Pestovanie ružičkového kelu: Kompletný sprievodca od výsevu po zber
Dalo by sa povedať, že kel je zelenina, na ktorú sa tak trochu zabúda. Niekto miluje jeho chuť, iný ju nemusí. Kel kučeravý aj ružičkový možno dopestovať aj v našich záhradách. Sú to botanicky príbuzné druhy, ktoré patria medzi hlúboviny do čeľade kapustovité. Sú dvojročné, v prvom roku vytvoria konzumnú časť, v druhom roku kvetnú stonku, kvety, plody a semená. Patria medzi ľahko stráviteľné zeleniny a majú vysokú výživovú hodnotu.
V dnešnej dobe je známejší asi kel ružičkový (Brassica oleracea var. gemmifera), ktorý sa predáva i mrazený. Kedysi sa ale u nás v záhradách častejšie pestoval kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala).
Ružičkový kel: Delikátna pochúťka
Ružičkový kel je jemná pochúťková zelenina. Literárne zdroje uvádzajú, že prvýkrát bol objavený v Belgicku v okolí Bruselu, a tak dostal aj pomenovanie bruselská kapusta. S chuťou kapusty má však spoločný iba názov. Nadzemná časť hlúbu dorastá do výšky 60 až 80 cm.
V pazuchách listových stopiek sa tvoria púčiky - ružičky, doslova „minikelíky“, dlhé 2,5 - 5 cm a s hrúbkou približne 3 cm. Na jednej rastline vyrastá postupne v špirále 20 až 60 kusov.
Zberajú sa postupne, ako dorastú do primeranej veľkosti, približne od októbra až do jari. Zberáme ich odlamovaním, odrezávaním, keď dosiahnu veľkosť minimálne 1,5 cm.
Pestovanie ružičkového kelu: Kľúčové faktory
Pestovanie ružičkového kelu je podobné ako pri iných hlúbovinách, vrátane nárokov na pôdu a stanovište. Tu sú kľúčové faktory:
- Voda: Vyžadujú dostatok vody, najlepšie z prirodzených zrážok, ktoré by mali byť rovnomerne rozložené. V nižších polohách a v suchších oblastiach ich pestujeme vo vlhkých alebo v pravidelne a výdatne zavlažovaných pôdach.
- Vzdušná vlhkosť: Vyhovuje im vyššia vzdušná vlhkosť.
- Pôda: Najlepšie sa im darí v hlbokých úrodných pôdach, dôkladne vyhnojených maštaľným hnojom. Ideálne sú stredne ťažké hlinité, mierne zásadité pôdy dobre zásobené živinami.
- Umiestnenie: Znášajú aj polotieň. Pestujú sa v I. alebo aj v II. trati po predplodinách, ako sú šalát, kaleráb, hrášok, skoré zemiaky, rajčatá, zeler, fazuľa a zemiaky. Nemá rád susedstvo šalátu a špenátu. Kapustu umiestnite do predem vyhnojené pôdy.
Príprava pôdy
Kvalitné spracovanie pôdy sa začína na jeseň, prípadne skoro na jar hlbokým zrýľovaním záhona a zapracovaním hnoja alebo kompostu. Môžeme pridať aj dávku fosforečného a draselného hnojiva (1/3). Na jar záhon plošne urovnáme, rozdrvíme hrudy, zlikvidujeme burinu, zapracujeme štartovaciu dávku dusíkatého hnojiva i druhú tretinu fosforečného a draselného hnojiva. Ak sme pôdu nehnojili pred predchádzajúcou plodinou, pridáme do nej hnôj alebo kompost pri rýpaní. Potom ju povápnime. Odporúčame použiť akékoľvek NPK hnojivo v určenom dávkovaní.
Pestovanie ružičkového kelu zo semien
Semená na predpestovanie vysievame v apríli do debničiek v skleníku či v parenisku. Po vzídení priesady rozsadíme. Sadíme ich hlbšie, až po srdiečko, aby sa lepšie zakorenili a boli pevné. Ďalej ich pestujeme pri teplote 18 až 20 °C, doprajeme im dostatok svetla, aby neboli tenké a vytiahnuté. Približne 10 až 14 dní pred zamýšľanou výsadbou do záhona ich otužujeme - vetráme priestory, znižujeme teplotu, obmedzíme zálievku. Deň až dva dni pred výsadbou ich dôkladne zavlažíme. Semená sa vysievajú na začiatku jari. Po zmrznutých (v máji až v júni) sa sadenice vysadia na trvalé stanovište. Čím skôr vykonáte výsadbu, tým kvalitnejšie ružičky kapusta vytvorí.
Pre výsadbu vyberáme len zdravé a silné sadenice, presvedčíme sa, že nemajú poškodený rastový vrchol, a zasadíme ich pevne do pôdy vo spone 45-60 cm, v prípade kompaktných odrôd tesnejšie. Najlepšie sa sadia pomocou sádzacieho kolíka - najprv ním vyhĺbime jamku, zasadíme rastlinu a potom zeminu zase kolíkom pritlačíme ku stonke. Ak použijeme lopatku, zeminu okolo prišliapneme. Pri výsadbe dbáme na to, aby sme sadenice vysádzali o 2-3 cm hlbšie, než bola pôvodná sadba. Môžeme mulčovať slámou, posekanou trávou alebo netkanou textíliou. Ak chcete ochrániť sadenice pred drepčíkmi, hneď po výsadbe ich zakryte bielou netkanou textíliou. Akonáhle kapusta povyrastie, textíliu odstráňte a zaistite oporu. Bez nej sa rastliny môžu do určitej miery vyvracať. Ako prevencia vyvrátenia funguje aj prihrnovanie.
Starostlivosť počas rastu
Záhon po dobu vegetácie udržujeme bez plevelov. Priebežne kypríme pôdu, prihŕňame ju k nadzemnej časti stonky, aby sa rastlina stabilizovala. V lete výdatne zalievame, najmä ku koncu leta. Sledujeme výskyt chorôb a škodcov, ktoré sú pomerne časté, a podľa potreby rastliny ošetrujeme.
Začiatkom leta sa začína predlžovať hlúbik a vyrastajú aj silné modrozelené listy. Úplnú výšku a šírku dosiahne rastlina až v plnom lete. Koncom augusta alebo začiatkom septembra odstránime rastový vrchol - vrchnú ružicu, aby sme podporili tvorbu ružičiek v pazuchách listov. Neplatí to v prípade nových odrôd, tie nezaštipujeme ani nezrezávame listy na podporu tvorby ružičiek. Veľké bočné listy podľa potreby otrhávame, aby k ružičkám šlo viac slnka. Spodné listy rovnako na jeseň väčšinou žltnú.
Ružičkový kel
Ak dobre rastúce rastliny nezačnú koncom augusta tvoriť ružičky, je potrebné vyrezať rastový vrchol, podporíme tak ich vytváranie a rast. Záhon výdatne zalievame ku koreňom a prihnojíme zhruba každé tri týždne žihľavovou jíchou alebo kostihojovým macerátom, ktorý patrí k najcennejšiemu zelenému hnojeniu. Približne 500 g nasekaných listov kostihoja zalejeme 5 litrami dažďovej alebo pramenitej vody, necháme 3 dni macerovať a potom zriedime v pomere 1 : 4. Kapustu zalejeme ku koreňom. Podobne účinný je macerát z listov a stoniek rajčín, ktorý sa pripravuje rovnako.
Zber ružičiek
Ružičky zhruba veľkosti vlašského orecha sklízíme postupne podľa potreby od októbra po celú zimu až do apríla budúceho roka. Sklízíme spravidla odspoda. Ak kapustičky sklizíme odhora (horná časť môžeme variť vcelku ako samostatnú zeleninu), spodné sa začnú nalievať a rásť. Ružičková kapusta vydrží na záhone cez zimu, odoláva totiž mrazu až do zhruba -15 °C. Po premrznutí je ich chuť ešte lepšia a jemnejšia. Ak hrozí silné mrazy, je možné rastliny na zimu presunúť do pareniska. Z rastliny sklízeť približne štvrť kila ružičiek.
Ružičková kapusta najlepšie chutí do dvoch dní po utrhaní, potom ľahko horkne a stráca svoju typickú chuť i vôňu. Skúsené ružičky môžeme rýchlo zamraziť, je preukázané, že keď prejdú mrazom, sú jemnejšie. Ružičky kapusty vydržia v chladničke až dva mesiace a možno ich tiež zmraziť.
Nižšie uvádzame prehľad aktivít podľa mesiaca:
| Mesiac | Činnosť |
|---|---|
| Marec - Máj | Výsev semien do debničiek/pareniska |
| Apríl - Máj | Výsadba sadeníc na záhon |
| Október - Jar | Zber ružičiek |
Odporúčané odrody ružičkového kelu
Existuje mnoho odrôd ružičkového kelu, niektoré sú vhodné pre raný zber, iné pre neskorší. Niektoré novšie odrody, obvykle hybridné, sú vyšľachtené tak, aby boli sladké od samého začiatku. Zatiaľ čo štandardné odrody sú najchutnejšie až po prvých mrazoch.
- Stredne raná odroda Lunet F1: Stredne raná hybridná odroda vysokého, pevného vzrastu.
- Polopozdná hybridná odroda Danet F1: Polopozdná hybridná odroda nižšieho až stredného vzrastu. Vďaka nižšiemu vzrastu je odolnejšia k vyvracaniu. Rastliny sú silne olistené s mohutnou vrcholovou ružicou. Kapustičky sú veľmi pevné, na reze žlté, so stredne dlhým a silnejším vnútorným košťálom.
- Poloraná odroda Groninger: Poloraná odroda polovysokého vzrastu má silne olistené rastliny s mohutnou vrcholovou ružicou. Zelené až tmavo zelené listy dobre chránia ružičky pred mrazom. Ružičky sú veľmi pevné, na reze žlté, s dlhším a silnejším vnútorným košťálom. Pre dobrý vývoj ružičiek vyžaduje dostatok vody. Bez poškodenia znáša aj silnejšie mrazy.
- Dolores F1: Raná hybridná odroda, ktorá je vhodná pre jednorázovú úrodu. Rastlina dosiahne výšku 100-110 cm, ružičky sú stredne zelené, dobre uzavreté a vyrovnané. Vegetačná doba od výsadby je 120-130 dní, je odolná proti vyvracaniu a poliehaniu.
- Hilds Ideal: Polopozdná odroda, ktorá je vhodná pre opakovanú úrodu. Dosahuje výšku až 1 m. Ružičky sú zelené, vyrovnané, dobre uzavreté a pevné.
Ružičkový kel v kuchyni a jeho výživové hodnoty
Ružičková kapusta, spoločne s hlávkovým zelím, kapustou, kalerábom, karfiolom, brokolicou a ďalšími, patrí ku kultivarom kapusty poľnej (Brassica oleracea). Malé ružičky majú v kuchyni široké využitie. Celé sú výborné predovšetkým do polievok a na zapekanie, iné využitie je obdobné ako u hlávkovej kapusty.
Ružičkový kel je bohatým zdrojom vitamínov B, E a C, karoténu, kyseliny listovej, vápnika, železa, draslíka, zinku, jódu a selénu. Má pozitívny vplyv na trávenie, sliznice a nervový systém. Je zdrojom tiamínu (vitamín B1) a kyseliny listovej (vitamín B9). Oba vitamíny je potrebné neustále do tela dodávať, pretože sa v ňom dlho neskladujú pre neskoršie použitie a ich prebytky sa z neho vyplavujú. Ružičková kapusta dokáže tieto vitamíny dopĺňať zároveň. Tiamín i kyselina listová sú nesmierne dôležité pre duševnú sviežosť, sústredenie, odolnosť voči stresu i pre fyzickú výkonnosť.
Betakarotén je silným antioxidantom znižujúcim hladinu voľných radikálov v krvi, čím aj riziko cievnych ochorení. Podobný antioxidačný efekt má aj vitamín E a vitamín C, ktorý navyše podporuje prenos energie na úrovni buniek a podporuje celkovú obranyschopnosť organizmu. Tak ako pri ostatných hlúbovinách z rodu Brassica hrajú aj pri keli významnú úlohu glukosinuláty - sírne zlúčeniny s výrazným preventívnym účinkom proti nádorovému bujneniu. Dříve bola kapusta cenená aj preto, že počas zimy slúžila ako jeden z mála čerstvých zdrojov vitamínu C. V ľudskom tele sa nachádza predovšetkým v pečeni a červených krvinkách. Kyselina listová je veľmi citlivá - svetlo, teplo a dlhé skladovanie pri izbovej teplote ju rýchlo ničí. Surové listy kelu kučeravého sú v priebehu zimy jedným z mála zdrojov kyseliny listovej, ktorý nám záhradka ponúka.
Ružičková kapusta pôsobí ako mierne diuretikum, podporuje teda vylučovanie nadmerného množstva vody z tela, tým tiež napomáha k detoxikácii. Prispieva k zosilneniu produkcie inzulínu, takže je skvelá pre diabetikov.
Recept: Chrumkavé kelové čipsy
Listy kelu kučeravého umyte, osušte, odrežte z nich stopky a natrhajte na menšie, podľa možnosti približne rovnaké kúsky. V miske ich pokropte olivovým olejom a podľa chuti posypte soľou, čili alebo obľúbenou koreninovou či bylinkovou zmesou. Poriadne ich premiešajte a rozložte ich na plech vystlaný papierom na pečenie tak, aby sa nedotýkali. Pečte 10 až 15 minút na 160 °C do chrumkava.
Recept: Tvarohové krokety s kapustou
- 30 g mäkkého tvarohu
- 2 lyžice dusenej kapusty
- 50 g strúhaného syra
- 2 vajcia
- 70 g múky
- štipku muškátového orieška a soľ
Podusenú kapustu rozomelte a premiešajte s tvarohom. Z cesta tvarujte menšie guličky, obaľte ich v hrubej múke a vhoďte ich do vriacej vody.
Listy kelu kučeravého môžete použiť ako jednoduchú a chutnú prílohu k mäsovým pokrmom. Dobre ich umyte a varte 8 minút ponorené v mierne osolenej vode. Podávajte poliate maslom. Z kelu kučeravého môžete pripraviť aj nátierky, polievky či zeleninové karbonátky. Listy môžete dusiť spolu s cibuľou, petržlenom, rôznym korením či údeným mäsom. Skúste ružičky obaľovať v trojobale alebo z nich pripraviť karbonátky, určite si pochutíte. Tepelnou úpravou sa tiamín, kyselina listová i vitamín C ničia, preto ružičkovú kapustu nevaríme a nepečieme príliš dlho. Ak sú ružičky malé a čerstvé, stačí ich len spariť horúcou a osolenou vodou.
tags: #kapusta #ruzickova #pestovanie