Prečo tuje hnednú a ako ich zachrániť: Kompletný sprievodca

Tuja (Thuja occidentalis a Thuja plicata) patrí k najobľúbenejším okrasným drevinám v slovenských záhradách. Ľudia ich vysádzajú najmä ako živé ploty, pretože rýchlo rastú, dobre znášajú strih a vytvárajú hustú zelenú stenu. Hnednutie tuje je bežným problémom v záhradách, ktorý môže mať rôzne príčiny. Predtým, ako začnete hľadať ten správny prípravok v záhradkárskom obchode, je dôležité pochopiť podstatu problému. Dôvodov, prečo tuje hnednú, môže byť veľa. Každý, kto má na záhrade tuje alebo iné ihličnany, si občas všimne, že niektoré vetvičky menia farbu na hnedú. Niekedy sa to stane už počas leta, inokedy až na jeseň - a prirodzene sa vynára otázka: je rastlina chorá, alebo len reaguje na podmienky okolo seba? Dobrá správa je, že vo väčšine prípadov ide o úplne prirodzený jav. Rovnako ako my, aj rastliny sa priebežne obnovujú. Staršie ihlice a listy časom doslúžia, zožltnú a opadnú. U tuji ide najčastejšie o vnútorné, staršie ihlice, ktoré postupne hnednú a vypadávajú. Podobne sa správajú aj smreky, borovice či jedle. Tuje patria medzi najčastejšie vysádzané ihličnany na slovenských a českých záhradách. Dôvod je jednoduchý - rýchlo rastú, dobre znášajú strihanie a počas celého roka si udržujú zelenú farbu. Keď však začnú hnednúť, je to jasný signál, že rastlina trpí. Najčastejšie za tým stoja problémy s vodou, nevhodná pôda, nedostatok živín, poškodenie mrazom alebo choroby. Pohľad na chradnúce tuje (Thuja occidentalis) vie pokaziť náladu. V DucPlant.sk sa s týmto problémom stretávame u zákazníkov veľmi často. Prvá reakcia býva panika a snaha zachrániť situáciu obrovskými dávkami vody alebo hnojiva. Zastavte sa. Skôr než začnete konať, musíte pochopiť príčinu. Príčin môže byť mnoho, od banálnych až po fatálne. Prečo vlastne tuje žltnú a hnednú? Skôr než prejdeme k patologickým stavom, musíme vylúčiť jednu prirodzenú vec. Každý ihličnan, aj ten neopadavý, obmieňa svoje ihličie (v prípade tují šupiny). Ak pozorujete, že tuje žltnú rovnomerne vo vnútri koruny, najmä na jeseň, a tieto staršie vetvičky po dotyku ľahko opadávajú, pričom vonkajšie prírastky sú krásne zelené, zachovajte pokoj. Ide o prirodzené čistenie stromu. Rastlina sa zbavuje starého "ošatenia", ktoré už nemá dostatok svetla. Ak však hnednú konce výhonkov, celé vonkajšie strany, alebo sa objavujú škvrny, čítajte ďalej.

Najčastejšie príčiny hnednutia tují

Hnednutie tují môže byť spôsobené viacerými faktormi. Tento jav sa prejavuje rovnako na mladých ale aj na starších drevinách. Aj naše vlasy starnú a vypadávajú. Rovnako je to aj s ihličím ihličnatých stromov alebo s vetvičkami u tují. Staršie ako 3 roky sa vo vnútri okolo kmeňa v dôsledku nedostatku slnka jednoducho nemajú k svetu. Je to však prirodzený jav. Na jar po mrazoch jednoducho tieto odumreté vetvičky rukou jemne odstráňte, vytraste. Rovnakým neestetickým problémom môže byť u tují kvitnutie. Na koncových výhonkov sa neskôr vytvoria plody, suché šištice, ktoré pôsobia sucho a strapato. Hnednutie a suché vetvičky zvonka sa prejavujú najmä po zime, na jar. Pokiaľ sú však na konci poškodených výhonkov viditeľné aj čierne plodničky alebo zdurené vankúšovité plodnice, jedná sa o hubové ochorenie, ktoré je nutné ošetriť chemicky. Kabatiniové odumieranie výhonkov tiež spôsobené hubou, napadnuté sú najmä najmladšie a vrcholové výhonky. Prejavuje sa tiež hnednutím a vysychaním. Aplikáciou horkej soli im pomôžete. Horká soľ je horečnaté hnojivo nie len na tuje. Využijete ho v záhrade aj na iné plodiny a dreviny. Doplníte horčík, ktorý zabraňuje hnednutiu a tým aj doplníte potrebnú výživu. Lykokaz je škodca, ktorý napáda tuje a iné ihličnaté dreviny. Vyhryzáva do vetvičiek chodbičky, do ktorých kladie vajíčka. Poškodené dreviny chradnú a hnednú. V kôre sú tiež viditeľné otvory, pod drevinou piliny a výtrusy. Chodbička je dvojramenná. Postihnuté vetvy blednú a postupne odumierajú. Je nutné takéto poškodené dreviny ošetriť a postihnuté vetvy odstrániť. Vetvičky napadnuté roztočmi strácajú postupne farbu, blednú, až neskôr prechádzajú do žltohneda, sú akoby zaprášené s bledými škvrnami. Mnohí neverili, že aj slnko dokáže takéto markantné škody. Má to však súvis so závlahou v zime a obsahu vody v pletivách. Ihličnany nespia v zime, sú to stálozelené dreviny a v nich normálne prebiehajú fyziologické procesy akurát sú spomalené. Takže treba zalievať aj tie v nádobe aj vonku vysadené, najmä mladé výsadby z jari a jesene inak vyschnú a mnohí sa potom domnievajú že vymrzli. Tuje, ktoré sú vysadené v nie príliš vhodných podmienkach s nedostatkom svetla, tiež hnednú. Pokiaľ vysádzate tuje v blízkosti betónových plotov počítajte s tým, že tento priestor najmä z druhej strany bude tmavý a navyše podľa orientácie k slnku , môže byť aj rozpálený. Skúste sa v horúcom lete dotknúť betónového plota alebo len priložiť ruku 10 cm od plota. Ucítite teplo. Mohlo byť spôsobené nedostatočnou alebo nadmernou závlahou a v samotnom zakoreňovaní sa a prijímaní vody a živín. Po výsadbe dreviny musíme zaliať, ale nie vytopiť. Vlhkosť pôdy musíte sledovať a podľa druhu pôdy určite viete, ako často zalievať. V ťažkých, nepriepustných pôdach a v ílovitých zalievať opatrne, naopak v suchých piesčitých pôdach výdatne a často. Tuje, ktoré sú predávané kontajnerované, sa vysádzajú od marca do novembra resp. do trvalého zamrznutia pôdy. Keď vyberiete drevinu z kvetináča, rozpichajte koreňový bal rukou ale tak, aby celý substrát okolo koreňov nevypadal. Len tento koreňový zväzok jemne rozrušte pre lepšie prijímanie vody. Vyhĺbte jamu a nalejte do nej vedro vody tak, aby tam voda stála a do tejto vody vysaďte tuju, zasypte substrátom, alebo pôvodnou zeminou, do ktorej zamiešajte výživný substrát a hneď neprihnojujte. Tuje s koreňovým balom sa predávajú najmä v marci a koncom októbra , kedy je vhodné vysádzať voľnokorenné dreviny, resp. balené v jutovine alebo so zemným balom. Jutovinu odstraňovať nemusíte, ale môžete ju mierne rozrušiť, aby sa korene ľahšie dostali von a začali zakoreňovať. Niektoré záhradníctva chcú pravdepodobne predať viac ks na 1m, preto prezentujú rozostupy 0,4m od seba. Reálne je však vhodné urobiť rozostupy minimálne 0,7 až 0,8 m od seba, aj kvôli budúcemu rastu, konkurencii v koreňovej časti, boj o živiny a najmä kvôli svetlu. V prípade, že sa tuje vysadia bližšie, o cca 5 rokov si už budú konkurovať, taktiež tieniť, každú 2 až tretiu tuju zatienia a tá bude v raste zaostávať a postupne vyschne, alebo ju budete musieť pre vzhľad odstrániť. Od oplotenia musia byť tiež v rovnakých rozostupoch. Odporúčame, ak chcete pestovať tuje v kvetináčoch v zime vonku, tak určite nie v plastových nádobách. Ale kamenina, keramika, betón, kde musí byť aj nejaká izolácia, dolu drenáž a juta alebo aspoň textília v nádobe a najmä otvory na odtok prebytočnej vody, pretože tu platí dvojnásobne, že stálozelená drevina v nádobe sa musí v zime polievať inak vyschne. Ako sme už písali vyššie ihličnany je nutné zalievať aj v zime počas dní, keď nemrzne, je oteplenie, svieti slnko, nie je sneh. Najmä mladé výsadby z jesene a porast do 2 rokov od výsadby. Staršie výsadby podľa podmienok v zime. Tuje sa strihajú cca 2-3x za rok. Strihanie nesmie prebiehať za horúceho suchého dňa, kedy dlhodobejšie hrozí, že ostrihané porasty budú dlhšie bez závlahy. Najlepšie sa robí rez pod mrakom. Po reze musíte dreviny zaliať alebo počkať na dážď. Hĺbka rezu tiež môže ovplyvniť stav drevín. Mladé dreviny zvládajú rez lepšie ako staršie porasty. Ideálne zostrihávať pravidelne a postupne na jar (apríl), v júni a koncom leta. Staršie tuje postupne po tretinách. Žiaľ je to tak, aj nadmerné hnojenie môže rastlinám uškodiť. Najskôr pôsobia tmavozeleno to už je znak prehnojenia a napokon začnú chradnúť. Viditeľné sú hnedé koncové až čierne výhonky, ktoré opadávajú. Pokiaľ sa hnednutie po prehnojení prejavuje u drevín vysadených v nádobách, v nádobe vidieť aj vyzrážané soli, biely povlak. Určite si ho nepomýlite. Je cca 1 cm veľký, lesklý, zelený s čiernymi bodkami. Spôsobuje vysychanie tují. Dostal sa k nám cca pred 2 rokmi pravdepodobne z Talianska, dovozom ihličnanov a spôsobuje naozaj veľké problémy. Samičky kladú vajíčka od polovice mája do otvorov v porastoch, do trhliniek v kôre. Tam sa larvy vyvíjajú 2 roky a požierajú vnútro dreviny. Pokiaľ si už všimnete že chrobáky vylietavajú, zabezpečte žlté lepiace doštičky, na ktoré časť samičiek určite chytíte. Potom treba začať s postrekom Karate alebo Mospilan a striedať ich. Je vhodné použiť aj zmáčadlo. V prípade, že sa Vám porast zachrániť nepodarí, je vhodné ho vyrúbať a spáliť, lebo v pletivách sa môžu ďalej nachádzať vajíčka alebo larvy. Vždy sa nájdu odporcovia aj obľúbenci tují. Okolo cintorínov sa kedysi naozaj hojne používali. ale nejednalo sa o tuje západné, ktoré sa momentálne predávajú. Momentálne je na trhu dostatok nových a zaujímavých aj farebných kultivarov, ktoré môžu oživiť priestor v záhrade. Nemusí ísť o súvislý pás v živom plote. Ale napr. Tuje sú vhodné pre rýchle vytvorenie steny a bariéry takmer bez zasahovania. Nádherné sú však aj listnaté opadavé kry, stálozelené kry, ich kombinácie, ktoré najmä na jeseň vytvoria nádherné predstavenie farieb a tvarov. Je to však vec pohľadu a názoru.

Nesprávna zálievka

Nesprávna zálievka - nedostatok aj prebytok vody môže spôsobiť hnednutie ihličia tuje. Tuje majú plytký koreňový systém, ktorý rýchlo reaguje na sucho. Ak pôda preschne hlbšie, konáre začínajú odspodu schnúť a hnednúť. Tuje môžu hnednúť aj pri opačnom probléme - premočenej pôde. Dlhodobo mokré podmienky spôsobujú odumieranie koreňov a následné žltnutie až hnednutie výhonkov. Zavlažujte tuju hojne, najmä v horúcich a suchých dňoch, ráno alebo večer, vyhýbajte sa postreku koruny.

Ako pomôcť pri nesprávnej zálievke:

Nedostatok vlahy: Hlboká zálievka raz až dvakrát týždenne, nie každodenné kropenie povrchu, ktoré je neúčinné. Mulč (napr. kôra) spomaľuje odparovanie vody.
Prebytok vody: Zabezpečiť priepustný substrát, vyhnúť sa výsadbe do ťažkej, ílovitej pôdy bez drenáže.

Nevhodné umiestnenie

Nevhodné umiestnenie - tuje obľubujú slnečné alebo mierne zatienené polohy. Tuje potrebujú neutrálne až mierne kyslú pôdu a miesto bez extrémneho tieňa, s priestorom pre koreňový systém. Výsadba tesne pri betónovom plote či múre môže viesť k prehrievaniu pôdy a rýchlemu vysychaniu. Tuje nemajú v obľube tieň (či už tieň z domu, alebo vysokého plotu). Vadiť im však môže i nadmerné slnko a prehrievanie (ak stoja pri betónovom plote alebo plechovej stene záhradného domčeka, ktorá sa v lete rozpaľuje).

Chudobná pôda a nedostatok živín

Chudobná pôda - tuje vyžadujú úrodnú a priepustnú pôdu. Pri nedostatku živín - najmä horčíka a dusíka - tuje žltnú (často vo vnútri koruny). Nedostatok dusíka spôsobuje blednutie a spomalený rast. Ak sa o tuje vzorne staráte, polievate ich aj hnojíte, a napriek tomu sa objavujú problémy, na vine môžu byť hubové infekcie. Typickým prejavom hubových chorôb (napr. rody Kabatina alebo Pestalotiopsis) je odumieranie končekov vetvičiek, ktoré postupuje smerom dnu. Na rozhraní zdravého a suchého pletiva môžete niekedy lupou spozorovať drobné čierne plodnice húb. Iné huby (napr. Phytophthora) napádajú korene. Rastliny začnú postupne vädnúť, ich ihličie žltne a hnedne odspodu nahor. Keďže choroba zasahuje koreňový systém, väčšinou si ju všimneme až vo chvíli, keď je už rastlina vážne poškodená. Prevencia spočíva v dobrej drenáži a nepremokrenej pôde. V prípade výskytu sa používajú fungicídy ako Previcur Energy alebo Ridomil Gold, ktoré dokážu zastaviť šírenie patogéna.

Aké hnojivo skutočne prospieva tujam?

Pre tuje sú vhodné špeciálne hnojivá pre ihličnany, ktoré obsahujú dusík (N), fosfor (P), draslík (K), horčík (Mg) a mikroprvky (železo, bór, zinok). Účinné sú granulované hnojivá s vyváženým pomerom N-P-K, nie však extrémne vysoké dávky dusíka. Časté odporúčané pomery ako 10-5-5 sú bezpečné. Nepoužívajú sa priemerovo univerzálne pomery typu 14-7-14. Hnojiť len na jar a začiatkom leta. Po 15. júni už nie, pretože nové mäkké výhonky môžu v zime zamrznúť. Prírodné alternatívy: kompostová rohovina (organický zdroj dusíka), dobre vyzretý maštaľný hnoj (nie čerstvý). Tieto hnojivá pôsobia pomaly, čo je pre tuje ideálne.

Pomoc pri nedostatku živín:

Prvou pomocou pri deficite horčíka je postrek na list tzv. horkou soľou (síran horečnatý).
Následne aplikujte hnojivo na tuje s obsahom horčíka aj do pôdy (na jar a začiatkom leta).

Plesňové ochorenia a choroby

Plesňové ochorenia - najčastejším plesňovým ochorením napadajúcim tuje je fytoftora. Okrem sucha či nesprávnej starostlivosti ho veľmi často spôsobujú hubové choroby. Jednou z najnebezpečnejších je fytoftóra (Phytophthora cinnamomi), ktorá napáda korene. Rastlina začne postupne vädnúť, jej ihličie žltne a hnedne odspodu nahor. Ďalšou rozšírenou chorobou je hnednutie výhonkov spôsobené hubami rodu Kabatina alebo Didymascella, ktoré sa prejavuje usychaním jednotlivých vetvičiek. Napadnuté časti majú sivastý povrch s čiernymi bodkami - plodničkami huby. V niektorých oblastiach sa objavuje aj hrdza tují (Gymnosporangium spp.), ktorá spôsobuje oranžové alebo hnedé výrastky na konárikoch. Hnednutie tují teda nemusí byť hneď dôvodom na paniku. Často ide len o prirodzenú reakciu na zmenu ročného obdobia alebo počasia. Ak však rastliny dlhodobo chradnú, je dobré im venovať trochu viac pozornosti.

Riešenie pri hubových ochoreniach:

Základom je hygiena. Všetky napadnuté hnedé časti musíte vystrihať až do zdravého dreva a spáliť (nedávať do kompostu!). Nožnice po práci dezinfikujte.
Pri silnom napadnutí sa na jeseň aplikujú fungicídy.
Pri hubových ochoreniach sú vhodné prípravky ako Ortiva, Score 250 EC alebo Ridomil Gold MZ, ktoré pomáhajú pri hrdzi, kabatíne aj fytoftóre.
Na korene a pôdne patogény je osvedčený Previcur Energy.
Pri hubových ochoreniach v prvom rade musíme preriediť porast, používame meďnaté prípravky na jeseň a opakujeme znovu na jar.
K meďnatému prípravku (napríklad Cuprotonic) môžeme pridať Novaferm Sírius, ktorý potláča hubové choroby aktiváciou rezistencie rastlín, pričom obsahuje baktérie rodu Bacillus licheniformis.

Škodcovia

Škodcovia - tuje môžu napadnúť rôzni škodcovia, ako sú vošky, roztočce či kôrovnica zelená. Medzi najčastejších škodcov, ktorí napádajú tuje, patrí molovka tujomilná (Argyresthia thuiella). Tento nenápadný motýlik kladie vajíčka priamo na ihličie a jeho larvy sa zavrtávajú do výhonkov. Poškodené časti postupne žltnú a odumierajú, čím rastlina stráca vitalitu a živý plot rýchlo pôsobí nerovnomerne. Molovka dokáže napadnúť väčšiu časť porastu, preto je potrebné zasiahnuť včas - pravidelným strihom a likvidáciou poškodených výhonkov, prípadne použitím insekticídov. Ďalším častým škodcom sú vošky, ktoré sa živia miazgou a zanechávajú na ihličí lepkavý povlak. Ten sa stáva živnou pôdou pre čiernu hubu, ktorá znižuje fotosyntézu. Napadnuté tuje žltnú, oslabujú sa a postupne rednú. Osobitnú skupinu tvoria roztoče, najmä roztočec chmeľový (Tetranychus urticae). Tieto drobné škodce sú voľným okom ťažko viditeľné, no prezrádzajú ich jemné pavučinky na výhonkoch a strácajúce sa sfarbenie ihličia. Roztoče sa najviac rozmnožujú počas suchého a horúceho počasia, keď rastliny trpia nedostatkom vody. Ďalším nepríjemným škodcom sú strapky, ktoré spôsobujú drobné bodkovité poškodenia a sivasté sfarbenie ihličia. Ich premnoženie je síce menej časté, no dokáže spôsobiť značné škody v hustých živých plotoch. Lykokaz tujový (Phloeosinus thujae) a lykokaz borievkový (P. aubei) sú invazívne škodce, ktoré sa u nás v posledných rokoch značne rozšírili. Vyhovuje im suché a teplé počasie. Vtedy dochádza k premnoženiu. Lykokazy patria do čeľade podkôrnikovitých, pričom škodia nielen larvy, ale aj dospelé chrobáky. Sú veľmi malé (1,5 až 3 mm) a v našich podmienkach mávajú počas roka jednu generáciu. Prezimované dospelé lykokyzy sa začínajú rojiť keď teplota vystúpi nad 20 °C. Do zelených konárikov tují, ale aj borievok a cypruštekov vyhrýzajú chodbičky dlhé najviac 2 cm. Po tomto, takzvanom dospelostnom žere vyhrýzajú už v zoslabnutých stromoch dierky, do ktorých kladú vajíčka. Vyliahnuté larvy vyžierajú ďalšie chodbičky 6 až 7 týždňov. Potom sa kuklia.

Riešenie pri napadnutí škodcami:

Ak objavíte škodcov, použite vhodné prípravky na ochranu rastlín v súlade s pokynmi.
Vošky sa dajú potlačiť biologickými prípravkami na báze olejov alebo dravým hmyzom, no pri silnom výskyte je nutný chemický zásah.
Pri napadnutí roztočmi pomáhajú špecializované akaricídy.
Pri zistení prvých príznakov napadnutia lykokazmi neváhajte a siahnite po ochrane v podobe vhodného insekticídu.
Keďže však žiadny prípravok priamo určený na ošetrenie tují proti tomuto škodcovi a ešte v malospotrebiteľskom balení na našom trhu nenájdete, vyberajte taký, čo je určený na okrasné dreviny a ako účinnú látku obsahuje pyretroidy alebo spinosad (napríklad prípravok SpinTor).
Hlavným obdobím náletu dospelých chrobákov na rastliny sú mesiace máj a jún, kedy je zároveň najúčinnejšie zasiahnuť postrekom.
Pri silnom napadnutí lykokazom tujovým (Phloeosinus thujae) treba silno napadnuté stromy okamžite vykopať a spáliť, aby sa chrobák nešíril na susedné tuje.
Proti voškám a strapkám je účinný aj Mospilan 20 SP, ktorý preniká do rastliny a ničí škodcov zvnútra.
Proti roztočom sa používajú špecializované akaricídy, napríklad Sanmite 20 WP alebo Vertimec 1.8 EC.
Priadzovčeky (Argyresthia dilectella) a priadzovček tujový (Argyresthia thuiella) spôsobujú hnednutie ihličia. Intenzita napadnutia priadzovčekom tujovým môže byť znížená jesenným rezom.
Škodlivosť priadzovčekov pre rastlinu je zanedbateľná nakoľko dochádza iba k optickému poškodeniu.
Pri silnom napadnutí puklicami, červcami a štítničkami (Coccoidea, Diaspididae) sú na kôre vetvičiek viditeľné štítky. Ochrana spočíva v opakovanom postreku napadnutých stromov olejovými preparátmi v intervale zhruba 7-10 dní, minimálne 2x.

Poškodenie mrazom

Poškodenie mrazom - mladé tuje sú citlivejšie na mráz. Zimné slnko (popálenie): Na konci zimy, keď je slnko už silné, ale zem ešte zamrznutá, dochádza k rýchlemu odparovaniu vody z ihličia na južnej strane. Pletivá sa doslova spália mrazom a slnkom. Posypová soľ: Ak vám hnedne spodná časť tují pri ceste alebo chodníku, na vine je pravdepodobne zimný posyp soľou. Hnojivá obsahujúce dusík je najlepšie aplikovať na začiatkom vegetácie, prípadne ešte jednu dávku koncom júna. Pri ich neskoršej aplikácii dochádza nielen k predĺženiu vegetácie, ale aj k horšiemu vyzretiu dreva, čo môže mať za následok jeho namrznutie počas silnejších zimných mrazov. Naopak mrazuvzdornosť tují, ale aj ostatných drevín môžete zvýšiť aplikáciou jednozložkových draselných hnojív, napríklad síranom draselným, koncom augusta alebo v septembri.

Prevencia poškodenia mrazom:

Výdatná jesenná zálievka.
Mulčovanie.
Ochrana mladých rastlín jutovinou v období suchého mrazivého vetra.

Malý životný priestor a konkurencia

Malý životný priestor: Niekoľko rokov po výsadbe sa živý plot postupne zapojí a susediacim rastlinám sa čiastočne zmenší životný priestor. Do prehustených korún tují sa dostáva menej svetla a dochádza k postupnému žltnutiu, hnednutiu a usychaniu bazálnych častí konárov. Ide o prirodzenú fyziologickú reakciu rastlín. Tuje, ktoré sú vysadené v nie príliš vhodných podmienkach s nedostatkom svetla, tiež hnednú. Pokiaľ vysádzate tuje v blízkosti betónových plotov počítajte s tým, že tento priestor najmä z druhej strany bude tmavý a navyše podľa orientácie k slnku, môže byť aj rozpálený. Hustá výsadba bez dostatočného prúdenia vzduchu spôsobuje vyššiu vlhkosť a tienisté prostredie, v ktorom sa ľahko šíria hubové ochorenia. Monokultúrny prístup - teda výsadba veľkého množstva rovnakého druhu na malom priestore - navyše priťahuje špecializovaných škodcov, ktorí sa dokážu rýchlo premnožiť. Skúste sa v horúcom lete dotknúť betónového plota alebo len priložiť ruku 10 cm od plota. Ucítite teplo.

Riešenie pri malom životnom priestore:

Pri výsadbe dodržiavajte dostatočné rozostupy minimálne 0,7 až 0,8 m od seba, aj kvôli budúcemu rastu, konkurencii v koreňovej časti, boju o živiny a najmä kvôli svetlu.
Ak sa tuje vysadia bližšie, o cca 5 rokov si už budú konkurovať, taktiež tieniť, každú 2 až tretiu tuju zatienia a tá bude v raste zaostávať a postupne vyschne, alebo ju budete musieť pre vzhľad odstrániť.
Od oplotenia musia byť tiež v rovnakých rozostupoch.
Pri hubových ochoreniach v prvom rade musíme preriediť porast.
Napadnuté časti je vhodné odstrániť a husté porasty presvetliť.

Vplyv prostredia a chemikálií

Nevhodné prostredie: V mestách a obciach sa tuje často vysádzajú aj na okraje ciest, kde pôsobia ako prirodzené protihlukové i protisplodinové zelené bariéry. Túto funkciu zväčša zvládajú bez problémov. Ak sa však tieto výsadby nachádzajú v tesnej blízkosti frekventovaných ciest, ktoré sa v priebehu zimy výdatne solia, rastliny môžu reagovať taktiež hnednutím a odumieraním spodných konárov. V ojedinelých, extrémne vlhkých podmienkach môže dôjsť k infekciám hubového pôvodu, ktoré bývajú sprevádzané žltnutím a odumieraním jednotlivých konárov, pričom infikované bývajú ich bazálne časti. Pôvodcov ochorení napadnutých konárov však zvyčajne zistíte až po ich odumretí a ani v tomto prípade by aplikácia fungicídov nebola dostatočne účinná, lebo skôr ide o infekciu podporenú nevhodnými pestovateľskými podmienkami.

Vplyv psa

Ak máte psa (najmä samca), ktorý si značkuje teritórium stále na tom istom mieste živého plota, moč agresívne spáli ihličie. Riešenie: Jediným riešením je zamedziť prístupu psa k plotu alebo dané miesto ihneď po "čine" výdatne opláchnuť krhlou vody, aby sa moč zriedil.

Ako zachrániť hnednúce tuje?

Môžu sa hnednúce tuje zachrániť? Vo väčšine prípadov áno. Kľúčom je zistiť príčinu: ak je problém sucho → voda a mulč; chýbajú živiny → hnojivo s horčíkom a dusíkom; ak ide o chorobu → výmena substrátu, zlepšenie drenáže, prípadne fungicíd; ak rastlina trpí mrazom → jesenná príprava a ochrana. Tuje sú odolné a dokážu obnoviť aj výrazne poškodené časti, pokiaľ sa problém odstráni včas. Hnednutie tují je jedným z častých problémov a bez skorého zásahu môžu byť škody nezvratné. Mladé, čerstvo vysadené stromčeky často nezvládnu zakorenenie na novej pozícii. Hnednú z dôvodu nedostatku, ale aj nadbytku vody. Skôr ako mladú tuju vysadíte do vyhĺbenej jamy, skontrolujte koreňový bal. Veľmi hustý a prepletený koreňový bal opatrne uvoľnite. Zničené alebo hnilé korene odstráňte. Na zhoršený stav tuje môže mať negatívny vplyv i prítomnosť štvornohého miláčika - psa.

Krok za krokom k záchrane:

Skontrolujte tuje: Hľadajte znaky ako žltnutie a hnednutie ihličia, hnednutie vetvičiek, odumieranie výhonkov či nadmerné opadávanie ihličia.
Skontrolujte korene: Niektoré hubové a koreňové choroby môžu spôsobiť odumretie koreňov.
Upravte zálievku: Zabezpečte pravidelnú a výdatnú zálievku, najmä mladým výsadbám. Kľúčové je zaliať tuje poriadne pred príchodom zimy a využiť dni, keď v zime nemrzne, na doplnenie vlahy.
Zabezpečte výživu: Použite hnojivo pre ihličnany s obsahom horčíka a dusíka, alebo prírodné alternatívy ako kompostová rohovina či vyzretý maštaľný hnoj.
Ošetrite proti chorobám a škodcom: V prípade potreby aplikujte fungicídy alebo insekticídy.
Zvážte presadenie alebo úpravu prostredia: Ak je príčinou nevhodné stanovište alebo malý životný priestor, zvážte úpravu podmienok.

Najdôležitejším krokom v ochrane tují je prevencia. Správna výsadba s dostatočnými rozostupmi, priepustná pôda s drenážou a pravidelná zálievka počas sucha dokážu výrazne znížiť riziko napadnutia. Dôležitá je aj údržba - rez poškodených a suchých častí, odstraňovanie napadnutého ihličia a zabezpečenie dostatočného prúdenia vzduchu v poraste. Preventívne postreky na jar a jeseň môžu pôsobiť ako ochranný štít, ktorý minimalizuje rozvoj hubových chorôb. V prípade škodcov je vhodné kombinovať biologické a chemické postupy tak, aby sa rastlina chránila bez zbytočného zaťaženia prostredia.

Ilustrácia rôznych príčin hnednutia tují

Tajemství, jak Židé spoří a přibývají penězi v těžkých časech

Pri konkrétnych prípravkoch sa osvedčili biologické produkty na báze olejov alebo extraktov, napríklad NeemAzal-T/S, ktorý pôsobí proti voškám aj niektorým druhom húseníc. Na vošky a strapky je účinný aj Mospilan 20 SP, ktorý preniká do rastliny a ničí škodcov zvnútra. Proti roztočom sa používajú špecializované akaricídy, napríklad Sanmite 20 WP alebo Vertimec 1.8 EC. Pri hubových chorobách sú vhodné prípravky ako Ortiva, Score 250 EC alebo Ridomil Gold MZ, ktoré pomáhajú pri hrdzi, kabatíne aj fytoftóre. Na korene a pôdne patogény je osvedčený Previcur Energy. Pri použití chemických prípravkov je dôležité dodržiavať odporúčané dávkovanie a termíny aplikácie, aby sa dosiahol účinok a minimalizovalo riziko rezistencie.

Tuje patria medzi najobľúbenejšie dreviny v slovenských záhradách, no ich náchylnosť na škodcov a choroby ukazuje, že nejde o úplne bezúdržbovú rastlinu. Skúsenosti dokazujú, že väčšina problémov vzniká v dôsledku nesprávnej výsadby, nevhodných podmienok a nedostatočnej starostlivosti. Pravidelná kontrola, správne zavlažovanie a včasné odstránenie napadnutých častí dokážu zachrániť živý plot pred vážnym poškodením. Ešte dôležitejšia je však prevencia - dobrá príprava pôdy, výber kvalitných sadeníc a dostatočné rozostupy pri výsadbe. Silná a zdravá rastlina má prirodzene vyššiu odolnosť voči útokom škodcov aj šíreniu chorôb, zatiaľ čo oslabená tuja sa stáva ľahkým cieľom.

Úlohu v tom môže zohrať aj skúsený záhradný architekt, ktorý dokáže navrhnúť výsadbu tak, aby bola nielen estetická, ale aj funkčná a udržateľná. Správne zvolená kombinácia druhov, vhodné stanovište a premyslený systém starostlivosti dokážu výrazne znížiť riziko problémov. Tuje tak môžu zostať dlhé roky krásnym a spoľahlivým prvkom záhrady, či už ako solitéry, alebo ako súčasť živého plota. Prevencia a odborné rady sú vždy jednoduchšie a lacnejšie než neskoré riešenie masívneho napadnutia.

tags: #ked #hnedne #tuja