Rozmnožovanie červeného karasa a jeho špecifiká

Karas, latinsky Carassius auratus, je jednou z najpopulárnejších a historicky najrozšírenejších okrasných rýb na svete, ktorá sa z Ázie rozšírila do Európy už v 17. storočí. Je obľúbený pre svoju krásu a nenáročnosť, avšak jeho rozmnožovanie môže skrývať určité špecifiká, najmä u niektorých vyšľachtených foriem. Pre začiatočníkov v chove je dôležité poznať podmienky potrebné pre úspešné rozmnožovanie.

Pôvod a typy karasov

Karas ako obľúbená jazierková ryba si získal svoju súčasnú popularitu najmä vďaka nižším nárokom na prostredie. Pôvodne pochádza z Číny, kde je chovaný ako okrasná ryba už tisíce rokov. Jeho zlaté šupiny sú symbolom prosperity a šťastia. Ohľadom pôvodu karasa zlatého sa dlhé roky viedli spory. Podľa niektorých odborníkov bola táto forma vyšľachtená z karasa obyčajného (Carassius carassius), podľa iných sa naopak jednalo o formu karasa striebristého (Carassius gibelio). Táto vyšľachtená forma Karasa striebristého vznikla asi pred 500 rokmi v Číne. Následne vďaka dlhoročnému selektívnemu chovu bolo vyšľachtených mnoho farebných a tvarových foriem závojnatky.

Existuje veľký počet farebných mutácií a tvarov tejto ryby. Stále sa šľachtia ďalšie druhy, napr. Carassius auratus blue, Karas sup. collor (Red+Black), Karas sup. Niektoré varianty karasov dorastajú do dĺžky až 50 cm a žijú viac ako 10 rokov. Karas sa vyskytuje v mnohých farebných variantoch, stále najobľúbenejšou je však klasická červená a žltá farba, no veľkej popularite sa teší aj variant schubunkin - ktorý má viacero farieb. Variant červeno-biely (Sarasa) má zlato oranžové až červené sfarbenie s rôznym pomerom bielej a krátke plutvy. Zaujímavosťou je, že farba pri mladých rybách nie je vždy ustálená a môže sa zmeniť asi do tretieho roku.

Medzi najznámejšie vyšľachtené formy patria:

• Karas zlatý (Carassius auratus) - známy aj ako zlatá rybka, vyšľachtený z karasa striebristého.
• Karas schubunkin (Carassius auratus schubunkin) - podobný kaprovi KOI, s kombináciou čiernej, červenej, bielej a modrej farby.
• Karas Kométa - má tenšie telo a dlhšiu chvostovú plutvu, zvyčajne oranžovú farbu.
• Závojnatka Calico - vyznačuje sa škvrnami bielej, červenej, žltej a čiernej farby.
• Oranda - podobná variete veiltail, s charakteristickou kapucňou na hlave.
• Karas obyčajný alebo karas zlatistý (Carassius carassius) - pôvodný druh, stredne veľká kaprovitá ryba, odolná voči znečisteniu.

Podmienky pre chov a rozmnožovanie

Karas je veľmi nenáročný na kvalitu vody, znáša dobre nízky obsah kyslíka (aj krátkodobé deficity) a je pomerne odolný voči chorobám. Nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť, je vďačným obyvateľom aj absolútne neudržiavaných nádrží, aj keď má svoje limity. Drží sa skôr pri dne, za slnečných dní však vypláva k hladine a vyhrieva sa. Karasy sú dosť odolné a môžu sa v jazierku dožiť úžasného veku, ak sa postaráš o niekoľko základných vecí.

Veľkosť nádrže

Pre chov karasov je potrebný dostatočne veľký objem vody. Ak ich chcete chovať v akváriu, malo by mať minimálny objem 100 litrov na 1 až 2 kusy. Pre väčšiu skupinu je potrebné väčšie akvárium. Vyhnite sa dekoráciám s ostrými hranami. Rybník/jazierko s Karasmi musí byť dostatočne veľké a vytvorené v polotieni - odporúčaný objem najmenej 4 metre kubické na päť zlatých rybiek. Karasy sú studenovodné ryby, ktoré dobre neznášajú vysoké teploty vody v záhradnom jazierku nad 20-24 °C. Jazierko by preto malo byť v polotieni a dostatočne vysadené rastlinami. V lete pomáha zvládať vyššie teploty okysličovanie vody. Odporúčaný objem jazierka je od 1 m³ vyššie, pričom čím viac, tým lepšie. Minimálna hĺbka by mala byť 60 cm, na prezimovanie vonku radšej 80 cm.

Teplota vody

Karas je studenovodná ryba, ktorá nevyžaduje ohrev vody v akváriu. Taktiež v jazierku dobre znáša chladnejšie teploty. Na úspešné rozmnožovanie je však potrebné zvýšenie teploty. Najlepšie sa vyvolá trenie zvýšením teploty na 20 stupňov. Vytiera sa v podstate na čokoľvek, ak teplota v nádrži prekoná 20 stupňov.

Rastliny a prostredie

Karasy sú fytofilné, takže ikry kladú do spleti vodných rastlín. Na jar kladie ikry, cca od veľkosti 12-15 cm. Stačí nejaké stredne veľké jazierko osadené bežnými rastlinami (pálka, puskvorec, sitiny, lekna, žabník,...) a o potomstvo sa postarajú sami. V núdzi sa dokážu vytrieť aj nad kamienkovým dnom, najmä ak je porastené riasou. Na dne však väčšina ikier odumrie. Pre úspešné trenie je kľúčová prítomnosť vodných rastlín, na ktoré sa ikry prichytia.

Kŕmenie

Karasy sú všežravce, žerú riasy, odumreté a mäkké živé rastliny, larvy komárov, červy, drobné kôrovce, hmyz a pod. Veľkú časť dňa strávia prehrabávaním substrátu a hľadaním potravy. V akváriu ich môžeš kŕmiť čerstvým špenátom, cuketou, hráškom a šalátom. Určite budú okusovať aj akváriové rastliny, preto s nimi rátaj ako s potravou. Zo živočíšnej stravy môžeš podávať mrazený planktón, dafnie, hovädzie srdce, krevety, patentky a nitenky. Rovnako si pochutia aj na umelých krmivách v podobe vločiek, tabliet alebo granúl. Kŕmiť by si ich mal 2x denne v množstve, ktoré dokážu skonzumovať maximálne do 3 minút. Ryby v rybníkoch, najmä na jar a v lete, zožerú veľa hmyzu.

Sezónne zmeny majú významný vplyv na metabolizmus jazierkových rýb, preto je dôležité prispôsobiť im stravu v závislosti od teploty vody a ich aktivity.

Tabuľka sezónneho kŕmenia karasov

Prezimovanie

Ak je záhradné jazierko dostatočne hlboké (aspoň 100-130 cm), zlatá rybka môže ľahko prezimovať vonku. Potom klesnú na dno rybníka, kde upadnú do hybernácie a čakajú na lepšie počasie. Ak jazierko nie je dostatočne hlboké, voda môže úplne zamrznúť. V takom prípade by ste mali svoje ryby na jeseň vyloviť a nechať prezimovať v lepších podmienkach. Na tento účel postačí dostatočne veľká vaňa alebo akvárium umiestnené v nevykurovanej pivnici alebo garáži. Ak sú ryby v zime v teple, naruší sa ich prirodzený rytmus, čo môže mať negatívne dôsledky na ich zdravie.

Rozmnožovanie karasa

Rozdiely medzi pohlaviami sú vidieť teprve u pohlavne zralých jedinců. U samiček je nápadná kulatější a plnější břišní linie, u samečků se objevuje tzv. třecí vyrážka. Karas sa rozmnožuje v období od mája do júla. Pohlavne dospieva v 3. až 5. roku života. Kladie cca 300 tisíc ikier, ktoré lepí na rastliny. Karas obyčajný pohlavne dospieva počas tretieho roku života. Je to plevelná ryba, ktorá sa množí veľmi ľahko a rýchlo - aj v malom záhradnom jazierku. A to niekoľkokrát do roka. Ikry sú kladené na vodné rastlinstvo. Závojnatky sa v akváriu, ale aj v rybníkoch veľmi jednoducho a ľahko rozmnožujú. Pohlavnú dospelosť dosiahnu vo veku jedného roka, a rozmnožovať sa začnú ak sú dva až tri roky staré. Pohlavné rozdiely medzi samcami a samičkami sú malé a ťažko viditeľné, dospelí samci majú hrboľček na prsných plutvách a lalok, ale niekedy sa hrboľček môže vyskytnúť aj u samičiek.

K treniu závojnatiek dochádza v plytkej vode medzi rastlinami. Samica naraz kladie až niekoľko stotisíc malých ikier (priemer 1 - 2 mm). Ryby môžu klásť 3 - 10 znášok ikier každých 8 - 10 dní. Studená voda v zime je nevyhnutná pre správny vývoj vajíčok. Oplodnené ikry zostanú prichytené na rastlinách i kameňoch a vyvíjajú sa cca 4 dni v závislosti od teploty. Plôdik sa liahne asi po týždni. Mláďatá sa niekoľko dní držia pri vodných rastlinách. Počas tohto času konzumujú žĺtkový vak. Rodičia požierajú ikry aj plôdik, preto je potrebné ich odlovenie. Keď sa plôdik vykulí, je asi 6 mm veľký a leží na dne, počas týždňa spracuje žĺtkový vačok a potom sa rozpláva. Mladé a zdravé dospelé samičky môžu naklásť 500 až 1000 vajíčok. V prípade, že máte chov v akváriu, je lepšie odstrániť vajíčka, inak by ich mohli dospelé jedince zožrať. Novorodencov môžete kŕmiť tekutou potravou a žiabronožkami.

Špecifiká rozmnožovania karasa striebristého (Carassius gibelio)

Karas striebristý je triploidný, čo znamená, že má trojitú sadu chromozómov. Pevne zakoreneným dogmatom je tvrdenie, že triploidné organizmy netvoria pohlavné bunky a ich pohlavné rozmnožovanie je vylúčené. Partenogenéza je spôsob rozmnožovania, kedy sa samičie vajíčko vyvíja bez oplodnenia samčou spermiou. Karas striebristý však využíva aj nepohlavné rozmnožovanie, čiže partenogenézu, ako sa na triploida sluší a patrí. Zmienený karas je ale aj napriek svojej triploidnej nevýhode schopný aj pohlavného rozmnožovania!

Moderná veda zatiaľ nepodala vierohodné vysvetlenie, ako by triploidi dokázali bez ujmy na genetickom zdraví potomstva rozdeliť tri sady chromozómov. Pretože rybie ikry nie sú schopné partenogenetického vývoja bez patričných stimulov, ktoré so sebou nesie spermia, vyriešil to karas striebristý veľmi mazane: vytreté ikry môže ‚len‘ aktivovať v ďalšom vývoji nielen spermia karasa, ale aj spermia cudzieho druhu. Takýto „príšelca“ ikru síce aktivuje, ale nie je mu umožnené podieľať sa na genetickej výbave potomka. Môžeme tak hovoriť o akomsi asexuálnom zneužití. Karasím ikrám tak stačí „kopanec“ najčastejšie kapra obyčajného. S mliečím všadeprítomného kapra sa karasie ikry stretnú s vysokou pravdepodobnosťou a ikry tak neprídu navnivoč.

Teória Zhaotinga Fana a Junbao Shena z pred viac ako 20 rokov vysvetľuje nepohlavné rozmnožovanie karasov tvorbou dvojitého typu ikier. Väčšina ikier, ktoré samice karasov vytrie, sú vraj predurčené k partenogenetickému vývoju plôdika. Tieto ikry meioticky nedozrievajú kompletne a sú geneticky identické matke. Plôdik vzniknutý z týchto ikier tak možno označiť za klony, ktorého predlohou je matka. Druhý typ ikier však podlieha dvojitému meiotickému dozrievaniu a tvorí pohlavné bunky s polovicou genetickej informácie. Práve v týchto ikrách došlo k „záhadnému“ rozdeleniu tretej sady chromozómov na polovicu. K rovnako „záhadnému“ rozdeleniu tretej sady dochádza v mlieči samcov.

Čerstvejšie poznanie založené na práci Li Zhoua a jeho kolegov z Čínskej akadémie vied popiera, že by vznikali dva typy ikier už počas gametogenézy ikier. Naopak, ikry sa pravdepodobne vydajú cestou oplodnenia spermiou alebo cestou partenogenetického vývoja až podľa toho, či sa o vytretú ikru uchádza spermia vlastného alebo cudzieho druhu. Akonáhle sa jedná o plnohodnotnú karasiu spermiu, ikra sa v niektorých prípadoch nechá presvedčiť k oplodneniu. Prečo len niekedy? Pravdepodobne z toho dôvodu, že triploidní samci tvoria spermie síce rozdelené na polovicu, ale výskyt nepodarených spermií je stále dosť vysoký. To je príčinou nižšej úspešnosti vývoja ikry v plôdik.

tags: #karas #cerveny #rozmnozovanie

Populárne príspevky:

• návod na pestovanie Campanula portenschlagiana
• Objavte jedinečné nehnuteľnosti v katastri Slovenska
• Ako pestovať kávovník v črepníku
• Viac o kráľovnej záhradných rastlín
• Všestranný pôdopokryvný ihličnan