceho pletiva je sivožltá, teda podobná prirodzenému sfarbeniu koreňov. Na priereze je nádor biely, dužinatý a kompaktný, čo je základná odlišnosť od poškodenia krytonosom kapustovitým (Ceutorrhynchus pleurostigma). Pri tomto škodcovi sú v drobnejších nádorčekoch prítomné larvy alebo dutinky po larvách. AKO DOCHÁDZA K NAPADNUTIU? Ku koncu vegetácie môže dochádzať k rozpadu a k bakteriálnemu rozkladu nádorov. Práve pri tomto procese sa dostávajú zvyšky nádoru do pôdy, kde sú zdrojom ďalšej infekcie. Pri opätovnom pestovaní kapusty napádajú korene hlúbovín. Parazit sa rozmnoží v koreňoch, pričom napadnuté bunky núti k zväčšovaniu sa. Čím viac je napadnutých buniek, tým viac sa zväčšuje a tým väčší nádor sa vytvorí. Ak vznikne viac nádorov, na ich tvorbu sa spotrebuje väčšia časť živín, ktoré rastlina prijíma. Pre úspešnosť tohto procesu však musí mať huba vytvorené vhodné podmienky. Infekcie najčastejšie nastávajú pri vysokej vlhkosti pôdy a napadnutie podporuje aj jej kyslá reakcia. RADY AKO PREDCHÁDZAŤ OCHORENIU: Dodržiavajte zásady osevného postupu, aby sa kapustoviny dostali na to isté miesto až za tri až päť rokov. Zamokrené časti pozemku podľa možnosti odvodnite a pri zavlažovaní zbytočne pôdu neprevlhčujte. Pri zbere je dôležité dôkladné zapracovanie rastlinných zvyškov do pôdy. Ak sa však už choroba vyskytla, napadnuté rastliny odstráňte aj s koreňmi a nádormi, aby zdroj infekcie nezostal v pôde. Na rizikových plochách sa neodporúča používať fyziologicky kyslé hnojivá. Účinným opatrením je vápnenie, najlepšie páleným vápnom, ktoré má silnejšie dezinfekčné účinky. Nezabúdajte ani na skoré infekcie, ktoré môžu nastať už v parenisku.

Koreňová hniloba (Rhizoctonia solani)

Koreňová hniloba (Rhizoctonia solani) - Toto plesňové ochorenie spôsobuje hnitie koreňov a základne stonky, čo vedie k zakrpatenému rastu a odumieraniu rastlín. Rastlina zakrpatie a listy vädnú - môže ísť o hnilobu? Áno, koreňová hniloba často spôsobuje tieto príznaky.

Pleseň kapustová (Peronospora brassicae)

Pleseň kapustová (Peronospora brassicae) - Toto ochorenie sa prejavuje žltnutím listov a tvorbou šedého povlaku na spodnej strane listov. Pre prevenciu zabezpeč dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a nepremáčaj pôdu. Prečo kapusta žltne a má sivý povlak na spodku listov? Ide o plesňové ochorenie (Peronospora brassicae).

Čierne škvrny (Alternaria brassicae)

Čierné škvrny (Alternaria brassicae) - Tento problém sa prejavuje tmavými škvrnami na listoch, ktoré môžu postupne zasiahnuť celú rastlinu. Choroba sa šíri hlavne počas vlhkého počasia, preto je dôležité zamedziť prehusteniu výsadby a zabezpečiť cirkuláciu vzduchu.

Ochrana kapusty pred škodcami a chorobami

Bezchybný spôsob, ako zabiť kapustové červy a kapustové slučky! Na účinnú ochranu proti skočkám existuje niekoľko osvedčených postrekov a metód. Najlepšou ochranou je prevencia. Dodržiavajte osevné postupy - nesaďte rovnaký druh na rovnaké miesto dva roky po sebe. Pravidelne odstraňujte burinu a organické zvyšky, ktoré môžu slúžiť ako úkryt alebo liaheň. Udržiavajte záhony vzdušné a čisté, používajte kompost iba dobre vyzretý a záhradu priebežne kontrolujte. Pomôže aj zlepšenie štruktúry pôdy, mulčovanie a správna zálievka. Dodržiavaním týchto zásad môžete minimalizovať riziko napadnutia kapusty chorobami a škodcami a zabezpečiť si zdravú a bohatú úrodu.

Organické metódy

Na odplašenie škodcov môžeš vedľa kapusty vysádzať bylinky, ako sú tymián, rozmarín alebo šalvia, ktoré pomáhajú odpudzovať kapustových škodcov. Prírodné metódy ochrany zahŕňajú vysádzanie rastlín, ktoré ich odpudzujú, ako je nechtík, cesnak alebo kôpor. Bylinné výluhy z rastlín, ako sú cesnak, žihľava a púpava, sú účinné prírodné spôsoby na ochranu kapusty pred škodcami a chorobami. Tieto byliny obsahujú látky, ktoré odpudzujú hmyz a podporujú odolnosť rastlín proti plesňovým ochoreniam. Cesnakový výluh: Rozdrvte 10 strúčikov cesnaku a zalejte ich 1 litrom vody. Žihľavový výluh: Namočte 1 kg čerstvej žihľavy do 10 litrov vody na 24 hodín. Bylinné výluhy aplikujte preventívne od jari do jesene, keď je kapusta najviac ohrozená škodcami a chorobami.

Biologická ochrana

Biologické postreky sú šetrné, no vyžadujú pravidelnú aplikáciu. Biologické postreky sú postavené na báze prírodných látok alebo živých organizmov (napr. baktérie, huby, oleje, extrakty), ktoré pôsobia selektívne na cieľové škodce a sú šetrné voči užitočnému hmyzu a životnému prostrediu. Ich účinok je však pomalší a vyžaduje opakovanú aplikáciu. Napríklad: použitie sietí proti lietajúcim škodcom spolu s biologickými postrekmi ako Neem olej či Bacillus thuringiensis môže výrazne znížiť výskyt škodcov. Fyzické bariéry, ako netkané textílie, ochránia rastliny pred náletmi škodcov, kým postreky zlikvidujú už prítomné jedince. Vošky môžeme odstrániť prúdom vody alebo ručne, no pri väčšom výskyte je vhodné použiť bio postreky Rock Effect, Novaferm Orion či Neemazal. Účinná je kombinácia žltých lepových pásov a bio postrekov Forestina Biool, Novaferm Orion a Rock Effect. Účinné sú návnady Zdravá záhrada proti slimákom alebo Floraservis Ferrimax.

Chemická ochrana

Chemická ochrana sa používa v prípade silného zamorenia. Na trhu sú dostupné insekticídy na báze pyretroidov, ktoré ich účinne hubia. Sanium System (Acetamiprid): tento insekticíd je známy ako účinný prostriedok proti širokému spektru škodcov, vrátane skočiek. Mospilan 20 SP (Acetamiprid): Rovnako ako Sanium System, Mospilan je tiež neonikotinoid založený na acetamipride a je účinný proti rôznym škodcom, vrátane skočiek. Karate Zeon 5 CS (Lambda-cyhalotrín): Tento insekticíd je kontaktný a účinný proti dospelým jedincom a larvám mnohých druhov hmyzu, vrátane skočiek. Sanium Ultra (Bifenthrin): Tento insekticíd je známy ako účinný prostriedok proti širokému spektru škodcov, vrátane skočiek. Bifenthrin je taktiež pyretroid, ktorý pôsobí na nervový systém hmyzu. Postrek na kapustu Karate Zeon 5 CS pôsobí ako účinný prostriedok na ochranu poľnohospodárskych plodín proti cicavým a žravým škodcom.

Podpora prirodzených predátorov

Prilákanie prirodzených nepriateľov škodcov je jednou z najefektívnejších a najudržateľnejších foriem ochrany. Podporíte ich prítomnosť tým, že do záhrady vysadíte nektárodajné a pylodajné rastliny, ako sú nechtík lekársky, kôpor, fenikel, borák lekársky alebo yzop. Tie priťahujú užitočný hmyz ako lienky (Coccinellidae), zlatoočky (Chrysopidae), pestrovky (Syrphidae) a parazitické osičky, ktoré sa živia larvami a voškami. Tiež je vhodné ponechať časť záhrady v „divokejšom“ stave, kde sa predátori môžu ukrývať.

Správne zalievanie a hnojenie

Rastliny, ktoré trpia suchom, nedostatkom živín alebo stresom, sú náchylnejšie na napadnutie škodcami. Pravidelné a primerané zalievanie ku koreňom zabezpečí zdravý rast a silný koreňový systém. Vyvážené hnojenie (najmä dusík, fosfor a draslík) posilní prirodzenú obranyschopnosť rastlín a ich schopnosť regenerácie. Vyhýbajte sa prehnojeniu, ktoré môže spôsobiť nadmerný rast mäkkých tkanív - obľúbeného cieľa škodcov.

Kombinácia s inými rastlinami

Kapusta dobre prospieva v kombinácii s rastlinami, ktoré odpudzujú škodcov. Kapusta sa dobre kombinuje s nechtíkom, kapucínkou a šalviou, ktoré prirodzene odpudzujú škodcov, ako sú vošky a molice. Kapustu môžete sadiť vedľa zemiakov, zeleru alebo cibuľovín, ktoré pomáhajú znižovať výskyt škodcov a podporujú jej rast. Dobré spoločenstvo pre kapustu sú zeler, kôpor, rumanček, repa či cibuľa. Nesaďte kapustu k rajčinám, jahodám a fazuli.

Tipy pre úspešné pestovanie kapusty

Pravidelná kontrola: Počas horúcich letných dní by ste mali záhradu kontrolovať minimálne každé dva až tri dni. V extrémnych podmienkach, ako sú dlhotrvajúce horúčavy, odporúča sa prehliadka dokonca každodenne. Dôležité je prezerať spodnú stranu listov, mladé výhonky a plody, kde sa škodcovia často ukrývajú alebo kladú vajíčka.
Výber odrody: Mnohé novšie odrody zeleniny a ovocia sú šľachtené tak, aby boli odolnejšie voči najčastejším chorobám a škodcom. Pri výbere semien alebo sadby sa zamerajte na odrody označené ako „rezistentné“ alebo „odolné“.
Kvalitná pôda: Kvalitná pôda je základom pre zdravý rast kapusty. Kapusta preferuje dobre priepustnú pôdu bohatú na organické látky. Pravidelné pridávanie kompostu alebo organických hnojív zlepšuje štruktúru pôdy a poskytuje kapuste potrebné živiny.
Správny čas na postrek: Najlepšie je postrekovať skoro ráno alebo neskoro večer, keď sú teploty nižšie a nehrozí spálenie listov. Okrem toho sú včely a iný hmyz v tomto čase menej aktívni, čím minimalizujete riziko ich ohrozenia.

Foolproof Way to Kill Cabbage Worms and Cabbage Loopers!

Kapusta je výživná a univerzálna zelenina, ktorá by nemala chýbať v žiadnej záhrade. So správnou starostlivosťou a dodržiavaním vyššie uvedených tipov môžete získať bohatú úrodu.

tags: #kapusta #pestovanie #a #skodcovia